Zahraničná spolupráca

Úvod > Zahraničná spolupráca > Rada Európy

Informácia o implementácii článkov 1 - 18 rámcového dohovoru rady európy o ochrane národnosných menšín s vnútroštátnymi právnymi normami SR.

RD RE Vnútroštátna právna norma, jej znenie, faktografia, poznámky

Článok 1

Ústava SR, č1.12,
ods. 2 " Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu .... na príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,... Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať alebo znevýhodňovať ".

Článok 2

Rámcový dohovor RE, podpísaný 1 .2.1995, čím sa vláda SR prihlásila k plneniu jeho ustanovení. V duchu tohto článku bola podpísaná Základná zmluva medzi SR a MR dňa 19.3.1995.

Článok 3

 

ods. 1- 2

Ústava SR, čl. 12.
ods.3, " Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu".

Článok 4

 

ods. 1-3

Ústava SR, čl. 33
" Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu ".

Ústava SR, čl. 34
ods.1, " Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj,...".

ods.2, " Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšináma etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva ".

Článok 5

Ústava SR, čl. 12
ods.2, " Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

ods.3, " Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu ".

Článok 6

 

ods. 1- 2

Ústava SR, č1.12
ods.1, " Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
ods.2, " Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Článok 7

Ústava SR, čl.28
ods.1 , " Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje ".

Ústava SR, čl. 26
ods.1, " Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené ".

Ústava SR, čl. 24
ods. 1, " Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú ".

Článok 8

Ústava SR, čl.24
ods.2, " Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru...".

Článok 9

Ústava SR, čl. 34
ods. 1 , " Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s  inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo "rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie ".

Zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania č.268/1993 Zb.
ods. 2 prevádzkovatelia zo zákona sú povinní:...
c) vyrábať alebo nechať vyrábať významný podiel vysielaných relácií tak, aby sa zachovala a rozvíjala kultúrna identita národa, národností a etnických skupín SR..."

Zákon o Slovenskom rozhlase č. 270/1993 Zb.
§6, pís. d) " Slovenský rozhlas plní najmä tieto úlohy:
d) prispieva rozhlasovým vyhlásením k rozvoju národnej kultúry a kultúr národností žijúcich v SR, ako aj k sprostredkovaniu kultúrnych hodnôt iných národov ".

Zákon o slovenskej televízii č. 271/1993 Zb.
§3, ods. 3, " Slovenská televízia zabezpečuje prostredníctvom televízneho vysielania v  materinskej reči aj uplatňovanie záujmov národností a etnických skupín žijúcich v SR ".
§6, písm. j, " Slovenská televízia plní tieto úlohy:
" prispieva televíznym vysielaním k rozvoju národnej kultúry a kultúr národností žijúcich v Slovenskej republike, ako aj k sprostredkúvaniu kultúrnych hodnôt iných národov".

 


Základné údaje o rozvinutosti kultúrneho života národnostných menšín v SR, vrátane finančnej podpory (dotácie)

Rok 1994

Maďarská menšina disponuje:

    • kultúrnym zväzom CSEMADOK (dotácia 10,5 mil. SK)
    • dvomi divadlami : divadlo M. Jókaiho v Komárne a divadlo Thália v   Košiciach (dotácia 5,644 mil. SK a 5,363mil. SK)
    • súborom piesní a tancov " Mladé srdcia ", (dotácia 4,165mi1.SK)
      (Poznámka: Maďarské divadlá majú ročne 10-12 premiér a vyše 300 predstavení.
      Súbor " Mladé srdcia " realizuje ročne jednu premiéru a vyše 150 predstavení).
    • 17 vydavateľstiev, z ktorých 10 je celorepublikových a 7 regionálnych (dotácia : 7 mil. SK).(Poznámka: Okrem toho literatúru v maďarskom jazyku vydávajú ďalšie 4 slovenské vydavateľstvá).
    • 26 titulov periodickej tlače, z ktorých 10 je regionálnych (dotácie: 17,550mil.SK)
    • Podunajské múzeum v Komárne (dotácia 3,365 mil.Sk). (Poznámka: Zaoberá sa tiež výskumnou činnosťou v oblasti ľudovej kultúry, histórie, zvykov a obyčajov Maďarov na Slovensku).
    • Rozvinutá sieť knižníc a kultúrnych stredísk (dotácia : 52, 109mil. SK, z toho podiel pre potreby maďarskej menšiny 13,480mil. SK (čo presne zodpovedá jej percentuálnemu zastúpeniu v jednotlivých okresoch národnostne zmiešaného územia plus 24,577 mil. SK, z toho podiel pre maďarskú menšinu 7,177 mil. SK).
    • rozhlasové vysielanie: Slovenský rozhlas vysiela v maďarskom jazyku denne. Rozsah vysielacieho času je týždenne 35 hodín.
    • televízne vysielanie: Slovenská televízia vysiela reláciu "národnostný magazín" (Hirmagazin) v rozsahu 30 minút raz do týždňa okrem posledného týždňa v mesiaci, kedy je vysielací čas (v rovnakom rozsahu) venovaný Rusínom a Ukrajincom.
    • súkromné rozhlasové stanice: napr. Rádio LOKAL (oblasť pokrytia: Komárno, Hurbanovo, Nové Zámky), Rádio STAR (oblasť pokrytia: Nové Zámky, Komárno a okolie) a i. Vysiela sa dvojjazyčne.
    • súkromné televízne vysielanie: Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie eviduje niekoľko žiadostí o zriadenie obecných kultúrnych štúdií, napr. Obecné televízne štúdio Gbelce (v obci žije 83% Maďarov) vysielanie bude dvojjazyčné alebo televízne štúdio PROMETEUS so sídlom v Komárne - vysielanie bude taktiež dvojjazyčné.

Pokiaľ ide o náboženské potreby Maďarov treba upozorniť na jeden špecifický jav: Reformovanú kresťanskú cirkev,v ktorej sú organizovaní veriaci vyznávajúci kalvinizmus. Z celkového počtu 82 545 Kalvínov na Slovensku je 64 533 Maďarov a 17 572 Slovákov. Ide teda prevažne o maďarskú cirkevnú organizáciu. K 30.9.1992 pôsobilo v tejto cirkvi 121 duchovných, čiže v priemere pripadne jeden duchovný na 568 veriacich (Pre porovnanie : v grécko-katolíckej cirkvi je 1 na 913, v evanjelickej 1 na 1144 a v rímsko-katolíckej 1 na 2113). V roku 1992 obdržala cirkev dotáciu vo výške 8,972 mil. Kčs. Cirkev má vydavateľstvo " KALVIN ", vydáva mesačník "Kalvinista szemle" a " Kalvínske hlasy ".

Prerozdelenie dotácií vo vzťahu k jednotlivým inštitúciám:

Stránka 3 z 7

Untitled

Jókaiho divadlo v Komárne ........................................................................5.644 mil.Sk

Divadlo Thália v Košiciach .........................................................................5.363 mil.Sk

Divadlo A.Duchnoviča v Prešove ................................................................9.159 mil.Sk

Divadlo Romathan v Košiciach ..................................................................7.021 mil.Sk

Mladé srdcia ...........................................................................................4.165 mil.Sk

Podunajské múzeum v Komárne ...............................................................3.365 mil.Sk

Štátne múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry Svidník ...................................4.785 mil.Sk

Oddelenie židovskej kultúry SNM ..............................................................3.500 mil.Sk

okresné knižnice v národnostne zmiešaných ............................................14.889 mil.Sk

regionálne kultúrne strediská v národnostne .............................................. 7.811 mil.Sk

Spolu: .................................................................................................. 65.702 mil.Sk

Prerozdelenie finančných dotácií na národnostnú periodickú tlač :

maďarská periodická tlač ......................................................................17.550 mil.Sk

ukrajinská periodická tlač ...................................................................... 3.250 mil.Sk

rusínska periodická tlač .........................................................................1.950 mil.Sk

rómska periodická tlač .......................................................................... 3.000 mil.Sk

nemecká periodická tlač ........................................................................0.450 mil.Sk

česká periodická tlač .............................................................................0.180 mil.Sk

rezerva na regulačné opatrenia a na doplatok

niektorým periodikám v priebehu roka ......................................................3.120 mil.Sk

Spolu: .................................................................................................29.500 mil.Sk

Prerozdelenie finančných dotácií na národnostnú neperiodickú tlač :

maďarská neperiodická tlač ....................................................................... 7.0 mil.Sk

ukrajinská neperiodická tlač ....................................................................... 1.0 mil.Sk

rusínska neperiodická tlač ..........................................................................1.0 mil.Sk

rómska neperiodická tlač ........................................................................... 0.5 mil.Sk

rómsko-slovenský slovník .......................................................................... 1.0 mil.Sk

nemecká neperiodická tlač ........................................................................ 0.5 mil.Sk

Rok 1995

Prerozdelenie finančných prostriedkov zo ŠR:

a) pre kultúrne zväzy, periodickú literatúru a rómsky

slovník .............................................................................................. 30.300.000 mil.Sk

b) periodická tlač vo viacjazyčných mutáciách

(Slovenská republika, Hlas ľudu, BBDO a Kubko

Goral) ............................................................................................... 27.200.000 mil.Sk

Viazanie na rómsky slovník, rezerva .................................................. 500.000 mil.Sk

Spolu: ................................................................................................58.000 mil.Sk

Rozdelenie jednotlivých prostriedkov občianskym združeniam

Csemadok ..............................................................................4.130.090 Sk

Zväz Rusínov-Ukrajincov ...........................................................1.321.193 Sk

Rusínska obroda .................................................................... 1.281.193 Sk

Karpatskonemecký spolok na Slovensku .................................... 993.976 Sk

Chorvátsky kultúrny zväz na Slovernsku .......................................993.727 Sk

Český spolok na Slovensku ....................................................... 414.379 Sk

Rómske kultúrne zväzy ............................................................2.204.797 Sk

Spolok Moravanov na Slovensku ................................................. 285.140 Sk

Bulharský kultúrny zväz ............................................................. 285.140 Sk

Ústredný zväz židovských náboženských obcí ............................. 600.000 Sk

Rozdelenie finančných prostriedkov na periodickú tlač

Maďarská periodická tlač......................................................... 4.600.000 Sk

Ukrajinská periodická tlač ....................................................... 2.140.000 Sk

Rusínska periodická tlač ............................................................ 970.000 Sk

Rómska periodická tlač ........................................................... 2.260.000 Sk

Nemecká periodická tlač ............................................................ 570.000 Sk

Česká periodická tlač ................................................................ 550.000 Sk

Moravská periodická tlač ............................................................. 65.000 Sk

Rezerva pre židovské periodikum ................................................ 350.000 Sk

(Poznámka : Pri výbere periodickej tlače MK SR uplatnilo zásadu, že finančné prostriedky sa nebudú poskytovať periodikám,ktoré majú komerčný charakter

a sledujú politické ciele).

 

Článok 10

ods.1- 3


Ústava SR, č1.34
ods.1, " Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje .... právo rozširovať a prijímať informácie v  ich materinskom jazyku ...."
ods.2, " Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj
a) právo na vzdelanie v ich jazyku,
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c)..."

Zákon o úradnom jazyku v Slovenskej republike č. 482/1990 Zb. § 6,
ods.2, Ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria v meste alebo obci najmenej 20% obyvateľstva, môžu v takýchto mestách a obciach používať v úradnom styku svoj jazyk ".

Zákon o súdoch a sudcoch č. 335/1991 Zb.
§7, ods. 3, " Každý môže pred súdom konať vo svojom materinskom jazyku. Zákon ustanovuje, kedy trovy spojené s pribratím tlmočníka uhrádza štát.
(Poznámka: Obdobné zákonné normy sú v Občianskom súdnom poriadku č. 70/1992 Zb. Zákone o trestnom konaní pred súdom č. 158/1992 Zb. Zákone o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení sudcov).

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8
" (2) Každý kto je zatknutý, musí byť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu".
" (3) Každý kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu
b) ..., c)..., d)...
e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí ".

(Poznámka: " Ústava SR v č 1.1 1 hovorí: Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd ".)

Článok 11

ods. 1- 3

Zákon o mene a priezvisku č. 300/1993 Zb.
§2, ods.1, " Osobe narodenej na území Slovenskej republiky sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v §1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená ".
§4, ods. 4," ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Takéto priezvisko v inom ako slovenskom jazyku sa môže používať aj bez tejto koncovky ".

Článok 12

ods. 1- 3

Ústava SR, č 1.34
ods. 2) " Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj
a) právo na vzdelanie v ich jazyku, "...

Zákon o sústave základných a stredných škôl č.29/1984 Zb.
ods. 1 " Výchova a vzdelanie sa uskutočňujú v českom alebo slovenskom jazyku. Občanom maďarskej, nemeckej, poľskej, a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku ".

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a školskej inšpekcii č. 293I1991
§6, ods. 1 , písm. e" školská inšpekcia kontroluje e)zabezpečovanie práv a podmienok na vzdelávanie v materinskom jazyku a v úradnom jazyku..."

Zákon NR SR v matrikách č.154l1994
§16, "ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania,

a) ak o to požiadajú rodičia pri zápise priezviska ich dieťaťa ženského pohlavia do knihy narodení podľa §13 ods. 1 alebo osvojitelia pri zápise osvojeného dieťaťa, ak ide o nezrušiteľné osvojenie,
b) ak o to požiada žena pri zápise uzavretia manželstva do knihy manželstiev podľa §14,
c) ak o to požiada žena v súvislosti so zápisom rozhodnutia o zmene priezviska podľa osobitného zákona.

Vo výchovno-vzdelávacej sústave SR, ktorej súčasťou sú školy s vyučovacím jazykom národností, sú zahrnuté všetky stupne vzdelávania v materinskom jazyku národností:od materských škôl až po vysokoškolské štúdium.

1. školy s vyučovacím jazykom národností, kde sa všetky predmety vyučujú v materinskom jazyku národností (školy s vyučovacím jazykom maďarským)
V školskom roku 1994/1995 je v sieti škôl:

    • 403 MŠ s výchovným jazykom maďarským s 586 triedami a s počtom detí 12 350
    • 299 ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským s počtom tried 2081 a s počtom žiakov 45 467
    • 4 cirkevné ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským s počtom tried 45 a počtom žiakov 856
    • 21 gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským s počtom tried 166 a počtom žiakov 856
    • 1 súkromné gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským s počtom tried 5 a počet žiakov 132
    • 1 cirkevné gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským s počtom tried 5 a počet žiakov 138
    • 24 SOŠ s vyučovacím jazykom maďarským s počtom tried 159 a počet žiakov 4488
    • 36 SOU s vyučovacím jazykom maďarským s počtom žiakov 8 476- 5 súkromných SOU s vyučovacím jazykom maďarským
    • 38 špeciálnych škôl s vyučovacím jazykom maďarským
    • 3 stredné špeciálne odborné učilištia s vyučovacím jazykom maďarským

2. školy s vyučovacím jazykom národností, kde sa niektoré predmety vyučujú v materinskom jazyku národností (školy s vyučovacím jazykom nemeckým a školy s vyučovacím jazykom ukrajinským)

V školskom roku 1994/1995 je v sieti škôl:

    • 47 MŠ s výchovným jazykom ukrajinským s počtom tried 63 a počet detí 1.161
    • 1 MŠ s výchovným jazykom nemeckým s počtom tried 3 a počet detí 70
    • 13 ZŠ s vyučovacím jazykom ukrajinským s počtom tried 61 a počet žiakov 770
    • 5 ZŠ s vyučovacím jazykom nemeckým s počtom tried 11 a počet žiakov 296

3. školy s výučbou jazyka národností, kde sa materinský jazyka literatúra vyučujú v ich jazyku a všetky ostatné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku (školy s vyučovaním ukrajinského jazyka).Ostatné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku (školy s vyučovaním ukrajinského jazyka).

    • 28 ZŠ s vyučovaním ukrajinského jazyka s počtom žiakov 1 .176

Na vysokých školách môžu študenti patriaci k národnostným menšinám v SR študovať svoj materinský jazyk (VŠPg Nitra, FF UK Bratislava, PF a FF UPJŠ Prešov).

Článok 13

ods. 1-2

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu SR o školskej inšpekcii
§6, (1 ) školská inšpekcia kontroluje:
e) zabezpečovanie práva podmienok na vzdelanie v materinskom a úradnom jazyku.

Súkromné a cirkevné školy: Maďarská menšina disponuje jedným súkromným gymnáziom s vyučovacím jazykom maďarským, jednou súkromnou čisto maďarskou strednou školou a ďalšia súkromná SOš je zmiešaná, t.j. vedľa slovenských tried sú v nej aj čisto maďarské triedy a piatimi súkromnými čisto maďarskými strednými odbornými učilišťami. Okrem toho má k dispozícii jedno cirkevné gymnázium.

Článok 14

Zákon o sústave základných a stredných škoľ čl.29I 1984 Zb.
§3, ods. 1 , " Výchova a vzdelanie sa uskutočňujú ... (občanom patriacim k národnostným menšinám) v rozsahu primeranom záujmu ich národného rozvoja zabezpečuje sa právo na vzdelanie v ich jazyku ".

Článok 15

Ústava SR, čl. 34
ods. 1 , " Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie ".

Ústava SR, čl. 35
ods.1 , " Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť ".

Zákon o združovaní v politických stranách a politických hnutiach č. 424/1991 Zb.
§1, ods. 1 , " Občania majú právo sa zdržovať v politických stranách a v politických stranách a v politických hnutiach (ďalej len "strany a hnutia").

Výkon tohto práva slúži občanom na ich účasť v politickom živote spoločnosti, najmä na vytváraní zákonodarných zborov a orgánov miestnej samosprávy ".

- maďarská menšina disponuje 4 politickými stranami či hnutiami (Spolužitie, MKDH, MOS, MLS), ktorých dve sú zastúpené v parlamente ako koalícia (Spolužitie - MKDH);

- v NR SR je 17 poslancov maďarskej národnosti, čo predstavuje 11,3% z celkového počtu poslancov NR SR (poznámka: podiel Maďarov na populácii SR je 10,7%);

- podľa informácie z MV SR okresné a obvodné úrady štátnej správy zamestnávajú cca 9,5% pracovníkov maďarskej národnosti;

Článok 16

Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou (19.3.1995).

č. 15, ods.2, písm.d)" potvrdzujúc integračné ciele svojej politiky alebo praxe, ktorá by bola zameraná
na asimiláciu osôb patriacich k menšinám proti ich vôli a budú chrániť tieto osoby pred akýmikoľvek činmi smerujúcimi k takej asimilácii. Strany sa zdržia opatrení, ktorými by sa zmenil pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostným menšinám a ktoré obmedzujú práva a slobody týchto osôb, čím by spôsobili ujmu národnostným menšinám,"

Článok 17

Ústava SR, č1.12
ods.1) " Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje ".
ods.4) " Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu".

Kontakty príslušníkov maďarskej menšiny s materinským národom- i na úrovni politickej spolupráce sú prakticky neobmedzené, rovnako ako aj kontakty s predstaviteľmi maďarských ale i nemaďarských menšín v iných štátoch.

Niekoľko príkladov:

    • 10. 9. 1993: stretnutie predstaviteľov nemaďarských menšín v susedných štátoch na pôde Úradu pre krajanských Maďarov v MR (poznámka: v súvislosti s Paktom stability v Európe);
    • 17.5.1994: Ďalšie stretnutia predstaviteľov maďarských menšínv susedných štátoch na pôde Úradu vlády MR (poznámka: tak isto v súvislosti s /PSE/
    • aktívna účasť predstaviteľov maďarskej menšiny v SR na kongrese Svetového Zväzu Maďarov, ktorý sa konal v Budapešti v r. 1992, vrátane zastavania funkcie regionálneho predsedu Svetového zväzu Maďarov príslušníkom tejto menšiny.
    • členstvo v jednej z najreprezentatívnejších mimovládnych menšinových organizácií - vo Federalistickej únii európskych národnostných menšín- Maďarské politické hnutie " Spolužitie "je profilované ako hnutie reprezentujúce všetky národnostné menšiny v SR.

Článok 18

Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR (19. 3. 1995).
č1.15, ods.1 " Zmluvné strany potvrdzujú, že ochrana národnostných menšín a práv a slobôd osôb patriacich k týmto menšinám tvorí integrálnu súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv..."

 

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Všetky práva vyhradené.
Technická podpora | Správca obsahu | Vyhlásenie o prístupnosti
© 2006-2011