Pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva, miestnej a regionálnej kultúry, tradičnej kultúry a osvetovej činnosti

Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom sekcie kultúrneho dedičstva, odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva, zabezpečuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv výkon štátnej správy v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúrno-osvetovej činnosti.

Kontakt
e-mail: skdmk@culture.gov.sk
tel.: 02 / 204 82 415
fax: 02 / 204 82 476

Ministerstvo rozvíja iniciatívy smerujúce k tvorbe nových legislatívnych opatrení a strategických vládnych dokumentov zameraných na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry, tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti, vypracováva koncepcie a analýzy zamerané na rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho ochrany, spolupracuje s  ústrednými orgánmi štátnej správy, mimovládnymi inštitúciami, samosprávami miest a obcí, ako aj s medzinárodnými organizáciami, pripravuje podkladové materiály k plneniu úloh vyplývajúcich rezortu kultúry z vládnych i medzinárodných dokumentov na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, prezentuje prácu z predmetnej oblasti, informuje verejnosť o podmienkach rozvoja menšinových a regionálnych  kultúr. Taktiež zabezpečuje základné prerozdelenie finančných prostriedkov, vytvára administratívno-technické a personálne zázemie grantovej agendy v programe Nehmotné kultúrne dedičstvo a kultúrno-osvetová činnosť. (Bližšie informácie o grantových programoch nájdete tu.)

Nehmotné kultúrne dedičstvo a tradičná ľudová kultúra
Sekcia kultúrneho dedičstva koordinuje napĺňanie záväzkov a odporúčaní vyplývajúcich z medzinárodného Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorý bol prijatý rezolúciou č. 32 dňa 17. októbra 2003 na 32. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO. Slovenská republika predmetný dokument ratifikovala v roku 2006. Jeho cieľom je vytvorenie takých podmienok na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré prispejú k upevňovaniu povedomia o nehmotnom kultúrnom dedičstve ako trvalej súčasti svetového kultúrneho dedičstva, k podpore a rozvíjaniu rozmanitosti jeho prejavov, k hlbšiemu poznaniu zložiek nehmotného kultúrneho dedičstva spoločenstiev, skupín a jednotlivcov a k jeho rozvoju na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

Tradičná ľudová kultúra je súhrnom výtvorov založených na tradíciách daného kultúrneho spoločenstva, ktoré odzrkadľujú jeho kultúrnu a spoločenskú identitu. Modely a hodnoty tradičnej ľudovej kultúry sa prenášajú a rozširujú ústnym podaním, napodobňovaním alebo iným spôsobom. Medzi formy tradičnej ľudovej kultúry patrí jazyk, literatúra, hudba, tanec, hry, mytológia, rituály, zvyky, obrady, remeslá, staviteľstvoa iné druhy umenia.
Prioritami v oblasti tradičnej ľudovej kultúry sú rozvoj a zabezpečovanie podmienok na identifikáciu, inventarizáciu, ochranu a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva a tiež rozvoj a zachovanie ľudovo-umeleckých zručností a tradícií v jednotlivých regiónoch Slovenska.
V súvislosti s tradičnou ľudovou kultúrou sa stále častejšie objavuje pojem nehmotné kultúrne dedičstvo – označujeme ním ústne tradície a prejavy vrátane jazyka ako prostriedku nehmotného kultúrneho dedičstva; interpretačné umenie; spoločenské zvyky, rituály a slávnostné udalosti; poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom; tradičné remeselníctvo. Nehmotné kultúrne dedičstvo znamená tiež postupy, stvárnenia, prejavy, poznatky, schopnosti, ako aj nástroje, predmety, artefakty a s nimi spojené kultúrne miesta, ktoré spoločenstvá, skupiny a v niektorých prípadoch jednotlivci pokladajú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Toto nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú z generácie na generáciu a sústavne ho znova a znova vytvárajú ako reakciu na okolité prostredie, interakciu s prírodou a svojou históriou, pričom im poskytuje pocit identity a kontinuity, podporujúc tak úctu ku kultúrnej rozmanitosti a ľudskej tvorivosti. Nehmotná podstata duchovného dedičstva zásadným spôsobom ovplyvňuje podmienky a formy jeho identifikácie, evidencie i praktickej ochrany. V mnohých prípadoch je táto ochrana možná iba prostredníctvom zastupujúcich hmotných objektov a pamiatok  viažucich sa napríklad k historickým udalostiam či osobnostiam. Prostredníctvom rôznych médií, audiovízie, zvukových nosičov, internetu a podobne je zároveň možné dokumentovanie a zachovanie aj ďalších nehmotných (duchovných) hodnôt na základe vytvárania priaznivých legislatívnych, organizačných a realizačných podmienok. Najproblematickejšou oblasťou duchovného dedičstva je ochrana talentu a zručnosti (fortieľu) tvorcov kultúrnych hodnôt v profesiách a činnostiach, ktorých výsledkom nie je hmotný produkt, ale spravidla zvukové, hudobné, slovné a obrazové dielo. Sem treba zaradiť aj obyčaje, ľudovú tradíciu, folklór (tanec, hudbu, pieseň, slovesnosť a iné) a ďalšie formy ľudového umenia, ako aj dokumentovanie technologických postupov a rozličných tradičných a špeciálnych techník.

V oblasti ochrany tradičnej ľudovej kultúry ide zároveň o napĺňanie Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru, ktoré bolo prijaté na 25. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO 15. novembra 1989 a vláda SR schválila návrh opatrení na jeho realizáciu uznesením č. 448/2000. Ďalším dôležitým impulzom v tejto oblasti je pripojenie sa k Reprezentatívnemu zoznamu nehmotného kultúrneho  dedičstva ľudstva na základe rezolúcie UNESCO prijatej v roku 1997. Vytvára sa tak možnosť aj v medzinárodnom rozsahu chrániť slovné prejavy, hudbu, tanec, hry, obrady, mytológiu, obyčaje alebo tradičné formy komunikácie a šírenia informácií, javy ľudovej kultúry mimoriadnej historickej, umeleckej, etnologickej, sociologickej, antropologickej, prípadne inej hodnoty. Pre zachovanie týchto nehmotných hodnôt sa za optimálne považuje ich ochrana vo forme záznamu na vhodnom nosiči uloženom v sústave archívov, prípadne v knižniciach alebo v zbierkach múzeí a galérií.

Zámerom štátnej kultúrnej politiky v oblasti tradičnej ľudovej kultúry je upriamiť pozornosť na význam a uchovanie tradičnej ľudovej kultúry ako súčasti kultúrneho dedičstva. V súvislosti s jej ochranou ministerstvo v spolupráci s Radou na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (poradný orgán ministra kultúry) a odborníkmi z predmetnej oblasti zostavilo Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru (viď. Dokumenty), ktorá sa zaoberá otázkami identifikácie tradičnej ľudovej kultúry, jej systematickou dokumentáciou, uchovávaním a šírením pre ďalšie generácie, sprístupňovaním a prezentáciou smerom k verejnosti na Slovensku a v zahraničí. Na základe implementácie úloh z predmetného materiálu vzniklo Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry, ktoré je hlavným realizátorom koncepcie a plní funkciu kompetenčného centra vo vzťahu k napĺňaniu koncepcie pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, iné štátne organizácie, ako aj neštátne subjekty zaoberajúce sa tradičnou ľudovou kultúrou a v súčinnosti s nimi koordinuje činnosť zameranú na starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru Slovenska. Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry pôsobí od 1. mája 2010 v rámci organizačnej štruktúry Slovenského ľudového umeleckého kolektívu.

V oblasti tradičného folklóru a jeho interpretácie pôsobia v rámci rezortu kultúry dve profesionálne telesá, ktoré sa zameriavajú na pôvodnú hudobnú a tanečnú tvorbu a jej scénické a umelecké spracovanie – Slovenský ľudový umelecký kolektív a Lúčnica. Oblasťou tradičnej ľudovej kultúry sa zaoberá aj Národné osvetové centrum, ktoré eviduje, dokumentuje, ochraňuje a využíva tradičnú ľudovú kultúru a miestnu a regionálnu kultúru  pre kultúrno-osvetovú činnosť.

Kultúrno-osvetová činnosť, miestna a regionálna kultúra

Prioritami v oblasti podpory a rozvoja miestnej a regionálnej kultúry sú záujmová umelecká tvorba, osvetová činnosť, výchova k prosociálnosti a prokultúrnosti. Tieto činnosti ministerstvo zabezpečuje metodicky prostredníctvom priamo riadených organizácií a v oblasti finančnej podpory pomocou grantového programu Nehmotné kultúrne dedičstvo a kultúrno-osvetová činnosť.

Miestna kultúra je  kultúra v podmienkach miest a obcí na základe vlastných koncepcií, s poslaním v zmysle zákona NR SR č. 61/200 Z. z. (viď. Legislatíva) o osvetovej činnosti, ako aj ďalších súvisiacich zákonov (zákon SNR o obecnom zriadení č. 369/1990 Z. z., § 4, ods. 3, písmeno g; zákon NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach; zákon NR SR č. 115/1998 Z. z. v znení zákona NR SR  č. 387/2001 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty; autorský zákon NR SR č. 383/97 Z. z.; zákon SNR č. 96/1991 Z. z. o verejných kultúrnych podujatiach; zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám; zákon NR SR č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme).

Regionálna kultúra je kultúra riadená vyššími územnými celkami a realizovaná v geograficko-politickom regióne s poslaním starostlivosti o uchovanie, prezentovanie a popularizovanie historického, kultúrno-spoločenského, hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva  špecifického pre daný región. Úlohy  vychádzajúce z koncepcie príslušného regiónu sú realizované prostredníctvom odborných metodických a špecializovaných kultúrnych zariadení regiónu.

Osvetová činnosť podľa zákona NR SR č. 61/2000 Z. z. (viď. Legislatíva) je súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a utváraniu kultúrneho spôsobu života. Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky, prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie, vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti, vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva, napomáha prevenciu protispoločenských javov a drogových závislostí a umožňuje ľuďom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami.

V súvislosti s rozvojom miestnej a regionálnej kultúry je potrebné ponúknuť obciam a mestám jasnú stratégiu smerovania aktivít kultúrno-osvetovej činnosti v jednotlivých regiónoch. V tomto zmysle ministerstvo zadefinovalo jasný zámer v Koncepcii rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, Stratégii rozvoja osvetovej činnosti a Stratégii rozvoja miestnej a regionálnej kultúry (viď Dokumenty). Tieto materiály pomenovali priority, určili úlohy v predmetnej oblasti a rozpracovali zámery a ciele štátnej kultúrnej politiky v súlade s medzinárodnými dohovormi a naformulovali odporúčania pre regionálnu a miestnu samosprávu. Na základe spomenutých materiálov ministerstvo v spolupráci s inými dotknutými rezortmi a samosprávou systematicky pracuje na vytvorení udržateľného systému efektívneho spolufinancovania a územného zabezpečenia kultúry, skvalitnení materiálno-technických podmienok na regionálnej a miestnej kultúry a implementácii a realizácii strategických úloh.

Potreby miestnej  a regionálnej kultúry napĺňajú tiež mimovládne organizácie podporované z dotačného systému Ministerstva kultúry SR. V dotačnom systéme MK SR sú každoročne finančne podporované festivaly, prehliadky, súťaže, tvorivé dielne, vzdelávanie, sympóziá, semináre, výstavy, podujatia, ktoré pomáhajú uchovávať tradičné zručnosti, a takisto vznik a prezentácia tvorby v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, folklorizmu, amatérskeho umenia a kultúrno-osvetovej činnosti, vedecko-výskumná a publikačná činnosť.

Na oblasť kultúrno-osvetovej činnosti a miestnej a regionálnej kultúry sa dominantne zameriava špecializovaná inštitúcia Národné osvetové centrum. Ako vrcholná štátna inštitúcia pôsobí okrem kultúry v oblasti osvetovej, informačnej, vedeckej a vzdelávacej. Úlohou Národného osvetového centra je zabezpečovať, budovať, ochraňovať a napomáhať duchovnému rozvoju občanov a živej neprofesionálnej kultúry, ktorá je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.

V zmysle § 3 zákona NR SR č. 61/200 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. sú za osvetové zariadenia so špecializovaným zameraním považované aj hvezdárne a planetáriá. Ministerstvo kultúry SR v zmysle tohto zákona utvára právne a organizačné podmienky na zabezpečenie a rozvoj osvetovej činnosti, podporuje tvorbu a verejnú prezentáciu výsledkov osvetovej činnosti v SR a v zahraničí a zriaďuje štátne osvetové zariadenia s celoštátnou pôsobnosťou. Sekcia kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry v zmysle organizačného poriadku zabezpečuje výkon štátnej správy aj na úseku hvezdární. Sekcia plní úlohy v oblasti záujmovej činnosti neumeleckého charakteru a vypracúva analytické, koncepčné a informačné materiály v oblasti hvezdární. V rámci svojej činnosti zabezpečuje súčinnosť MK SR s orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy a spoluprácu ministerstva kultúry a Slovenskej akadémie vied s ďalšími organizáciami vedy a výskumu, vedeckými spoločnosťami, záujmovými a občianskymi združeniami, nadáciami, národnými výbormi medzinárodných medzivládnych a nevládnych organizácií v SR a s inými právnickými a fyzickými osobami.

Národným metodickým centrom pre predmetnú oblasť je Slovenská ústredná hvezdáreň (SÚH) v Hurbanove, ktorá vykonáva špecializovanú odborno-pozorovateľskú, kultúrno-výchovnú, vedecko-výskumnú, informačno-dokumentačnú a edičnú činnosť v astronomickej oblasti. Poslaním SÚH je cieľavedomou činnosťou zhromažďovať, vedecky a odborne spracovávať poznatky z astronómie a príbuzných vied, za účelom ich sprístupňovania širokej verejnosti.

Ambíciou všetkých kultúrnych a osvetových zariadení a subjektov pôsobiacich v miestnej a regionálnej kultúre je  vyvíjať takú kultúrno-osvetovú činnosť, ktorá súvisí aj s možnosťami  využitia pre cestovný ruch, vo vzťahu k histórii a pamiatkam regiónov Slovenska. Pre úspešnú realizáciu týchto aktivít je potrebné pracovať s informačnými technológiami, od vybudovania komplexných databáz, až po poskytovanie kvalitných a aktuálnych služieb a informácií občanovi, domácemu i zahraničnému návštevníkovi. V súčasnosti je preto potrebné otvoriť diskusiu o postavení a  definovaní vlastných regionálnych kultúrnych politík.