Zahraničná spolupráca

Úvod > Zahraničná spolupráca > Rada Európy

WROCLAWSKÁ DEKLARÁCIA O PÄŤDESIATROČNEJ EURÓPSKEJ SPOLUPRÁCI V OBLASTI KULTÚRY

KONEČNÝ NÁVRH

(Preambula)

My, MINISTRI zodpovední za kultúru, vzdelávanie, mládež a šport zastupujúci  národné strany a Európsky kultúrny dohovor, ktorí sme sa zišli v meste Wroclaw 9. – 10. decembra 2004:

OSLAVUJEME päťdesiate výročie podpísania Dohovoru v Paríži 19. decembra 1954;

POTVRDZUJEME, že hodnoty a princípy Dohovoru, ktoré spojili naše krajiny do mierovej spolupráce v rámci Rady Európy na 50 rokov, zostávajú platné tak ako nikdy predtým a predstavujú vzácny zdroj pre spoločnú, demokratickú Európu v 21. storočí;

SCHVAĽUJEME  tento Dohovor a odporúčame ho Rade Európy a jej členským štátom v ich ďalšej činnosti. 

I.  Úspechy, ktoré sa dosiahli počas päťdesiatročnej existencie Európskeho kultúrneho dohovoru

Ani nie 10 rokov po skončení Druhej svetovej vojny odrážalo prijatie Európskeho kultúrneho dohovoru v rámci Rady Európy nádej budúceho zjednotenia a vieru v silu humanistického ducha vzdelávania a kultúry, aby sa zacelili rany po starom a novom rozdelení, zabránilo konfliktom a utužil demokratický poriadok.

Kľúčové úspechy našich predchodcov a nás samotných1 sa musia posudzovať v rámci princípov samotného Dohovoru a jeho neskoršieho vývoja v oblasti Európskej kultúrnej spolupráce. Tri pôvodné politické ciele Dohovoru boli: 

  • Spoznávanie a uvedomovanie si spoločného kultúrneho dedičstva občanmi Európy

Naše vlády sa v Dohovore zaviazali, že národným dedičstvom civilizácie sa budú zaoberať ako spoločným dedičným majetkom, ktorý im bol zverený do starostlivosti. Vyvinuli sme široký rozsah opatrení na ochranu dedičstva, či už hmotného alebo nehmotného, rozšírili sme rozsah koncepcie a podnetne sme objasňovali jeho využívanie. 

  • Pohyb a výmena osôb a odovzdávanie vzájomného poznania

Naše vlády sa v Dohovore zaviazali, že budú podporovať výmenu osôb ako aj kultúrnych predmetov s cieľom vzájomného poznávania kultúry a dedičstva svojich národov.
Zamerali sme sa predovšetkým na výmenu študentov a mladých ľudí a naše vlády ju podporili bilaterálnymi a multilaterálnymi programami a všeobecnými opatreniami na slobodu pohybu. 

  • Široký záber celoeurópskej kultúrnej spolupráce

Naše vlády sa v Dohovore zaviazali, že sa zapoja do otvoreného a holistického procesu kultúrnej spolupráce. Snažíme sa, s aktívnou podporou parlamentného zhromaždenia, udržiavať spoločnú víziu Dohovoru prostredníctvom jej flexibilného a dynamického zavádzania. Vypracovali sme obsiahly program spolupráce na politickej aj profesionálnej úrovni a rozšírili sme ho z pôvodnej oblasti kultúry, dedičstva a vzdelávania na mládež a šport.

Uvedomili sme si dôležitosť prínosu, ktorý môže Dohovor mať na základné hodnoty definované Radou Európy, a podľa toho sme upravili spoluprácu uskutočňovanú v rámci Dohovoru.

K pôvodným záväzkom tak pribudli tri nové závažné ciele:

  • Vytváranie podmienok všestrannej účasti na demokratickom živote

Pri hľadaní efektívneho zavádzania hlavných hodnôt Rady Európy do európskych spoločností sme pracovali na podpore modelu demokratickej kultúry, ktorá by posilnila právo a inštitúcie. Definovali sme hlavne základné línie kultúrnej demokracie, celoživotného vzdelávania a športu pre všetkých, pripravili sme program pre mládež ako experiment pre účasť, zapojili sme univerzity a nevládne mládežnícke a športové organizácie do príslušných programov ako plnohodnotných partnerov, a určili vzdelávanie v rámci demokratického občianstva a rovnakých príležitostí za jadro našej myšlienky o kvalite vzdelávania.

V tomto kontexte sa tešíme na oslavu roku 2005 ako Európskeho roka občianstva prostredníctvom vzdelávania a sme presvedčení, že to bude významná udalosť v zavádzaní našej politiky vzdelávania o demokracii.

  • Európsky rozmer v normách, politike a praxi

Je potrebné zavádzať rozsiahle princípy Dohovoru efektívnejšie od základu. Doplnili sme princíp šírenia osvedčenej praxe cestou sietí spolu s medzivládnym stanovením a monitorovaním početných noriem vo všetkých dôležitých oblastiach. Táto politika posilnila vzťahy medzi štátnymi politikmi v každom sektore ale vyžaduje si opatrnosť, aby sa udržala spoločná vízia. Zistili sme tiež, že úspešná činnosť závisí od partnerstva s inými medzinárodnými inštitúciami a organizáciami, predovšetkým s Európskou úniou a organizáciou UNESCO.

  • Podpora kultúrnej rôznorodosti a budovanie spoločných hodnôt    

Dospeli sme k názoru, že kľúčom k demokratickej stabilite je cieľ Dohovoru, ktorý sa týka mierovej harmónie medzi rôznymi kultúrami. Preto sme vyvinuli politiku, ktorá zabezpečí, že rôznorodosť nášho dedičstva a umeleckej tvorby sa bude nielen akceptovať ale aj aktívne podporovať spolu s podporou rozhovorov a zabraňovaním konfliktom, a to poznaním a chápaním rozdielov a spoločných hodnôt.

Aktívne sme sa tiež podieľali na rovnakom medzinárodnom spoznávaní kultúrnych práv, akého sa dostáva právam občianskym, politickým, ekonomickým a sociálnym a na uznávaní kultúrnych práv ako integrálnych práv patriacich k základným právam kodifikovaným v právnych nástrojoch Rady Európy. V spojitosti s týmto vítame skutočnosť, že mnoho kultúrnych práv alebo práv s kultúrnym rozmerom je zahrnutých v Európskom dohovore o ľudských právach, v revidovanej Sociálnej charte, rámcovom Dohovore o ochrane národných menšín a Európskej charte o regionálnych jazykoch alebo jazykoch menšín.

Od roku 1954 došlo k významnému pokroku. Aj napriek tomu nás ešte čakajú mnohé úlohy a výzvy. Vyzývame preto Radu Európy, aby naďalej vyvíjala svoju činnosť založenú na princípoch rovnako ako pred 50 rokmi, keď Rada a Dohovor uviedli do popredia hodnoty, ktoré ešte zatieňoval extrémizmus a konflikt.

 

II.     Zmeny, ktorým čelí európska kultúrna spolupráca v dnešnej Európe

 

Európsky kultúrny dohovor vstupuje do svojho druhého polstoročia v Európe, ktorú mení história. Tieto zmeny sú politické ako aj ekonomické a technologické. Kvalita života sa musí posudzovať vyšším hodnotením hodnôt Rady Európy. Veľa sa dosiahlo a veľa sa ešte musí dosiahnuť:

 

  • širší prístup k právam na vzdelávanie a kultúrnym právam, avšak stále často pretrváva vylúčenie menšín a chudobných;
  • značný pokrok v rovnoprávnosti žien a mužov, ale je ešte stále potrebné skonsolidovať významné úsilie nedávneho vývoja a utvrdiť ho v mysliach ľudí;
  • rozšírená osobná sloboda, ale narušenie sociálnej spojitosti;
  • lepšia ochrana dedičstva a životného prostredia, ale ich pôsobenie v čase konfliktov a uvedomenie si, ako ďaleko sú naše ekonomiky od trvalo udržateľného stavu;
  • prístup k záplave informácií, ale nie k väčšej múdrosti; koniec tyranie ideológie, ale oživenie rasizmu, antisemitizmu, extrémistickému nacionalizmu, xenofóbii, neznášanlivosti, vylučovaniu, terorizmu, extrémizmu a dokonca vojen.

V nastávajúcich rokoch Rada Európy podstúpi mnohé zmeny v rámci kultúrnej spolupráce. Začali sme rozhovory, aby sme ich identifikovali a určili stratégiu. Tieto rozhovory budú pokračovať počas osláv 50. výročia Dohovoru a prispievať budú aj naši partneri.

Z tohto dôvodu sme sformulovali naše predbežné závery ako hypotézy ďalšieho zvažovania v nasledujúcich mesiacoch:

  • Európska identita a demokratické občianstvo2

Mali by sme prehlbovať uvedomovanie si našej spoločnej histórie a budúcnosti medzi národmi našich 48 štátov v rámci ich rôznorodosti, aby sme sa vyhli krízovým situáciám v zmysle rozdeľovania v rozšírenej Európe. Mali by sme preto podporovať vyváženú víziu identít, ktoré tvoria „rozšírenú Európu“. Mali by sme tiež podporovať a zachovávať spojenia a rozhovory s európskymi diaspórami po celom svete.

Z tohto dôvodu budú potrebné opatrenia, ktoré budú bojovať proti trendom stratifikácie a ustupovať do uzatvorených identít spoločenstiev podporujúc vyrovnanú koncepciu početných identít, ktoré budú podporovať mimoriadnosť spoločnej európskej pamäte založenej na rozoznávaní úspechov a spoločného dedičstva utrpenia, a ktoré budú zabezpečovať pohyb a výmenu mladých ľudí, študentov, umelcov, tvorcov a profesionálov z celého svetadielu v rámci existujúcej legislatívy.

  • Kultúrna rôznorodosť a súdržnosť spoločnosti

Mali by sme zabezpečovať slobodu kultúry a podporovať kultúrnu rôznorodosť, aby každá osoba mohla na svoj vývoj využívať dedičstvo vlastnej krajiny a dedičstvo iných krajín vzhľadom na spoločné hodnoty. Z tohto pohľadu si súčasné iniciatívy zamerané na ochranu a rozpoznávanie zvláštností kultúrnych aspektov a práv štátov uskutočňovať národnú politiku v oblasti kultúry, najmä návrh dohovoru vypracovaný organizáciou UNESCO, zaslúžia našu podporu.    

Bude si to vyžadovať opatrenia na riadenie rôznorodosti vo všetkých svojich prejavoch, prehĺbenie spoločných občianskych hodnôt ako základu sociálnej súdržnosti a podporu dialógu medzi našimi národmi.

Mali by sme zabudovať vzájomný kultúrny dialóg – vrátane jeho náboženského rozmeru – do európskej politiky pri plnom rešpektovaní princípov, na ktorých sú založené naše spoločnosti.

To si bude vyžadovať opatrenia na vývoj tohto dialógu ako nástroja prevencie pred konfliktmi a zmierňovania napätia. Z dôvodu posilnenia otvorenosti voči susedným regiónom – najmä južného pobrežia Stredozemného mora – a voči ostatnému svetu, by sme mali hľadať efektívnejšie využívanie existujúcich nástrojov a podľa potreby vytváranie nových.

A Európa poznania a informácií

Mali by sme potvrdiť európske demokratické hodnoty a identitu v premene na globálnu informačnú spoločnosť, ktorú vytvára poznanie, kultúrne vyjadrenie a komunikácia.

To si bude vyžadovať opatrenia v oblasti politiky vzdelávania, kultúry, mládeže a športu, aby sa zabezpečil ďalší vývoj kultúrneho priemyslu, prístupu a účasti pre všetkých pri súčasnom prekonávaní digitálnych rozdielov a výnimiek, ďalej tvorivé, inteligentné a zodpovedné využívanie informačných technológií, ktoré rozširujú intelektuálny horizont jednotlivcov, zabezpečovanie aktívnej účasti európskych kultúr na celosvetových  kultúrnych výmenách pri súčasnom využívaní nášho kultúrneho a prírodného dedičstva pre trvalo udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj.  

  • Meniaci sa činitelia a partneri

Naša spolupráca by mala byť vybudovaná na „európskej sieti“ mnohých organizácií a na energickej občianskej spoločnosti v rámci partnerstiev založených na cieľoch Dohovoru. Tieto partnerstvá by sa zakladali na projektoch v praxi a na vývoji flexibilných a účinných spôsobov práce s občianskou spoločnosťou, na rozširovaní a prijímaní našej jednotnej praxe, ktorú sme stanovili v oblastiach mládeže a športu a na našich vzťahoch s univerzitami.

Mali by sme sledovať mimoriadnosť veľkých nových vzorov v európskych spoločnostiach a zamerať sa na úlohu verejných činiteľov v oblasti kultúry, vzdelávania, dedičstva, mládeže a športu v zabezpečovaní osobných práv a udržiavaní demokratických hodnôt.

Takáto perspektíva si bude vyžadovať najmä lepšiu spoluprácu s Európskou úniou a organizáciou UNESCO. Umožní nám to tiež znovu zdôrazniť dôležitosť národných a vzdelávacích politík v multilaterálnom kontexte.

 

III.   Línie činnosti pre Európu bez hraníc

Navrhujeme nasledujúce strategické smernice ďalšieho vývoja pre Radu Európy v rámci jej práce v oblasti kultúrnej spolupráce. Platia rovnako pre všetky sektory, školy, mimoškolské a vyššie vzdelávanie, kultúru, prírodné a kultúrne dedičstvo, mládež a šport a stavajú na svojich úspechoch a aktuálnych programoch. Rada Európy bude mať naďalej základnú úlohu v Európe ako fórum pri zostavovaní smerníc a kultúrnej politiky.

Všeobecným stredobodom pozornosti by mala byť reakcia na potreby a snahy obyvateľov všetkých štátov Dohovoru a predovšetkým mladých ľudí čo sa týka ich predstáv o Európe3 a o podpore dialógu a harmónie medzi Európou a jej celkovým prostredím. Rada Európy a naše vlády by mali konať v nasledujúcich oblastiach:

Európska identita a demokratické občianstvo

V snahe umožniť jednotlivcom konať individuálne alebo kolektívne ako zodpovední občania v každodennom živote by mala Rada Európy posilniť svoju úlohu centra tvorby politiky, aby vyzbrojila ľudí poznaním, skúsenosťami a postojmi pre život v demokratických spoločnostiach pri plnom rešpektovaní ľudských práv a aby potierala štrukturálne prekážky demokratickej účasti. V rámci tohto cieľa by sa malo uvažovať nad stanovením európskych noriem prostredníctvom vhodných dohovorených mechanizmov ako aj nad rozširovaním európskych príležitostí na školenia pre pedagógov cez založenie špeciálnych školiteľských centier pre prednášajúcich.

Kultúrna rôznorodosť a súdržnosť spoločnosti

Mal by sa zorganizovať a systematicky podporovať vzájomný dialóg v oblasti kultúry a náboženstva založený na prevahe spoločných hodnôt ako prostriedok podporujúci povedomie a vzájomné pochopenie, zabraňovanie konfliktom, urovnávanie sporov a zabezpečovanie súdržnosti spoločnosti. Malo by sa to uskutočňovať cestou formálneho a neformálneho vzdelávania, atribútov spomienok a spoločného dedičstva, kultúrnej činnosti a účasti v spoločenstve. Vzhľadom na tento cieľ by mala Rada Európy pokračovať vo vyvíjaní rámca strategickej politiky pre riadenie kultúrnej rôznorodosti a modelov osvedčenej praxe, ktoré sa zakladajú na jej základných hodnotách.

Kultúrna rôznorodosť sa dnes prejavuje predovšetkým prostredníctvom výmeny a spotreby kultúrne odlišných tovarov a služieb. Preto by mala Rada Európy pokračovať v zavádzaní svojich opatrení v prospech kultúrneho priemyslu, najmä projektu Eurimages a Dohovoru o kinematografickej koprodukcii a posudzovaní potreby akýchkoľvek iných vhodných opatrení.

Vzájomný dialóg v oblasti kultúrnej a náboženskej

Okrem činnosti, ktorá sa uskutočňuje s cieľom vývoja vzájomného kultúrneho dialógu v európskych spoločnostiach by mala Rada Európy podporovať vzájomný dialóg v oblasti kultúry a náboženstva medzi Európou a susednými regiónmi, najmä s južným pobrežím Stredozemného mora vzhľadom na zabezpečovanie stability a súdržnosti a rozširovanie vzájomného porozumenia a rešpektu.

Okrem účinnejšieho využívania existujúcich nástrojov pre dialóg so susedmi Európy by Rada Európy mala aktívne zvažovať možnosť zavedenia nástroja, ktorý by mohol slúžiť takémuto účelu.

Účasť na záležitostiach spoločnosti poznania a informácií

Malo by sa podporovať rešpektovanie a prístup ku kultúrnym právam  - predovšetkým právu na vzdelávanie – aby sa mohlo bojovať proti výnimkám a aby sa budovali spravodlivé spoločnosti, pričom sa má pozornosť venovať hlavne zraniteľným skupinám ľudí. Mala by sa vypracovať politika začleňujúca do tohto vývoja aj mladých ľudí, aby sa im uľahčil prístup k slobode v oblasti kultúry a vzdelávania. Malo by sa tiež vyvinúť úsilie na podporu poznávania patričných kultúrnych diel Európanmi, napríklad literatúry, s cieľom podpory kultúrnej rôznorodosti.

Rada Európy ako celoeurópska organizácia zaoberajúca sa ľudskými právami a demokratickými rozmermi komunikácie by mala zdôrazňovať úlohu a zodpovednosť nezávislých médií ako aj práva na slobodu prejavu v spoločnosti poznania a informácií – najmä v časoch kríz.

Pohyb

Rada Európy by mala vybudovať svoju činnosť na účasti mladých a ich pohybe a výmene, štúdiu jazykov, uznávaní odborných kvalifikácií a Európskej oblasti vyššieho vzdelávania ako možných modeloch tvorby rámcov politiky v iných oblastiach, najmä v oblasti pohybu cez hranice. V rámci Európy a jej susedných štátov by sa mala presadzovať možnosť zahájenia významného programu pre výmeny medzi strednými vzdelávacími a kultúrnymi inštitúciami. Pozornosť by sa tiež mala venovať vývoju pohybu a výmeny umelcov, profesionálov z oblasti kultúry a umeleckých diel. Všetky tieto opatrenia musia brať do úvahy existujúcu legislatívu.

Trvalo udržateľný vývoj

Rada Európy sa angažuje vo vývoji integrovanej politiky za generačnú rovnoprávnosť v prístupe k ekonomickým, sociálnym, kultúrnym a prírodným zdrojom podľa princípu trvalo udržateľného vývoja. Politika citlivého riadenia týchto zdrojov by rozšírila ich prispenie k väčším ekonomickým príležitostiam, k osobnému a spoločenskému vývoju a vyjadreniu kultúrnej identity a rôznorodosti. Z tohto dôvodu by Rada Európy mala vyvíjať programy činnosti, ktoré by demonštrovali a zdôrazňovali:

  • potrebu integrovaného politického prístupu a stratégie;
  • spojenia medzi zachovávaním a udržiavaním dedičstva a prírodných a kultúrnych aspektov krajín a životného prostredia;
  • úlohu rizikovej prevencie a riadenia prírodných alebo technických pohrôm v udržateľnej politike vývoja;
  • podstatnú úlohu oficiálneho a neoficiálneho vzdelávania pre trvalo udržateľný vývoj;
  • kultúrnu rôznorodosť ako základ trvalo udržateľného vývoja.

Partnerstvá

V kontexte rozšírenia Európskej únie a vzhľadom na jej novú ústavu by mala Rada Európy vyhľadávať komplexnú a doplnkovú spoluprácu s Úniou a vytvárať podmienky skutočného partnerstva.

Mala by sa tiež posilniť úroveň a obsah spolupráce s organizáciou UNESCO vo všetkých oblastiach kultúrnej spolupráce.

Posilniť by sa mala aj spolupráca s ostatnými medzinárodnými organizáciami a organizáciami so súkromného sektora v oblasti podpory kultúrnej spolupráce.

Rada Európy by sa mala naďalej zameriavať na podporu nevládnych organizácií a dobrovoľných aktivít v kultúrnom živote a spoločnosti a mala by presadzovať svoje aktivity v rámci budovania kultúrnych sietí.

Na záver,

PREDKLADÁME tento Dohovor Výboru ministrov Rady Európy. Žiadame, aby o Dohovore viedli rozhovory všetky príslušné orgány Rady Európy a aby bol predložený na ostatných stretnutiach, ktoré sa budú konať v rámci osláv 50. výročia Európskeho kultúrneho dohovoru.

VYZÝVAME  tiež Výbor ministrov, aby predložili Dohovor na Tretej konferencii hláv štátov a vlád členských štátov Rady Európy (Varšava, 16. – 17. máj 2005), pričom zdôrazňujeme dôležitosť kultúrnej spolupráce v rámci podpory hlavných hodnôt našej organizácie.


Príloha

Významné úspechy a výsledky päťdesiatročnej existencie Európskeho kultúrneho dohovoru

Pôvodné politické ciele Dohovoru:

  1. Poznanie spoločného kultúrneho dedičstva Európanmi (Články 1 a 5 Dohovoru) 
  • Demonštrovanie vzájomnej závislosti európskeho umenia spoločným zorganizovaním 27 významných umeleckých výstav a 12 kultúrnych ciest.
  • Vypracovanie koncepcie a noriem integrovaného zachovávania architektonického a archeologického dedičstva4.
  • Rozširovanie ochrany dedičstva na audiovizuálnu a krajinnú oblasť5, archívy a intelektuálne dedičstvo európskych univerzít.
  • Revidovanie učebníc a osnov v oblasti vzdelávania dejepisu a histórie, aby sa odstránili chyby a podporila empatia medzi skupinami (cf Odporúčanie Rec(2001)15 O výučbe histórie v Európe 21. storočia, Výbor ministrov) a zavedenie Dňa spomienky na holokaust a zabránenia zločinov proti ľudskosti.
  • Modely založené na výskumoch na ochranu európskeho lingvistického dedičstva prostredníctvom lingvistiky.
  • Koncepcie a prax vzájomného kultúrneho vzdelávania vo formálnom a neformálnom prostredí.
     
  1. Pohyb a výmena vzájomného porozumenia (Články 2 a 4 Dohovoru)
  • Princípy spravodlivého vzájomného uznávania kvalifikácií6, aby sa umožnil pohyb a výmena študentov, prispievanie k presadzovaniu modelu vzájomnej spolupráce univerzít a ku koordinácii politiky a noriem na založenie Európskej oblasti vyššieho vzdelávania do roku 2010.
  • Viac ako 300 000 mladých ľudí malo možnosť stretnúť sa na medzinárodných akciách prostredníctvom Európskych mládežníckych centier (European Youth Centres), Európskej nadácie pre mládež (European Youth Foundation) a Fondu solidarity (Solidarity Fund) a vývoj širšej politiky pohybu a výmeny mladých spolu s čiastočnou dohodou o mládežníckej karte7.
  • Viac ako 10 000 miest na zvyšovanie kvalifikácie popri zamestnaní, o ktoré sa delili učitelia z iných krajín a pilotný program pre vzájomné výmeny medzi školami.
  • Smernice výučby európskych jazykov na účinnú komunikáciu (Spoločný európsky rámec pre jazyky a Jazykové portfolio).
     
  1. Široký prúd celoeurópskej kultúrnej spolupráce (Články 3 a 6 Dohovoru) 

  • Začlenenie všetkých európskych štátov do Dohovoru, jeden po druhom, 29 z nich ako vstupnej brány do Rady Európy.
  • Doplnkové koncepcie kultúrnej demokracie a celoživotného vzdelávania ako strategických smerníc pre všetky oblasti záujmu Dohovoru. 
  • Zahrnutie mládeže a športu ako dôležitých sektorov kultúrnej spolupráce a vektorov vlastných hodnôt.
  • Priekopnícke metódy tvorby sietí pre inovačné projekty s odborníkmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi ako aj vládami a odkaz vytvorených sietí.
  • Jedinečná úroveň účasti univerzít, mládežníckych organizácií a športových federácií v procese rozhodovania o politike a projektoch, ktoré sa ich týkali.
  • Výsledky rozsiahlej praktickej pomoci prostredníctvom misií na pomoc novým členským štátom a konfliktným regiónom sa dostali do európskych noriem v našich sektoroch.
  • Udržateľný vplyv na politické programy a opatrenia v rámci národov a Európskej únie, ktoré sa dosiahli s obmedzenými zdrojmi.

Nové významné ciele: 

  1. Vytváranie podmienok pre plnú účasť na demokratickom živote 
  • Posun v riadiacom poňatí štátnej kultúrnej politiky od demokratizácie špičky kultúry ku kultúrnej demokracii a právu na akýkoľvek spôsob kultúrneho vyjadrovania a vyjadrenie týchto princípov v smerniciach pre účasť verejnosti na politike, ktorá sa týka dedičstva a krajiny.
  • Program pre mládež v dvoch Európskych mládežníckych centrách a Nadácii pre mládež založených ako praktický model nielen na neformálnu výučbu, ale tiež kvôli účasti mladých na verejnom živote, pričom sa poskytne účinná platforma pre účasť mladých na riešení problémov a záležitostí, ktoré sa týkajú Európy .
  • Princípy a obsah politiky v oblasti športu pre všetkých.
  • Koncepcia neustáleho (neskôr celoživotného) vzdelávania a oprávňovania študujúcich a vypracovanie jej dôsledkov na prístup všetkých ku kvalitnému vzdelávaniu v rôznych kontextoch.
  • Prispievanie transverzálnych projektov k pozitívnym aktivitám, ktoré zabezpečujú práva žien a ľudí, ktorí patria k menšinám a zraniteľným skupinám.
  • Princípy a obsah politiky vzdelávania v oblasti demokratického občianstva ako kľúčového aspektu kvality vzdelávania v školách a pre mladých ľudí. 
  1. A Európsky rozmer v normách politiky a praxi 
  • Rozširovanie noriem osvedčenej praxe v 19 dohovoroch8 a početných odporúčaniach vládam prijatých Výborom ministrov Rady a ich uplatňovanie prostredníctvom monitorovania v rámci dohovorov, medzivládnych výborov a technickej spolupráce a pomoci.
  • Porovnávanie a testovanie mnohých národných politík na medzinárodnej úrovni cestou národných politických prehľadov v oblasti kultúry, mládeže, športu a jazykov a informačných sietí pre vzájomný referenčný a politický výskum ako je Súhrn politík v oblasti kultúry a Európska sieť pre dedičstvo (European Heritage Network – HEREIN).
  • Silnejší európsky rozmer v národnej praxi založený na spoločných normách a cieľoch prostredníctvom vypracovania politiky vzdelávania a osnov pre školy a vyššie vzdelávanie a školiacich programov pre učiteľov, školiteľov, mladých vedúcich a ostatných kľúčových osôb.
  • Partnerstvo s Európskou úniou prostredníctvom spoločných projektov  vrátane Európskych rokov hudby a jazykov, Európsky dní dedičstva, Európskych kultúrnych ciest a dohôd o školeniach pre mladých a v oblasti výskumu. Partnerstvo s organizáciou UNESCO ako je Lisabonský dohovor a s inými medzinárodnými štruktúrami vrátane Bolonského procesu a Svetovej protidopingovej agentúry.  
  1. Rešpektovanie kultúrnej rôznorodosti a budovanie spoločných hodnôt 
  • Predstavenie pripravovaného nástroja hodnôt kultúrneho dedičstva pre spoločnosť, ktorý bude dopĺňať úsilie organizácie UNESCO na celoeurópskej úrovni v rámci kultúrnej rôznorodosti.
  • Podpora rozmanitosti v tvorbe európskych filmov prostredníctvom fondu Eurimages.
  • Politický rámec pre mnohojazyčnosť založený na príslušných dohovoroch Rady Európy a práca so zástupcami miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy pri práci na kultúrnych akciách v regiónoch a spoločenstvách.
  • Teoretický a praktický vývoj vzájomného vzdelávania v kultúre na školách a mimo škôl.
  • Praktická schéma vzdelávania o ľudských právach ako súčasť občianstva a spoločné aktivity proti neznášanlivosti v spolupráci s mladými ľuďmi a ECRI, najmä prostredníctvom kampane „Všetci rozdielni, všetci rovní“.
  • Nástroje ochrany hodnôt v športe proti zneužívaniu prostredníctvom noriem proti násiliu a dopingu9 a vývoja pozitívneho prispievania športu k zdravej a integrovanej demokratickej spoločnosti.
  • Prvé výsledky záväzkov pre všetky štyri sektory – kultúra, vzdelávanie, mládež a šport – pomáhať našim spoločnostiam spĺňať výzvy v oblasti prevencie konfliktov, zmierňovania napätia a dialógu; rámcové texty pre kultúrnu politiku pre vzájomný dialóg v oblasti kultúry a prevencie konfliktov (Opatijský dohovor) a pre vzdelávanie v oblasti kultúry (Aténsky dohovor), mládežnícke aktivity v rámci mierovej kultúry a projektu „ballons rouges (červené balóny)“ , ktorý je zameraný na sprístupnenie športu deťom utečencov.

________________________________________________

2 Demokratické občianstvo znamená, že všetci občania by mali mať plné právo na využívanie ľudských práv a mali by cítiť ochranu demokratickej spoločnosti. Znamená to tiež, že každý sa potrebuje zúčastňovať na záležitostiach spoločnosti a konať ako aktívny a zodpovedný občan rešpektujúci práva druhých.

3 Ako sa o tom vyjadruje Konferencia mládeže na najvyššej úrovni, ktorá sa bude konať súčasne s Treťou konferenciou hláv štátov a vlád (Varšava, máj 2005)

4 Dohovory CETS 121, 143. Úplné názvy sú uvedené v správe generálneho tajomníka.

5 CETS 66, 143, 176, 183, 184.

6 CETS 15, 32, 49, zhrnuté v Lisabonskom dohovore 165

7 CETS 37 a 175

8 Komplexný zoznam dohovorov a výber odporúčaní sa uvádza v správe generálneho tajomníka.

9 CETS 120, 135,188

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Všetky práva vyhradené.
Technická podpora | Správca obsahu | Vyhlásenie o prístupnosti
© 2006-2011