Výstava tisícročia - „Stred Európy okolo roku 1000“

27. výstava Rady Európy

Stred Európy okolo roku 1000

Termín konania výstavy:
21. 7. 2002 – 20. 10. 2002
Miesto:
Bratislavský hrad
2. poschodie hradného paláca

Česko-maďarsko-nemecko-poľsko-slovenský výstavný projekt

Hlavní organizátori výstavy:

• Deutsches Historisches Museum
• Präsidium der Deutschen Verbände für Altertumsforschung e. V.
• Reiss-Engelhorn Musseen, Mannheim
• Slovenské národné múzeum, Bratislava
• Magyar Nemzeti Múzeum, Budapešť
• Národní muzeum, Praha

Výstava bola inštalovaná:

• Budapešť, Magyar Nemzeti Múzeum: 20. 8. 2000 – 26.11. 2000
• Berlín, Martin-Gropius-Bau: 13. 5. 2001 – 19. 8. 2001
• Mannheim, Reiss-Museum:  7.10. 2001 – 27.1. 2002
• Praha, Národní muzeum, Pražský hrad: 17. 3. 2002 – 9. 6. 2002

Záštita nad výstavou:

• prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster
• prezident Nemeckej spolkovej republiky Johannes Rau
• prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski
• prezident Českej republiky Václav Havel
• prezident Maďarskej republiky Ferenc Mádl

Záštita nad výstavou v Slovenskej republike:

• predseda Národnej rady SR Jozef Migaš
• minister kultúry SR Milan Kňažko

Idea výstavy

Poslaním výstavy "Stred Európy okolo roku 1000" je osvetliť spoločnú prapodstatu stredoeurópskej spoločnosti, odhaliť, dokumentovať a prezentovať jej kultúrnohistorické korene. Témou výstavy je formovanie krajín a národov uprostred Európy okolo roku 1000 po Kr. a zároveň ich zbližovanie so západnými susedmi – Východofranskou a neskôr Rímsko-nemeckou ríšou. Integrácia Maďarov a západných Slovanov s kresťansko-latinskými krajinami západnej polovice Európy položila základy kultúry v strede Európy.

Vlastná výstava koncipovaná ako prezentácia vybraných tematických celkov a pohľadov na dejiny stredu Európy, zvolila na „vstup do problematiky" ideu, ktorá zjednocuje a nie rozdeľuje vtedajšiu západnú civilizáciu. Je to idea antického dedičstva a kresťanskej tradície.

Obsah prezentácie vo vzťahu k Slovensku

Tomuto ďalekosiahlemu historickému procesu okolo roku 1000 predchádzal pohyb v strede Európy, ktorý sa začal formovať príchodom Slovanov a po nich Maďarov do kultúrneho prostredia Európy. V 9. storočí si západní Slovania začali organizovať vlastný štát – Veľkú Moravu, ktorý sa vnútorne upevňoval prostredníctvom kresťanstva vplyvmi zo Západofranskej ríše a z východu, z  Byzancie. Dvaja vyslanci Byzancie s podporou pápežskej kúrie – vierozvestovia Konštantín Filozof (Cyril) a Metod – pripravili pre veľkomoravských kresťanov nové písmo hlaholiku, ktoré bolo schopné zapísať slovanský jazyk, a tak úspešne plnili svoju misijnú úlohu. Dejinná misia solúnskych bratov Konštantína Filozofa a Metoda mala takú inšpiračnú silu, že ich Vatikán vyhlásil za patrónov Európy.

Veľkomoravská ríša trvala necelé storočie. Pod tlakom vnútorných rozporov a vonkajších nájazdov kočovných kmeňov Maďarov sa ríša rozložila. Na jej základoch, historických a politických skúsenostiach sa sformovali nové štáty – český, poľský a uhorský. Do sústavy uhorského štátu vošli aj predkovia Slovákov a dlho si udržali autonómne postavenie s centrom v Nitre – Nitrianske vojvodstvo, ktoré predstavovalo tretinu Uhorského kráľovstva.

Už zakrátko po milenárnom medzníku sa začalo s uctievaním niektorých osobností, spätých s počiatkami nových štátnych útvarov i začiatkami kresťanstva v strede Európy. Kultu stredoeurópskych svätcov, relikviám, panovníckym insígniám a symbolom štátnej identity sa venuje atraktívny záver  výstavy. Dominujú tu svätoštefanská koruna, svätováclavská prilba a brnenie, ale aj ríšska koruna a kópia svätého Maurícia (lancea sacra) – slávna otonská relikvia. Ako integrujúca osobnosť doby a patrón novej Európy vyznieva sv. Vojtech, ktorého život i kult sa týka všetkých „zúčastnených" krajín. S ním sa spája nielen bronzová brána katedrály v Hnezdne, kde sa kodifikovali obrazové ikonografické schémy jeho legendárneho príbehu, ale aj mnohé iné diela naznačujúce premyslenú koncepciu expozície, ktorá umožňuje vnímať exponáty vo viacerých súvislostiach.

            Pre Slovensko má uvedenie výstavy na Bratislavskom hrade veľký význam aj preto, že nie náhodou sa výstavy začína udalosťami okolo roku 830, keď vznikla prvá západoslovanská ríša – Veľká Morava – spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva s už počínajúcim kresťanstvom. Až do začiatku 10. storočia to bola najvyvinutejšia slovanská oblasť medzi Baltom a Dunajom.

Veľké centrá ako Mikulčice, Staré Město a Nitra, cirkevné, ale aj svetské reprezentačné stavby a rýchlo sa rozvíjajúca hrnčiarska, kováčska a zlatnícka špecializovaná výroba nemajú na území severne od Karpát v tom čase obdobu.

Politickým aj cirkevným centrom Nitrianskej oblasti ostala Nitra. V priebehu 9. storočia pribudli k nej ďalšie významné hradiská ako Bratislava, Trenčín, Bíňa, Starý Tekov, Zvolen a iné, aj cirkevné stavby – Bratislava-Hrad, Bratislava-Devín, Ducové pri Piešťanoch. V rámci cirkevnej organizácie vzniklo biskupstvo v Nitre a prepošstvo v Bratislave.

Začiatkom 10. storočia sa Morava rozpadla v dôsledku vnútorných rozbrojov a vonkajších útokov. Vývoj Moravy a Nitry nebol rovnaký. Hlavné moravské centrá zanikli, kým nitrianske centrá, aj keď sa nachádzali na území zabranom Maďarmi, si svoj význam zachovali, či už bol svetský, alebo cirkevný. Nitra sa stala komitátnym hradom a biskupstvom, podobným hradom bola Bratislava, kde pokračovalo prepošstvo. Na Trenčianskom hrade postavili pravdepodobne už v 10. storočí kruhový kostol – rotundu.

            Prenikanie Maďarov od prelomu 9.–10. storočia možno veľmi dobre sledovať v archeologických nálezoch, pretože priniesli osobitný umelecký prejav ovplyvnený ázijským prostredím. Boli to jazdecké kmene, ktoré staroveké  pramene opisujú ako barbarské a pre kresťanstvo nebezpečné. Pamiatky hmotnej kultúry však ukazujú, že mali vyspelé kováčstvo a zlatníctvo. Najstarší, veľmi bohatý hrob sa našiel v Zemplíne, ďalšie nálezy sú z juhozápadného Slovenska. Maďari rýchlo nadviazali na vyspelú roľnícku kultúru usadlých Slovanov, ako ukazujú niektoré kontinuálne pokračujúce pohrebiská – Čakajovce, Trnovec nad Váhom. Po vzniku Uhorského kráľovstva okolo roku 1000 došlo k vytvoreniu cirkevnej organizácie s centrom v Ostrihome a nadviazaním na tradíciu k vytvoreniu biskupstva v Nitre. V prvej polovici 11. storočia si Nitra zachovalo určité výsadné postavenie ako vojvodstvo v rámci Uhorského kráľovstva.

PRÍPRAVA A REALIZÁCIA VÝSTAVY

            Myšlienka zorganizovať výstavu "Stred Európy okolo roku 1000" sa zrodila v roku 1997, z iniciatívy odboru kultúry Ministerstva zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko, ktoré projekt ponúklo maďarskému Nemzeti Múzeu v Budapešti, s ústrednou myšlienkou vyzdvihnúť osobnosť cisára Ota II. a jeho spoluapoštola pri budovaní kresťanskej Európy, budúceho sv. Štefana, korunovaného za uhorského kráľa. Postupne sa k projektu pridávali ďalšie štáty s cieľom na konkrétnych príkladoch kultúrnej histórie ukázať, že idea európskej únie, ktorá vyzrela na konci 20. storočia sa v dejinách neobjavila po prvýkrát, ale že jej hlavné myšlienky sú založené na tisícročnej kresťanskej tradícii.

Príprava výstavy trvala štyri roky. Počas nej sa uskutočnilo množstvo pracovných stretnutí, na ktorých bolo potrebné odstrániť rôznorodé problémy a hlavne zjednotiť viaceré odborné koncepcie. Na príprave a realizácii výstavy sa postupne podieľalo a ešte stále podieľa 193 archeológov, historikov, historikov umenia, archivárov a reštaurátorov zo všetkých zúčastnených krajín. Autori výstavy vybrali 2800 unikátnych originálov zo 179 múzeí, inštitúcií a súkromných zbierok z dvanástich krajín v celkovej poistnej hodnote 4,1 miliardy korún. 

Na počiatku sa renomovaní odborníci z Nemecka, Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska dohodli, že výstava predstaví v celej šírke spoločné dejinné a kultúrnohistorické predpoklady vzniku stredoeurópskych národov. Obsah, príslušné texty a sprievodné publikácie sú v jednotlivých dejiskách výstavy identické. Architektonicko-priestorové riešenie navrhol nemecký architekt Bernd Jansen.

Najzložitejšia bola cesta k vlastnému obsahu a rozsahu výstavy. To znamená, že odborníci sa museli zjednotiť v mnohých závažných otázkach. V prvom rade si medzi sebou vyjasnili a zdôvodnili, ktorým informáciám, tendenciám a exponátom dajú priestor a prečo. Ďalej riešili problém ako najlepšie návštevníkovi výstavy sprostredkovať ucelený obraz o tom, že už v 10. storočí v strede Európy vzniklo spoločenstvo kresťanských štátov, tak ako ich v podstate poznáme dnes. Veľa úsilia si vyžiadala aj samotná organizácia výstavy a zhromaždenie nemalých finančných prostriedkov, ďalej vytipovanie a následné zapožičanie "jedinečných pokladov" zo 179 európskych inštitúcii. Aj preto výstava, ktorá s prestávkami potrvá takmer štyri roky, napokon dostala prívlastok "výstava tisícročia". Expertom a komisárom výstavy sa podarilo získať snáď všetky dostupné unikáty. ktoré sú v jednotlivých štátoch obmieňané, to znamená, že napríklad jeden významný rukopis bude v danej krajine vymenený za iný, niektoré originály jedinečných šperkov poputujú do zahraničia iba v kópiách, ba dokonca najvzácnejšie exponáty budú vystavené iba v krajine, ku ktorej patria a navyše iba na dobu obmedzenú.

Vzhľadom na tisíc rokov staré artefakty boli v Nemecku vyrobené klimatizované presklenné vitríny, ktoré umožňujú dlhodobé vystavovanie unikátnych exponátov. Z mnohých dôvodov balenie, prepravu a následné vybaľovanie autentických skvostov zabezpečuje jediná nemecká firma Hasenkamp, Berlín. Počas realizácie výstavy sa najväčšie nároky kladú na podrobnú dokumentáciu exponátov. Jej základom je databáza všetkých predmetov v počítači, kde každý exponát je zachytený veľmi podrobne vedeným protokolom, v ktorom je zachytený jeho vzhľad a fyzický stav, spolu s údajmi o teplote a vlhkosti miesta, kde bola transportná debna otvorená. Napríklad mnohým predmetom predovšetkým písomnej povahy a textíliám prekáža denné svetlo, rovnako citlivé sú aj kovové predmety, ktoré sú vzhľadom na svoj vek a osud zraniteľné a krehké. Po dokončení písomného úradného odovzdania vzácnych originálov, reštaurátori na základe vopred vypracovaného scenára inštalujú exponáty do vitrín.

Väčšina vystavených predmetov je vždy prevážaná spoločne, ale sú tu ešte exponáty mimoriadnej hodnoty, ktoré tesne pred zahájením výstavy privážajú špeciálni kuriéri v prenosných trezoroch za ochrany polície. Niektoré exponáty sú extrémne drahé a aj napriek skutočnosti, že ich historická a umelecká hodnote je nevyčísliteľná, za účelom poistenia musela byť ich cena predsa len stanovená.

Exponáty zo Slovenska na výstavu poskytli:

• Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum v Bratislave
• Slovenské národné múzeum - Etnografické múzeum v Martine
• Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre
• Balneologické múzeum v Piešťanoch
• Ponitrianske múzeum v Nitre

FINANČNÉ ZABEZPEČENIE ÚČASTI SR NA VÝSTAVE A JEJ REPRÍZY NA BRATISLAVSKOM HRADE

Vláda SR svojím uznesením č.705/1999 z 18. augusta 1999 súhlasila s účasťou SR na medzinárodnej výstave "Stred Európy okolo roku 1000" s finančným zabezpečením vo výške 11 800 000 Sk. Z toho MK SR 10 200 000 Sk (rok 2000 - 1 700 000 Sk, rok 2001 - 1 600 000 Sk a rok 2002 - 6 900 000 Sk) a SAV 1 600 000 Sk (rok 2000 - 300 000, rok 2001 - 100 000, rok 2002 - 1 200 000).

Dňa 10. januára 2002 uznesením vlády SR č. 25 bola odsúhlasená nielen účasť SR na tejto medzinárodnej výstave, ale aj jej repríza v priestoroch Bratislavského hradu v roku 2002 s finančným zabezpečením z rezervy vlády SR z kapitoly Všeobecná pokladničná správa v celkovej výške 45 000 000 Sk z toho pre MK SR 43 000 000 Sk a pre SAV 2 000 000 Sk. 

Celkové finančné zabezpečenie účasti SR a realizácie tejto výstavy na Bratislavskom hrade predstavuje sumu 55 700 000 Sk, z toho SNM 53 300 000 Sk a SAV 2 400 000 Sk.