Správa o činnosti pamiatkovej inšpekcie za 2. polrok 2004

          V dozornej činnosti v 2. polroku 2004 pamiatková inšpekcia splnila úlohy schválené vedením ministerstva s výnimkou kontroly pamiatkovej zóny v Bratislave - Záhorskej Bystrici, ktorá bude realizovaná dodatočne v januári 2005 . Úloha bola nahradená aktuálnymi podaniami, spoluprácou pamiatkovej inšpekcie pri kontrole projektov v grantovom programe Obnovme si svoj dom,  pri príprave  zmlúv a konzultáciami pre žiadateľov grantov.

I . Plnenie úloh plánu dozornej činnosti.

Úloha:  Kontrola stavu a využitia nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok viažucich sa na židovskú kultúru a náboženstvo so zameraním na vybrané synagógy, cintoríny a objekty iného druhu

Plnenie: úloha splnená

          Kontrolu sme vykonávali v priebehu roka 2004 na celom území Slovenska. Kontrola stavu a využitia národných kultúrnych pamiatok (ďalej len „kultúrna pamiatka")  bola zameraná na :

• zmapovanie stavebno-technického stavu všetkých NKP viažucich sa na židovskú kultúru  a náboženstvo zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu,
• kontrolu starostlivosti vlastníkov o NKP,
• nové využitie NKP ( s výnimkou cintorínov) po strate pôvodnej funkcie,
• možnosti pomoci štátu pre ďalšie zachovanie a zveľaďovanie tohto druhu kultúrneho dedičstva.

Predmetom kontroly neboli  hnuteľné národné kultúrne pamiatky.

          Kontrolou sme zisťovali stav údržby cintorínov, stavebno - technický stav oplotení a budov (najmä márnic), poškodenie starších náhrobných kameňov - prevažne pieskovcových a mramorových stél osadených priamo do terénu ako aj vandalské poškodenie (zvalenie, rozbitie, krádeže) novších žulových, mramorových a granitových náhrobkov na 37 cintorínoch evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Z kontroly jednoznačne vyplynulo, že tie cintoríny, ktoré spravujú jednotlivé židovské náboženské obce, sú strážené a udržiavané a priebežne sa opravujú v minulosti vandalsky poškodené stély. 
          Prevažnú časť cintorínov však spravuje po zaniknutých židovských komunitách Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku. Pri  miestnych obhliadkach sme zistili, že niektoré z týchto cintorínov sú v teréne veľmi ťažko identifikovateľné,  skupiny pomníkov a samostatne stojace stély sú neraz súčasťou rastlého lesa, bez oplotenia a akéhokoľvek označenia. Takéto prípady sme zdokumentovali v  Častej pod hradom Červený Kameň (cca 40 deštruovaných náhrobných kameňov) v Brezovici ( neprístupný terén, zistených cca 20 náhrobných kameňov z pôvodne evidovaných 70), v Kurime (cca 200 stél pred zánikom), v Radvani nad Laborcom, v Runine (10 náhrobníkov v lesnom poraste, 2 úplne deštruované), v Topoli (cca 40 stél pred zánikom), v Kolbasove (9 náhrobníkov v  neoznačenom  svahu porastenom černičím a burinou), v Jabloni (z 12 náhrobníkov stojí len 6) a v Lukačovciach ( v neprístupnom teréne, 8 náhrobníkov pred zánikom). Problémom je aj prerastanie stél zimozeleňou a náletovou zeleňou v inak udržiavaných cintorínoch. Zeleň deštruuje pomníky a urýchľuje chemické procesy rozpadu kameňa. Najohrozenejšie sú najstaršie náhrobné kamene vyhotovené prevažne z pieskovca, ktoré pri styku s terénom zvetrávajú a strácajú modeláciu, preto je nevyhnutné tieto pomníky zdokumentovať a vybrané skupiny reštaurátorsky ošetriť na mieste. Podľa našich zistení sú najohrozenejšie pomníky na cintorínoch vo Vrbovom, v Senici, v Brezovici , v Kurime, v Zborove, v Tisinci, v Radvani nad Bodrogom, v Runine, v Topoli, v Kolbasove, v Lukačovciach,  v Bystrom nad Topľou, v Prešove - starý ortodoxný cintorín, v Hlohovci, v Kežmarku a v Bratislave - nový ortodoxný cintorín. 
          Kontrolou sme zistili, že problematická je údržba budov na cintorínoch (najmä márnice) a  murovaných oplotení. Budovy na neaktívnych cintorínoch sú využívané prevažne ako sklady záhradného náradia, vstupný objekt na cintoríne v Spišskom Podhradí vyžaduje zabezpečenie opráv strechy. 
          Výnimkou je budova márnice na cintoríne v Lučenci, ktorá je ojedinelou monumentálnou stavbou svojho druhu v danom kontexte. Vlastník - ÚZ ŽNO dokončil v roku 2004 jej opravu, budova sa kvalifikuje na využitie ako kultúrne centrum miestnej židovskej komunity s expozíciou miestneho múzea. Cintorín je primerane udržiavaný, rozsiahly - nie je však vyhlásený za kultúrnu pamiatku. 
          Pri obhliadkach sme žiaľ zistili aj vandalizmus - násilne poškodené stély (Beckov, Humenné, Sabinov, Vranov nad Topľou). Účinnou ochranou bude  zrejme aj v budúcnosti pravidelná údržba cintorínov. V lokalitách na okraji obcí  sme zaznamenali utilitárne riešenia nových oplotení vysokými nepriehľadnými konštrukciami z betónových dielcov, ktoré sú funkčné, degradujú však spoločenské uplatnenie kultúrnych pamiatok (Pečovská Nová  Ves, Stará Ľubovňa, Sobotište).

          Pamiatkovo chránených synagóg je na Slovensku 33 a len 4 slúžia pôvodnému účelu. Synagógy boli v ostatných 50 rokoch využívané veľakrát spôsobmi, ktoré nielen nezodpovedali ich pôvodnému účelu, ale významne prispeli k  ich devastácii a strate architektonických detailov a výrazových znakov. V minulosti opustené, zanedbané a degradované stavby synagóg sa obnovujú prevažne na nové kultúrno-spoločenské funkcie. Po obnove si zachovali tvaroslovné znaky židovskej kultúry najmä v exteriéri, zariadenie interiérov  synagóg je zachované len v tých, ktoré slúžia pôvodnému účelu. Výzdoba interiérov, prevažne iluzívna nástenná maľba je reštaurovaná len ojedinelo.
          Príkladom synagóg, ktoré sú čiastočne obnovené a využívané na kultúrno - spoločenské účely sú stavby v  Liptovskom Mikuláši (obnovená mestom bez interiérov po roku 1989, vitráže uložené v múzeu), v Ružomberku (v obnove - mesto pripravuje projekty obnovy interiérov),  v Spišskom Podhradí (pred dokončením obnovy vrátane novovybudovaného zázemia, je potrebné ešte reštaurovať nástenné maľby). v Šuranoch (pred dokončením obnovy interiérov a sfunkčnení stavby, exteriérové omietky neobnovené). Synagóga v Nitre bola kompletne obnovená v roku 2003. V synagóge v Malackách sídli základná umelecká škola, je využívaná ako koncertná sála a výtvarná dielňa.. Napriek tomu, že do budovy je dodatočne vložené podlažie,  pôvodné prvky schodišťa, svätostánku, zábradlí a okien zostali zachované. Obnova sa realizuje s príspevkom programu MK SR.  Synagóga v Leviciach je stavba z tufového muriva, staticky zabezpečená, je potrebné zabezpečiť opravy strechy, exteriérové  omietky (plastická výzdoba bola pri torkrétovaní muriva úplne odstránená), opraviť murivo najmä na nárožiach, rekonštruovať prepadnuté stropy a schodište, rekonštruovať resp, sfunkčniť  strešné žľaby, osadiť okná ( vyrobené  z príspevku ŠFK Pro Slovakia a neosadené). Obnova pokračuje aj s príspevkom programu OSSD. 
          Obnovu synagógy v Brezne vykonáva mesto od roku 1986. Interiér je obnovený a využíva sa ako výstavný priestor, na poschodí je expozícia múzea. Fasáda potrebuje kompletnú rekonštrukciu, najmä plastické prvky sa vplyvom dažďovej vody rozpadávajú. Zámerom mesta je dobudovať zázemie pre aktivity organizované v synagóge. Tieto synagógy sú v majetku alebo dlhodobom prenájme mesta.
          Synagógu v Šamoríne (vlastníctvo ÚZ ŽNO) má v dlhodobom prenájme občianske združenie AT Home Gallery, ktoré svojpomocne zabezpečuje jej údržbu a obnovu. Synagóga slúži ako výstavný priestor, je však potrebné investovať do rekonštrukcie - výmeny krovu a strechy (dožité eternitové šablóny) a dokončiť fasády (zatiaľ je obnovená len čelná fasáda).

          Na  kultúrne sály a výstavné priestory boli adaptované aj synagógy v majetku vyšších územných celkov  - na Halenárskej ulici v Trnave (pre ukončenie obnovy je potrebné zabezpečiť rekonštrukciu fasády - je v havarijnom stave, opadáva plastická výzdoba,  odvlhčenie stien, nie sú zreštaurované nástenné maľby v interiéri) a v Kokave nad Rimavicou (obnova nedokončená - chýba elektroinštalácia  a treba zabezpečiť odvlhčenie múrov).

          Synagógu v Lučenci dalo mesto do dlhodobého prenájmu  firme Avant, ktorá plánuje jej rekonštrukciu a využitie na komerčné účely. Dnešný stav objektu je havarijný, železobetónová škrupina, ktorá tvorí konštrukciu kupoly sa poškodzuje zrážkovou vodou, schodištia a galérie sú vážne poškodené, štuková výzdoba je uvoľnená, bude možná však jej rekonštrukcia - pamiatkový úrad disponuje kompletnou dokumentáciou. Vzhľadom na to, že vlastník zatiaľ s obnovou nezačal, je potrebné zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu technického stavu synagógy. Vo veci   navrhujeme začať správne konanie. 
          Bývalú synagógu v Košiciach na Moyzesovej ulici vo vlastníctve mesta užíva na základe nájomnej zmluvy Štátna filharmónia v Košiciach. Synagóga je súčasťou Domu umenia , prestavba bola uskutočnená v  50-tych rokoch, vstavba koncertnej sály v interiéri potrela znaky židovskej kultúry. V súčasnosti prebieha obnova strechy z prostriedkov MK SR A MF SR. 
          Synagóga v Žiline, ktorá je majetkom ŽNO Žilina bola do r. 1992 využívaná ako aula vysokej školy. V interiéri sú prestavby súvisiace s novou funkciou, konštrukcia hľadiska a javisko, obklady stien, premietacie kabíny. Po reštitúcii je využívaná budova  ako kino. Objekt primerane udržiava nájomca, bola obnovená strecha. V budúcnosti bude potrebné zabezpečiť údržbu kamenného obkladu prízemia, pieskovcové obklady zvetrávajú.
          Synagógu v Trenčíne, ktorá je po reštitúcii majetkom miestnej náboženskej obce využívalo mesto ako koncertnú sálu. Dnes pripravuje vlastník jej nové komerčné využitie, štúdie jej adaptácie na novú funkciu sú v procese posudzovania orgánmi ochrany pamiatkového fondu.

Osobitným prípadom sú bývalé synagógy v Raslaviciach a Huncovciach, ktoré sú využívané ako sklady a obchod. Objekty sú primerane udržiavané, v dobrom technickom stave, úpravami však stratili pôvodné tvaroslovné prvky, majú zmenené dispozície, vložené podlažia. Stavby sú poslednými odkazmi na bývalé významné komunity. 
          Novú funkciu získali aj nevyužité synagógy v Bánovciach nad Bebravou, v Ľuboticiach a Haliči, ktoré prešli do majetku iných cirkví. Obnovené sú objekty v Bánovciach nad Bebravou (evanjelický kostol) a Ľuboticiach (gréckokatolícky kostol). Rekonštrukcia a nové využitie je fyzickou záchranou synagógy, realizovanými úpravami sa však postupne stierajú znaky židovskej kultúry. Dlhodobo nevyužívaná synagóga v Haliči prešla v roku 2004 z majetku vyššieho územného celku do majetku ECAV, ktorá pripravuje jej obnovu. Stav objektu je po devastačnom užívaní skladmi a drevovýrobou havarijný, vyžaduje komplexnú obnovu. Objekt je staticky narušený, bez podláh s čiastočne otlčenými omietkami, porušenou strechou, chýbajú výplne otvorov. Odporučili sme vlastníkovi vypracovať projekt do programu MK SR Obnovme si svoj dom (ďalej len OSSD")

          Osobitnú pozornosť sme venovali synagógam, ktoré sú v zlom stave. Synagóga v Bytči, ktorá je v slovenskom kontexte reprezentatívnou stavbou,  je v súčasnosti v havarijnom stave. Dlhodobo nevyužívaný objekt má v havarijnom stave strechu, poškodené murivá najmä na nárožiach, zvetrávaním sa strácajú výtvarné detaily fasád. Napriek zlému stavu sú v interiéroch zachované a rekonštruovateľné zábradlia, kazetový drevený maľovaný strop, štuková výzdoba stien a vitrážové okná. Objekt získalo od posledného vlastníka - advokátskej kancelárie , občianske združenie Biblické centrum, ktoré pripravuje jeho obnovu. Subjekt neúspešne žiadal v roku 2004 o podporu z programu OSSD, odporúčame žiadosť zopakovať.
          Vlastníkom synagógy v Stupave sa stala v roku 2004 nezisková organizácia JEWROPE, ktorá ju získala od právnickej kancelárie. Objekt, s vážnymi statickými poruchami, pred ďalším zhoršovaním jeho stavu zabezpečili dobrovoľníci ešte pred vysporiadaním vlastníctva. Objekt je v havarijnom stave, strecha a stropy sú prepadnuté, schodištia odstránené, murivo najmä v nárožiach povypadávané, zavlhnuté, interiérové omietky v hlavnom priestore s nástennými maľbami sú vážne poškodené, chýbajú podlahy a výplne otvorov. Vzhľadom na to, že ide o najstaršiu zachovanú synagógu na Slovensku a jednu z dvoch zachovaných deväťklenbových synagóg,  so zachovanými kamennými článkami, je potrebné podporiť projekt záchrany objektu z verejných zdrojov. 
          V príprave komplexnej obnovy je aj synagóga v Banskej Štiavnici , ktorú vlastní od roku 2002 fyzická osoba. Do tohto času bola synagóga využívané ako autoškola s učebňami, garážami a klampiarskou dielňou. V objekte osadenom v náročnom teréne - rozdiel 3 podlaží na protiľahlých stranách objektu, sa vykonáva archeologický výskum a pripravuje projekt obnovy. Po obnove bude synagóga využitá ako galéria.
          Negatívne sa na súčasnom zlom stavebno-technickom stave niektorých pamiatkovo chránených synagóg podieľajú aj majetkovo-právne spory, resp. neschopnosť vlastníka dohodnúť sa na primeranom užívaní synagógy v záujme jej ďalšieho zachovania a obnovy. Príkladom je synagóga vo Vrbovom, kde vlastník polovičného podielu  - mesto,  pre nedoriešené vzťahy s reštituentmi nepokračuje od roku 1990 v sľubne začatej obnove.  Stavebno-technický stav sa zhoršuje, bohatá vnútorná výzdoba je ohrozená prepadnutým stropom. Mesto pred reštitúciami zabezpečilo opravu strechy, nové výplne otvorov, ktoré sú osadené len na poschodí a opravu 2 fasád. Neochota spoluvlastníkov podieľať sa na obnove  je príčinou postupnej straty pamiatkových hodnôt a zvyšovania nákladov, ktoré bude potrebné investovať do rekonštrukčných prác. Pre urýchlené riešenie stavu navrhujeme začatie správneho konania voči vlastníkom.
          Synagóga v Senci vo vlastníctve ÚZ ŽNO je dlhodobo nevyužívaná, v ostatných 10 rokoch zlyhali rokovania o uzatvorení nájomnej zmluvy pre jej obnovu a využívanie. Stavba má poškodenú strechu, stropy sú poškodené holubím trusom a sekundárne osadenými násypníkmi, kovové prvky stĺpov sú skorodované, okná poškodené, čiastočne zamurované. Objekt má  nevhodnú cementovú omietku, ktorá je miestami deštruovaná až na murivo. V súčasnosti prebiehajú rokovania so samosprávnym krajom o budúcej obnove synagógy.

          Za mimoriadne kritický považujeme na základe vykonanej kontroly stav objektov židovského suburbia v Bardejove, ktoré je vlastníctvom ÚZ ŽNO. Suburbium je súčasťou územia zapísaného v Zozname  svetového kultúrneho dedičstva, čo vyžaduje zo strany vlastníka, mesta aj orgánov ochrany pamiatkového fondu osobitný prístup. Objekty - deväťklenbová synagóga, modlitebňa so študovňou a budova rituálnych kúpeľov, vyhlásené za kultúrne pamiatky sú v dlhodobom prenájme obchodnej firmy , slúžia ako predajne, sklady a kancelárie. Synagóga, v ktorej je sklad železiarskeho materiálu, je v havarijnom stave  - strecha prehrdzavená, nefunkčné odkvapové žľaby, statické poruchy spôsobené trvalým dlhodobým podmokaním, samovoľne sa deštruovalo exteriérové schodisko, exteriérové omietky neplnia funkciu, chýbajú výplne otvorov, vážne sú ohrozené interiérové omietky a plastická a maliarska výzdoba.  Budova modlitebne a študovne, v ktorej je v súčasnosti sklad a predajňa elektromateriálu je tiež vo veľmi zlom stave, akútne sú ohrozené najmä exteriérové omietky vrátane konštrukcií podstrešnej rímsy, ktorá je na časti objektu už úplne deštruovaná. Poškodená strecha a nefunkčný odkvapový systém zhoršujú stav nosných konštrukcií. Objekt  vyžaduje prípravu komplexnej obnovy.  Budova bývalého rituálneho kúpeľa je v súčasnosti nevyužívaná, bez výplní otvorov. Zavĺhaním murív je už deštruované nadzákladové murivo, postupujúca vlhkosť ohrozuje omietky, ktoré sú tu najlepšie zachované zo všetkých budov suburbia. Všetky objekty suburbia vykazujú znaky dlhodobo neudržiavaných nehnuteľností, napriek tomu, že sú komerčne využívané, nie je  zabezpečená základná ochrana a údržba kultúrnej pamiatky.  Pred prípravou projektu komplexnej obnovy je potrebné zaviazať vlastníka na zabezpečenie základnej starostlivosti o kultúrne pamiatky a zabránenie ďalším škodám.

          Synagóga v Prešove na Okružnej ul. č.32 je súčasťou miestneho suburbia, ktoré dopĺňajú aj ďalšie pamiatkovo chránené objekty. Veľká ortodoxná synagóga sa trvalo  obnovuje, čiastočne aj z príspevkov štátu. Slúži najmä ako múzeum, v časti sa využíva ako modlitebňa. V súčasnosti prebiehajú rekonštrukčné práce na podlahách galérií.  Klaussefardská synagóga, ortodoxná ľudová škola, dom správcu s rituálnym bitúnkom a dom rabína sú obnovené a využívané komerčne. Vlastníctvom ŽNO Prešov je aj synagóga a bývalá škola na Konštantínovej ul. Oba objekty sú primerane udržiavané  a využívané komerčne.

          Synagóga ŽNO V Košiciach na Puškinovej ulici je v súčasnosti v prebiehajúcej obnove. Zatiaľ nie je ukončené konanie o projekte obnovy, rozhodnutie bolo vydané k zámeru obnovy,  k obnove strechy, k obnove drevených lavíc a k obnove vitráží. V čase kontroly nebolo ukončené konanie o obnove fasád, o pamiatkovom výskume, reštaurovaní dverí - práce však prebiehali aj bez súhlasu orgánov ochrany pamiatkového fondu. Bez povolenia odstránili pôvodnú vykurovaciu pec a zrealizovali úpravu priestoru kotolne (vybetónovanie podláh, omietky a umiestnili nové plynové kotly).

          V majetku ŽNO Košice je aj synagóga na Zvonárskej ul., ktorá  pred reštitúciou slúžila ako sklad Štátnej vedeckej knižnice. Vlastník zabezpečil opravu strechy, je však potrebné pokračovať v obnove - chýbajú podlahy, galérie sú čiastočne deštruované. Spôsob užívania synagógy ŠVK bol pre jej ďalšie zachovanie devastačný. Vlastník  pripravuje dohodu o vložení budovy do majetku fondu Pro Cassovia, ktorý by sa spolupodieľal na jej obnove a adaptácii na múzeum.

          Vo vlastníctve ŽNO Košice je aj budova tzv. kasína - spoločenského klubu na Rooseveltovej 1 v Košiciach. Honosná secesná stavba využívaná ešte do roku 1941 na pôvodný účel bola  adaptovaná pre potreby osvetového strediska , neskôr Štátneho bábkového divadla Košice. Musíme žiaľ konštatovať, že spôsob úpravy budovy a jej užívania bol mimoriadne devastačný, úpravy v interiéri vážne poškodili pôvodnú výzdobu, boli odstránené nápisy a výtvarné prvky, vniesli sa konštrukcie súvisiace s novou funkciou (javisko, šatne, sociálne zariadenia, premietacia kabína). Počas ostatných rokov sa dlhodobým zanedbávaním údržby zhoršil stav budovy tak, že bez nákladnej komplexnej rekonštrukcie nie je využiteľná. Relatívne v poriadku je plechová strecha, potrebné je obnoviť jej náter. V súčasnosti vlastník zabezpečuje stráženie objektu, odstraňujú sa sekundárne konštrukcie, azbestové obklady, olejové nátery stien. Pre zabezpečenie obnovy je vypracovaná architektonická štúdia - po obnove by v budove mali byť umiestnené administratívne priestory ŽNO, reštaurácia a  klubovne. Vlastník hľadá pre realizovanie obnovy spoluinvestora.
            Osobitým druhom stavieb židovskej kultúry sú rituálne kúpele - mikve. Za NKP sú vyhlásené bývalé kúpele v Seredi na Kúpeľnom námestí 1 (ÚZPF 11930). Budova je primerane udržiavaná, využívaná ako pohostinské zariadenie, obchod a byt. V interiéri nie sú čitateľné znaky predchádzajúcej funkcie, priestory majú zmenené dispozície, v exteriéri sú  nevhodné staršie úpravy vstupu, schodišťa a omietok. Objekt bol vyhlásený za NKP v roku 2003.  
          Vo vlastníctve ŽNO Košice  je budova s rituálnym kúpeľom na Krmanovej ul. (ÚZPF 11263). Kúpele sú ojedinelo zachovalé vrátane technického vybavenia - kotol, vykurovací systém, keramických obkladov stien a kameninovej dlažby (so štylizáciou rastlinných ornamentov),  zábradlia - podľa vyjadrenia vlastníka boli pred cca 15 rokmi funkčné. Doposiaľ je v rituálnych bazénoch číra voda Čermeľského potoka. Dnes je kúpeľ v prízemí a suteréne nevyužitý a zanedbaný, využívajú sa len priľahlé priestory  a byt. Vzhľadom na to, že podľa našich zistení je to jediný zachovalý objekt tohto druhu na Slovensku, odporúčame pripraviť jeho obnovu a požiadať o finančný príspevok  program OSSD.

Úloha:             Výkon dozornej činnosti v pamiatkových územiach
Plnenie:           úloha splnená čiastočne
                      (kontrola PZ v Záhorskej Bystrici presunutá na 1. polrok 2005)

          Pamiatková zóna mesta Rajec, ktorá pozostáva z centrálneho námestia a zástavby okolo neho, bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Okresného úradu v Žiline č. 2/1991 z 10. mája 1991. Hranice pamiatkovej zóny, jej kontaktného územia (navrhnutého ochranného pásma) a záujmy pamiatkovej ochrany boli v r. 1992 premietnuté do platnej územno-plánovacej dokumentácie, spracovanej pre historické jadro na zonálnej úrovni. Táto bola aktualizovaná v r. 1994, odporúčali sme, aby v rámci budúcej aktualizácie ÚPD boli pamiatkové hodnoty územia mesta a podmienky ich ochrany v textovej časti regulačných opatrení sústredené prehľadne pod samostatné opatrenie.
          Zásady pamiatkovej starostlivosti z r.1988, ktoré sú spracované veľmi všeobecne, je potrebné aktualizovať. K aktualizácii zásad je potrebné pripojiť podrobnejšie a aktuálne mapové zdokumentovanie zóny a jej presné parcelné vymedzenie.
          Historická parcelácia, pôvodné uličné čiary a určujúce hmotové pomery, ktoré sú predmetom ochrany, nezaznamenali zmeny. Prieluka v severnom prospekte námestia bola zastavaná novostavbou (penzión), ktorá kvalitným spôsobom vyplnila prieluku a zodpovedá svojmu historickému prostrediu. K asanácii historickej zástavby západného prospektu námestia a jej náhrade súvislou zástavbou polyfunkčnými objektmi došlo pred vyhlásením centra mesta za pamiatkovú zónu. Tieto novostavby v hmotovom riešení a riešení zastrešenia zodpovedajú daným urbanistickým vlastnostiam a hodnotám námestia. V zadných častiach parciel asanovanej zástavby západného prospektu námestia na zač. 90. rokov 20. stor. (po vyhlásení pamiatkovej zóny) začali s výstavbou športovej haly, ktorej realizácia je v súčasnosti pre nedostatok prostriedkov približne 5 rokov pozastavená. Novostavba riešená ako monobloková architektúra  je v kontraste so svojím pomerne exponovaným  historickým prostredím, pričom zmeny k lepšiemu sú za daného stavu nereálne.
          Námestie bolo v 80. rokoch 20. stor. komplexne upravené novým dláždením (kombinácia živičných povrchov s kamennou kockou), parkovou úpravou zelene a vybavením lavičkami, mobilnou zeleňou, osvetlením. Toto prijateľné riešenie je možné v budúcnosti skvalitňovať  výmenou živičných povrchov za kamennú dlažbu, zjednotením alebo odstránením nesúrodej mobilnej zelene (v súčasnosti viacero druhov kvetináčov z betónu). Samospráva pripravuje postupnú výmenu opotrebovaných živičných povrchov chodníkov v ostatných centrálnych priestoroch mesta. 
          Vyhlásené národné kultúrne pamiatky vykazujú uspokojivý stav. V mimoriadne kritickom stave je však NKP č. 10703 - hospodárska budova - dvorové krídlo obj. č. 11 na nám. SNP (zadná časť tzv. Mahrerovho domu), ktorá pôvodne pred postavením synagógy slúžila pravdepodobne ako  židovská modlitebňa. Objekt zo zmiešaného kamenno-tehlového muriva v súčasnosti nemá časť zastrešenia, zvyšná časť jeho strechy vrátane podlahy podstrešného priestoru sa rozpadáva, klenbový systém na stredový pilier je čiastočne prepadnutý, nárožie vykazuje vážne statické poruchy, murivá sú vo veľkom rozsahu zavlhnuté. Problém v zabezpečení objektu spôsobuje skutočnosť, že jej vlastník žije mimo územia SR. 
            V pamiatkovej zóne sa nachádzajú dobre zachované nehnuteľnosti s preukaznými pamiatkovými hodnotami, ktorých individuálnu ochranu je potrebné zvážiť a spracovať návrhy na ich vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky. Ide o klasicistické súsošie sv. Trojice na námestí z r. 1818 a objekt bývalej sýpky  na ul. Zakamenica (za budovou Mestského úradu), ktorá bola postavená pôvodne ako synagóga a podľa zmiešaného kamenno-tehlového muriva pochádza pravdepodobne z obdobia konca 18./začiatku 19. stor. Objekt je v dobrom stavebno-technickom stave, značné náklady však vyžaduje jeho adaptácia pre nové funkčné využitie. Zámery mesta s budovou nie sú zatiaľ  vyjasnené. 
          Vedľa obj. č. 19 je dlhší čas vytvorená prieluka po dome, ktorý podľa údajov zástupcov samosprávy bol postupne demolovaný už od 60. rokov minulého storočia, až definitívne spadol v roku 1988. Nárožná budova starej pošty na nám. SNP č. 19 je t. č. opustená, bez využitia, v dôsledku čoho je markantná jej postupujúca devastácia, ktorú môže negatívne ovplyvniť aj dlhodobo obnažený a narušený medziparcelný múr. Nový vlastník údajne pripravuje  jej obnovu, ktorej realizáciu však brzdia prieťahy, spôsobené majetkovo-právnymi spormi s vlastníkmi susednej voľnej parcely.

          Pamiatková zóna mesta Bytča vyhlásená v roku 1991 pozostáva z centrálneho námestia a zástavby okolo neho, z areálu Bytčianskeho kaštieľa a z územia tzv. spojovacej poddanskej uličky a jej zástavby.
Územno-plánovaciu dokumentáciu aktualizovanú v r. 1999 z hľadiska premietnutia pamiatkových záujmov nie je nevyhnutné aktualizovať. Zásady pamiatkovej starostlivosti z r.1988 je potrebné podrobnejšie dopracovať.
          Historická parcelácia, pôvodné uličné čiary a určujúce hmotové pomery, ktoré sú predmetom ochrany, nezaznamenali žiadne výraznejšie zmeny. Mesto v polovici 90. rokov pristúpilo k obnove a úprave povrchov a mobiliáru ústredného námestia a nadväzných priestorov historického jadra spolu s rekonštrukciou inžinierskych sietí. V 1. etape (r. 1994) došlo k oprave a k výmene kanalizácie, k výmene opotrebovaných živičných povrchov za prírodnú čadičovú (cesty) a zámkovú dlažbu (chodníky), k výmene verejného osvetlenia a k úprave toku rieky Petrovičky pretekajúcej stredom celej zóny. V súčasnosti je pripravená realizácia nových zábradlí pozdĺž rieky (prebehne v r. 2005). Popri námestí boli sčasti upravené ulice Treskoňova, Moyzesova a ul. S. Szakalovej. 
          V rámci 2. etapy úprav a zveľadenia verejných priestorov mesto bude  pokračovať  v obnove centrálnych priestorov, pričom prednosť bude mať územie pamiatkovej zóny. Paralelne sa v súčinnosti s KPÚ Žilina pripravuje úprava a rekonštrukcia zelene (podľa projektu zo sept. 2004). 
          Efekt oživenia centrálneho priestoru Bytče a povýšenie hodnôt osobitého urbanistického fenoménu štvorcového námestia s pretekajúcou riekou do značnej miery devalvuje jeho súčasné užívanie. Námestie  - niekdajšie trhovisko vo všetkých častiach slúži totiž predovšetkým ako pomerne rušné centrálne  parkovisko.

          Z vyhlásených národných kultúrnych pamiatok v súčasnosti vykazuje mimoriadne kritický stav  NKP č. 10498 - objekt bývalej synagógy, ktorý vznikol pred viacerými rokmi nevyužívaním a úplným zanedbaním údržby. V kritickom stave, ktorý vyžaduje neodkladné kroky, sú omietkové sgraffitové výzdoby všetkých fasád NKP č. 1322/2 - tzv. Sobášneho paláca tvoriaceho súčasť komplexu Bytčianskeho kaštieľa. Tieto boli odhalené a reštaurované v 60. - 70. rokoch minulého storočia a v súčasnosti vykazujú početné úbytky. Vo viacerých miestach sú omietky so sgraffitami uvoľnené od muriva, miestami  doslovne ovísajú a je zjavné, že viaceré partie odpadnú ešte  počas tohtoročnej zimy. Na prvom poschodí v značnej časti sgraffitovú výzdobu  okenných paspárt narušila neprofesionálna výmena kamenných šambrán. Na západnej strane paláca sú omietky opadané vo veľkom rozsahu až na murivo. Omietky severnej fasády sú deštruované v mnohých lokálnych ohniskách. Sobášny palác, ktorý je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja, odborná verejnosť vyhodnocuje ako najosobitejšiu súčasť bytčianskeho kaštieľa, pričom jeho stavu na rozdiel od ostatných súčastí komplexu  bola  v ostatnom období venovaná minimálna, resp. žiadna starostlivosť (hlavný objekt kaštieľa vo vlastníctve štátu - Ministerstva vnútra SR, vstupná budova bývalého meštianskeho domu  vo vlastníctve Obvodného úradu Bytča,  klasicistický palác ako aj nezastavané verejné priestory areálu vo vlastníctve mesta  sú po obnove a vo vyhovujúcom stave). Podľa informácií získaných v rámci obhliadky paláca vlastník uvažuje o komplexnej oprave a čiastočnej adaptácii paláca aj pre svoje reprezentačné účely - z hľadiska pamiatkových záujmov je však nevyhnutné potrebné prostriedky primárne sústrediť na obnovu ohrozených fasád, ktorej renesančná výzdoba hrozí rozsiahlym zničením a neznesie odklad.
          Na viacerých fasádach objektov historického jadra sú umiestnené početné reklamné a firemné označenia nízkych kvalít a bez akéhokoľvek usmernenia a súladu s architektonickými danosťami  fasád, pri kontrole sme zaznamenali aj zanedbané uličné fasády - napr. Moyzesova 1, nám. SR č. 8 a 9, ktoré zhoršujú estetický stav pamiatkovej zóny.

Úloha:   Kontrola stavu a  využitia vybraných národných kultúrnych pamiatok viažucich sa k Slovenskému národnému povstaniu - najmä vojenských cintorínov v Štúrove, vo Zvolene a vo Vyšnom Komárniku - Dukle.

Plnenie: úloha splnená

          Kontrolu uskutočnili na základe nášho vyžiadania príslušné Krajské pamiatkové úrady do ktorých pôsobnosti cintoríny patria. 
          Na Vojenskom cintoríne v Štúrove, ktorý je vo vlastníctve mesta Štúrovo, je potrebné uskutočniť obnovu monumentálnej sochy Smútiaca matka, ktorá je dominantou cintorína. Poruchy vykazuje najmä mramorom obložený podstavec, obklady sa uvoľňujú, nezabezpečený odtok dažďovej vody zhoršuje súdržnosť obkladu. Podobne je potrebné uvažovať aj s reštaurovaním vápencového reliéfu a nápisov na náhrobných kameňoch, ktoré sú ťažko čitateľné. Vlastník parkovú zeleň areálu pravidelne udržiava. 
          Ústredný vojenský cintorín Rumunskej armády vo Zvolene bol v roku 2004 obnovovaný na základe rozhodnutia KPÚ Banská Bystrica. Z  prostriedkov Ministerstva vnútra SR bol reštaurovaný ústredný pamätník s mohylou za 3 100 000 Sk a  z príspevku ambasády Rumunskej republiky boli osadené menné zoznamy padlých vojakov na hroboch - zhotovené z nekovových materiálov (bronzové boli v predchádzajúcich rokoch prevažne ukradnuté). Aj na ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády sa realizovala z príspevku Ministerstva vnútra SR úprava hromadného hrobu a reštaurovanie centrálnej časti pamätníka v objeme cca 3 mil Sk. Vlastník - mesto Zvolen v spolupráci s KPÚ Banská Bystrica pripravuje Zásady rekonštrukcie zelene v oboch cintorínoch.
          Národná kultúrna pamiatka Dukelské bojisko pozostáva zo 16 pamiatkových objektov vo vyšnom Komárniku a Svidníku. Pamätný cintorín, ktorý je jedným z nich, je vďaka nedostatočnej údržbe správcom - Dukelským múzeom vo Svidníku (vlastníkom je štát - Ministerstvo obrany SR) najviac poškodený. V ostatnom období realizovaná oprava bola vykonaná povrchne a nedostatočne, nebol zabezpečený priečny spád chodníkov, čo spôsobuje neustále vymývanie mlatového spevnenia povrchov, boli použité nevhodné betónové obrubníky (namiesto pôvodných zo štiepaného kameňa). KPÚ Prešov opakovane vlastníka upozorňoval na nevhodnosť úpravy, náprava nebola vykonaná pre nedostatok finančných prostriedkov.  Centrálny kríž vyžaduje opravu, priečne brvno je prasknuté a celý povrch je potrebné opatriť novým ochranným náterom. Pre estetický stav cintorína je nevyhnutné zintenzívniť údržbu zelene - plochy sú zaburinené, nedostatočne je ošetrovaná vzrastlá zeleň, nie sú odstránené odumreté stromy, nálety a burina prerastajú chodníky, trávniky a poškodzujú kamenné múriky. Navrhujeme vo veci osloviť listom priamo ministra obrany.

Úloha:    Kontrola stavu a využitia  transferovanej kaplnky - sakristie kostola v Koši.

Plnenie: úloha splnená

            Po zrušení ochrany národnej kultúrnej pamiatky Rímskokatolíckeho kostola v Koši z dôvodu rozšírenia ťažby uhlia bolo rozhodnuté uznesením vlády o premiestnení jej najhodnotnejšej časti - gotickej sakristie na nové miesto. Transfer sa uskutočnil v decembri 2000, pričom torzo bolo osadené do neupraveného areálu novostavby kostola. V roku 2001 MK SR pokrylo náklady na zastrešenie objektu a nevyhnutné projektové a inžinierske činnosti. Druhá etapa prác, ktorá pozostáva z reštaurovania interiérových a exteriérových omietok, maliarskej výzdoby, kamenných článkov, umelecko-remeselných detailov, uzatvorenia svätyne v mieste víťazného oblúka a terénnych úprav sa nerealizovala. Vzhľadom na rozhodnutie MK SR o transfere NKP, ktorá sa uskutočnila na základe uznesenia vlády SR ako vyvolaná investícia v súvislosti s rozšírením ťažby uhlia, nie je možné očakávať investovanie do obnovy NKP zo strany jej vlastníka.
Kontrola bola zameraná na pripravenosť vlastníka - rímskokatolíckej cirkvi a  obecného úradu, ktorý sa spolupodieľa na obnove a bude spoluužívateľom prezentovanej  kultúrnej pamiatky,  na pokračovanie v prácach. Vzhľadom na stav projektovej pripravenosti, vydané stavebné povolenie a vykonané pamiatkové výskumy je možné práce realizovať v priebehu rokov 2004 a 2005. Pre pokračovanie financovania prác sme v spolupráci s vlastníkom pripravili projekt do grantovéího programu Obnovme si svoj dom a následne bol podporený nadáciou SPP vo výške 1 200 000 Sk na uzatvorenie objektu a obnovu omietok.

II. Plnenie ostatných  úloh

            Mimo plánovaných úloh sme zaradili kontrolu pozastavenej obnovy jednej z budov v areáli Budatínskeho zámku. Hospodársky objekt s kaplnkou je po predchádzajúcich užívateľoch - archíve a skladoch vyprázdnený. Záchranné práce začali na najviac ohrozenom krídle pri železnici v roku 2002 statickým zabezpečením. Klenby boli zabezpečené výdrevami, krídlo objektu sa odvodnilo a vysušilo, sú urobené nové podlahy a odstránili sa sekundárne priečky a konštrukcie. V roku 2004 však boli práce pozastavené, finančné prostriedky zriaďovateľ smeroval na dokončenie novostavby technického objektu pre prevádzku múzea. Stav objektu v časti stredného rizalitu a krídla  je staticky ohrozený, klenby sú potrhané, murivá sú zavlhnuté. Kaplnka nevykazuje akútne statické poruchy , je však zavlhnutá, poškodené , resp. úplne chýbajú výplne otvorov.  Po vykonanej kontrole sme oslovili zriaďovateľa - Žilinský samosprávny kraj a jeho komisiu kultúry. V rozpočte roka 2005  bolo na pokračovanie prác vyčlenených 8 mil. Sk.

            Meštiansky dom v Spišských Vlachoch na Kostolnej ul.33 je napriek konaniu orgánov ochrany pamiatkového fondu a Mestského úradu v Spišských Vlachoch pred zánikom. Stav objektu sa postupne zhoršoval nevykonávaním základnej údržby napriek vydaným rozhodnutiam pamiatkových orgánov aj stavebného úradu. Rozhodnutia sa nepodarilo vlastníkom doručiť ani za spoluúčasti polície, dom  v exekúcii získal nový vlastník, ktorý sa ho následne vzdal. Mesto zabezpečilo v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom vypracovanie statického posudku a vykonalo nevyhnutné zabezpečovacie práce, napriek tomu sa čelná časť domu samovoľne zrútila. Vzhľadom k nevyjasneným vlastníckym vzťahom boli nevyhnutné opatrenia na provizórne zastrešenie stavby smerované na Mestský úrad Spišské Vlachy.

            V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Trnava sme riešili podnet voči výstavbe chaty na archeologickej lokalite Molpír v Smoleniciach. Pri výkopových prácach pod predpokladaným prvým ochranným múrom bol vykonaný  obhliadkový archeologický výskum, ktorý nepreukázal poškodenie archeologického náleziska. Napriek tomu bola dosiahnutá dohoda s obcou o vyžiadaní stanoviska KPÚ Trnava ku každej stavebnej činnosti, ktorej súčasťou sú  zemné práce v celom katastrálnom území Smoleníc. Zároveň do konca roka 2004 na základe dohody doplní príslušný katastrálny úrad do listov vlastníctva informáciu o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky, aby sa predchádzalo neinformovanosti vlastníkov o ťarchách z titulu vlastníctva KP.

 Bratislava 12. januára 2005          

        Vypracovala: Ing. Iveta Kodoňová
                            riaditeľka pamiatkovej inšpekcie