Správa o činnosti pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2005 

I . Plnenie úloh plánu dozornej činnosti.

Úloha:  Kontrola zameraná na úpravu strešného reliéfu pamiatkovo chránených území Bratislavy , povoľovanie nadstavieb a zobytňovanie striech v pamiatkovej zóne Bratislava – CMO.

Kontrola vyplynula zo súčasného dynamicky sa meniaceho stavu strešného reliéfu pamiatkovo chránených centrálnych území Bratislavy, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje  ich súčasný vzhľad a charakter. Podnetom k analýze súčasného stavu v tejto oblasti boli zároveň viaceré kritické ohlasy z kruhov odbornej i laickej verejnosti v ostatnom období, ako aj reakcie pamiatkárov pôsobiacich mimo Bratislavy, ktorí v ochrane miestnych pamiatkových hodnôt musia neraz čeliť konfrontáciám so situáciou a praxou v hlavnom meste slúžiacom ako precedens. Kontrola sa zamerala predovšetkým na tie zmeny strešného reliéfu a hmotovo-priestorových pomerov, ktoré sa vizuálne uplatňujú v pohľadoch z verejných priestorov, menia obraz chránených území a  stávajú sa ich trvalou súčasťou. Kontrolou sme zisťovali:

1.  zmeny v strešnom reliéfe a hmotovo-priestorových vzťahoch centrálnych chránených území Bratislavy, ku ktorým došlo v období ostatných  10 - 15 rokov (najväčší pohyb v oblasti zväčšovania objemov jestvujúcej zástavby najmä formou zvyšovania striech, zmenou ich tvaru, nadstavieb alebo vstavieb),
2. stav regulácie týchto zmien zo strany orgánov ochrany pamiatkového fondu a orgánov samosprávy,
3. ako príslušné orgány ochrany pamiatkového fondu vykonávajú svoje úlohy v tejto oblasti (najmä od platnosti nového zákona o ochrane pamiatkového fondu v r. 2002) a ako sa plnia nimi vydané rozhodnutia.

V dôsledku takmer celoplošného adaptovania podkroví na nové funkcie, resp. nadstavovania niektorých objektov historického jadra, vznikli v jeho prostredí úpravy a zmeny, ktoré podstatným spôsobom zmenili a neustále menia jeho obraz a charakter. Tieto zmeny v súčasnosti nie je možné vyhodnocovať v kontexte platných zásad a metodických princípov, jednoznačne regulujúcich danú problematiku,  nakoľko sa tieto v súčasnosti iba spracovávajú: (ide o Zásady ochrany mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava, ktoré spracováva Krajský pamiatkový úrad Bratislava  a Zásady ochrany pamiatkovej zóny CMO – Bratislava, ktorého zadávateľom je Hlavné mesto Bratislava a spracovateľom MÚOP Bratislava).
Súčasný stav v oblasti zmien strešného reliéfu a hmotovo-priestorových pomerov chránených území Bratislavy, na ktoré sa kontrola zamerala sme vyhodnotili iba v kontexte  všeobecne akceptovaných zásad a princípov ochrany pamiatkových hodnôt, z ktorých pre vplyv na chránené pamiatky a prostredie pamiatkových území za dôležité považujeme:

• strecha tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebnej  a architektonickej podstaty pamiatky,
• strešný reliéf tvorený jednotlivými strechami a doplnkovými strešnými prvkami zástavby územia (štítové múry, korunné rímsy, komínové hlavy, klampiarske prvky, vikiere a iné druhy strešnej perforácie, dekoratívne prvky) je významnou súčasťou jeho urbanistických hodnôt,
• pri novom riešení strechy, adaptácie podkrovných priestorov je nutné dbať o  zachovanie jej maximálne možnej vizuálnej celistvosti a celistvosti celého strešného reliéfu, ktorého je súčasťou, 
• pri každej úprave, oprave, adaptácii je nutné dbať o zachovanie autenticity tvaru strechy, súvisiacich architektonických detailov a použitých materiálov a technológií (krytiny a spôsob ich kladenia, klampiarske prvky, omietané partie) a doplnkových strešných prvkov,
• metódu rekonštrukcie, korekcie, návratu alebo voľnejšieho nadviazania  na tradičné riešenia je možné zvoliť iba tam, kde sa originálne strechy nezachovali, alebo kde bola táto tradícia narušená (nevhodný tvar strechy, nadmerné oplechovanie okrajov, úžľabí, deformované detaily, nevhodné materiály z dávnejšej minulosti alebo nevhodné vikiere, strešné okná z nedávnej súčasnosti),
• zmeny hmotových daností objektov a ich hmotovo-priestorových  vzťahov k okolitej zástavbe v chránenom území (nadstavba objektov) pripúšťať iba v osobitne odôvodnených prípadoch a dbať pri tom na rešpektovanie a nenarušenie chránených architektonických hodnôt objektov a urbanistických hodnôt územia.

 V kontexte týchto všeobecných princípov vyhodnotenie zmien a úprav striech a hmotovo-priestorových vzťahov zástavby vybraných území Bratislavy je možné začleniť do nasledovných skupín:  

1.  Úpravy a zmeny, ktoré zodpovedajú uvedeným kritériám a navonok rešpektujú chránený architektonický výraz jednotlivých objektov a urbanistické vlastnosti územia, pričom majú charakter:

a)  obnovy zachovaného historického riešenia za podmienky minimálnych zmien tvaru strechy, materiálov a doplňujúcich prvkov

b)  rekonštrukcie zaniknutého a  dokumentovaného historického stavu rekonštrukcie zaniknutého nedokumentovaného historického stavu,

c)  adaptácie riešenej v duchu historických zvyklostí bez aplikovania nových foriem a materiálov,

d)  adaptácie s použitím novodobých riešení, prvkov, tvarov i materiálov). 

2.  Úpravy, ktoré sú v rozpore so všeobecnými princípmi ochrany pamiatkových hodnôt  jednotlivých objektov a  urbanistických vlastností územia, pričom najčastejšie porušenia týchto princípov možno klasifikovať ako:

a)  zmenu tvaru strechy, prípadne nadstavby, ktorými sa:

·   narušil architektonický charakter a výraz objektu

·   narušili hmotové pomery strechy voči samotnému objektu ako aj bezprostrednému urbanistickému prostrediu

·   narušili architektonicko-urbanistické vlastnosti a pomery v širších a exponovaných  urbanistických súvislostiach

b) narušenie princípu celistvosti  strešných rovín ich nadmernou perforáciou strešnými oknami alebo  nahustenými  vikiermi

c) uplatnenie cudzorodých tvarov vikierov, nezvládnutie ich proporcií, mierky a detailov, aplikácia nevhodných (netradičných)  materiálových riešení.          

Súčasný nepriaznivý stav v oblasti regulácie úprav a zmien striech, ktoré nadlho, resp.  natrvalo zmenili a menia charakter strešného reliéfu centrálnych priestorov chránených území Bratislavy má viacero, dlhšiu dobu pretrvávajúcich príčin. Sú to najmä:

a) časté zmeny v organizačno-administratívnom zabezpečení a v súčinnosti orgánov a odborných organizácií obecnej a štátnej správy ochrany bratislavského pamiatkového fondu v dôsledku ktorých dochádzalo k permanentným zmenám v kompetenciách zainteresovaných subjektov, ich zodpovednosti a uplatňovaných metodických prístupov,

b) absencia metodických podkladov, koncepčných východísk a regulatívov pre oblasť striech a strešného reliéfu, ktoré by reagovali na meniace sa majetkovoprávne pomery a prudký nárast investičných zámerov  po roku 1990.

c) nedostatočné rešpektovanie rozhodnutí orgánov ochrany pamiatkového fondu stavebníkmi a zmeny projektov počas realizácie prác.

Výsledkom vykonanej kontroly sú opatrenia pre neodkladné dopracovanie a aktualizáciu zásad ochrany MPR Bratislava a pamiatkovej zóny CMO Bratislava, ktoré umožnia väčšiu zainteresovanosť a vzájomnú koordináciu  orgánov povoľujúcich nadstavby a úpravy strešného reliéfu. Vzhľadom na závažnosť problematiky a zjavne odlišný metodický prístup uplatňovaný zo strany krajských pamiatkových úradov navrhujeme PÚ SR k tejto téme usporiadať odborný seminár.

Úloha: Výkon dozornej činnosti so zameraním na starostlivosť vlastníkov o národné kultúrne pamiatky, aktuálnosť územnoplánovacej dokumentácie a uplatnenie záujmov ochrany pamiatkového fondu v územnoplánovacej dokumentácii, aktuálnosť a komplexnosť metodických materiálov v pamiatkovo chránených územiach spolu s kontrolou výkonu štátnej správy.          

Pre kontrolu bola v uplynulom období plánovaná pamiatková zóna v Bratislave – Záhorskej Bystrici a pamiatková rezervácia v Košiciach. Kontrola bola zameraná najmä na základnú ochranu národných kultúrnych pamiatok (ďalej len „NKP“) ich vlastníkmi a ochranu pamiatkových území samosprávnymi orgánmi.

V pamiatkovej zóne v Bratislave – Záhorskej Bystrici je zachovaný historický pôdorys s  hmotovo .- priestorovou skladbou pôvodnej zástavby, ktorý je predmetom ochrany, Napriek vznikajúcej novej zástavbe najmä na uliciach Prídavkovej a Donskej si obec zachovala vidiecky charakter. Nová vilová zástavba však bola v jednotlivých prípadoch povolená v merítku presahujúcom okolitú pôvodnú zástavbu. Vykonávanie pamiatkového dohľadu je problematické pre rozsiahlosť pamiatkovej zóny. Najcennejšie priestory s koncentráciou chránených kultúrnych pamiatok sú za Bratislavskou cestou na ul Čs. tankistov a v pokračovaní jej osi a na ul. Jána Raka a Pútnickej, kde ťažiskovým priestorom je námestie okolo rímskokatolíckeho kostola. V uliciach Donskej, Tešedíkovej a Prídavkovej je výstavba  rôznorodá s malým podielom pôvodnej zástavby. V roku 2005 bude Pamiatkovým úradom prehodnotený rozsah ochrany pamiatkovej zóny , pamiatková inšpekcia na základe vykonanej kontroly odporúča pamiatkovo chránené územie redukovať. Zároveň odporúčame odborne prehodnotiť existujúci stavebný fond a navrhnúť na vyhlásenie za kultúrne pamiatky tie objekty ľudového staviteľstva, ktoré nestratili pamiatkové hodnoty (na základe exteriérovej obhliadky sme vytipovali ľudové domy Čs. tankistov 22, 43, 66, 74,76-78, 106) . Osobitnú pozornosť sme pri kontrole venovali prakticky zaniknutému ľudovému domu na ul Čs. tankistov 93-95, ktorý je v štádiu zrušenia ochrany. Vlastník od roku 1998 nespolupracuje s orgánmi ochrany pamiatkového fondu, nedodržiava vydané rozhodnutia a svojím konaním poškodil prostredie pamiatkovej zóny. Z kontroly boli prijaté odporúčania pre MÚ Bratislava – Záhorská Bystrica a opatrenia pre KPÚ Bratislava. 

Kontrola Mestskej pamiatkovej rezervácie v Košiciach bola zameraná najmä na prípravu Zásad ochrany pamiatkového územia a konzultácie s predstaviteľmi samosprávnych orgánov – starostom MČ Košice – Staré mesto, prednostom Magistrátu mesta Košice a  hlavným architektom mesta.  Okrem pripravovaných zásad sme podrobne preverili prípravu investičného zámeru mesta na hranici ochranného pásma PR – zámer výstavby Auparku na námestí Osloboditeľov a ochranu NKP – pamätníka, ktorý má byť výstavbou dotknutý. Zásady pripravené v čase kontroly boli podrobne pamiatkovou inšpekciou oponované z pohľadu formulovania požiadaviek na základnú ochranu pamiatkového územia podľa §29 zákona, v kontexte metodiky spracovanej PÚ SR na vypracovanie urbanisticko-architektonického výskumu, ktorého je návrh zásad súčasťou.  
Vzhľadom na rozsah PR bola kontrola  zameraná na osobitne vybrané NKP – obnovu funkcionalistického domu na Pribinovej 2,   plánovanú asanáciu hotela na Štefánikovej 2, zámer obnovy a využitia krovu kostola sv. Antona Paduánskeho na Hlavnej 89, nevhodný novotvar vstupu do reštaurácie na Hlavnej ul. 73, zámer obnovy hlavnej budovy UPJŠ v Košiciach, nepovolenú nadstavbu NKP na Kováčskej 23. Kontrolované rozhodnutia vo veci sú detailné s podrobným a dôsledným odôvodnením výroku rozhodnutia, čo hodnotíme ako nadštandardné konanie v záujme ochrany autentických hodnôt kultúrnych pamiatok a pamiatkového územia. V tomto kontexte je príprava zásad ochrany PR a ich plánované prijatie orgánmi mesta dôležitým krokom pre budúcu súčinnosť KPÚ Košice a samosprávnych orgánov vykonávajúcich prenesený výkon štátnej správy v stavebnom konaní.
Pre lepšiu preukaznosť činnosti KPÚ Košice je potrebné vykonať ďalšiu obhliadku PR a preveriť na mieste dokumentáciu k výkonu štátnej správy. Kontrola bude ukončená v auguste 2005.  

Úloha:   Kontrola národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú navrhnuté na zrušenie vyhlásenia, alebo bola ich ochrana zrušená

Na podnet PÚ SR sme preverili na mieste dodržiavanie zákona v súvislosti s  požiadavkou spoluvlastníka  vinohradníckeho domu na Holubyho ul. 43  v Pezinku na zrušenie jeho ochrany pre stratu pamiatkových hodnôt úpravami NKP. Nepriaznivé zmeny, ku ktorým došlo počas užívania objektu jeho súčasnými vlastníkmi vyhodnotil KPÚ Bratislava ako dôvod na zrušenie pamiatkovej ochrany objektu. Po miestnej obhliadke sme konštatovali, že väčšina pamiatkovej substancie domu vrátane jeho pôvodných hmotovo-priestorových daností , dispozičných riešení a štukovej výzdoby interiérov sa zachovala a nevhodné sekundárne úpravy majú časovo ohraničený a reverzibilný charakter. Nevhodné úpravy boli vykonané v čase, ktorý už neumožňuje orgánom ochrany pamiatkového fondu začať priestupkové konanie.

Zrušenie vyhlásenia  NKP - ľudového domu  v Dolnom Dubovom 87 sme preverovali na podnet SKD.  Kontrola preukázala, že napriek snahe KPÚ Trnava a opakovanému ukladaniu opatrení, vlastník, ktorý nadobudol dlhodobo chátrajúci objekt kúpou v auguste 2003, nezabezpečil ho pre nedostatok finančných prostriedkov a objekt sa samovoľne zrútil. Žiadosť vlastníka o  finančný príspevok MK SR bola neúspešná. Podmienky uložené rozhodnutím MK SR pri zrušení vyhlásenia NKP boli splnené. Sankciu voči vlastníkovi NKP nebolo možné požadovať z dôvodu nezavinenia zlého technického stavu – dlhodobé chátranie spôsobil predchádzajúci vlastník pamiatky.

Sklad č. 2 Múzea dopravy v Bratislave, ktorý je v súčasnosti nevyužívaný pre činnosť múzea (nachádzajú sa v ňom sklady a administratíva ŽSR)  je potenciálne ohrozený zámermi mesta Bratislava na vybudovanie a rozširovanie komunikácií v predstaničnom priestore. NKP je rezervou pre rozširovanie expozícii  múzea. Kontrolou sme zisťovali stanovisko KPÚ Bratislava k zámerom mesta. Všetky doterajšie vyjadrenia vlastníka aj KPÚ Bratislava trvajú na zachovaní NKP, ide o ucelený areál s možnosťou ďalšieho rozvoja, NKP je v podstatnej časti rekonštruovaná.

Úloha: Kontrola na základe podnetu Archeologickej rady MK SR pri výkone štátnej správy  vo vybraných lokalitách pri rozhodnutiach o archeologických výskumoch a záchranných archeologických výskumoch.

Predmetom  kontroly boli Krajské pamiatkové úrady v Banskej Bystrici, Trnave, Nitre a Bratislave a výkon štátnej správy na úseku archeológie s dôrazom na rok 2004.  Kontrola bola zameraná na súlad postupu jednotlivých krajských pamiatkových úradov so zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „zákon“) a Metodickou pomocnou inštrukciou k výkonu špecializovanej štátnej správy na ochranu archeologických nálezov a archeologických nálezísk vydanou PÚ SR.  Preverovali sme 3 stavby v Banskej Bystrici, 8 správnych konaní v lokalite Janíky, 15 správnych konaní v katastri obce Jelšovce,  27 správnych konaní v katastri obce Lužianky, stavbu na Farskej ul. v Nitre, rozšírenie golfového ihriska v Bernolákove, 5 správnych konaní pre rozhodovanie spoločného stavebného úradu v Dunajskej Lužnej ( pre lokality Most pri Bratislave, Studené a Dunajská Lužná).
Kontrolné zistenia o nesprávnom postupe krajských pamiatkových úradov sa týkali nepredpísania záchranného pamiatkového výskumu v územnom konaní pre rozšírenie golfového ihriska v Bernolákove.  Po podnete AÚ SAV o narušení archeologického náleziska zemnými prácami KPÚ Bratislava v ďalšom konaní postupoval v súčinnosti so stavebným úradom a pre ďalšie etapy výstavby je záchranný archeologický výskum predpisovaný. Stavbu trvale monitoruje správny orgán.
Pri zničení archeologických nálezov pri výstavbe objektu na Farskej ul. v Nitre sa priestupku dopustil vlastník tým, že nerešpektoval vydané rozhodnutie o povinnosti vykonať archeologický výskum, porušenie zákona rieši ako priestupok stavebný úrad. V tomto prípade však konštatujeme, že nekoordinovaným postupom KPÚ Nitra a AÚ SAV vo veci bolo zmarené vykonanie archeologického výskumu v čase , keď stavebník s prácami začínal a bolo možné ich realizáciu usmerniť. V ostatných prípadoch neboli zistené zásadné nedostatky pri výkone štátnej správy.  

Z kontroly vyplynuli nasledovné závery :

1.  Zamestnanci AÚ SAV a AM SNM vykonávajúci  terénne obhliadky svoje zistenia resp. pochybnosti o legálnosti konania stavebníkov nekonzultujú na príslušnom orgáne ochrany pamiatkového fondu,  ktorý je oprávnený vykonať pamiatkový dohľad. Kontrola preukázala niekoľko prípadov nesprávneho posúdenia situácie (Banská Bystrica, Nitra).

2.  Vyjadrenia AÚ SAV obstarané KPÚ pre rozhodovanie orgánu štátnej správy podľa § 39 ods.3 pre lokalitu Janíky a pre lokalitu Most pri Bratislave sú všeobecné, bez väzby na konkrétnu parcelu resp. stavebný zámer investora . Preto napríklad KPÚ Trnava  v správnom konaní pre viaceré stavby využíva ako podklad rozhodnutia vyjadrenie spracované pre inú stavbu v totožnom katastrálnom území. Vo všeobecnosti kontrola preukázala, že vyjadrenia AÚ SAV sa viažu prevažne na katastrálne územie obce, úplne absentujú bližšie topografické údaje o predchádzajúcich nálezoch a náleziskách napriek tomu, že vyjadrenie je určené pre potreby rozhodovania správneho orgánu.

3.  Krajské pamiatkové úrady (zistenia sa týkajú najmä KPÚ Nitra a KPÚ Bratislava) nesledujú dostatočne plnenie vydaných rozhodnutí o povinnosti vykonať archeologický výskum, stavebníci si povinnosť nahlásiť uzatvorenie zmluvy s oprávnenou organizáciou  na vykonávanie výskumov plnia len zriedkavo. Napriek zavedenej evidencii vydaných rozhodnutí a termínov z nich vyplývajúcich, správny orgán nemá dôsledne zaznačené údaje o plnení rozhodnutia. Terénne obhliadky sa vykonávajú len sporadicky z dôvodu  nedostatku pracovníkov zabezpečujúcich túto činnosť.

4.  Nedostatočnú súčinnosť stavebného úradu s orgánmi ochrany pamiatkového fondu je potrebné riešiť osobným prerokovaním a zaviazaním stavebného úradu na získavanie vyjadrení krajských pamiatkových úradov podľa §41 ods.4 zákona pre rozhodovanie v územnom a stavebnom konaní. Do času sprístupnenia evidencie archeologických nálezísk podľa § 41 zákona je to preventívne opatrenie pre predchádzanie ich poškodenia .

5.  Za vážny nedostatok  považujeme nedostatok odborných podkladov pre rozhodovanie orgánov ochrany pamiatkového fondu, najmä nesprístupnenie Centrálnej evidencie archeologických nálezísk Slovenskej republiky, ktorú podľa §41 ods.1 zákona vedie AÚ SAV. Aktuálna evidencia  prístupná v mieste prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu  umožní  správne konania zrýchliť a zjednodušiť, môže tiež odstrániť pochybnosti odbornej verejnosti o vhodnosti spôsobu, akým je zabezpečená  ochrana možných archeologických nálezov.

Z kontroly boli prijaté opatrenia na odstránenie konkrétnych nedostatkov v činnosti preverovaných krajských pamiatkových úradov a po získaní podkladov o aktuálnom stave Centrálnej evidencie archeologických nálezísk SR, ktoré podľa zákona vedie AÚ SAV pripravíme samostatný materiál pre rokovanie SKD.

Úloha:   Analýza súčasného právneho stavu pri ochrane hnuteľných kultúrnych pamiatok, so zameraním na úbytok hnuteľného pamiatkového fondu najmä krádežami, spoluprácu príslušných orgánov štátnej správy a koordináciu činností pri zistení krádeží

Plánovaná previerka stavu ochrany hnuteľných národných kultúrnych pamiatok pred odcudzením, nelegálnou zmenou vlastníctva a nepovoleným vývozom vyplynula z viacerých podnetov samotných pracovníkov orgánov ochrany pamiatkového fondu, ako aj z čiastkových zistení Pamiatkovej inšpekcie MK SR v rámci svojej predchádzajúcej kontrolnej činnosti. 
Prvá časť previerky bola zameraná na podrobnú analýzu súčasného stravu a prebiehala okrem iného osobnými konzultáciami s kompetentnými predstaviteľmi Prezídia PZ, z Úradu justičnej a kriminálnej polície a z Colného riaditeľstva SR - odboru výkonu služby.  Pre účely kontroly sme využili aj poznatky z akcie dokumentovania hnuteľných NKP a ostatných  predmetov umelecko-historickej a historickej hodnoty v sakrálnych objektoch vykonanej v rokoch 1992-1996 v súčinnosti s Policajným zborom (PZ). Výsledky systému podpory inštalácie signalizačných zariadení v sakrálnych objektoch, ktorý prebiehal pod vedením MK SR v rokoch 1992-1997, sme konzultovali s Cirkevným odborom MK SR. O poznatky zo súčasnej praxe výkonu ochrany pamiatkového fondu v danej oblasti a námety na zlepšenie dnešného  stavu sme požiadali formou dotazníka všetky krajské pamiatkové úrady.   
Kriminalita v oblasti kultúrneho dedičstva zaznamenala na Slovensku v období ostatných 15 rokov mimoriadny  nárast. Ide predovšetkým o umelecké a historické predmety umiestnené v zbierkach galérií a múzeí a pamiatkovo chránené hnuteľné predmety  nachádzajúce sa najmä vo vlastníctve jednotlivých cirkví. Kriminalita nasmerovaná do tejto oblasti po r. 1989 je orientovaná najčastejšie na sakrálne objekty, ktoré sú najdostupnejšie a kde sa nachádzajú hnuteľné mobiliáre najvyšších hodnôt. Najvýznamnejšími  faktormi, ktoré s nárastom kriminality v tejto oblasti na Slovensku a s pomerne nízkou mierou objasnenosti jednotlivých prípadov bezprostredne súvisia, sme rozdelili na niekoľko skupín:

1. Neustále  stúpajúca hodnota predmetov kultúrneho dedičstva na trhu a ich pomerne rýchly odbyt – možnosť využiť v prospech zvýšenia ich bezpečnosti a ochrany cestou poisťovania majetku, ktoré priamo úmerne súvisí aj so zdokonaľovaním jeho zabezpečenia pred odcudzením alebo poškodením akéhokoľvek druhu.

2.  Nedostatočné, resp. žiadne technické zabezpečenie jednotlivých objektov, v ktorých sa predmety kultúrneho dedičstva nachádzajú - proces zvýšenia ochrany, evidencie a dokumentovania pamiatkovo chránených predmetov spolu s rovnako ohrozenými ďalšími predmetmi umeleckohistorických alebo historických hodnôt tvoriacich súčasť cirkevných mobiliárov prebiehal v rokoch 1992-1997 vo dvoch formách:
-  montáž signalizačných zariadení do 669 vytipovaných objektov, kde sa tieto pamiatky nachádzali (príspevky z kapitoly MK SR vo výške 28 mil. 700 tis. Sk, vlastníci sa na celkových nákladoch podieľali 20-30 %) –  v akcii sa od r. 1998 pre nedostatok ďalších prostriedkov nepokračovalo a dodnes nebolo spracované odborné vyhodnotenie efektivity tohto spôsobu ochrany,
-  spracovanie fotodokumentácie aktuálneho stavu a vzhľadu hnuteľných pamiatok a základnej dokumentácie ostatných hodnotných súčastí mobiliárov sakrálnych objektov (MK SR uhradilo časti nákladov akcie vo výške 1 mil. 83 tis. Sk, náklady spojené s fotografovaním uhradilo MV SR) – akciu je potrebné aktualizovať a spojiť s digitálnou fotodokumentáciou.

3.   Nízka úroveň priebežnej evidencie a kontroly svojho majetku zo strany  niektorých správcov cirkevných objektov a absencia systému ich priebežného školenia  v danej oblasti - pomerne častú výmenu správcov cirkevných objektov a farností neraz sprevádza povrchné, resp. nedôsledné odovzdanie mobiliáru. Často pri zistení strát (neraz to konštatujú až pracovníci pamiatkových orgánov v rámci prebiehajúcej revízie pamiatkového fondu) nie je možné špecifikovať, kedy k strate predmetu došlo, kto ju spôsobil a či túto stratu možno klasifikovať ako odcudzenie predmetu.  V kategórii stratených pamiatkovo chránených predmetov  je doposiaľ v ÚZPF evidovaných 36 ks a v kategórii odcudzených 70 ks. V rámci prebiehajúcej revízie a aktualizácie ÚZPF pracovníci KPÚ pri zistených nedostatkoch upozorňujú na povinnosti vlastníkov vyplývajúce z pamiatkového zákona. Vzhľadom na časté personálne výmeny v obsadení jednotlivých farností je v záujme zlepšenia nepriaznivého stavu v tejto otázke nevyhnutné obnoviť niekdajší systém pravidelných školení zodpovedných cirkevných predstaviteľov (v súčinnosti policajných a pamiatkových orgánov).

4.   Uvoľnenie pohybu našich občanov do západných krajín a opačne, rozmach tranzitnej dopravy v spojení so zložitou polohou Slovenska na križovatke frekventovaných ciest, v dôsledku čoho je kontrola z hľadiska monitorovania nepovoleného vývozu mimoriadne náročná.   Z konzultácií s pracovníkmi PÚ SR, s predstaviteľmi PZ a Colného riaditeľstva je zjavné, že ich vzájomná spolupráca funguje iba sporadicky od prípadu k prípadu a nemá stanovené jasné a vzájomne dodržiavané pravidlá. Colné orgány nie sú priebežne a neodkladne orgánmi PZ informované o odcudzeniach a výsledkoch vyšetrovania významných hnuteľných NKP, takže pri dnešnom systéme otvorených hraníc k zachyteniu pri pokuse o nelegálny prevoz odcudzených pamiatok môže dôjsť   iba náhodne. 
K účinnému zverejňovaniu evidencie hľadaných odcudzených predmetov  na internetových stránkach, ktoré pripravilo  Prezídium PZ po vzore niektorých krajín,  sa zatiaľ nepristúpilo. Dnes centrálnu evidenciu krádeží používa len PZ pre vlastnú potrebu.

5. Absencia systému permanentnej súčinnosti medzi jednotlivými zainteresovanými orgánmi policajného zboru, colnej správy a orgánmi ochrany pamiatkového fondu.
V prípade odcudzenia hnuteľných NKP, prípadne ich poškodzovania, orgánom ochrany pamiatkového fondu prvého i druhého stupňa (KPÚ a PÚ SR) chýba  (osobitne po r. 1997, keď prestala fungovať Komisia pre ochranu sakrálnych kultúrnych pamiatok pri MK SR)  koncepčná a systémová spolupráca ako aj vzájomná informačná prepojenosť.

Úloha bude pokračovať v druhom polroku vyhodnotením efektivity doterajších aktivít a návrh aktívneho integrovaného systému ochrany s návrhom opatrení.

II. Plnenie ostatných  úloh

Mimo plánovaných úloh dozornej činnosti sme riešili podania prijaté v priebehu polroka, najmä:

3.  preskúmanie  nevhodnej nadstavby na rodinnom dome v PRĽA Habánky dvor vo veľkých Levároch, ktorá bola povolená starostom obce bez rozhodnutia KPÚ Bratislava,

4.  nedodržanie stavebného povolenia  pri novostavbe rodinného domu v PRĽA Habánsky dvor a oprávnenosť podmienok určených orgánmi ochrany pamiatkového fondu,

5.  preskúmanie pripravovanej novostavby hotela v pamiatkovo chránenom parku v Piešťanoch,

6.  konflikt autorského práva a zákona o slobodnom prístupe k informáciám pri príprave obnovy organa v rímskokatolíckom kostole v Šamoríne - v spolupráci so SMA,

7.  dohľad nad uchovaním celistvosti NKP Kaštieľa v Holíči s výzdobou tzv. Čínskej sály v prebiehajúcej dražbe,

8.  konzultácie pre žiadateľov programu Obnovme si svoj dom, formálna kontrola projektov a rozpočtov.

Vypracovala:   Ing. Iveta Kodoňová
riaditeľka pamiatkovej inšpekcie