Plánované úlohy:

Úloha: Výkon dohľadu v pamiatkových územiach so zameraním na starostlivosť vlastníkov o národné kultúrne pamiatky (ďalej len „NKP"), plnenie povinností obce pri základnej ochrane pamiatkového územia, aktuálnosť a komplexnosť metodických materiálov na rozhodovanie v pamiatkových územiach a na výkon štátnej správy orgánmi ochrany pamiatkového fondu podľa § 11 ods. 2 písm.  a), g) a h) zákona. Dohľad sa vykonal v pamiatkových zónach v Piešťanoch a v Šahách.

Plnenie:            úloha splnená

Úloha:                          Dohľad zameraný na opatrenia prijaté krajskými pamiatkovými úradmi, Pamiatkovým úradom SR a ministerstvom kultúry v súvislosti so zisteniami z monitoringov lokalít svetového dedičstva Vlkolínec a Spišský hrad a pamiatky okolia.

Plnenie:            úloha presunutá na prvý polrok 2008 - schválené v decembri 2007

Úloha:                          Previerka obnovy Bojnického hradu so zameraním na severné Rentmajstrovské krídlo  podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) zákona.

Plnenie:                        úloha splnená

Úloha:                          Dohľad nad  zabezpečením základnej ochrany NKP  kaštieľa v Ostrej Lúke podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona.

Plnenie:                        úloha splnená

Úloha:                          Dohľad pri vyhlasovaní ochranných pásiem národných kultúrnych pamiatok so zameraním na kompetencie obce a stavebného úradu v procese územného konania. Ochranné pásmo kostola a kaštieľa vo Veľkej Lomnici.  

Plnenie:            úloha splnená

Úloha:                          Dohľad nad  podmienkami ďalšej ochrany NKP Sadu Janka Kráľa v Bratislave podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) zákona s ohľadom na terajšie a pripravované aktivity v jeho bezprostrednom okolí.

Plnenie:            úloha splnená

Úloha:                          Kontrola opatrení uložených pamiatkovou inšpekciou v období r. 2005

                        -2006 podľa § 5 ods.1 písm. d) zákona.

Plnenie:                        úloha splnená

Úloha:                          Analýza možnosti zachovania architektúry vhodne dotvárajúcej prostredie pamiatkového územia bez jej vyhlásenia za NKP, preskúmanie zániku nehnuteľností v pamiatkovej zóne - centrálna mestská oblasť (ďalej len „PZ CMO") Bratislava od r. 2002.

Plnenie:            úloha splnená 

 Mimoriadne úlohy:

• Dohľad nad obnovou NKP meštianskeho domu vBanskej Štiavnici na Ul. A. Kmeťa č. 22.
• Dohľad nad reštaurovaním stredovekých nástenných malieb vNKP Kostole sv. Mikuláša vSazdiciach.
• Dohľad nad základnou ochranou hnuteľných NKP vo vlastníctve Rádu premonštrátov - opátstvo vJasove.
• Dohľad nad obnovou NKP kaštieľa vDlhom nad Cirochou.
• Preskúmanie konania KPÚ Banská Bystrica pri konaní oplánovanej výstavbe hotela SNP vpamiatkovej rezervácii Banská Bystrica.
• Príprava trestného oznámenia vo veci nelegálneho získavania aobchodovania shnuteľnými archeologickými nálezmi.
• Dohľad nad nelegálnou stavebnou činnosťou pri obnove NKP kaštieľa vBratislave-Devíne na Lomnickej ulici 2. Príprava trestného oznámenia za nelegálne zbúranie podstatnej časti NKP.                                                        

Rozbor  činnosti pamiatkovej inšpekcie

1.   Výkon dohľadu v pamiatkových územiach

Pamiatkový dohľad sa vykonal v pamiatkových zónach (ďalej len „PZ") v Piešťanoch a v Šahách. Dohľad sa zameral na stav NKP, plnenie povinností obce pri základnej ochrane pamiatkového územia, aktuálnosť a komplexnosť metodických materiálov na zabezpečenie základnej ochrany pamiatkového územia. Výkon štátnej správy bol predmetom dohľadu na KPÚ Trnava a KPÚ Nitra. Zámery miest pri obnove a revitalizácii pamiatkového územia sa konzultovali s prednostami mestských úradov, primátorom Šiah a príslušnými stavebnými úradmi.

PZ v Piešťanoch  

Ochrana pamiatkového územia sa ustanovila Vvhláškou Okresného úradu v Trnave č. 20/1991 z 3.5.1993, následne upravila vypustením časti lesoparku Červená veža s účinnosťou od 5.9.1997. Zásady  pamiatkovej starostlivosti pre PZ Piešťany sa vypracovali v r. 1996 - materiál rozdeľuje rozsiahle územie PZ na 2 pásma ochrany, pričom  zásady pre 2. pásmo sú určené voľnejšie najmä vo vzťahu k možnosti zvýšenia hladiny výstavby. Zásady určujú aj podmienky zastavania rezervných plôch v 1. pásme ochrany.

V septembri 2005 Pamiatkový úrad SR vykonal previerku opodstatnenosti ochrany a rozsahu vymedzenia PZ Piešťany a navrhol ochranu pamiatkového územia redukovať, pričom novovymedzené pamiatkové územie má zahŕňať centrum mesta s mestským parkom a južnou časťou kúpeľného ostrova medzi dvoma mostami. V súčasnosti platná hranica pamiatkovej zóny má tvoriť podľa návrhu hranicu ochranného pásma.  O zmene hraníc pamiatkovej zóny MK SR zatiaľ nezačalo konanie podľa § 20 zákona.

Výkonom štátneho dohľadu sa zistil stav NKP v území, pričom v prípade objektov v havarijnom stavebno-technickom stave (hotel Lipa. hotel Slovan) sa KPÚ Trnava uložili opatrenia. Starostlivosť mesta o pamiatkové územie je primeraná, mesto pokračuje v revitalizácii verejných priestorov. Osobitnú pozornosť venovala pamiatková inšpekcia ochrane NKP mestského parku  Sadu A. Kmeťa, najmä vo vzťahu k platnej územno-plánovacej dokumentácii (ďalej len „ÚPD") a zámerom mesta na jeho revitalizáciu, resp. novú výstavbu v parku. Osobitné opatrenie sa uložilo vo veci úpravy hranice NKP mestského parku, ktorého vymedzenie nie je jednoznačné a nezodpovedá evidencii v ústrednom zozname pamiatkového fondu (ďalej len „ÚZPF") a v katastri nehnuteľností.           

Pamiatková inšpekcia sa stotožňuje s  návrhom Pamiatkového úradu SR na redukciu územia vyhláseného za PZ. Kompaktnú štruktúru prevažne funkcionalistickej zástavby je však potrebné chrániť  a regulovať ako ochranné pásmo, aby sa zabezpečila primeraná ochrana zmenšeného územia PZ. Najmä neprimerané zvyšovanie výškovej hladiny zástavby môže ohroziť v budúcnosti jej pamiatkové hodnoty.

V prípade nového vymedzenia územia NKP Sadu A. Kmeťa pamiatková inšpekcia navrhla zahrnúť do nového návrhu aj parcely za Domom umenia smerom k ramenu rieky, ktoré v priebehu 20. storočia splynuli s historickým parkom a tvoria jeho súčasť. Podľa obhliadky majú charakter krajinného parku s podobnou skladbou drevín a funkciou ako pôvodne historický park. Vyhlásenie územia parku za NKP ako celku v jeho dnes zažitých hraniciach je v záujme ochrany pamiatkového fondu.

PZ v Šahách

            PZ v Šahách sa vyhlásila v r.1993 s účinnosťou od 31.8.1994, ochranné pásmo uvedené v článku 2 vyhlášky sa nevyhlásilo v súlade s platnou právnou úpravou - je neúčinné. V rámci revízie pamiatkových území Pamiatkový úrad SR navrhol redukciu územia o časť štrukturálne narušeného územia s asanovanou pôvodnou zástavbou. Konanie o zmene vyhlásenia MK SR zatiaľ nezačalo.

            Mesto Šahy zabezpečuje starostlivosť o pamiatkové územie v súlade so zákonom, v r. 2008 pripravuje zadanie na spracovanie územného plánu zóny, ktoré bude zahŕňať väčšiu časť územia PZ. Napriek tomu, že územie je nevhodne zaťažené tranzitnou dopravou a poznačené neusmernenými stavbami z 80. rokov 20. storočia, ktoré narušili jeho historický charakter, mesto má rozvojové plány orientované na revitalizáciu pamiatkových objektov. Všeobecne záväzným nariadením č. 2/2007 mesto ustanovilo zoznam pamätihodností mesta a spôsob ich ochrany a využívania.

            Stav NKP je uspokojivý a výnimkou NKP kláštornej sýpky, ktorá je dlhodobo nevyužívaná a devastovaná. Vzhľadom na to, že vlastník - rožňavské biskupstvo nemá záujem o jej obnovu, iniciatívu prebralo mesto, ktoré zabezpečilo nevyhnutné výskumné a sanačné práce v predchádzajúcom období. Pri dohľade sa KPÚ Nitra uložilo postupovať podľa zákona v záujme zabezpečenia základnej ochrany NKP.                        

• 2. Previerka obnovy Rentmajstrovského krídla Bojnického hradu

• Previerka sa osobitne zamerala na problematiku prípravy, odsúhlasovania arealizácie stavebných prác súvisiacich najmä s výmenou aobnovou podláh, okenných výplní ahistorických schodísk Rentmajstrovského krídla NKP Bojnického hradu. Predmetom dohľadu boli podklady na rozhodovanie orgánu ochrany pamiatkového fondu, rozhodovanie KPÚ Trenčín vo veci obnovy podľa § 32 zákona, vykonávanie pamiatkového dohľadu aplnenie rozhodnutí KPÚ Trenčín. Časovo sa previerka týkala obdobia od r. 1990, keď sa vypracoval základný projekt, sdôrazom na obdobie r. 2002 - 2006, keď sa vykonali doplňujúce pamiatkové výskumy, zmeny projektu asamotná realizácia prác.
• Dohľadom sa zistilo , že historické schodiská krídla hradu zo 17. a19. stor. boli umelecko-remeselne ošetrené azachované vcelom pôvodnom rozsahu. Podlahy vadministratívnych priestoroch sa vsúvislosti snevyhnutnou sanáciou klenieb astropov pod nimi avsúlade sodsúhlaseným projektovaným riešením vykurovania odstránili anahradili tvarovými amateriálovými kópiami. Podlahy vexpozičných miestnostiach sa zachovali, odborne očistili, ošetrili akonzervovali. Historické okenné výplne sa na základe metodiky obnovy azisteného stavu nahradili stolársky vyhotovenými tvarovými kópiami zo smrekového dreva skópiami vodných kovaní. Zpôvodných požiadaviek na obnovu a uplatnenie historických okenných výplní vnevykurovaných miestnostiach aopätovné použitie pôvodných kovaní (rohovníky, závesy, uzatváracie mechanizmy) na nových okenných krídlach KPÚ Trenčín ustúpil najmä na základe
• skutkového stavu drevnej hmoty, ktorý sa preukázal až počas demontáže zabudovaných okenných rámov (značné poškodenia hnilobou adrevokazným hmyzom),
• technickej nemožnosti uplatniť historické kovania na nových okenných krídlach, ktoré vzáujme zlepšenia tepelnoizolačných vlastností okien nadobudli vyššiu hmotnosť amasívnejšie profily rámov,
• nevhodnosti kombinácie vykurovaných priestorov sozateplenými okennými výplňami snevykurovanými miestnosťami shistorickými oknami so značnými tepelnými prestupmi (nebezpečenstvo zintenzívnenia zrážania vlhkosti avytvárania plesní vokolí netesných okien).

Múzeum Bojnice nesplnilo požiadavku deponovať vzorky historických výplní, z ktorých sa demontovali a v múzeu uložili iba kované prvky z 18. stor., čo jeho zástupcovia vysvetlili zlým technickým stavom drevnej hmoty.  Rozobraté okenné výplne sa osobitne nezdokumentovali, ich likvidácia sa neodsúhlasila a ani neoznámila KPÚ Trenčín, ktorý by na základe obhliadky mohol vytypovať niektoré prvky (napr. najstaršie okenné krídla) vhodné na ošetrenie a múzejné deponovanie.

• Pri montáži nových kovaní nakópie okien sa použili nevhodné krížové skrutky, ktoré treba nahradiť klincami (skrutkami) shladkou vypuklou hlavičkou.

Keďže okenné výplne sa osobitne nezdokumentovali v pamiatkovom ani reštaurátorskom výskume, ich časové zaradenie, autenticitu a pôvod pamiatková inšpekcia konzultovala so zástupcami KPÚ Trenčín a s autormi obidvoch výskumov. Všetci nezávisle na sebe konštatovali, že

• všetky zlikvidované okenné výplne osadené vlíci kamenných šambrán pochádzali z20. stor.,
• väčšina okenných výplní osadených zvnútornej strany šambrán pochádzala z čias romantickej komplexnej prestavby hradného areálu na prelome 19. a20. stor.,
• medzi okennými krídlami vnútorných výplní sa mohli vyskytovať ojedinelé prvky (krídla) z18. stor.

Z dohľadu sa KPÚ Trenčín uložilo opatrenie na zabezpečenie výmeny nevhodného fixovania nových kovaní a odborného ošetrenia a deponovania demontovaných historických kovaní.

• 3. Dohľad nad zabezpečením základnej ochrany kaštieľa vOstrej Lúke

            NKP  kaštieľ v Ostrej Lúke pozostáva zo 4 objektov - kaštieľa, záhrady, aleje a hrobky rodiny Ostrolúckych. Väčšinovým vlastníkom objektu kaštieľa je Ministerstvo vnútra SR. Dohľad sa zameral na:

• zistenie skutkového stavu kaštieľa aareálu,
• zabezpečenie základnej ochrany NKP,
• ochranu nevyužívanej NKP pred poškodením,
• zistenie zámerov ďalšieho využitia NKP.

Budova kaštieľa

Po obhliadke kaštieľa pamiatkovou inšpekciou sa zistilo, že jeho stavebno-technický stav zodpovedá veku a spôsobu predchádzajúceho užívania stavby. Podľa vyjadrenia posledného užívateľa  Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Zvolen, od r. 2000, keď sa rozhodlo o premiestení inštitúcie do rekonštruovaných priestorov vo Zvolene, nevykonali sa na kaštieli žiadne udržiavacie práce.

Kaštieľ na základe vizuálnej obhliadky nevykazuje statické poruchy, stav zavlhnutia konštrukcií je primeraný spôsobu dnešného (ne)užívania objektu, ktorý je nedostatočne vetraný a nevykurovaný. Vertikálne a horizontálne nosné konštrukcie sú stabilné, krov je bez zjavných poškodení. Kritický stav vykazuje strešná krytina - drevený šindeľ, ktorý je prehnitý, a cca 20 % plochy vyžaduje minimálne lokálnu opravu kvôli zabezpečeniu funkcie strešného plášťa - chýbajú šindle alebo sú poškodené. Odvodnenie strechy je funkčné, žľaby je potrebné pravidelne čistiť a opraviť lokálne poškodenia. Komíny sú stavebne v poriadku, poškodenie vykazuje omietnutie centrálneho komína.

Z dôvodu chýbajúcich šindľov sú miestami navlhnuté aj stropné konštrukcie druhého nadzemného podlažia a v priebehu zimy môže dôjsť ku škodám na stropoch druhého nadzemného podlažia, ohrozená je najmä štuková a maliarska výzdoba. V kaštieli sú po poslednej generálnej oprave v 70. rokoch  čiastočne zachované pôvodné výplne otvorov, podlahy, v menšej miere kovania a prvky interiérov. V havarijnom stave - nefunkčné sú rozvody kanalizácie, infraštruktúra si vyžaduje komplexnú rekonštrukciu. Interiérové omietky sú v stave po generálnej oprave, málo porušené. Exteriérové omietky vrátane plastickej výzdoby sú opotrebované, ale bez zjavných úbytkov hmoty, deštruované sú len vrchné nátery a obnovu reštaurátorským spôsobom vyžaduje erb a štuková výzdoba tympanónu nad hlavným vchodom.

Záhrada

Záhrada je udržiavaná len kosením jedenkrát ročne. Výsadbu sčasti tvoria nepôvodné ihličnaté dreviny, svojpomocne  vysadené užívateľom. Vysoká zeleň nie je ošetrená. Architektonický koncept výsadby zelene ako časti NKP nie je zo súčasného stavu zrejmý.

Aleja

Aleja je situovaná popri ceste medzi kaštieľom a základmi kostola s hrobkou. Zachované je len jej torzo, stav a vek stromov je rôzny, pričom absentuje ich odborné ošetrenie.

Hrobka

Hrobka je súčasťou zaniknutého kostola, ktorý je prezentovaný vytiahnutím obrysu nad základy. Hrobka je pod podlahou bývalého kostola, prístupná je príležitostne na požiadanie. Stav a spôsob jej užívania je dobrý. Obec zabezpečuje pravidelnú údržbu, informačný systém je funkčný.

Základná ochrana kaštieľa nie je v súčasnom stave uspokojivo zabezpečená. Objekt kaštieľa pripravuje väčšinový vlastník na odpredaj, napriek tomu je nevyhnutné neodkladne zabezpečiť opravu strechy v záujme zabránenia škodám spôsobenými kazmi v strešnom plášti. Pamiatková inšpekcia uložila KPÚ Banská Bystrica začať konanie podľa § 31 ods. 1 zákona s cieľom nariadiť základnú ochranu kaštieľa opravu poškodenej strešnej krytiny. Po konzultácii so starostkou obce sa vlastníkovi odporučilo, aby pri predaji objektu prihliadol nielen na jeho pamiatkové, ale aj kultúrno-historické hodnoty. Objekt kaštieľa sa viaže na rodinu Ostrolúckych a obec má záujem po dohode s novým vlastníkom prezentovať históriu rodiny v priestoroch kaštieľa. Exponáty sú dnes čiastočne vo vlastníctve obce, čiastočne v majetku občanov Ostrej Lúky a v depozitoch zvolenského múzea.                                                                                             

• 4. Dohľad nad vyhlasovaním ochranných pásiem NKP

            Preverením dokumentácie k návrhu na vyhlásenie ochranného pásma NKP kaštieľa a rímskokatolíckeho Kostola sv. Kataríny vo Veľkej Lomnici sa preukázalo, že napriek opakovanému konaniu nie je v súčasnom právnom stave možné vyhlásiť ochranné pásmo podľa § 18 zákona bez súhlasného záväzného stanoviska obce, ktorá vykonáva podľa § 5 zákona č. 608/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku. Napriek tomu, že obec v tomto prípade nechránila verejný záujem tak, ako jej to ukladá § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ako aj § 14 ods. 1 (pamiatkového) zákona, bez dosiahnutia dohody so stavebným úradom - obcou rozhodnutie Pamiatkového úradu SR o vyhlásení ochranného pásma v odvolacom konaní sa zrušilo. Na základe stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR nie je možné nesúhlasné záväzné stanovisko obce revidovať ani podaním na príslušný krajský stavebný úrad.

            Výsledkom dohľadu je zistenie, že vyhlásenie ochranného pásma podľa § 18 zákona je potrebné podrobnejšie definovať v novele zákona, ktorá je plánovaná v r. 2008. V novele zákona je potrebné osobitne upraviť postup na odstránenie rozporov medzi Pamiatkovým úradom SR a stavebným úradom z dôvodu, že vyhlasovaním ochranného pásma len s použitím ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nie je možné dosiahnuť jeho právoplatnosť. Podľa v súčasnosti platného znenia zákona nie je možné vyhlásiť ochranné pásmo bez dosiahnutia dohody so stavebným úradom napriek tomu, že ochrana pamiatkového fondu je právom chráneným záujmom aj podľa Ústavy SR.

• 5. Dohľad nad podmienkami ďalšej ochrany Sadu Janka Kráľa v Bratislave

            Dohľad sa zameral na prieskum súčasného stavu ochrany pamiatkových hodnôt NKP Sadu Janka Kráľa, ako aj na možnosti jeho primeranej ochrany v kontexte intenzívnej investičnej činnosti v jeho bezprostrednom okolí.

Sad Janka Kráľa sa vyhlásil za NKP v r. 1963, v r. 2001 Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave (ďalej len „MÚOP Bratislava") iniciatívne pripravil a s orgánmi ochrany pamiatkového fondu konzultoval návrh na vyhlásenie PZ v Petržalke, ktorým sa mala rozšíriť pamiatková ochrana parku a zabezpečiť jeho revitalizácia. O návrhu sa ďalej nekonalo. Následne v r. 2002 sa predložil podnet - návrh na úpravu hraníc NKP ich rozšírením do pôvodnej rozlohy z 18. storočia. MÚOP Bratislava ako navrhovateľ v novembri 2003 materiál doplnil o aktuálne katastrálne mapy - Pamiatkový úrad SR vo veci však ďalej nekonal.

            Súčasne s týmito aktivitami sa odsúhlasovala urbanistická štúdia Pravobrežné centrum Bratislavy v mestskej časti Petržalka, ktorá napriek nesúhlasu mestskej časti Bratislava-Petržalka počítala so zástavbou v bezprostrednom susedstve NKP. Nedostatočná ochrana prostredia  NKP, ktorá sa legislatívne vzťahuje len na jeho vymedzené hranice, umožnila realizovať zámery zástavby v jej bezprostrednom okolí bez potreby rešpektovania rozhodnutia a záväzného stanoviska orgánov ochrany pamiatkového fondu.

Pamiatkový úrad SR vo veci rozšírenia územia NKP Sadu Janka Kráľa západným smerom formou spracovania návrhu na zmenu jeho vyhlásenia, ako to od r. 2002 navrhoval MÚOP Bratislava, nekonal. Následne vlastník západnú zdevastovanú časť pôvodného územia parku za telesom mosta SNP predal vlastníkovi výstavného areálu Incheba, ktorý priestor upravil ako príjazdovú a parkovaciu  plochu areálu. Možnosť revitalizácie parku v jeho pôvodnom rozsahu, zmiernenia  nepriaznivého pôsobenia nájazdovej časti telesa mostu SNP a eliminácie nepriaznivých prevádzok  v bezprostrednom kontakte s parkom sa tak stratila.

Pamiatkový úrad SR v kontexte príprav realizácie 3. etapy výstavby nákupného centra Aupark nepripravil ani návrh na vyhlásenie ochranného pásma NKP Sadu Janka Kráľa, čo mohlo zabrániť vytváraniu nepriaznivých hmotovo-priestorových vplyvov novej zástavby na areál a exponovanú siluetu parku a regulovať ďalšie zahusťovanie zástavby po obvode severozápadnej hranice historického parku.  Podľa stanoviska mestskej časti Bratislava-Petržalka z r. 2004 bude mať zahusťovanie zástavby okrem iného vplyv na zníženie ekologickej stability celého dotknutého územia.

Návrh na zmenu vyhlásenia územia NKP Sadu Janka Kráľa sa prerokuje v januári 2008 v poradnom orgáne Pamiatkového úradu SR a následne sa postúpi na konanie MK SR. Následne sa preverí možnosť vyhlásenia jeho ochranného pásma najmä z hľadiska ochrany urbanisticko-krajinárskych hodnôt a ekologickej stability NKP.  

• 6. Kontrola opatrení uložených vr. 2005 - 2006

            Pamiatková inšpekcia ukladá na základe § 5 ods. 1 písm. c) zákona opatrenia orgánom na ochranu pamiatkového fondu a na základe § 5 ods. 1 písm. d) kontroluje ich plnenie. Opatrenia smerujúce ku konaniu krajských pamiatkových úradov voči vlastníkom  NKP, najmä začatie správneho konania podľa §31 ods.1 zákona na zabezpečenie základnej ochrany podľa § 27 zákona sa vo väčšine prípadov splnili. Pretrvávajúcim problémom je však vymáhanie vecného plnenia rozhodnutí, na ktoré nemajú krajské pamiatkové úrady vytvorené podmienky ani vyčlenené finančné prostriedky. Podobná situácia je však aj s vymáhaním plnenia rozhodnutí stavebných úradov v pamiatkovom území.

            Opakovane sa nesplnili opatrenia na ukončenie a prerokovanie Zásad ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú rezerváciu Bratislava a PZ CMO Bratislava. Materiály sú rozpracované od r. 2004, pričom stav, keď nie sú pre exponované územie hlavného mesta jasné podmienky ochrany pamiatkového územia je neakceptovateľný a vytvára priestor na individuálne posudzovanie investičných zámerov a nejednoznačný výklad všeobecných pravidiel ochrany pamiatkového fondu.

• 7. Analýza možnosti zachovania architektúry vhodne dotvárajúcej prostredie pamiatkového územia bez jej vyhlásenia za NKP, preskúmanie zániku nehnuteľností vPZ CMO Bratislava od r. 2002

            Predmetom ústredného štátneho dohľadu boli asanácie historickej zástavby  tvoriacej súčasť územia Pamiatkovej rezervácie Bratislava (ďalej len „PR Bratislava"), PZ CMO Bratislava a ich realizované alebo plánované náhrady novostavbami od r. 2002 po súčasnosť.

            Súčasťou podrobnej previerky bolo 9 prípadov asanácií historických objektov a ich náhrada novostavbami na území PZ CMO Bratislava a 1 takmer úplná asanácia historickej nehnuteľnosti na území PR Bratislava, ktoré sa v rozpracovaných zásadách ochrany pamiatkového územia hodnotili ako objekty dotvárajúce pamiatkové územie a ktoré reprezentovali historickú zástavbu danej lokality, podieľali sa na charaktere a hodnotách chráneného územia a vhodne dotvárali dané prostredie.

            Väčšina posudzovaných asanácií objektov, ktoré tvorili súčasť kompaktnej zástavby a podieľali sa na chránených hodnotách jednotlivých častí územia PZ CMO Bratislava, je výsledkom presadenia zámerov jednotlivých investorov zväčšiť úžitkové objemy nadobudnutých nehnuteľností. Staré historické a neraz aj oslabené či narušené stavebné konštrukcie objektov, ktoré by bolo možné zachovať a sanovať aplikovaním štandardných technologických postupov a prostriedkov, neboli vhodné a ani pôvodne dimenzované na to, aby uniesli aj novú záťaž prípadných nadstavieb, v dôsledku čoho sa stali prekážkou pre realizáciu zámerov ich nových vlastníkov.

            KPÚ Bratislava väčšinu asanácií týchto objektov odsúhlasil na základe statických posudkov, ktorých spracovanie zadali a predložili jednotliví investori. Iba v dvoch prípadoch  navrhované riešenie zlého stavebno-technického stavu asanáciou objektu KPÚ BA zamietol, pričom sa zachoval z nich len jeden objekt. KPÚ Bratislava o definitívnych zánikoch historických objektov a o riešení ich náhrady novostavbami, ktoré sa stávajú trvalými súčasťami pamiatkového územia a budú sa podieľať na jeho hodnotách a charaktere, vo väčšine prípadov rozhodoval bez toho, aby tieto prípady podrobil odbornej oponentúre  (napr. formou posúdenia zámeru asanácií a návrhov novostavieb v odbornej komisii).

            Zásadnou otázkou v zlepšení súčasného nepriaznivého stavu je bezodkladné prijatie zásad ochrany PR Bratislava a PZ CMO Bratislava a  riadenie sa ich postulátmi a princípmi vo všetkých prípadoch opravy, prestavby, úpravy a nadstavby nehnuteľností tvoriacich neoddeliteľnú súčasť historickej zástavby chránených území. Skutočnosť dlhoročnej absencie základných dokumentov regulovania stavebných zámerov v pamiatkových územiach historického jadra Bratislavy je v kontexte stále rastúceho záujmu investorov podnikať v oblasti hospodárskeho zhodnocovania týchto nehnuteľností neprijateľná a ďalej neudržateľná. Zásady po ich definitívnom odsúhlasení musia KPÚ Bratislava slúžiť ako základný dokument pri usmerňovaní stavebných aktivít v chránených územiach a ako podklad na ochranu pamiatkových hodnôt územia v zonálnej územno-plánovacej dokumentácii.

           Vzhľadom na zásadný nesúhlas zodpovedných zamestnancov Pamiatkového úradu SR a KPÚ Bratislava s metodikou posudzovania asanácií historickej zástavby ako aj so závermi pamiatkovej inšpekcie k veci materiál sa predloží na posúdenie Pamiatkovej rade MK SR.

• 8. Dohľad nad obnovou NKP meštianskeho domu vBanskej Štiavnici na Ul. A. Kmeťa č. 22

NKP meštiansky dom v pamiatkovej rezervácii v Banskej Štiavnici bol rozdelený na dve nehnuteľnosti s rôznymi vlastníkmi a spôsobom užívania, pričom časť meštianskeho domu je vo vlastníctve mesta Banská Štiavnica. Predmetom dohľadu a obhliadky boli skutočnosti, ktoré súvisia so zámerom vybudovať nové exteriérové schodisko na sprístupnenie časti NKP ako podmienku pokračovania v obnove dosiaľ neužívanej časti NKP.

Vzhľadom na to, že sa pri dohľade zistili nevyriešené majetkové pomery k časti stavby, ktoré bránia ukončeniu stavebného konania a pokračovaniu v obnove objektu, vec sa konzultovala so zástupcom Mestského úradu v Banskej Štiavnici, ktorý prisľúbil vec riešiť vytýčením hranice nehnuteľnosti podľa geometrického plánu  v súlade s právami nadobudnutými kúpnymi zmluvami.

Ústredným štátnym dohľadom nebolo preukázané konanie správneho orgánu - KPÚ Banská Bystrica, ktoré by bránilo vlastníčke NKP meštianskeho domu na Ul. Andreja Kmeťa 22 v Banskej Štiavnici pokračovať v obnove nehnuteľnosti. V uvedenej veci nebolo potrebné prijímať žiadne opatrenia. Pamiatková inšpekcia však uložila KPÚ Banská Bystrica, aby dôsledne vymáhal plnenie opatrenia uloženého rozhodnutím s lehotou plnenia do 31.10.2006 - zabezpečiť miestnosť s reštaurovanými stropom (finančne podporený grantom MK SR) funkčnými oknami a dverami. 

• 9. Dohľad nad reštaurovaním stredovekých nástenných malieb vNKP Kostole sv. Mikuláša vSazdiciach

Žiadosť o preverenie reštaurovania stredovekých nástenných malieb v Kostole sv. Mikuláša v Sazdiciach odstúpila sekcia kultúrneho dedičstva s tým, že podľa oznamovateľa práce prebiehajú od r. 2001 z príspevkov MK SR a ich množstvo a kvalita nezodpovedá očakávaniam veriacich.

Na realizáciu reštaurátorských prác MK SR poskytlo príspevky v rokoch 2002 - 2007 v celkovej výške 1 042 000 Sk, pričom prípravné práce sa financovali aj pred rokom 2002 z prostriedkov Okresného úradu v Leviciach. Príspevky prijímateľ riadne  zúčtoval a použil na reštaurátorské práce v súlade s rozhodnutím KPÚ Nitra. Počas realizácie reštaurátorských prác nevznikli zo strany pamiatkového dohľadu - KPÚ Nitra žiadne pochybnosti o kvalite prác. Vzhľadom na to, že v prípade preverovanej akcie práce vykonával výlučne poverený reštaurátor bez pomocných pracovníkov, tempo vykonávaných prác a  ich finančné krytie  je akceptovateľné.

V rámci konzultácie na Obecnom úrade v Sazdiciach informovala pamiatková inšpekcia žiadateľa o výkone dohľadu priamo.  Na zlepšenie informovanosti obce a jej obyvateľov o priebehu reštaurátorských prác a schvaľovacom procese bude KPÚ Nitra nad rámec povinností zo zákona posielať kópie rozhodnutí vo veci reštaurovania aj obci. V ďalších prácach na komplexnej obnove kostola pamiatková inšpekcia odporučila pokračovať tak, aby sa neznemožnilo na dlhšie obdobie využívanie kostola. Zmierlivým riešením problému je dohoda o možnosti využívania kostola aj počas neukončených reštaurátorských prác. Problémom naďalej zostane problematická komunikácia s národnostným podtextom medzi správcom  farnosti a starostom obce, ktorý zastupuje nespokojných občanov obce.

• 10. Dohľad nad základnou ochranou hnuteľných NKP vo vlastníctve Rádu premonštrátov - opátstvo vJasove

Rád premonštrátov prevzal správu svojho majetku na základe reštitučných zákonov postupne od r. 1991 - kláštorný komplex s Kostolom sv. Jána Krstiteľa  v Jasove  od Ústavu sociálnej starostlivosti ONV Košice, ostatné majetky v Rudníku, Košiciach a v Lelese od jednotlivých farností košickej arcidiecézy s tým, že hnuteľný majetok v kostole v Lelese prevzal iba do správy. Pamiatková inšpekcia vykonala ústredný štátny dohľad nad základnou ochranou hnuteľných NKP. Zástupcovia opátstva sprístupnili všetky predmety, ako aj iné prevažne liturgické predmety, ktoré nie sú evidovanými hnuteľnými NKP.

V rámci obhliadky sa vykonala najmä kontrola fyzickej existencie predmetov hnuteľných NKP evidovaných v ÚZPF ako majetok Rádu premonštrátov s miestom uloženia

• - vkostole akláštore premonštrátskeho opátstva vJasove - 110 hnuteľných NKP - kostolný mobiliár pozostávajúci z oltárov aich výzdob, lavíc a kresiel, liturgické predmety pozostávajúce z kalichov, monštrancií, cibórií, pacifikálov a svietnikov, umelecké diela aumelecko-remeselné predmety, zariaďovací nábytok deponovaný vpriestoroch kláštora,
• - vKostole sv. Anny vRudníku - 17 hnuteľných NKP - kostolný mobiliár pozostávajúci z oltárov aich výtvarnej výzdoby, svietnikov aliturgického nábytku,
• - v Kostole sv. Trojice vKošiciach, pri ktorej KPÚ Košice vjúni 2007 zistil všetkých 29 evidovaných hnuteľných NKP s predmetovou skladbou 91 kusov (jeden kalich sa zapožičal na depozitný reverz Východoslovenskému múzeu Košice).

V rámci kontroly v Jasove sa na mieste nezistilo 6 hnuteľných NKP, pričom 4 hnuteľné NKP - liturgické predmety sú súčasťou zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave, 1 strieborný pozlátený kalich sa zistil v depozite rímskokatolíckej arcidiecézy v Košiciach. Závesný obraz sv. Norberta z pol 18. stor. podľa vyjadrenia zástupcov vlastníka sa Rádu premonštrátov nevrátil. Z evidovaných hnuteľných NKP v Kostole sv. Anny v Rudníku  sa na mieste nezistili 3 hnuteľné NKP, z ktorých dve (oltárne obrazy) boli odcudzené v rámci násilného vniknutia do kostola v r. 2001 a jedna (mosadzná kadidelnica) s najväčšou pravdepodobnosťou fyzicky zanikla (už v r. 1969 bola na evidenčnej karte dokumentovaná v havarijnom stave).

Dohľadom sa zistili viaceré nezrovnalosti v základnej evidencii hnuteľných NKP vedenej Pamiatkovým úradom SR, ktorá vyžaduje komplexnú odbornú revíziu, preverenie, korekciu a doplnenie všetkých identifikačných údajov, popisov a aktualizovanie fotodokumentácie.

V objektoch Rádu premonštrátov v Jasove, ako aj v Kostole sv. Anny v Rudníku sa nachádza rad predmetov značnej pamiatkovej hodnoty, ktoré vyžadujú odborné posúdenie z hľadiska ich prípadnej individuálnej pamiatkovej ochrany (napr. lustre, obrazy, svietniky, liturgické predmety a súbor cirkevných rúch v kostole a kláštore v Jasove).

Osobitný odborný výskum si vyžaduje vzácny súbor kníh mimoriadneho významu z kláštornej knižnice z hľadiska jeho ochrany ako historického knižničného fondu. Historickú knižnicu v jasovskom kláštore považujú odborníci zo Slovenskej národnej knižnice v Martine (ďalej len „SNK v Martine") za mimoriadne významnú a vzácnu. Obsahuje asi 38 000 titulov pochádzajúcich zo 16. - 20. storočia, ktoré však treba odborne spracovať. Vo fonde SNK v Martine je uložených asi 100 prvotlačí z 15. storočia, ktoré Rád premonštrátov ponechal po reštitúcii dočasne v úschove (do dokončenia rekonštrukcie kláštora v Jasove). Táto časť historickej knižnice je odborne spracovaná a je možné pripraviť jej vyhlásenie za historický knižničný fond podľa zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach v znení neskorších predpisov. SNK v Martine uschováva spolu 665 prvotlačí, takže fond prvotlačí z jasovskej knižnice je významnou súčasťou tohto súboru.

            Právo dohľadu nad ochranou a zachovaním historického knižničného fondu má SNK v Martine len v prípade, ak MK SR historický knižničný fond vyhlásil, preto pamiatková inšpekcia navrhla bezodkladne podať návrh na vyhlásenie prvotlačí z jasovskej knižnice za historický knižničný fond.

Pri dohľade sa KPÚ Košice uložili opatrenia: vykonať komplexnú revíziu fondu hnuteľných NKP v majetku Rádu premonštrátov - opátstvo v Jasove a vykonať komplexnú revíziu fondu hnuteľných NKP v majetku rímskokatolíckej arcidiecézy v Košiciach, v Kostole sv. Kríža v Lelese a na Rímskokatolíckom farskom úrade v Jasove (za majetok zodpovedá a farské úrady spravuje kňaz, ktorý je členom Rádu premonštrátov).

• 11. Dohľad nad obnovou NKP kaštieľa vDlhom nad Cirochou

Ústredný štátny dohľad spojený s obhliadkou NKP a s prieskumom príslušnej agendy KPÚ Prešov sa vykonal na základe písomného podnetu  jednej zo spoluvlastníčok časti  kaštieľa. Predmetom podania bola žiadosť

• o pomoc aspoluprácu pri hľadaní riešení na opravu strechy, ktorá je vhavarijnom stave,
• o kompletné prešetrenie prístupu kompetentných správnych orgánov,
• aby sa zostavila nezávislá odborná komisia na posúdenie stavu ahľadania riešení,
• aby sa vykonala obhliadka kultúrnej pamiatky,
• umožniť spoluprácu sKPÚ Bratislava pre podozrenie zo zaujatosti zamestnancov KPÚ Prešov, ato z neopodstatnených úradných prieťahov pri príprave opravy strechy az neopodstatnených zvýhodňovaní vkonaní jedného zvlastníkov kaštieľa.

            Po miestnej obhliadke kultúrnej pamiatky, na základe prieskumu príslušnej agendy KPÚ Prešov, konzultácií s  vlastníkmi kultúrnej pamiatky, so zástupcami KPÚ Prešov a so starostom obce sa zistilo

Vo veci opravy strechy:

            KPÚ Prešov konal v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona najmä s § 32 ods. 4 pamiatkového zákona, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") - najmä s § 46 a súvisiacimi ustanoveniami tohto zákona. Väčšinu krokov, ktoré správny orgán vo veci vykonal a ktoré sa medzičasom stali predmetom sporu medzi vlastníkmi pamiatky, boli v danej situácii opodstatnené. Záväzné stanovisko z r. 1999 dodnes nestratilo platnosť a umožňovalo riadne pripraviť a realizovať obnovu a využitie strechy kaštieľa. Na druhej strane KPÚ Prešov v kontexte sporu o reálne rozdelenie vlastníctva pamiatky, ktorý v priebehu konania v danej veci vznikol,  konal správne, keď prerušil konanie a rozhodol v novom konaní iba o tých prácach, ktoré v danom čase sporné neboli. Pamiatková inšpekcia zastáva názor, že v čase, keď jeden zo spoluvlastníkov kaštieľa predložil vyjadrenie statika zo 4. 9. 2007, v ktorom sa uvádza havarijný stav krovu, KPÚ Prešov mal si nezávisle na prípadné konanie súdu o vlastníckych otázkach vyžiadať od oboch vlastníkov spracovanie statického posudku na celú krovovú konštrukciu spolu s návrhom jeho nutnej  sanácie. Spoločný postup v kontexte spoločnej krovovej konštrukcie kaštieľa, ktorý bol pôvodne postavený a vo všetkých svojich častiach riešený pre jedného užívateľa, považuje pamiatková inšpekcia za najracionálnejšie riešenie. Orgány ochrany pamiatkového fondu sú povinné dbať, aby sa úpravy a prípadné zmeny pamiatky neriešili parciálne na úkor ich jednotného, uceleného architektonického a estetického vnímania. Všetky čiastkové zásahy a úpravy bez nadväznosti na celok môžu znamenať poškodenie pamiatky, narušenie jej stavebných konštrukcií, substancie, vonkajšieho i vnútorného vzhľadu.                          

V otázke zvýhodňovania jedného z vlastníkov zo strany KPÚ Prešov:

            Vzhľadom na to, že kaštieľ riešený pôvodne pre jedného vlastníka je v súčasnosti vlastnícky rozdelený na dve nerovnaké časti, je vhodné a pre vylúčenie prípadných nedorozumení prospešné, aby o úpravách a prácach realizovaných v ktorejkoľvek časti kaštieľa KPÚ Prešov informoval vždy všetkých jeho vlastníkov.  Napriek tomu  KPÚ Prešov nebol povinný k svojmu konaniu o obnove a úpravách oddelenej časti NKP priberať za účastníkov konania vlastníkov druhej časti pamiatky. Takýto postup sa vzťahuje iba na konanie o NKP v spoluvlastníctve viacerých osôb. Pamiatková inšpekcia nezistila žiadne škody, ktoré by boli konaním správneho orgánu spôsobené jednému zo spoluvlastníkov kaštieľa.    

            KPÚ Prešov vo veci prípravy a realizácie prác odsúhlasených jednému z vlastníkov kaštieľa záväzným stanoviskom už v r. 1995 nevydával žiadne osobitné ďalšie rozhodnutia ani usmernenia a o ich realizácii sa dozvedel  až v rámci svojho riadneho konania v priebehu r. 2007. KPÚ Prešov tieto práce v kontexte vydaného platného záväzného stanoviska z r. 1995 posúdi a v prípade potreby prijme opatrenia.

            Postup KPÚ Prešov voči jednému zo spoluvlastníkov  kaštieľa vo veci vykonania nepovolenej stavebnej úpravy a zásahu do stavebných konštrukcií pamiatky je v súlade so zákonom, najmä s § 42 ods. 1 písm. f), h) a k).

V otázke spolupráce s KPÚ Bratislava:

            Pamiatková inšpekcia nenašla žiadne objektívne dôvody na odňatie výkonu štátnej správy KPÚ Prešov vo veci obnovy kaštieľa v Dlhom nad Cirochou a jeho presunutie na iný krajský pamiatkový úrad. Zo správneho konania nie je možné vylúčiť celý príslušný správny orgán a ani jeho predstaveného. 

Na základe opatrení uložených pri výkone dohľadu bude KPÚ Prešov neodkladne pokračovať  v konaní vo veci zámeru vlastníka časti kaštieľa obnoviť prislúchajúcu časť strechy, ktoré prerušil rozhodnutím zo 7. 9. 2007, a prijme nevyhnutné opatrenia, ktoré vyplynú z odborného posúdenia krovovej konštrukcie.    

Zásahy a práce vykonané vlastníkom časti  kaštieľa na základe záväzného  stanoviska z r. 1995 KPÚ Prešov vyhodnotí v kontexte vydaných podmienok a dnešnej situácie a  prijme potrebné opatrenia. V prípade nepovoleného a nevhodného stavebného zásahu do symetrickej dispozície kaštieľa (založenie a vymurovanie časti priečky v ústrednej miestnosti prízemia) je nutné v súčinnosti so stavebným úradom konať v záujme jeho odstránenia. V záujme predchádzania ďalším sporom vlastníkov bude KPÚ Prešov o príprave a realizácii čiastkových prác informovať v predstihu vždy všetkých  oprávnených vlastníkov kaštieľa.

• 12. Preskúmanie konania KPÚ Banská Bystrica pri konaní oplánovanej výstavbe hotela SNP vPR Banská Bystrica

Na základe podnetu sa vykonal ústredný štátny dohľad so zameraním na  uplatňovanie záujmov ochrany pamiatkového fondu pri pripravovanej výstavbe  hotela SNP v PR v Banskej Bystrici na Kapitulskej ulici, na pozemku, ktorý nadobúdateľ získal odčlenením a kúpou od Múzea SNP v r. 2004.

Dohľadom sa zistilo, že nový vlastník požiadal KPÚ Banská Bystrica o rozhodnutie k zámeru úpravy nehnuteľnosti na pamiatkovom území - výstavbu hotelového komplexu ako polyfunkčného zariadenia v auguste 2005. Podkladom na určenie podmienok budúcej výstavby boli pre KPÚ Banská Bystrica zásady ochrany pamiatkového územia schválené odborno-metodickou komisiou Pamiatkového úradu SR v marci 2005, ako aj  všeobecné podmienky ochrany archeologických nálezísk. Zároveň KPÚ Banská Bystrica upozornil na podmienku koordinácie prípravy výstavby so spracúvanou ÚPD. Následne v procese posudzovania  návrhu zmeny ÚPD uplatnil KPÚ Banská Bystrica svoje predchádzajúce stanovisko k výstavbe hotela a opätovne určil podmienky ako záväzný regulatív ÚPD. Podmienka vypracovania, prerokovania a schválenia variantných riešení pripravovaného hotela ako prípravnej dokumentácie umožňuje správnemu orgánu dosiahnuť prijateľné riešenie novostavby vo vzťahu k pamiatkovému územiu a jeho hodnotám. Do času vykonania štátneho dohľadu sa nepredložil KPÚ Banská Bystrica na posúdenie žiadny architektonický návrh riešenia novostavby. V tlači a na verejnom prerokovaní návrhu územného plánu 11. 9. 2007 prezentovanú hmotovú štúdiu pripravovaného hotela, ktorá bola predmetom podnetu,  KPÚ Banská Bystrica nepovažuje za dokumentáciu, ktorá bude predmetom konania, a nevyjadroval sa k nej

Na základe ústredného štátneho dohľadu pamiatková inšpekcia nezistila nedostatky, ktoré by vyžadovali uloženie opatrenia.

• 13. Príprava trestného oznámenia vo veci nelegálneho získavania aobchodovania shnuteľnými archeologickými nálezmi

            V spolupráci so sekciou kultúrneho dedičstva sa vypracovalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci nelegálneho získavania a obchodovania s hnuteľnými archeologickými  nálezmi.  V uvedenej veci pamiatková inšpekcia spolupracovala s Prezídiom policajného zboru SR najmä operatívnym poskytnutím známych informácií a konzultáciami.

            Vzhľadom na závažnosť a rozsah páchanej trestnej činnosti sa zintenzívnila spolupráca so zložkami polície a colnými orgánmi. Za preventívnu činnosť v tejto oblasti považujeme  aktívnu účasť pamiatkovej inšpekcie na odbornom seminári pre vyšetrovateľov okresných štruktúr policajného zboru v novembri 2007.        

• 14. Dohľad nad nelegálnou stavebnou činnosťou pri obnove NKP kaštieľa vBratislave-Devíne na Lomnickej ulici 2. Príprava trestného oznámenia za nelegálne zbúranie podstatnej časti NKP

Na základe podnetu mestskej časti Bratislava-Devín sa vykonal dohľad na NKP bývalej  stredovekej fare, evidovanej v ÚZPF ako kaštieľ. Súčasný vlastník NKP objekt spolu s pozemkom nadobudol od štátu - Správy kultúrnych zariadení MK SR v r. 2006 v zlom stavebno-technickom stave, ale s podmienkou jeho zachovania a obnovy.

Na parcele, ktorá je súčasťou NKP, sú dnes rozostavané 3 rodinné domy a 1 dvojdom, pričom sa nedodržali podmienky vykonania archeologického výskumu počas výkopových prác a samotný objekt kaštieľa je, s výnimkou pivnice a dvoch obvodových stien, zbúraný. Práce na kaštieli vykonáva vlastník bez projektu, bez stavebného povolenia a bez rešpektovania podmienok určených rozhodnutím KPÚ Bratislava. Vo veci už začala konať aj Štátna stavebná inšpekcia. Na vlastníka spoločnosti VERCAJCH CENTRUM, spol. s r.o., Zvolen bolo podané trestné oznámenie, ktoré postúpila Generálna prokuratúra SR na ďalšie konanie vyšetrovateľovi.     

Vlastník nehnuteľnosti - národnej kultúrnej pamiatky je podozrivý, že sa dopustil protiprávneho konania  tým, že

• zbúral podstatnú nadzemnú časť NKP, ktorá bola nositeľom pamiatkových hodnôt, najmä prejazd do Lomnickej ulice, vertikálne ahorizontálne konštrukcie nad rámec odsúhlasený KPÚ Bratislava,
• nezabezpečil vykonanie archeologického výskumu pri zemných prácach súvisiacich snovou výstavbou aodstraňovaním sute zo stavby kaštieľa, napriek tomu, že vbezprostrednej blízkosti stavby bolo vminulosti preskúmané archeologické nálezisko snálezmi veľkomoravského pohrebiska z9. storočia, príkostolného cintorína z13. - 18. storočia azákladov architektúry akultúrnych vrstiev z13. - 15. storočia,
• vykonáva obnovu adostavbu NKP bez rozhodnutia miestne avecne príslušného orgánu ochrany pamiatkového fondu a bez povolenia príslušného stavebného úradu.

V Bratislave  14. januára 2008

Vypracovala:                Ing. Iveta Kodoňová

riaditeľka pamiatkovej inšpekcie