Aktuality

Úvod

Košický zlatý poklad v Budapešti

Po prvý raz obyvatelia maďarskej metropoly Budapešť budú mať možnosť vidieť unikátny a jedinečný poklad, ktorý sa našiel počas rekonštrukcie budovy Finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici v Košiciach 24. augusta 1935. Výstavu košického zlatého pokladu otvoril včera (31.1.2011) popoludní minister kultúry SR Daniel Krajcer a Miklós Réthelyi, minister národných zdrojov Maďarskej republiky.

Výstava je realizovaná v spolupráci dvoch vrcholných múzejných inštitúcií v Slovenskej a Maďarskej republike – Slovenského národného múzea a Maďarského národného múzea. Výstava sa koná pod záštitou ministra kultúry SR a s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR.

Výstava sa koná v Maďarskom národnom múzeu, jej hlavným kurátorom je Branislav Panis zo Slovenského národného múzea. Pri príležitosti výstavy bude vydaný dvojjazyčný maďarsko-slovenský katalóg Košický zlatý poklad a iné propagačné materiály. Širokej verejnosti bude výstava prístupná od 1. februára 2011 do 20. marca 2011.

Poklad je unikátnym a jedinečným nielen v Karpatskej kotline, ale aj v celoeurópskom meradle. V súčasnosti sa nachádza v správe Slovenského národného múzea - Historického múzea v Bratislave a prvýkrát bude prezentovaný v Maďarsku v priestoroch Maďarského národného múzea. 

Košický zlatý poklad

Počas rekonštrukcie budovy Finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici v Košiciach objavili 24. augusta 1935 nádobu s pokladom pozostávajúceho z 2920 zlatých mincí, z troch medailí a 214 cm dlhej renesančnej reťaze. Budova sa nachádza v historickom centre mesta, ktorá patrila počas novoveku Spišskej komore a bola hlavnou finančnou inštitúciou vo východnej časti Uhorska. Poklad ukryli počas protihabsburgského povstania Imricha Tököliho, ktorého vojská definitívne obsadili mesto v roku 1682. Na základe najmladšej mince v náleze sa dá ukrytie pokladu bezpečne datovať medzi roky 1679 až 1682.

Pôvodným majiteľom pokladu bol pravdepodobne vysoký predstaviteľ Spišskej komory, čiže jeden z významných úradníkov habsburského finančníctva. Mohol
to byť najskôr jeho predseda, prípadne jeden z poradcov. Z tohto obdobia poznáme mená viacerých osôb, ktoré prichádzajú do úvahy v súvislosti s vlastníctvom pokladu.

Mince z pokladu patrili medzi všeobecne rozšírené platobné prostriedky v Uhorsku. 84 % mincí pochádzalo z Uhorska, Sedmohradska a Nizozemských provincií, ale objavili sa medzi nimi aj české, sliezske, poľské, nemecké, dánske, švédske, talianske, rakúske, salzburské a španielske razby. Súčasťou pokladu bolo aj novoveké falzum antickej tráckej mince.

Najstaršie mince v náleze predstavujú dukáty Žigmunda Luxemburského, ktoré boli vyrazené v rokoch 1402 – 1404. Najmladšími mincami, ktoré zároveň datujú ukrytie pokladu sú kremnické dukáty Leopolda I. vyrazené v roku 1679. To znamená, že medzi najstaršou a najmladšou mincou v náleze je až 277-ročný rozdiel.


























31.1.2011
PhDr. Eva Chudinová, hovorkyňa MK SR a vedúca referátu
MK SR nám. SNP 33 Bratislava 813 31
telefón: 421- 2-204 82 110, mobil: 421-905 495 231

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Všetky práva vyhradené.
Technická podpora | Správca obsahu | Vyhlásenie o prístupnosti
© 2006-2011