Všeobecná
časť
Z hľadiska
vývinu audiovizuálnej tvorby a výroby v Slovenskej republike od roku
1989, ako aj zo zhodnotenia aktuálneho stavu legislatívy v oblasti tvorby,
výroby a použitia slovenských audiovizuálnych
diel vyplýva, že finančná podpora jednotlivých aktivít, projektov a subjektov
v tejto oblasti je v súčasnosti zabezpečovaná jednak prostriedkami súkromných
subjektov, a jednak prostriedkami štátneho rozpočtu (od roku 2004 - grantový
systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, program AudioVízia).
Objektívne možno zhodnotiť, že podpora výroby a šírenia ako aj samotná
výroba slovenských audiovizuálnych diel bola v aktivitách vysielateľa
programovej služby na základe zákona (Slovenská televízia), ale
i v skladbe televíznych vysielateľov na základe udelenej licencie
dlhodobo poddimenzovaná.
Štátna podpora
audiovizuálnej tvorby v súčasnosti
pokrýva asi 15 % požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu
a ďalšie činnosti v audiovízii (stav grantového systému Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky v programe AudioVízia 2007 – z podaných 315
žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 mil. Sk
ministerstvo prerozdelilo necelých 117 mil. Sk).
Aj napriek uvedenej
rôznorodosti finančných zdrojov audiovizuálnej tvorby a produkcie dochádza
z dlhodobého hľadiska k neustálemu poklesu celkového objemu finančných
prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a
priemyslu čo má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských
audiovizuálnych diel, a to vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slovenské
dlhometrážne hrané filmy, dokumentárne či animované filmy.
Hlavným
dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného
finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej
audiovizuálnej kultúry, od podpory tvorby a produkcie počnúc
a podporou technologickej základne končiac. Na rozdiel od ostatných
umeleckých žánrov a kultúrnych aktivít nemá audiovizuálna kultúra štátom garantované, resp. priamo podporované inštitúcie
orientujúce sa výlučne na tvorbu a šírenie slovenských audiovizuálnych
diel, ani dostatočné primárne zdroje zo štátneho rozpočtu.
Ďalším dôvodom
uvedeného krízového stavu audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku je
nedostatočná rozpočtová nezávislosť na jednej strane a rozhodovacia
(dramaturgická) orientácia mimo slovenskej (pôvodnej) audiovizuálnej tvorby a
produkcie na strane druhej v prípade Slovenskej televízie, ktorej
fungovanie sa od roku 1996 každoročne končí zvyšujúcou sa stratou (na rozdiel
od Českej televízie, ktorá sa v priebehu 90. rokov stala najväčším
výrobcom českých filmov s počtom vyše 100 titulov). V danej
súvislosti je potrebné poukázať aj na neustále sa zvyšujúcu finančnú a technologickú
náročnosť tvorby, výroby, distribúcie a propagácie slovenských audiovizuálnych
diel, a v neposlednom rade aj na rozpad technologickej základne pre
výrobu filmov a s tým súvisiacu absenciu technologických a profesijných
kapacít na realizáciu filmovej výroby (postupná likvidácia laboratórií,
filmových štúdií, výpravných prostriedkov a realizačných dielní v dôsledku
privatizácie bývalej štátnej organizácie Slovenská filmová tvorba Bratislava –
Koliba).
Právne normy,
ktoré upravujú problematiku audiovízie v Slovenskej republike sú najmä:
-
Zákon č.
13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch,
-
Zákon č.
308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,
-
Zákon č.
618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov,
-
Zákon č.
16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,
-
Zákon č.
343/2007 Z.z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia
a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových
záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (audiovizuálny zákon),
-
Európsky
dohovor o filmovej koprodukcii (publikovaný pod č. 106/2007 Z.z.),
-
Výnos
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005 č.
MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky (publikovaný pod č. 512/2005 Z.z.) v znení
výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. marca 2006 č.
MK-2165/2006-110/6075 (publikovaný pod č. 173/2006 Z.z.).
Kinematografia
a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí
kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších
prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej
krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a
rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie. Vzhľadom na túto významnú
skutočnosť pristúpili krajiny Európskej únie pod tlakom rozvoja súkromného
televízneho vysielania a enormne vzrastajúceho podielu amerických filmových
produktov na európskom trhu už na prelome 70. a 80. rokov k vytváraniu
ochranných a podporných štruktúr pre ochranu a rozvoj národnej
kinematografickej kultúry a kultúrneho dedičstva. Vo všetkých krajinách
Európskej únie existujú podporné mechanizmy na ochranu, stabilizáciu a rozvoj
kinematografickej a audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dôvodom na
vytváranie a existenciu takýchto systémov a mechanizmov je aj skutočnosť, že v
mnohých, aj so Slovenskom porovnateľných krajinách, sú kinematografia a
audiovízia aj dôležitým ekonomickým prostredím pre realizáciu domácich a
zahraničných investícií (do výroby audiovizuálnych diel, do technológií, do
verejného uvádzania a šírenia diel, do budovania priestorov pre prezentáciu
filmov). V súvislosti s touto nedeliteľnou podstatou audiovízie ako umenia,
priemyslu aj obchodu sa ešte zvýrazňuje jej finančný a ekonomický význam, a to
aj z hľadiska zvyšovania počtu pracovných príležitostí a vo vzťahu k
efektívnejšiemu využívaniu ekonomického, ľudského, historického aj prírodného
potenciálu krajiny.
Zároveň sa na
európskej úrovni vytvorili doplnkové podporné mechanizmy a zdroje na
financovanie koprodukčnej spolupráce a na podporu a rozvoj európskeho filmového
distribučného priestoru a siete kín (Media, Eurimages). Účasť jednotlivých
subjektov v týchto celoeurópskych podporných štruktúrach je však nepriamo
podmienená vytvorením a fungovaním podporných systémov a ochranných mechanizmov
na úrovni jednotlivých národných štátov.
Podporné
systémy fungujúce v európskych krajinách sú založené na princípe štátnej alebo
verejnoprávnej organizácie, na podpore investícií do kinematografickej tvorby a
podnikania prostredníctvom finančných a daňových nástrojov a na
financovaní rozvoja audiovizuálnej produkcie a distribúcie prostredníctvom
mediálnych spoločností. Je pritom potrebné zdôrazniť, že takmer vo všetkých
krajinách existujú a fungujú kombinácie jednotlivých prvkov zo všetkých troch
uvedených princípov. Z hľadiska historického vývinu aj z hľadiska aktuálnej
stability a ďalšieho rozvoja je však potrebné, aby bol systém pre podporu a
rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu založený na jednom dominujúcom
princípe, a aby sa v procese svojho rozvoja postupne dopĺňal o aplikovateľné
prvky a mechanizmy z ostatných uvedených možností. Iba tak je totiž možné
postupne vytvoriť funkčný a ucelený podporný a ochranný systém, ktorý nebude
založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu.
Modely
filmových organizácií v krajinách Európskej únie porovnateľných so
Slovenskou republikou sú v zásade trojaké: (i) model jednej inštitúcie
spájajúcej archív, fond a podpornú činnosť (Dánsko, Slovinsko), (ii) model
spájajúci dve inštitúcie – archív a fond spojený s podpornou činnosťou
(Poľsko, Grécko, Írsko), a napokon (iii) model troch samostatných
inštitúcií – archív, fond a podporná činnosť (Maďarsko, Rakúsko, navrhované
riešenie v Českej republike).
Nakoľko
v Slovenskej republike funguje Slovenský filmový ústav ako organizácia
v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,
ktorý vedie archív, v slovenskom právnom prostredí nie je možné uplatniť tretí
z vyššie uvedených modelov.
Konkrétnym
riešením na odvrátenie stagnácie a kolísavého vývoja slovenskej
audiovizuálnej kultúry a na zabezpečenie jej ďalšieho trvalého rozvoja sa ako
účelné javí prijať riešenie naznačené v druhom modeli, a to
existenciu dvoch nezávislých inštitúcií – archívu na jednej strane a fondu
s podpornou činnosťou na strane druhej. Uvedené závery potvrdzujú analýzy
súčasného stavu slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry,
porovnania slovenského kinematografického a audiovizuálneho priestoru s inými
krajinami, posúdenia kreatívneho a produkčného potenciálu slovenskej
kinematografie, ako aj zhodnotenia reálnych legislatívnych a ekonomických
možností Slovenskej republiky. Výhody uvedeného riešenia spočívajú v oddelenom
(transparentnom) hospodárení a riadení, v možnosti odlišnej právnej formy
podľa činností inštitúcií (Slovenský filmový ústav – rozpočtová organizácia,
Slovenský audiovizuálny fond – verejnoprávna inštitúcia), flexibilnejšie
využívanie finančných zdrojov pri podpornej činnosti, efektívnejšia kontrola čerpania
zdrojov.
V záujme
priblíženia súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike k stavu v porovnateľných
krajinách Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť, že uvedený model je v
súčasnosti a v dlhodobom horizonte jediný aplikovateľný a udržateľný v slovenskom
prostredí, sa nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry
a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:
- zriadenie Slovenského audiovizuálneho fondu ako
hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej
kultúry a priemyslu,
- zabezpečenie nezávislosti a odbornosti
rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru
verejnoprávnej inštitúcie,
- definovanie stabilných finančných zdrojov fondu
založených na príspevkoch za používanie a umožnenie používania
audiovizuálnych diel,
- definovanie úloh a cieľov podpornej činnosti fondu
a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,
- definovanie účelu použitia prostriedkov fondu a
mechanizmov kontroly ich používania.
Na základe uvedeného
sa prostredníctvom navrhovaného modelu riešenia zabezpečí stabilná podpora
a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu.
Uvedené riešenie sa navrhuje po posúdení a porovnaní viacerých právnych
možností zriadenia fondu (podľa zákona o umeleckých fondoch, resp. podľa zákona
o neziskových organizáciách), ako aj po zvážení optimálnej inštitucionálnej
formy hospodáriacej s viac zdrojovým financovaním, pri čom jednou zo zložiek
financovania je príspevok zo štátneho rozpočtu, ako najvhodnejšie aj vzhľadom
na súčasný legislatívny stav.
Zákon č.
343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania
audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých
výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), účinný
od 1.1.2008, definuje slovenské audiovizuálne diela, zavádza nové povinnosti
v oblasti audiovízie (oblasť evidencie, označovania a pod.),
redefinuje pôsobenie Slovenského filmového ústavu a reguluje ochranu
slovenského audiovizuálneho dedičstva a následné vytvorenie nového
prostredia pre rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej
republike.
Vzhľadom na
prijatie uvedeného zákona sa ako aktuálne a potrebné javí aj presné
legislatívne vymedzenie podpornej činnosti v oblasti audiovízie, ako
ucelenej komplexnej oblasti realizácie kultúrnych aktivít, rozvoj ktorej
predstavuje všeobecný celospoločenský verejný záujem.
Fond Rady
Európy Eurimages, ktorého je Slovenská republika riadnym členom od roku 1996,
vyzval členské štáty, aby zabezpečili a skvalitnili svoje podporné systémy
pre audiovizuálnu tvorbu a výrobu, pretože celoeurópske podporné fondy
a programy môžu pôsobiť iba ako doplnkové zdroje pre rozvoj vzájomnej
spolupráce a audiovizuálnych koprodukcií jednotlivých členských krajín, no
v nijakom prípade nemôžu nahrádzať absenciu hlavného podporného zdroja
v žiadnej z členských krajín.
Znenie zákona
zohľadňuje aj vývoj na európskej úrovni s osobitným zreteľom na Oznámenie
Komisie rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru
a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich
s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami z 26.9.2001
(COM(2001) 534 final), ako aj na smernicu Rady z 3. októbra 1989
o koordinácii určitých opatrení ustanovení zákonov, iných právnych
predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa
vykonávania činností televízneho vysielania (89/552/EHS), tzv. televízia bez
hraníc.
Zákon je
svojou terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 343/2007 Z. z. o
podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel,
multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), so zákonom č. 308/2000 Z. z.
o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, so
zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon je
vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými
platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je
Slovenská republika viazaná.