DOHOVOR O OCHRANE KULTÚRNEHO DEDIČSTVA POD VODOU

Všeobecná konferencia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru 15. októbra až 3. novembra 2001 v Paríži na svojom 31. zasadnutí,

uznávajúc dôležitosť kultúrneho dedičstva pod vodou ako nedeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva ľudstva a zvlášť dôležitého prvku v histórií národov, krajín a ich vzájomných vzťahov týkajúcich sa spoločného dedičstva,

uvedomujúc si dôležitosť ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva pod vodou a skutočnosť, že za takúto ochranu je zodpovednosť na všetkých štátoch,

zaznamenávajúc rastúci verejný záujem o kultúrne dedičstvo pod vodou a verejné uvedomovanie si jeho hodnoty,

presvedčená o dôležitosti výskumu, informovania a vzdelávania o ochrane a zachovaní kultúrneho dedičstva pod vodou,

presvedčená o právach verejnosti využívať vzdelávacie a relaxačné formy zodpovedného nepoškodiaceho prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pod vodou in situ a o hodnote verejného vzdelávania prispievajúceho k vedomiu, pochopeniu a ochrane tohto dedičstva,

uvedomujúc si skutočnosť, že kultúrne dedičstvo pod vodou je ohrozené neoprávnenými činnosťami naň zameranými, a potrebu účinnejších opatrení na zabránenie takýchto činností,

vedomá si potreby primerane odpovedať na možný negatívny vplyv legitímnych činností na kultúrne dedičstvo pod vodou, ktoré ho prípadne môžu ovplyvniť,

hlboko znepokojená rastom komerčného využívania kultúrneho dedičstva pod vodou, najmä určitými činnosťami zameranými na predaj, nadobúdanie alebo obchodovanie s kultúrnym dedičstvom,

vedomá si dostupnosti vyspelých technológií, ktoré umožňujú objavovanie a sprístupnenie kultúrneho dedičstva pod vodou,

presvedčená, že spolupráca medzi štátmi, medzinárodnými organizáciami, vedeckými a odbornými inštitúciami, archeológmi, potápačmi, inými zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou je rozhodujúca na ochranu kultúrneho dedičstva pod vodou,

vzhľadom na to, že prieskum, odkrývanie a ochrana kultúrneho dedičstva pod vodou si vyžaduje dostupnosť a uplatňovanie špeciálnych vedeckých metód a používanie vhodných techník a zariadení a tiež vysokého stupňa odbornej špecializácie, pričom toto všetko vyvoláva potrebu jednotných riadiacich kritérií,

uvedomujúc si potrebu kodifikovať a postupne rozvíjať pravidlá týkajúce sa ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva pod vodou v súlade s medzinárodným právom a praxou vrátane Dohovoru UNESCO o opatreniach na zakázanie a zabránenie nezákonného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrneho majetku zo 14. novembra 1970, Dohovoru UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972 a Dohovoru Spojených národov o vodnom práve z 10. decembra 1982,

rozhodnutá zlepšiť účinnosť opatrení na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni na ochranu in situ alebo prípadne šetrnú rekonštrukciu kultúrneho dedičstva pod vodou na vedecké alebo ochranárske účely,

prijmúc rozhodnutie na svojom dvadsiatom deviatom zasadnutí, aby táto otázka bola predmetom medzinárodného dohovoru,

prijíma 2. novembra 2001 tento dohovor.

Článok 1

Definície

Na účely tohto dohovoru:

1. (a) „Kultúrne dedičstvo pod vodou” znamená všetky stopy ľudskej existencie, ktoré majú kultúrny, historický alebo archeologický charakter a ktoré sa čiastočne alebo úplne nachádzajú pod hladinou vody, opakovane alebo sústavne, aspoň počas 100 rokov, ako sú napríklad:

(i) stavby, konštrukcie, budovy, artefakty a ľudské pozostatky spolu s ich archeologickým a prírodným kontextom;

(ii) plavidlá, lietadlá, iné vozidlá alebo ich časti, náklad alebo obsah spolu s ich archeologickým a prírodným kontextom;

(iii) predmety predhistorického charakteru.

(b) Potrubné vedenia a káble umiestnené na morskom dne sa nepovažujú za kultúrne dedičstvo pod vodou.

(c) Inštalácie iné ako potrubné vedenia a káble, umiestnené na morskom dne a stále používané sa nepovažujú za kultúrne dedičstvo pod vodou.

2. (a) „Strany” znamenajú štáty, ktoré súhlasili s tým, aby boli viazané týmto dohovorom, a pre ktoré platí tento dohovor.

(b) Tento dohovor sa uplatňuje mutatis mutandis na tie územia uvedené v článku 26, odsek 2 písm. b), ktoré sa stávajú stranami tohto dohovoru v súlade s podmienkami uvedenými v tomto odseku, v rozsahu, v akom sa takéto územia týkajú týchto strán.

3. „UNESCO” znamená Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru.

4. „Generálny riaditeľ” znamená generálny riaditeľ UNESCO.

5. „Územie” znamená morské dno, dno oceána a ich základovú pôdu mimo hraníc národnej jurisdikcie.

6. „Činnosti zamerané na kultúrne dedičstvo pod vodou” znamenajú činnosti, ktorých hlavným predmetom je kultúrne dedičstvo pod vodou a ktoré môžu priamo alebo nepriamo fyzicky narušiť alebo inak poškodiť kultúrne dedičstvo pod vodou.

7. „Činnosti náhodne ovplyvňujúce kultúrne dedičstvo pod vodou” znamenajú činnosti, ktoré napriek tomu, že ich hlavným cieľom ani jedným z ich cieľov nie je kultúrne dedičstvo pod vodou, môžu fyzicky narušiť alebo inak poškodiť kultúrne dedičstvo pod vodou.

8. „Štátne plavidlá a lietadlá” znamenajú vojnové lode a iné plavidlá alebo lietadlá, ktoré sú vo vlastníctve štátu alebo prevádzkované štátom, a používané v čase potopenia iba na vládne nekomerčné účely, ktoré sú identifikované ako také a ktoré spĺňajú definíciu kultúrneho dedičstva pod vodou.

9. „Pravidlá” znamenajú pravidlá týkajúce sa činností zameraných na kultúrne dedičstvo pod vodou, ako sú uvedené v článku 33 tohto dohovoru.

Článok 2

Ciele a všeobecné princípy

1. Cieľom tohto dohovoru je zabezpečiť a posilniť ochranu kultúrneho dedičstva pod vodou.

2. Strany spolupracujú pri ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou.

3. Strany v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru chránia v prospech ľudstva kultúrne dedičstvo pod vodou.

4. Strany v zhode s týmto dohovorom a medzinárodným právom, jednotlivo, prípadne spoločne, prijmú vhodné opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu kultúrneho dedičstva pod vodou, pričom na tento účel použijú najlepšie použiteľné prostriedky, ktoré majú k dispozícii a ktoré sú v súlade s ich možnosťami.

5. Ochrana kultúrneho dedičstva pod vodou in situ sa považuje za prvú voľbu pred tým, ako sa povolia akékoľvek činnosti zamerané na toto dedičstvo, alebo pred tým, ako sa strany do akýchkoľvek takýchto činností zapoja.

6. Kultúrne dedičstvo objavené pod vodou sa uloží, konzervuje a spravuje spôsobom, ktorý zabezpečuje jeho dlhodobé zachovanie.

7. Kultúrne dedičstvo pod vodou sa nesmie komerčne využívať.

8. V súlade so štátnou praxou a medzinárodným právom vrátane Dohovoru Spojených národov o vodnom práve nič v tomto dohovore sa neinterpretuje ako úprava pravidiel medzinárodného práva a štátnej praxe prislúchajúcich zvrchovaným imunitám, ani pravidiel štátu týkajúcich sa jeho štátnych plavidiel a lietadiel.

9. Strany zabezpečia, aby sa so všetkými ľudskými pozostatkami nachádzajúcimi sa v morských vodách zaobchádzalo s príslušným rešpektom.

10. Presadzuje sa zodpovedný nerušivý prístup na účely pozorovania alebo dokumentovania kultúrneho dedičstva pod vodou in situ tak, aby sa vytvorilo verejné povedomie, pochopenie a ochrana dedičstva okrem prípadu, ak je takýto prístup nezlučiteľný s jeho ochranou a spravovaním.

11. Žiadny zákon ani činnosť prijatá na základe tohto dohovoru nepredstavuje dôvody na vyhlasovanie, nárokovanie si ani spochybňovanie akéhokoľvek nároku na národnú suverenitu alebo jurisdikciu.

Článok 3

Vzťah medzi týmto dohovorom a Dohovorom Spojených národov o vodnom práve

Nič v tomto dohovore neovplyvňuje práva, jurisdikciu a povinnosti štátov podľa medzinárodného práva vrátane Dohovoru Spojených národov o vodnom práve. Tento dohovor sa interpretuje a uplatňuje v kontexte a spôsobom zhodnom s medzinárodným právom vrátane Dohovoru Spojených národov o vodnom práve.

Článok 4

Vzťah k právu o zachraňovaní a právu o nálezoch

Žiadna činnosť týkajúca sa kultúrneho dedičstva pod vodou, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje, nie je predmetom práva o zachraňovaní ani práva o nálezoch, pokiaľ:

(a) nie je oprávnená príslušnými orgánmi,

(b) nie je v plnej zhode s týmto dohovorom a

Článok 5

Činnosti náhodne ovplyvňujúce kultúrne dedičstvo pod vodou

Všetky strany dohovoru využijú najlepšie použiteľné prostriedky, ktoré majú k dispozícii, aby zabránili alebo zmiernili akékoľvek nepriaznivé účinky, ktoré prípadne vzniknú v dôsledku činností v rámci ich jurisdikcií a ktoré prípadne náhodne ovplyvnia kultúrne dedičstvo pod vodou.

Článok 6

Bilaterálne, regionálne alebo iné multilaterálne dohody

1. Strany sa vyzývajú, aby uzavreli bilaterálne, regionálne a iné multilaterálne dohody alebo rozvinuli existujúce dohody na ochranu kultúrneho dedičstva pod vodou. Všetky takéto dohody musia byť v plnom súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a nesmú oslabiť jeho univerzálny charakter. Štáty môžu v takýchto dohodách prijať pravidlá a nariadenia na zabezpečenie lepšej ochrany kultúrneho dedičstva pod vodou ako pravidlá prijaté v tomto dohovore.

2. Strany takýchto bilaterálnych, regionálnych alebo multilaterálnych dohôd môžu vyzvať štáty s preukázateľným vzťahom, najmä kultúrnym, historickým alebo archeologickým vzťahom ku kultúrnemu dedičstvu pod vodou, aby sa k takýmto dohodám pripojili.

3. Tento dohovor nemení práva a povinnosti strán tohto dohovoru týkajúce sa ochrany potopených plavidiel, ktoré vyplývajú z iných bilaterálnych, regionálnych alebo iných multilaterálnych dohôd uzavretých pred prijatím tohto dohovoru, a najmä tých dohôd, ktoré sú v zhode s účelmi tohto dohovoru.

Článok 7

Kultúrne dedičstvo pod vodou vo vnútorných vodách, vodách prislúchajúcich súostroviam a v teritoriálnych moriach

1. Strany pri uplatňovaní svojej suverenity majú výlučné právo riadiť a oprávňovať činnosti zamerané na kultúrne dedičstvo pod vodou vo svojich vnútorných vodách, vodách prislúchajúcich súostroviam a v teritoriálnych moriach.

2. Bez toho, aby boli dotknuté iné medzinárodné dohody a pravidlá medzinárodného práva týkajúce sa ochrany kultúrneho dedičstva pod vodou, strany požadujú, aby sa pravidlá tohto dohovoru uplatňovali na činnosti zamerané na kultúrne dedičstvo pod vodou v ich vnútorných vodách, vodách prislúchajúcich súostroviam a v teritoriálnych moriach.

3. Vo vodách prislúchajúcich súostroviam, v teritoriálnych vodách a pre účely použitia najlepšej dostupnej metódy ochrany štátnych plavidiel a lietadiel by mali strany pri výkone svojej suverenity a ako súčasť uznania všeobecnej praxe medzi štátmi informovať tú stranu dohovoru, pod ktorej vlajkou je dané plavidlo alebo lietadlo, prípadne aj ostatné štáty s preukázateľným vzťahom, najmä kultúrnym, historickým alebo archeologickým vzťahom, o objave takých identifikovateľných štátnych plavidiel a lietadiel.

Článok 8

Kultúrne dedičstvo pod vodou v hraničnej zóne

Bez toho, aby boli dotknuté a doplnené články 9 a 10 a v súlade s článkom 303 odsek 2 Dohovoru Spojených národov o morskom práve, môžu strany regulovať a oprávňovať činnosti zamerané na kultúrne dedičstvo pod vodou v rámci ich hraničných zón. Pri takýchto činnostiach musia vyžadovať, aby sa uplatňovali pravidlá tohto dohovoru.

Článok 9

Ohlasovanie a oznamovanie vo výhradnej hospodárskej zóne a na kontinentálnom šelfe

1. Všetky strany sú podľa tohto dohovoru zodpovedné za ochranu kultúrneho dedičstva pod vodou vo výhradnej hospodárskej zóne a na kontinentálnom šelfe.

Preto

(a) strana požaduje, ak jej štátny príslušník alebo plavidlo plaviace sa pod jej zástavou objaví alebo zamýšľa sa zapojiť do činností zameraných na kultúrne dedičstvo pod vodou nájdené v jej výhradnej hospodárskej zóne alebo na kontinentálnom šelfe, aby takýto štátny príslušník alebo kapitán plavidla jej takýto objav alebo činnosť ohlásil;

(b) vo výhradnej hospodárskej zóne a na kontinentálnom šelfe inej zo strán

(i) strany požadujú, aby im a inej takej strane štátny príslušník alebo kapitán plavidla takýto objav alebo činnosť ohlásil;

(ii) prípadne strana požaduje, aby jej takýto objav alebo činnosť národný príslušník alebo kapitán plavidla ohlásil a strana zabezpečí rýchly a účinný prenos takýchto správ všetkým ostatným stranám.

2. Pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schvaľovacej listiny alebo listiny o pristúpení strana deklaruje spôsob prenosu takýchto správ uvedených v odseku 1 písm. b) tohto článku.

3. Strana oznámi generálnemu riaditeľovi objavy alebo činnosti, ktoré jej boli ohlásené podľa odseku 1 tohto článku.

4. Generálny riaditeľ okamžite sprístupní všetkým ostatným stranám akékoľvek informácie, ktoré mu boli oznámené podľa odseku 3 tohto článku.

5. Ktorákoľvek strana môže deklarovať strane, ktorej vo výhradnej hospodárskej zóne alebo na kontinentálnom šelfe sa kultúrne dedičstvo pod vodou nachádza, svoj záujem o konzultácie ako zabezpečiť efektívnu ochranu tohto kultúrneho dedičstva pod vodou. Takéto deklarovanie je založené najmä na preukázateľnom kultúrnom, historickom, archeologickom vzťahu k danému kultúrnemu dedičstvu pod vodou.

Článok 10

Ochrana kultúrneho dedičstva pod vodou
vo výhradnej hospodárskej zóne a na kontinentálnom šelfe

1. Na činnosť zameranú na kultúrne dedičstvo pod vodou vo výhradnej hospodárskej zóne alebo na kontinentálnom šelfe sa žiadne povolenie neudelí okrem prípadu, ktorý je v zhode s ustanoveniami tohto článku.

2. Strana, ktorej kultúrne dedičstvo sa nachádza pod vodou vo výhradnej hospodárskej zóne alebo na kontinentálnom šelfe, má právo zakázať alebo povoliť akúkoľvek činnosť zameranú na takéto dedičstvo, aby zabránila narušeniu jej suverenity alebo jurisdikcie, ako ju určuje medzinárodné právo vrátane Dohovoru Spojených národov o morskom práve.

3. V prípade objavu kultúrneho dedičstva pod vodou alebo zámeru vykonávať činnosť zameranú na kultúrne dedičstvo pod vodou vo výhradnej hospodárskej zóne a na kontinentálnom šelfe strany, takáto strana

(a) konzultuje so všetkými ostatnými stranami, ktoré deklarovali záujem podľa článku 9 odsek 5) o tom, ako najlepšie chrániť dané kultúrne dedičstvo pod vodou;

(b) koordinuje takéto konzultácie ako „koordinujúci štát“, pokiaľ výslovne nevyhlási, že nemá záujem o takúto koordináciu, pričom v takomto prípade štáty, ktoré deklarovali záujem podľa článku 9 odsek 5) dohodnú koordinujúci štát.

4. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť všetkých strán tohto dohovoru chrániť kultúrne dedičstvo pod vodou spôsobom využívajúcim všetky použiteľné opatrenia prijaté v súlade s medzinárodným právom na zabránenie bezprostredného ohrozenia kultúrneho dedičstva pod vodou vrátane vykrádania, koordinujúci štát môže prijať všetky použiteľné opatrenia a prípadne vydať akékoľvek potrebné oprávnenia v zhode s týmto dohovorom a v prípade potreby ešte pred konzultáciami zabrániť akémukoľvek bezprostrednému ohrozeniu kultúrneho dedičstva pod vodou bez ohľadu na to, či je dôsledkom ľudských činností alebo iných príčin vrátane vykrádania. Pri prijímaní takýchto opatrení sa môže vyžadovať pomoc od ostatných strán tohto dohovoru.

5. Koordinujúci štát

(a) realizuje na ochranu opatrenia, ktoré dohodli konzultujúce štáty vrátane koordinujúceho štátu, ak sa konzultujúce štáty vrátane koordinujúceho štátu nedohodnú, že takéto opatrenia bude realizovať iná strana;

(b) vydáva všetky oprávnenia potrebné na dohodnuté opatrenia v zhode s pravidlami dohovoru, ak konzultujúce štáty vrátane koordinujúceho štátu sa nedohodnú, že takéto oprávnenia bude vydávať iná strana;

(c) môže vykonávať akýkoľvek potrebný predbežný výskum kultúrneho dedičstva pod vodou a vydávať všetky oprávnenia potrebné na takýto výskum a okamžite informuje generálneho riaditeľa o výsledkoch, ktorý takéto informácie okamžite sprístupní ostatným stranám tohto dohovoru.

6. Pri koordinovaní konzultácií, prijímaní opatrení, uskutočňovaní predbežného výskumu a prípadne vydávaní oprávnení podľa tohto článku koná koordinujúci štát v mene strán dohovoru ako celku, nie iba vo vlastnom záujme. Žiadne také konanie neznamená samo o sebe základ pre nárokovanie akýchkoľvek preferenčných alebo jurisdikčných práv, ktoré nie sú určené medzinárodným právom vrátane Dohovoru Spojených národov o morskom práve.

7. S výhradou ustanovení odsekov 2 a 4 tohto článku žiadna činnosť zameraná na štátne plavidlá alebo lietadlá sa nesmie vykonávať bez dohody štátu, pod vlajkou ktorého je dané plavidlo alebo lietadlo, a bez spolupráce koordinujúceho štátu.

Článok 11

Ohlasovanie a oznamovanie v území

1. Strany dohovoru sú v území zodpovedné podľa tohto dohovoru a článku 149 Dohovoru Spojených národov o morskom práve za ochranu kultúrneho dedičstva pod vodou. Preto v prípade, ak štátny príslušník alebo plavidlo pod vlajkou strany dohovoru objaví alebo zamýšľa zamerať činnosť na kultúrne dedičstvo nachádzajúce sa pod vodou v území, takáto strana dohovoru požaduje, aby daný štátny príslušník alebo kapitán plavidla jej ohlásil takýto objav alebo činnosť.

2. Strana oznámi objavy alebo činnosti ktoré jej boli ohlásené generálnemu riaditeľovi a generálnemu tajomníkovi Medzinárodného úradu pre morské dno (International Seabed Authority).

3. Generálny riaditeľ okamžite sprístupní všetkým ostatným stranám akékoľvek takéto informácie, ktoré mu boli oznámené.

4. Ktorákoľvek strana môže deklarovať generálnemu riaditeľovi svoj záujem konzultovať spôsob zabezpečenia účinnej ochrany kultúrneho dedičstva pod vodou. Takéto deklarovanie je založené na preukázateľnom vzťahu k danému kultúrnemu dedičstvu pod vodou, najmä pokiaľ ide o preferenčné práva štátov o kultúrnom, historickom alebo archeologickom pôvode.

Článok 12

Ochrana kultúrneho dedičstva pod vodou v území

1. Neudelí sa žiadne povolenie na činnosť zameranú na kultúrne dedičstvo pod vodou nachádzajúce sa v území, okrem prípadu, ktorý je v zhode s ustanoveniami tohto článku.

2. Generálny riaditeľ vyzve všetky strany dohovoru, ktoré deklarovali záujem podľa článku 11 odsek 4, aby konzultovali ako najlepšie chrániť kultúrne dedičstvo pod vodou a menovali stranu, ktorá bude koordinovať takéto konzultácie ako „koordinujúcu štát“. Generálny riaditeľ tiež vyzve Medzinárodný úrad pre morské dno (International Seabed Authority), aby sa takýchto konzultácií zúčastnil.

3. Všetky strany môžu prijať použiteľné opatrenia v zhode s týmto dohovorom v prípade potreby ešte pred konzultáciami, aby sa zabránilo bezprostrednému ohrozeniu kultúrneho dedičstva pod vodou bez ohľadu na to, či je dôsledkom ľudským činností alebo akýchkoľvek iných príčin vrátane vykrádania.

4. Koordinujúci štát

(b) vydáva všetky povolenia potrebné na dohodnuté opatrenia v zhode s týmto dohovorom, ak sa konzultujúce štáty vrátane koordinujúceho štátu nedohodnú, že takéto oprávnenia bude vydávať iná strana.

5. Koordinujúci štát môže vykonávať potrebný predbežný výskum kultúrneho dedičstva pod vodou a vydávať všetky povolenia potrebné na takýto výskum a okamžite informuje generálneho riaditeľa o výsledkoch. Generálny riaditeľ takéto informácie okamžite sprístupní ostatným stranám tohto dohovoru.

6. Pri koordinovaní konzultácií, prijímaní opatrení, uskutočňovaní predbežného výskumu a vydávaní povolení podľa tohto článku koná koordinujúci štát v mene všetkých strán dohovoru ako celku v prospech ľudstva ako celku. Zvláštna pozornosť sa venuje preferenčným právam štátov na kultúrny, historický alebo archeologický pôvod v súvislosti s daným kultúrnym dedičstvom pod vodou.

7. Žiadna strana nevykonáva a nepovoľuje v území činnosti zamerané na štátne plavidlá a lietadlá bez súhlasu štátu, pod ktorého vlajkou je také plavidlo a lietadlo.

Článok 13

Stopercentná imunita

Vojnové lode a iné vládne lode alebo vojenské lietadlá so stopercentnou imunitou prevádzkované pre nekomerčné účely a vykonávajúce svoj bežný spôsob prevádzky a nezapojené do činností zameraných na kultúrne dedičstvo pod vodou nie sú povinné nahlasovať objavy kultúrneho dedičstva podľa článkov 9, 10, 11 a 12 tohto dohovoru. Strany prijatím primeraných opatrení nenarušujúcich prevádzku alebo prevádzkové schopnosti svojich vojnových lodí, iných vládnych lodí a vojenských lietadiel so stopercentnou imunitou prevádzkovaných pre nekomerčné účely však zabezpečia, aby boli v čo najväčšom možnom a realizovateľnom súlade s článkami 9, 10, 11 a 12 tohto dohovoru.

Článok 14

Kontrola vstupu do územia, obchodovanie a vlastnenie

Strany prijmú opatrenia na zabránenie vstupu na ich územie, obchodovania alebo vlastnenia kultúrneho dedičstva pod vodou nezákonne vyvezeného alebo získaného, ak takéto získanie bolo v rozpore s týmto dohovorom.

Článok 15

Nevyužívanie území v jurisdikcii strán

Strany prijmú opatrenia na zákaz využívania svojho územia vrátane námorných prístavov a tiež umelých ostrovov, inštalácií a konštrukcií v ich výhradnej jurisdikcii alebo pod ich kontrolou, pri podpore akejkoľvek činnosti zameranej na kultúrne dedičstvo pod vodou, ktorá nie je v zhode s týmto dohovorom.

Článok 16

Opatrenia týkajúce sa štátnych príslušníkov a plavidiel

Strany prijmú všetky použiteľné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ich štátni príslušníci a plavidlá plaviace sa pod ich vlajkami nezapájali do žiadnych činností zameraných na kultúrne dedičstvo pod vodou spôsobom, ktorý nie je v zhode s týmto dohovorom.

Článok 17

Sankcie

1. Každá strana zavedie sankcie za porušovanie opatrení, ktoré prijala na implementáciu tohto dohovoru.

2. Sankcie uplatniteľné v súvislosti s porušeniami musia byť primerane prísne, aby boli účinné pri zabezpečovaní súladu s týmto dohovorom a aby odrádzali od porušovania, ku ktorému by prípadne kdekoľvek došlo, a musia páchateľov zbaviť prospechu vyplývajúceho z ich nezákonných činností.

3. Strany spolupracujú pri zabezpečovaní vymáhania sankcií zavedených podľa tohto článku.

Článok 18

Zadržanie a odovzdanie kultúrneho dedičstva pod vodou

1. Každá strana prijme opatrenia zabezpečujúce zadržanie kultúrneho dedičstva pod vodou na svojom území, ktoré sa získalo spôsobom, ktorý nie je v zhode s týmto dohovorom.

2. Každá strana zaeviduje, chráni a prijíma primerané opatrenia na stabilizovanie kultúrneho dedičstva pod vodou zadržaného podľa tohto dohovoru.

3. Každá strana oznámi generálnemu riaditeľovi a ostatným stranám dohovoru s preukázateľným, najmä kultúrnym, historickým alebo archeologickým vzťahom k danému kultúrnemu dedičstvu každé zadržanie kultúrneho dedičstva pod vodou, ku ktorému došlo podľa tohto dohovoru.

4. Strana, ktorá zadrží kultúrne dedičstvo pod vodou, zabezpečí, aby sa jeho odovzdanie uskutočnilo pre verejný prospech, pričom sa zohľadní potreba ochrany a výskumu, potreba opätovného zlúčenia rozptýlenej zbierky, potreba verejného prístupu, vystavenia a vzdelávania a záujmy akéhokoľvek štátu s preukázateľným, najmä kultúrnym, historickým alebo archeologickým vzťahom k danému kultúrnemu dedičstvu pod vodou.

Článok 19

Spolupráca a výmena informácií

1. Strany spolupracujú a navzájom si pomáhajú pri ochrane a spravovaní kultúrneho dedičstva pod vodou podľa tohto dohovoru vrátane prípadnej spolupráce pri skúmaní, odkrývaní, dokumentovaní, konzervovaní, študovaní a prezentovaní takéhoto dedičstva.

2. Do rozsahu zhodného s účelmi tohto dohovoru sa všetky strany zaväzujú, že si budú vymieňať informácie s ostatnými stranami ohľadne kultúrneho dedičstva pod vodou vrátane informácií o objavení a umiestnení dedičstva, o dedičstve odkrytom alebo získanom v rozpore s týmto dohovorom alebo inak v rozpore s medzinárodným právom, o použiteľných vedeckých metódach a technológiách a o právnom vývoji týkajúcom sa takéhoto dedičstva.

3. Informácie, ktoré si vymieňajú strany navzájom alebo UNESCO a strany ohľadne objavenia alebo umiestnenia kultúrneho dedičstva pod vodou sa do rozsahu zhodného s národnou legislatívou uchovávajú ako dôverné a vyhradzujú sa pre príslušné orgány strán, pokiaľ by zverejnenie takýchto informácií mohlo ohroziť alebo inak vystaviť riziku zachovanie takéhoto kultúrneho dedičstva pod vodou.

4. Strany prijmú všetky použiteľné opatrenia na šírenie informácií vrátane využitia medzinárodných databáz o kultúrnom dedičstve pod vodou odkrytom a inak získanom v rozpore s týmto dohovorom alebo aj pri inom porušení medzinárodného práva.

Článok 20

Verejné povedomie

Strany prijmú všetky použiteľné opatrenia na zvyšovanie verejného uvedomenia si hodnôt a významu kultúrneho dedičstva pod vodou a dôležitosti jeho ochrany podľa tohto dohovoru.

Článok 21

Výcvik v oblasti archeológie pod vodou

Strany spolupracujú pri zabezpečovaní výcviku v oblasti archeológie pod vodou, techník uchovávania kultúrneho dedičstva pod vodou a za dohodnutých podmienok pri výmene technológií týkajúcich sa kultúrneho dedičstva pod vodou.

Článok 22

Oprávnené orgány

1. Aby sa zabezpečila primeraná implementácia tohto dohovoru, strany zriadia oprávnené orgány alebo oprávnia existujúce orgány s cieľom spracovať, udržiavať a aktualizovať inventár kultúrneho dedičstva pod vodou, zabezpečovať jeho účinnú ochranu, uchovávanie, prezentáciu a spravovanie, ako aj výskum a vzdelávanie.

2. Strany oznámia generálnemu riaditeľovi názvy a adresy orgánov oprávnených rozhodovať vo veciach kultúrneho dedičstva pod vodou.

Článok 23

Zasadnutia strán

1. Generálny riaditeľ zvolá zasadnutie strán do jedného roka po nadobudnutí účinnosti tohto dohovoru a potom aspoň raz za dva roky. Na žiadosť väčšiny strán generálny riaditeľ zvolá mimoriadne zasadnutie strán.

2. Zasadnutie strán rozhoduje o jeho funkciách a zodpovednostiach.

3. Zasadnutie strán prijíma vlastný rokovací poriadok.

4. Zasadnutie strán môže ustanoviť vedeckú a technickú poradenskú radu zloženú z odborníkov nominovaných stranami, pričom sa primerane zohľadní princíp spravodlivého geografického rozdelenia a primeraného zastúpenia pohlaví.

5. Vedecká a technická poradenská rada vhodne pomáha zasadnutiu strán v otázkach vedeckej alebo technickej povahy v súvislosti s realizáciou pravidiel.

Článok 24

Sekretariát pre tento dohovor

1. Generálny riaditeľ je zodpovedný za funkcie sekretariátu pre tento dohovor.

2. Povinnosti sekretariátu zahrňujú

(a) organizovanie zasadnutia strán podľa článku 23 odsek 1) a

(b) pomoc stranám pri realizovaní rozhodnutí prijatých na zasadnutí strán.

Článok 25

Mierové riešenie sporov

1. Akýkoľvek spor medzi dvomi alebo viacerými stranami ohľadne interpretácie alebo uplatňovania tohto dohovoru je predmetom rokovaní konaných v dobrej viere alebo inými mierovými prostriedkami podľa vlastného rozhodnutia daných strán.

2. Ak do primeraného časového obdobia takéto rokovania nevedú k vyriešeniu sporu, po dohode môžu dané strany o sprostredkovanie požiadať UNESCO.

3. Ak ku sprostredkovaniu nedôjde alebo sprostredkovanie nevedie k vyriešeniu sporu, ustanovenia týkajúce sa riešenia sporov uvedené v časti XV Dohovoru Spojených národov o morskom práve sa uplatňujú mutatis mutandis na akýkoľvek spor medzi stranami tohto dohovoru o interpretácii alebo uplatňovaní tohto dohovoru, a to aj v prípade, ak dané strany nie sú stranami Dohovoru Spojených národov o morskom práve.

4. Akýkoľvek postup, ktorý si vyberie strana tohto dohovoru a Dohovoru Spojených národov o morskom práve podľa článku 287 Dohovoru Spojených národov o morskom práve, sa uplatní pri riešení sporov podľa tohto článku, pokiaľ si daná strana pri ratifikovaní, prijímaní, schvaľovaní a pristúpení k tomuto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr nezvolí iný postup podľa článku 287 na účely riešenia sporov, ktoré vznikajú v súvislosti s týmto dohovorom.

5. Strana tohto dohovoru, ktorá zároveň nie je aj stranou Dohovoru Spojených národov o morskom práve, pri ratifikovaní, prijímaní, schvaľovaní a pristúpení k tomuto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr má právo zvoliť si prostredníctvom písomného vyhlásenia jeden alebo viacej prostriedkov uvedených v článku 287 odsek 1) Dohovoru Spojených národov o morskom práve na účel riešenia sporov podľa tohto článku. Článok 287 sa uplatní na takéto vyhlásenie a tiež na akýkoľvek spor, ktorého je takáto strana stranou a na ktorý sa nevzťahuje dané platné vyhlásenie. Na účel zmierenia a arbitráže v súlade s prílohami V a VII Dohovoru Spojených národov o morskom práve je takýto štát oprávnený nominovať zmierovateľov a arbitrov, ktorí budú uvedení v zoznamoch určených v prílohe V, článok 2 a prílohe VII, článok 2, na riešenie sporov, ktoré vzniknú v súvislosti s týmto dohovorom.

Článok 26

Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie

1. Tento dohovor je predmetom ratifikácie, prijatia alebo schválenia členskými štátmi UNESCO.

2. Tento dohovor je predmetom pristúpenia

(a) štátmi, ktoré nie sú členmi UNESCO, ale sú členmi Spojených národov alebo špecializovanej agentúry v rámci systému Spojených národov alebo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a tiež stranami Štatútu Medzinárodného súdneho dvora a akýmkoľvek iným štátom, ktorého všeobecná konferencia UNESCO prizve k pristúpeniu k tomuto dohovoru;

(b) územiami, ktoré majú úplnú vnútornú samovládu uznanú ako takú Spojenými národmi, ale nemajú úplnú nezávislosť v súlade s rezolúciou 1514 (XV) všeobecného valného zhromaždenia a ktoré majú právomoc pre záležitosti riadené týmto dohovorom vrátane právomoci uzatvárať zmluvy v súvislosti s takýmito záležitosťami.

3. Listiny ratifikácie, prijatia, schválenia a pristúpenia sa ukladajú u generálneho riaditeľa.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Tento dohovor nadobúda účinnosť tri mesiace po dátume dvadsiatej listiny uloženej podľa článku 26, avšak výlučne pre dvadsať štátov alebo území, ktoré svoje listiny už uložili. Pre všetky ostatné štáty alebo územia nadobudne tento dohovor účinnosť tri mesiace po dátume uloženia listiny daným štátom alebo územím.

Článok 28

Vyhlásenie ohľadne vnútrozemských vôd

Pri ratifikovaní, prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr môže ktorýkoľvek štát alebo územie vyhlásiť, že pravidlá tohto dohovoru sa uplatňujú tiež na vnútrozemské vody, ktoré nemajú morský charakter.

Článok 29

Obmedzenia geografického rozsahu

Pri ratifikovaní, prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dohovoru môže ktorýkoľvek štát alebo územie predložiť depozitárovi vyhlásenie, že tento dohovor je na určité časti jeho územia, vnútorné vody, vody prislúchajúce súostroviam alebo teritoriálne more neuplatniteľný a súčasne uvedie dôvody takého vyhlásenia. Takýto štát do realizovateľného rozsahu a čo najskôr presadzuje podmienky, za ktorých bude možné tento dohovor uplatňovať na územiach uvedených v jeho vyhlásení a za tým účelom stiahne svoje vyhlásenie v celku alebo jeho časť, len čo sa také podmienky dosiahnu.

Článok 30

Výhrady

S výnimkou článku 29 nie sú možné žiadne výhrady proti tomuto dohovoru.

Článok 31

Doplnky a zmeny

1. Strana môže písomným oznámením adresovaným generálnemu riaditeľovi navrhnúť doplnky a zmeny tohto dohovoru. Takéto oznámenie generálny riaditeľ rozpošle všetkým ostatným stranám. Ak do šiestich mesiacov po dátume rozposlania oznámenia aspoň polovica strán odpovie priaznivo, predloží generálny riaditeľ takýto návrh na najbližšom zasadnutí strán na prerokovanie a prípadné prijatie.

2. Doplnky a zmeny sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou prítomných strán.

3. Doplnky a zmeny sú po prijatí predmetom ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia stranami.

4. Doplnky a zmeny nadobúdajú účinnosť výlučne v súvislosti so stranami, ktoré ich ratifikovali, prijali, schválili alebo ku nim pristúpili podľa odseku 3 tohto článku dvomi tretinami strán, a to tri mesiace po uložení listín. Pre všetky jednotlivé strany alebo územia, ktoré doplnok a zmenu ratifikujú, prijmú, schvália alebo ku nej pristúpia, nadobúda doplnok a zmena účinnosť tri mesiace po dátume uloženia listín ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia danou stranou.

5. Štát alebo územie, ktoré sa stáva stranou tohto dohovoru po nadobudnutí účinnosti doplnkov a zmien v zhode s odsekom 4 tohto článku, v prípade, že neoznámi inak, sa považuje

(a) za stranu doplneného a pozmeneného dohovoru a

(b) za stranu nedoplneného a nepozmeneného dohovoru vo vzťahu k takej strane dohovoru, ktorá nie je viazaná doplnkami a zmenami.

Článok 32

Vypovedanie

1. Strana môže vypovedať tento dohovor písomným oznámením adresovaným generálnemu riaditeľovi.

2. Vypovedanie nadobúda účinnosť dvanásť mesiacov po dátume prijatia oznámenia, pokiaľ vypovedanie neurčuje neskorší dátum.

3. Vypovedanie žiadnym spôsobom neovplyvňuje povinnosť akejkoľvek strany plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tohto dohovoru, ktorým podľa medzinárodného práva podlieha nezávisle od tohto dohovoru.

Článok 33

Pravidlá

Pravidlá priložené k tomuto dohovoru tvoria nedeliteľnú súčasť dohovoru a pokiaľ nie je výslovne uvedené inak, odkaz na tento dohovor zahrňuje odkaz na tieto pravidlá.

Článok 34

Registrácia Organizáciou spojených národov

V zhode s článkom 102 Charty Spojených národov tento dohovor zaregistruje sekretariát Spojených národov na základe žiadosti generálneho riaditeľa.

Článok 35

Všeobecné ustanovenie

Tento dohovor je vyhotovený v arabčine, čínštine, angličtine, francúzštine, ruštine a španielčine, pričom všetkých šesť znení má rovnakú platnosť.