Predkladacia správa

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) v súlade so schváleným Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2006 – 2010 z 1. augusta 2006, kapitola 6. Kultúra, časť 6.3. Obnova pamiatok a ochrana kultúrneho dedičstva predkladá na rokovanie vlády SR Návrh Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013 (ďalej len „stratégia“). Návrh stratégie sa predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky na základe Plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Predložený materiál koncepčne nadväzuje na Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, ktorý prerokovala vláda Slovenskej republiky 11. apríla 2001 a zobrala na vedomie uznesením vlády SR č. 310/2001 a Informácie o plnení úloh vyplývajúcich zo Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, ktorý vláda prerokovala 28. marca 2007. Vychádza zo skúseností z realizácie úloh a cieľov stratégie z predchádzajúceho obdobia a nadväzuje na všetko pozitívne, čo sa podarilo pre knižničný systém Slovenskej republiky vykonať a zabezpečiť. Ukázalo, že kontinuita je základným predpokladom úspešnej realizácie aj novej stratégie, a preto značná časť cieľov a priorít, ktoré na seba nadväzujú, zostáva platná aj na obdobie rokov 2008 až 2013.

Hlavným zámerom stratégie je vytvoriť také podmienky pre knižnice a knižničnú činnosť, aby knižničný systém Slovenskej republiky zohrával aktívnu úlohu v poskytovaní informácií a v sprostredkúvaní poznatkov. Zároveň jeho súčasťou je ochrana a prezentácia starých a vzácnych tlačí, historických knižničných fondov a dokumentov, ktoré tvoria významnú časť národného kultúrneho dedičstva, podpora rozvoja ľudských zdrojov, celoživotného vzdelávania a skvalitňovania priestorových podmienok knižníc.

Prijatím tohto strategického dokumentu sa definuje prioritné smerovanie realizácie štátnej kultúrnej politiky v oblasti knižníc na roky 2008 - 2013.

Napĺňanie zámerov stratégie je vzhľadom na šírku záberu stanovených cieľov a nadväzujúcich priorít, ako aj na širokospektrálnosť jednotlivých typov knižníc, ich zriaďovateľov, ale predovšetkým vzhľadom na rôznosť záujmov a potrieb ich používateľov, veľmi zložité. Preto si vyžaduje koordinovaný postup všetkých (štátu, územnej a miestnej samosprávy, vzdelávacej, akademickej a vedeckovýskumnej obce, informačnej infraštruktúry, verejnosti a pod). Výsledkom má byť prioritné nasmerovanie ľudských a materiálnych zdrojov, odborných procesov a technológií na efektívne plnenie úloh definovaných stratégiou.

Plnenie úloh stratégie si nevyhnutne vyžiada zvážiť výšku plánovaných rozpočtov, nielen v rámci štátneho rozpočtu, ale i rozpočtov samosprávnych krajov, miest a obcí. Rozsah potrebných prostriedkov, s ktorými v priebehu nasledujúcich piatich rokov na dosiahnutie strategických cieľov a jednotlivých priorít treba počítať, sa nedá v danom čase úplne presne definovať a špecifikovať. Reálne finančné potreby sa ukážu až pri rozpracúvaní stratégie na konkrétne programy a projekty. Do ich obsahu sa premietnu už reálne požiadavky na štátny rozpočet, konkrétni garanti a termíny realizácie jednotlivých projektov v členení aj na jednotlivé roky a konkrétne rozpočtové kapitoly, resp. ďalšie zdroje spolufinancovania. Obdobný postup predpokladáme aj pri napĺňaní zámerov stratégie pri vyšších územných celkoch a obciach.

Významným zdrojom financovania stratégie v predchádzajúcom období bol a predpokladáme, že i v súčasnosti bude grantový systém ministerstva kultúry. V rámci neho bude potrebné prehodnotiť výšku zdrojov, ktoré sa vyčlenia na uvedené obdobie. Ich výška by mala minimálne kopírovať priemer požadovanej sumy na roky 2001 až 2007. Podpora jednotlivých projektov nebude automatická, ale bude si vyžadovať splnenie stanovených cieľov a kritérií a aj primeranú mieru spolufinancovania.

Zdrojom, ktorý môže pomôcť pri napĺňaní cieľov stratégie, sú štrukturálne fondy Európskej únie. Navrhované strategické úlohy sa budú prekrývať s účasťou rezortu na implementácií a čerpaní finančných prostriedkov z Operačného programu informatizácia spoločnosti SR v Prioritnej osi Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova národnej infraštruktúry, ale i v Prioritnej osi 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb. Tu však všetko závisí od kvality predložených projektov a schopnosti zabezpečiť požadované finančné prostriedky na spolufinancovanie. Ak by tu boli knižnice úspešné, tak financovanie cieľov a jednotlivých priorít stratégie nebude až také náročné a je reálne, že pokryje takmer na 50 % finančné zdroje potrebné na realizáciu zámerov predloženej stratégie.

Návrh stratégie ministerstvo kultúry koncipovalo v súčinnosti s odbornou verejnosťou a z podkladov Slovenskej asociácie knižníc a Spolku slovenských knihovníkov. Na príprave materiálu sa zúčastňovali aj zástupcovia Slovenskej národnej knižnice v Martine a Univerzitnej knižnice v Bratislave. K jeho obsahu sa uskutočnila verejná diskusia, kde sa mohla vyjadriť široká knihovnícka obec. Pripomienky sa do návrhu stratégie zapracovali.

Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Financovanie jednotlivých cieľov stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013 sa predpokladá v rámci schváleného limitu rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry a ostatných rezortov na jednotlivé roky, resp. samosprávy, obcí a miest. Je však potrebné zabezpečiť na nasledujúce obdobie pravidelné navýšenie finančných zdrojov minimálne vo výške inflácie tak, aby riešil ich ďalší rozvoj. Len vo výnimočných prípadoch, napr. projektoch celoslovenského významu, predpokladáme, že bude nevyhnutné zabezpečiť účelovo vyčlenené finančné prostriedky.

Predkladaný materiál bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

Ministerstvo kultúry predkladá materiál na rokovanie vlády SR s / bez rozporov.