Dôvodová správa

k návrhu zákona

 

o periodickej tlači a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(tlačový zákon)

 

 

 

Všeobecná časť

 

     

      Návrh zákona o periodickej tlači a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    

      Predkladaný návrh zákona reaguje na v súčasnosti platnú, vývojom prekonanú právnu úpravu zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov. Súčasný platný zákon o periodickej tlači bol celkovo deväťkrát novelizovaný, po roku 1989 šesťkrát. Jednotlivé čiastkové úpravy v krátkych etapách vývoja riešili iba najaktuálnejšie parciálne problémy, zákon je však ako celok nekonzistentný, pojmovo a štylisticky pôsobí ako dobou prekonaný archaizmus.       

       Návrh zákona o periodickej tlači odráža dlhodobo deklarované spoločenské výzvy so zreteľom na význam informácií pri vytváraní obrazu o spoločnosti ako celku, ale aj a jednotlivcoch, ktorí sú jeho súčasťou a tvoria ho. V spleti nespočetného množstva zverejňovaných alebo sprístupňovaných informácií novodobými informačnými technológiami sa do popredia pred kvantitatívne kritériá obsahov tradičnej periodickej tlače, dostáva atribút kvality, najmä spôsob získavania, forma spracovania a pravdivosť zverejňovaných informácií.

    

       Návrh zákona zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) vychádza z práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Súčasne navrhovaná úprava akceptuje požiadavky  spoločenskej diskusie o právach a povinnostiach fyzických osôb i právnických osôb pri získavaní a spracovávaní informácií, pri ich zverejňovaní a šírení v periodickej tlači, a následne vymedzuje hranice zodpovednosti za zverejňované obsahy a z nej vyplývajúce povinností. Do návrhu zákona sú pretransformované závery diskusií o hľadaní rovnováhy medzi právom na slobodu prejavu a právom na ochranu mena a dobrej povesti fyzických aj právnických osôb. S cieľom dosiahnutia tejto rovnováhy sa zavádzajú inštitúty práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie.

 

Návrh zákona vychádza z noriem vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

Návrh zákona ďalej preberá inštitúty a princípy relevantných odporúčaní a rezolúcií Rady Európy (napr. Rezolúcia č. (74)26 Výboru ministrov Rady Európy o práve na odpoveď, Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1003/1993 o etike novinárstva, Odporúčanie č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií, Odporúčanie č. R/97/20 Výboru ministrov členským štátom o prejavoch nenávisti, Odporúčanie č. R/97/21 Výboru ministrov členským štátom o médiách a podpore kultúry znášanlivosti, Odporúčanie č. R/99/1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu).

Prijatím navrhovaného zákona nie sú dotknuté ustanovenia občianskeho súdneho poriadku a trestného práva, nepredpokladá sa dopad na verejné financie tak, ako je vymedzené v doložke vplyvov, zároveň sa nepredpokladajú ani negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.

 

Základný cieľ predloženej právnej úpravy

 

Cieľom predloženého návrhu zákona je úprava práv a povinností fyzických a právnických osôb v súvislosti s vydávaním a verejným šírením periodickej tlače. V nadväznosti na tieto práva  sa v návrhu vymedzuje zodpovednosť za obsahy zverejnené v periodickej tlači a povinnosti vydavateľa vo vzťahu k verejnému šíreniu tejto tlače. Zásadnou zmenou v predkladanom návrhu zákona oproti doterajšej platnej právnej úprave je nahradenie doterajšej registrácie evidenciou periodickej tlače a ustanovenie práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenia.  

 

Cieľom pripravovanej právnej úpravy nie je obmedzenie práv garantujúcich slobodný výkon novinárskeho povolania, cieľom je zabezpečiť dodržiavanie všetkých práv súvisiacich s uplatnením slobody prejavu. Tento cieľ si nielen v našich podmienkach, ale v aj v ostatnom demokratickom svete vynútil spoločenský tlak, tlak na profesionalitu všetkých subjektov v procese získavania a spracovania obsahov periodickej tlače. Je to predovšetkým spoločenský tlak na kritériá pravdivosti a na formy jej zverejňovania, tlak proti snahám zneužívať právo slobody prejavu, či už vedome alebo nevedome.

 

V navrhovanej právnej úprave sa kladie dôraz na kvalitu a formu spracovania obsahov  zverejňovaných v periodickej tlači a ich vplyv na vývoj jednotlivých súčastí spoločenského systému, na súkromie jednotlivcov a činnosť inštitúcií, ktoré ju tvoria. Z hľadiska významu obsahu periodickej tlače návrh zákona kladie dôraz na

 

·        spoločenskú hodnotu zverejňovaných obsahov v periodickej tlači

·        spoločenský dosah a územnú pôsobnosť periodickej tlače

·        tých, ktorí periodickú tlač vlastnia a verejne šíria

·        zodpovednosť a povinnosti za obsahy uverejnené v periodickej tlači

·        vplyv obsahu na jednotlivé spoločenské subjekty, od jednotlivcov, inštitúcie až po orgány, ktoré spoločnosť spravujú

 

Ponuka množstva verejne šírených a žánrovo odlišných periodík, a s tým súvisiaca snaha  majiteľov a vydavateľov o čo najlepšie presadenie periodika na trhu, zvyšuje riziko povrchného spracovania informácie, nehovoriac o snahách podriadiť vydávanie periodickej tlače efektom senzácie alebo vedome umelo vytvorenému systému hodnôt. Prítomnosť  bulváru, so snahou upútať a udržať si čitateľa, znižuje v mnohých prípadoch kvalitu ponúkaných obsahov, overenie pravdivosti sa nahrádza podfarbením so silným emocionálnym nábojom. Na druhej strane vplyv a kríženie rôznorodých skupinových záujmov zvyšuje riziko cieleného zneužitia informácií na manipuláciu názorov jednotlivcov a jednotlivých cieľových skupín. Práve množstvo ponúkaných obsahov a snaha o presadenie sa na trhu vyvolala zvýšenie spoločenského tlaku na úroveň spracovania a kvalitu ponúkaných obsahov. 

 

Predmet predloženej úpravy

 

Návrh zákona sa vzťahuje na vydávanie a verejné šírenie periodickej tlače. 

Predmetom navrhovaného zákona je konštituovanie a úprava

 

·        vzťahov a povinnosti fyzických a právnických osôb v súvislosti s vydávaním a verejným šírením periodickej tlače

·        práv a povinností pri získavaní informácií a zverejňovaní obsahov   

·        zodpovednosti za obsahy zverejňované v periodickej tlači

·        ochrany zdroja a obsahu informácií.

·        systému evidencie tlače

·        povinnosti o zverejňovaní povinných údajov o periodickej tlači

·        práva na opravu, práva na odpoveď a dodatočné oznámenie 

·        uplatnenie práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie prostredníctvom súdu

 

Nová právna úprava konštituuje zodpovednosť vydavateľa za obsahy zverejňované v periodickej tlači. Zo zodpovednosti vydavateľa je vyňatá zodpovednosť vydavateľa za pravdivosť údajov v inzercii a reklame. Súčasne vydavateľ nezodpovedá za oznámenie v naliehavom verejnom záujme, ktoré je povinný na požiadanie orgánu verejnej moci v zmysle navrhovanej úpravy uverejniť. Vydavateľ ako osoba, ktorá zabezpečuje obsah periodickej tlače, jej vydanie a verejné šírenie, je podľa návrhu novej právnej úpravy zaviazaný povinnosťami vo vzťahu k vydávaniu periodickej tlače a k evidencii periodickej tlače, ktorú vykonáva ministerstvo kultúry.

 

Povinnosti vydavateľa ustanovené v navrhovanej právnej úprave vychádzajú z Odporúčania č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií. Ustanoveniami sa zabezpečuje monitoring štruktúry vlastníckych vzťahov pre oblasť periodickej tlače, ako aj následná transparentnosť vo vlastníctve médií. V nadväznosti na požiadavku transparentnosti zostáva v návrhu zákona zakotvená povinnosť opatriť periodickú tlač  povinnými údajmi.

 

       Vo vzťahu k právam osôb, ktoré získavajú, spracúvajú a zverejňujú informácie, sú orgány verejnej moci povinné poskytovať informácie o svojej činnosti. Sú povinné umožniť prístup k týmto informáciám bez zbytočného odkladu a na základe rovnosti. Navrhovanou úpravou  sa zaručuje pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti.

 

 Zásadnou zmenou, rešpektujúc Rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy č. (74)26 o práve na odpoveď, je ustanovenie inštitútu práva na opravu, práva na odpoveď  a práva na dodatočné oznámenie, ako aj podmienok ich uplatnenia. Účelom navrhovanej úpravy je ochrana osôb pred možným zneužitím slobody prejavu. V návrhu zákona sa vymedzuje  mechanizmus uplatnenia tohto práva a súčasne sa ustanovujú podmienky zverejnenia opravy, odpovede a dodatočného oznámenia vydavateľom, ako aj taxatívne dôvody na odmietnutie ich uverejnenia. Uverejnenie informácií a  obsahov z  iného zdroja nezbavuje vydavateľa zodpovednosti, aj nepravdivé údaje prevzaté a následne uverejnené v periodickej tlači, zakladajú právo na uverejnenie opravy alebo odpovede. Právo na opravu a odpoveď sa zakladá na premise, že každý má právo vyjadriť sa k skutočnosti, ktorá sa ho týka. Inštitút práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie vyvážene spája ústavné práva na slobodu informácií a ochranu osobnosti, toto právo nielenže nikomu nebráni zverejňovať  informácie, ale zároveň ani nikoho neobmedzuje pri zverejňovaní pravdivých informácií.

 

        V odporúčaniach Európskej únie sa deklaruje, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na ustanovenie práva na odpoveď alebo rovnocennú nápravu a určili postup na ich vykonávanie. Pre oblasť rozhlasového a televízneho vysielania je právo na nápravu zakotvené v Európskom dohovore o cezhraničnej televízii, ktorý v plnej miere uplatňuje zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkom 11. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nebránilo skutočnému výkonu práva na odpoveď alebo na rovnocennú nápravu ukladaním neprimeraných lehôt alebo podmienok.

Podľa predkladaného návrhu zákona, každá fyzická aj právnická osoba, ktorej oprávnené záujmy boli zverejnením určitého obsahu v periodickej tlači poškodené, má právo na rovnocennú nápravu.

 

Uplatňovanie ústavnej slobody prejavu a práva na šírenie informácií najmä prostredníctvom tradičnej periodickej tlače, rešpektujúc právo na ochranu osobnosti a právo na súkromie, by malo zostať akýmsi vyšším princípom aj v prostredí novodobých informačných technológií. Povinnosti ustanovené zákonom by mali byť voči tomuto vyššiemu princípu len podporným mechanizmom, mali by určovať normy a pravidlá pre tých, ktorí etický princíp a profesionalitu pri získavaní a spracovaní informácií podriaďujú inému cieľu alebo obmedzujú inou hodnotou. V tomto kontexte je úplne jedno, či je to zisk alebo vplyv záujmových skupín, konkurenčný boj na báze efektu senzácie, alebo číslo o počte čitateľov či amaterizmus.

 

Vplyv obsahov periodickej tlače nestráca na svojej intenzite, je významným socializačným prvkom, ovplyvňuje rôzne úrovne rozhodovania  a vytvára obraz jednotlivých súčastí nášho života. Cieľom je, aby tlač plnila funkcie, pre ktoré bola vytvorená, jej funkcie a význam v systéme spoločnosti zostávajú naďalej nespochybniteľné. Prostredníctvom demokratických nástrojov sa prostredníctvom efektívnejších mechanizmov priamo do štruktúry obsahu periodickej tlače zavádza inštitút uplatnenia práva na ochranu osobnosti a súkromia, právo vyjadriť sa k veci, ktorá sa kedykoľvek môže dotýkať každého.