Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Koncesionárske poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Pôvodne boli tieto poplatky vnímané ako poplatky uhrádzané štátu za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácií, vyplývajúcu z čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, však nie je možné príjem rozhlasového ani televízneho vysielania viazať na súhlas štátneho orgánu. Koncesionársky poplatok určený Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii možno vo všeobecnosti považovať za osobitný príspevok týmto inštitúciám na finančné zabezpečenie plnenia zákonom ustanovených povinností a úloh – služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

 

Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov, nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov. Napríklad v  Spolkovej republike Nemecko sa poplatok stanovuje na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Sadzba  sa určuje tak, aby sa v prvej polovici poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktorými sa obyčajne pokryje v druhej polovici poplatkového obdobia prirodzene vznikajúci finančný deficit. Sadzbu poplatku pre britskú BBC určuje na obdobie piatich rokov vláda zohľadňujúc predovšetkým rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa britská vláda opiera aj o odporúčania nezávislej komisie pre užívateľské poplatky. Komisia je nezávislá nielen na štáte, ale aj na BBC. Pred konečným rozhodnutím zodpovedného ministra resp. vlády sa koná verejná porada; rozhodnutie podlieha ratifikácii parlamentom. Osobitný režim tvorby poplatku je v Nórsku, kde sa poplatok vypočítava podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní a cenou denníka.

 

Východiskom pre transparentný a stabilný mechanizmus, ktorého prostredníctvom by verejní vysielatelia dostávali finančné prostriedky na výkon svojho poslania a vďaka ktorému by mohli  kontinuálne plánovať svoje rozpočtové náklady by mali byť tieto základné princípy: 

§   Stabilita finančné prostriedky by sa mali poskytovať na pevné časové obdobie, pričom je nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako sú inflácia, pravdepodobný pokles komerčných príjmov (ak zostanú zachované) a pod. Cieľom je zabrániť núdzovému deficitnému financovaniu či opakovanému prideľovaniu financií ad hoc.

§   Nezávislosť – mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces, ktorý je s verejným financovaním spojený, by mal zabrániť tomu, aby boli vysielatelia pri zostavovaní programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu. Je nevyhnutné rešpektovať ich redakčnú autonómiu a v tomto aspekte plnia nezastupiteľnú úlohu nezávislé orgány.

§   Proporcionalita – objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom by im mal postačovať na to, aby mohli plniť svoje poslanie, zároveň by však nemal prekročiť hranice nevyhnutných nákladov. Financovanie musí byť úmerné potrebám vysielateľa s tým, že objektívny odhad nevyhnutných finančných potrieb stanovuje nezávislý orgán.

§   Transparentnosť – plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami by mali dôsledne sledovať/kontrolovať dozorné orgány, ochrancovia verejného záujmu a pod. Zodpovednosť by mohla posilniť aj nezávislá účtovná kontrola, otvorenosť a každoročné zverejňovanie účtovníctva. Pokiaľ vysielateľ prevádzkuje aj komerčné služby, záruku transparentnosti poskytuje oddelené účtovníctvo alebo inštitucionálne oddelenie oblasti komerčnej činnosti od verejnej služby.

 

Perspektíva vysielania verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej programovej služby vyplýva z jej poslania a úlohy v občianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť.  Existencia/zachovanie aspoň jednej pevnej programovej služby (rozhlasovej/televíznej/spojenej), ktorá by plnila úlohu národného informačného zdroja a národnej identifikácie je nevyhnutnosťou najmä v kontexte narastajúcej rozmanitosti a individualizácie informačných zdrojov. Nové trendy v oblasti vysielania súvisiace najmä s technickým a technologickým vývojom (digitalizácia, koncentrácia a pod.), poskytovanie rôznych doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, Internet), zvyšovanie počtu programov (kanálov) vrátane tematických programov (kanálov) nevynímajúc ani nové metódy financovania (platená TV, platenie za sledovanie), musia nevyhnutne reflektovať aj verejnoprávni vysielatelia.   

 

V Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania sa pri zabezpečení financovania verejnoprávnych vysielateľov spôsobom  koncesionárskych poplatkov striktne predpokladá uplatňovanie týchto princípov:

§   rozhodovacia právomoc orgánov, od ktorých závisí financovanie príslušného verejnoprávneho vysielateľa a ktoré sú mimo neho v externom prostredí, nesmie byť priamo alebo nepriamo zneužívaná na akékoľvek zasahovanie do redakčnej nezávislosti a inštitucionálnej autonómie tohto vysielateľa,

§   príspevok alebo sadzba koncesionárskeho poplatku sa stanoví po konzultácii s príslušným verejnoprávnym vysielateľom a zohľadnení trendov v nákladovosti jeho aktivít tak, aby si  mohol plne zabezpečovať svoje úlohy,

§   platby príspevkov alebo koncesionárskych poplatkov sa realizujú tak, aby bola garantovaná kontinuita aktivít verejnoprávneho vysielateľa s tým, aby mal vysielateľ možnosť dlhodobého plánovania,

§   pri použití príspevku alebo koncesionárskych poplatkov verejnoprávnym vysielateľom sa musí rešpektovať princíp nezávislosti a autonómie,

§   ak sa príspevky alebo koncesionárske poplatky rozdeľujú medzi viacerých verejnoprávnych vysielateľov, rozdelenie sa musí uskutočniť spôsobom, ktorým sa spravodlivo uspokoja potreby každého vysielateľa.

Pravidlá finančného dohľadu nad verejnoprávnymi vysielateľmi nesmú ovplyvniť ich nezávislosť v programovej oblasti; navrhovaná právna úprava zohľadňuje uvedené princípy.

 

Neustály vývoj komunikačných technológií prináša v oblasti vysielania zásadné zmeny. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby formulované princípy podpory systému verejnoprávneho vysielania reflektovali takéto vývojové trendy. Európske štáty zhodne konštatovali,  že práve v období globalizácie a nástupu informačnej spoločnosti sa posilňuje význam a nezastupiteľnosť programovej služby verejnoprávnych médií, nakoľko tieto zabezpečujú napĺňanie základných/ústavných práv občanov. Pri spoločnej zodpovednosti je úlohou jednotlivých štátov garantovať prístup k informáciám, vzdelávaniu a ku kultúrnemu bohatstvu. Súčasne je nevyhnutné presadzovať princípy podpory kvalitných relácií, programov a iných produktov, ktoré reflektujú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych štátov. Vzhľadom na skutočnosť, že finančné zabezpečenie verejnoprávnych vysielateľov  zásadne ovplyvňuje ich schopnosť úspešne realizovať svoje úlohy a povinnosti, požaduje Rada Európy od členských štátov, aby zabezpečili týmto vysielateľom dostatočný a stabilný zdroj príjmov. Sadzba poplatku by mala zohľadniť trend rastu nákladov tak, aby tieto inštitúcie mohli reálne vykonávať zákonom ustanovené povinnosti a napĺňať svoje poslanie.

* * *

 

Príjmy z koncesionárskych poplatkov sú hlavným zdrojom financovania Slovenského rozhlasu a  Slovenskej televízie. Každoročne sú však znehodnocované infláciou, absenciou adekvátnej štátnej dotácie, ako aj absenciou štátnych rozvojových programov. Každoročný nárast vstupov spôsobuje vzrastajúcu zadlženosť týchto inštitúcií. Rast nákladov vysielateľov televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme je niekoľkonásobne vyšší ako rast indexu spotrebiteľských cien, a to v rámci Európskej únie prejavuje nielen v transformujúcich sa ekonomikách, ale aj vyspelých ekonomikách, kde sú koncesionárske poplatky niekoľkonásobne vyššie.

 

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia zabezpečujú kvalifikovaný a špecifický, v domácom i medzinárodnom kontexte nezastupiteľný druh programovej služby vykonávanej tak v záujme verejnosti (čo podčiarkuje aj špecifikácia použitia prostriedkov uvedená priamo v návrhu zákona), ako aj v záujme zachovania a šírenia národného kultúrneho dedičstva. Súčasné finančné zabezpečenie týchto inštitúcií v kontexte kladených nárokov a nevyhnutných potrieb je však nepostačujúce.   

 

Pri analyzovaní možných riešení financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa prioritne vychádzalo z komparácie foriem a spôsobov resp. systémov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby uplatňovaných v jednotlivých členských krajinách Európskej únie. V tomto kontexte sa ukazuje ako najvodnejší už zavedený systém koncesionárskych poplatkov.

 

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe zákona poskytujú službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že univerzálne je určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však nie je možné zaistiť dostatočný príjem pre prevádzkovateľov vysielania na základe zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohto dôvodu sa za podmienok ustanovených zákonom umožňuje obom inštitúciám vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá však musí súvisieť s predmetom  ich činnosti a nesmie ohroziť/narušiť plnenie úloh vyplývajúcich im z poslania. Tento kombinovaný spôsob financovania je ustáleným finančným modelom verejnoprávnych vysielateľov v Európe.

 

Zákonom upravené faktory, ako sú predmet koncesionárskeho poplatku, sadzba koncesionárskeho poplatku a reálny počet platiteľov, by mali zohľadniť skutočnosť, že objem disponibilných finančných prostriedkov na zabezpečenie programovej služby vo verejnom záujme musí pokryť náklady na plnenie zákonom ustanovených úloh, ako sú nielen technologické a rozvojové investície, ale  napr. aj rozvoj audiovizuálnej tvorby.

 

Platná právna úprava – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z.                    o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – je aktuálnym nástrojom na zabezpečenie financovania verejnoprávnych vysielateľov prostredníctvom koncesionárskeho poplatku ako základného a nezávislého zdroja; úprava bola viackrát novelizovaná najmä v súvislosti s úpravou sadzby poplatku. na Poukazujúc na aplikačnú prax možno v súvislosti s platným mechanizmom platieb resp. výberu koncesionárskeho poplatku konštatovať, že nie je  dostatočným  a stabilným zdroj príjmov, pretože samotný systém platenia/výberu koncesionárskych poplatkov má určité rezervy, najmä v súvislosti komplikovaným a nákladným vymáhaním nezaplatených poplatkov, ale napríklad aj v súvislosti so samotnou povinnosťou platiť poplatok existuje priestor umožňujúci na základe čestného vyhlásenia poplatok legálne neplatiť. 

 

Navrhovaná právna úprava kladie dôraz na také zmeny v tradičnom systéme koncesionárskych poplatkov, ktoré zabezpečia väčšiu adresnosť platiteľov/poplatníkov, a tým urobia poplatok vymáhateľnejším, čím zabezpečia Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízie primeraný príjem s minimálnymi nákladmi na systém výberu.

 

Navrhovaná právna úprava mení vymedzenie samotného poplatku, ktorý sa už neviaže na vlastníctvo prijímača, ale je osobitným poplatkom na finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytovaných Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytovaných Slovenským rozhlasom. Povinnosť platiť  poplatok sa ustanovuje každej fyzickej osobe, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v domácnosti alebo fyzickou osobou, ktorá je vlastníkom bytu a nie je poplatníkom z dôvodu odberu elektriny a nie je ani osobou, ktorá žije v spoločnej domácnosti s poplatníkom, ktorý je odberateľom elektriny. Povinnosť platby poplatku sa ukladá aj každému zamestnávateľovi, pričom táto platba reflektuje počet zamestnancov.  

 

Doterajší systém platieb/výberu koncesionárskych poplatkov rešpektuje princíp solidarity, avšak v nežiaducej podobe. Nielen problematické plnenie zákonom ustanovenej povinnosti zaevidovať sa u vyberateľa poplatkov, ale predovšetkým nerealizovateľný výkon kontroly vlastníctva prijímačov v domácnostiach aj u právnických osôb spôsobuje neustály nárast počtu neplatičov, a tým aj stámiliónové finančné straty Slovenskej televízii aj Slovenskému rozhlasu. Nežiaduca finančná situácia prinútila obe tieto inštitúcie k  radikálnym krokom pri vymáhaní koncesionárskych poplatkov a poplatkov z omeškania; zo strany verejnosti bol postup oboch inštitúcií  predmetom značnej kritiky.

 

Na určitú nedokonalosť platného zákona možno poukázať najmä v kontexte nie celkom precízneho vymedzenia platiteľa koncesionárskeho poplatku. Podľa platného zákona je platiteľom koncesionárskeho poplatku v prípade fyzických osôb vlastník prijímača a u právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb („ďalej len „SZČO“) ten, kto eviduje prijímače v účtovníctve. Evidentné nedostatky takéhoto vymedzenia platiteľa  využívajú „neplatiči“, keďže zo strany vyberateľa a príjemcu poplatkov nie je možné vykonať fyzickú kontrolu vlastníctva prijímača v domácnosti ani účtovnú kontrolu v prípade právnickej osôb a SZČO, pretože cenovo, podľa platných predpisov v oblasti účtovníctva a daní, nedosahuje obstaranie prijímača cenu  stanovenú pre obstarávanie investícií a preto sa takýto majetok v účtovníctve neeviduje. Tieto bezprostredné príčiny neustáleho poklesu platiteľov koncesionárskych poplatkov v konečnom dôsledku spôsobujú, že Slovenský rozhlas ani Slovenská televízia v  oblasti dominujúcich príjmov nedosahujú sumu, ktorá by zodpovedala 100 % úspešnosti platobnej disciplíny platiteľov povinných platiť podľa platného zákona.

 

Rozdielny počet platiteľov koncesionárskych poplatkov podľa evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie (evidovaný počet platiteľov) v porovnaní s počtom domácností, právnických osôb a SZČO podľa štatistických údajov (predpokladaný počet platiteľov), teda rozdiel medzi počtom evidovaných platiteľov a počtom predpokladaných platiteľov predstavuje aj po zohľadnení zákonných výnimiek (zákonom oslobodené osoby a osoby s polovičnou sadzbou poplatku) značné  finančné straty pre obe inštitúcie.

Pri prepočtoch sa využili aktuálne údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len „ŠÚ SR“) a tiež údaje z databáz Obchodného registra a INFOSTATu.

Podľa údajov ŠÚ SR je  v Slovenskej republike 1 900 344 domácností.

Podľa aktuálnej evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorú na základe zmluvného vzťahu vedie Slovenská pošta, a.s., je evidovaných cca 1 260 000 domácností (evidovaný počet platiteľov koncesionárskeho poplatku).

Z uvedeného počtu evidovaných domácností/platiteľov je od platenia  poplatku oslobodených cca 22 643 platiteľov a  platiteľov s polovičnou sadzbou poplatku (dôchodcovia) je cca 183 800.

 Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR možno predpokladať,  že po zohľadnení „duplicitných domácností“ t.j. domácností viažucich sa k fyzickým osobám, ktoré vlastnia viacero bytov, domov alebo rekreačných chát, ktoré nie sú podľa platného zákona  spoplatnené (jedna fyzická osoba platí len za jednu domácnosť), je okruh neplatičov cca 425 000 domácností/platiteľov a z toho je 255 000 platiteľov s polovičnou sadzbou poplatku. Na základe štatistických zistení možno usudzovať, že rádioprijímač vlastní každá domácnosť a televízny prijímač cca 98 % domácností.

 

Vývoj koncesionárskeho poplatku  možno demonštrovať na grafickom znázornení ukazovateľov v Slovenskom rozhlase

 

Graf č. 1

 

Počet  evidovaných a oslobodených platiteľov poplatkov a neplatičov –  FO

 

Podľa databáz Obchodného registra a INFOSTATu je v Slovenskej republike evidovaných cca 95 000 PO a 297 000 SZČO. Pri predpoklade, že cca 50 % SZČO má miesto podnikania totožné s miestom bydliska možno predpokladať až 75 % neplatičov.

 

Graf č. 2

 

Priemerný počet evidovaných platiteľov poplatkov a predpoklad počtu neplatičov PO a SZČO

 

 

Počty koncesionárov - fyzické osoby

 

 

Počty koncesionárov - fyzické osoby

 
 


 

 

 

Náklady na výber koncesionárskeho poplatku FO – inkaso

 

 

 

Príjmy z koncesionárskych poplatkov spolu

 

Štruktúra príjmov SRo

Poznámka: Grafické znázornenie ukazovateľov koncesionárskeho poplatku v Slovenskej televízii nebolo vyhotovené.

 

Zo spoločného stanoviska Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie:

 

         Záujmom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je zabezpečiť plynulý prechod výberu poplatkov tak, aby bolo financovanie verejnoprávnych médií zabezpečené dostatočne a priebežne. Zjednodušenie spôsobu výberu poplatku, a to spojením dvoch poplatkov do jedného poplatku a založením spoločného vyberateľa, predpokladá jednoznačné zníženie nákladov spojených s výberom poplatkov.

         Vyberateľ poplatku - obchodná spoločnosť bude vystavaná na báze spoločnosti Koncesia s.r.o., ktorá v súčasnosti zabezpečuje výber koncesionárskych poplatkov pre Slovenskú televíziu. Spoločnosť Koncesia s.r.o. je technicky a personálne vybavená na plnenie tejto úlohy a spôsob vedenia evidencie platiteľov zodpovedá požiadavkám ochrany osobných údajov a je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

         Riešenie výberu poplatkov prostredníctvom obchodnej spoločnosti nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

   Efektívnosť výberu poplatkov formou vyberateľa poplatku – obchodnej spoločnosti odôvodňujú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe týchto údajov:

 

Náklady na výber koncesionárskych poplatkov za rok 2006

SRo

- inkaso koncesionárskych poplatkov v kategórii fyzické osoby

69 599 tis. Sk

 

- inkaso koncesionárskych poplatkov v kategórii právnické osoby         

  3 564 tis. Sk

 

Náklady SRo spolu

73 163 tis. Sk

 

STV

- inkaso koncesionárskych poplatkov prostredníctvom SP a.s.      

71 976 tis. Sk

 

- Koncesia s.r.o. služby za rok 2006   

21 420 tis. Sk

 

Náklady STV spolu    

93 396 tis. Sk

 

Náklady na výber SRo a STV celkom

166 559 tis. Sk

 

Odhadované náklady obchodnej spoločnosti

113 433 tis. Sk

    Špecifikácia právnej formy vyberateľa poplatku z pohľadu zabezpečenia kontrolných a dozorných mechanizmov:

-   vyberateľ poplatku je obchodná spoločnosť založená STV a SRo za iným účelom ako za účelom podnikania,

-   predmetom činnosti je výber poplatku, kontrola platenia poplatku a vymáhanie poplatku a pokuty,

-   spoločníkmi sú STV a SRo v rovnakom podiele, STV a SRo nie sú oprávnení previesť svoj obchodný podiel na inú osobu a tento obchodný podiel nemôže byť ani predmetom záložného práva, 

-   štatutárnym orgánom spoločnosti sú dvaja konatelia, pričom každý spoločník bude mať dvoch zástupcov vo valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti, a to jedného menovaného generálnym riaditeľom STV/SRo a jedného voleného radou  STV/SRo,

-   spoločnosť nemôže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo družstva, nemôže splynúť, zlúčiť sa s inou spoločnosťou ani sa rozdeliť, nie je oprávnená uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve ani zúčastňovať sa na obchodovaní inej obchodnej spoločnosti alebo iné spoločnosti zakladať,

-   spoločnosť hospodári podľa schváleného plánu nákladov a výnosov resp. rozpočtu, ktorý  schvaľujú spoločníci,

-   kontrolu hospodárenia vykonáva dozorná rada, ktorej kandidátov na členov budú menovať Rada Slovenskej televízie a Rozhlasová rada.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi. Na uvedenú problematiku nie je Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami.

 

Predložený návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty vyšších územných celkov, na rozpočty obcí a nemá vplyv na  zamestnanosť ani na životné prostredie.