Príloha č.  1

 

 

Vymedzenie pojmov[1])

 

Na účely tejto koncepcie sa pod jednotlivými pojmami rozumie:

Kultúrne dedičstvo

Kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska.[2])

Kultúrna rozmanitosť

Predstavuje rôzne podoby kultúry, ktoré vznikajú v čase a priestore. Kultúrna rozmanitosť sa prejavuje v originálnosti a mnohorakosti identít, ako aj v kultúrnych prejavoch národov a spoločností predstavujúcich ľudstvo.[3])

Miestna a regionálna kultúra

Súhrn hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti, ktoré sa viažu na konkrétnu obec alebo región. Miestna a regionálna kultúra zahŕňa v sebe lokálne a regionálne hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo, ako aj živé kultúrne prejavy fungujúce v každodennom živote, pri sviatkoch a slávnostiach. Pod miestnou a regionálnou kultúrou možno rozumieť napríklad kultúrne pamiatky a pamätihodnosti, tradičné produkty a zamestania (napr. chov oviec), remeslá a zručnosti, tradičné kulinárske špeciality, tradičný historický alebo ľudový odev, zvláštnosti miestneho a regionálneho jazyka či jazykov (nárečie, viacjazyčnosť a vzájomné ovplyvňovanie jazykov), historické udalosti a významné osobnosti, tradičné hudobné, spevné a tanečné prejavy, tradičné slávnosti, ceremónie a obrady. Živá miestna a regionálna kultúra spravidla nadväzuje na miestne a regionálne kultúrne tradície a pokladá ich za dôležitú súčasť historickej pamäte i za zdroj kultúrnej identity obce alebo regiónu.

Nehmotné kultúrne dedičstvo

Nehmotné kultúrne dedičstvo znamená znalosti, praktiky, postupy, stvárnenia, prejavy, poznatky, schopnosti, ako aj nástroje, predmety, artefakty a s nimi spojené kultúrne miesta, ktoré spoločenstvá, skupiny a v niektorých prípadoch jednotlivci pokladajú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Toto nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú z generácie na generáciu a sústavne ho znova vytvárajú ako reakciu na okolité prostredie, interakciu s prírodou a svojou históriou, pričom im poskytuje pocit identity a kontinuity, podporujúc tak úctu ku kultúrnej rozmanitosti a ľudskej tvorivosti.[4])

Tradičná ľudová kultúra

Súhrn hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti, vytvorených v tradičných spoločnostiach a zviazaných so sociálnymi vrstvami, nazývanými ľud (na Slovensku najmä roľníci, remeselníci, robotníci a ďalšie neprivilegované sociálne vrstvy). Prenášala sa z generácie na generáciu ústnym podaním, napodobňovaním a v podstatne menšej miere písomnou formou. Tradičná ľudová kultúra ako ucelený a živý systém zanikala postupne s modernizáciou spoločnosti, avšak viaceré jej javy sa stali zdrojom kultúrnej a spoločenskej identity a uchovávajú sa ako prejavy lokálneho, regionálneho alebo národného kultúrneho dedičstva.

Tradičná hmotná kultúra

Súbor materiálnych artefaktov zdedených alebo prebraných od predchádzajúcich generácií. Pod hmotnými javmi tradičnej ľudovej kultúry sa rozumie napríklad ľudové staviteľstvo,  domácke a remeselné výrobky, produkcia potravín a strava, odev, výtvarné umenie a ďalšie, ako aj technické zariadenia a zaznamenané technologické postupy s nimi spojené.

Tradičná nehmotná kultúra

Jadrom tradičnej nehmotnej kultúry sú oblasti duchovnej a umeleckej kultúry, ktoré sa prelínajú a dopĺňajú nehmotnými aspektmi materiálnej kultúry. K nehmotným javom patria ústne tradície a prejavy vrátane jazyka (ľudová slovesnosť, nárečia), interpretačné umenie (ľudová hudba, piesne, tance, hry), spoločenské praktiky, zvyky, rituály a slávnostné udalosti, poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom, domácka výroba a tradičné remeslo
a ďalšie.[5]) 

Folklórne tradície

Súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva sú folklórne tradície. Sú to kultúrne javy, ktoré sú vo vedomí lokálneho, regionálneho spoločenstva alebo aj celej spoločnosti pokladané za ústne, herné, dramatické, spevné, tanečné a hudobné prejavy tradičnej ľudovej kultúry. Uchovávajú sa v lokálnych spoločenstvách. Šíria sa prirodzenou formou medziľudskej komunikácie, ale aj v sekundárnej podobe prostredníctvom masmédií a folklórnych kolektívov (folklorizmus).[6])

Ochrana

Ochrana znamená opatrenia zamerané na zabezpečenie životnosti kultúrneho dedičstva, vrátane klasifikácie, dokumentácie, výskumu, záchrany, ochrany, propagácie, zveľaďovania, odovzdávania, a to najmä formou oficiálneho a neoficiálneho vzdelávania, ako aj revitalizácie rozličných aspektov takéhoto dedičstva.[7])

Databáza

Databáza je súbor zozbieraných údajov, ktorý je organizovaný tak, aby jeho obsah mohol byť jednoducho dostupný, spracovávaný a aktualizovaný.

Dátový sklad

Súbor zjednotených, predmetovo orientovaných databáz navrhnutých za účelom poskytovať informácie. Obsahuje integrované dáta, získané z interných a externých zdrojov dát. Okrem týchto obsahuje aj metadáta (dáta o dátach).


[1]) Pojmy sú zoradené od významovo najširších.

[2]) Zbierka zákonov Slovenskej republiky č. 91/2001, čiastka 39 z 20. marca 2001, Deklarácia Národnej rady Slovenskej  

   republiky o ochrane kultúrneho dedičstva, čl. 1. Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva (č. 91/2001 Z. z.)

[3]) Definícia vytvorená podľa Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, UNESCO, Paríž 17.10.2003.

[4]) Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, UNESCO, Paríž 17.10.2003.

[5]) Definícia vytvorená podľa Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, UNESCO, Paríž  17.10.2003.

[6]) Pozri tiež heslo Folklór, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: VEDA, 1995.

[7]) Definícia vytvorená podľa Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, UNESCO, Paríž 17.10.2003.