Odôvodnenie

Všeobecná časť

Zákon č. 343/2007 Z.z. o o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) ustanovuje jednotný systém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov. V súlade so smernicou Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, je jednotný systém označovania podľa vekovej vhodnosti v súčasnosti upravený len pre oblasť televízneho vysielania. Podľa smernice členské štáty zabezpečia, aby programom, ktoré by mohli poškodiť telesný, duševný alebo mravný vývin neplnoletých osôb, predchádzalo zvukové varovanie alebo aby boli označené vizuálnym symbolom prítomným počas ich celého trvania. V zmysle § 5 ods. 2 písm. i) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, ktorým sa uvedená smernica implementovala do právneho poriadku Slovenskej republiky, Rada pre vysielanie a retransmisiu určuje jednotný systém označovania programov vo vysielaní televíznej programovej služby a podmienky jeho uplatňovania. Jednotný systém označovania určený Radou stráca účinnosť dňom účinnosti navrhovanej vyhlášky, ktorou sa ustanovuje jednotný systém označovania v celom systéme audiovízie.

Predkladaným návrhom vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania, sa vykonáva § 12 ods. 2 audiovizuálneho zákona. Cieľom navrhovanej úpravy je ochrana maloletých s ohľadom na osobitosti jednotlivých vekových skupín, zvýšenie informovanosti verejnosti a rodičov o ponúkaných audiovizuálnych obsahoch a zjednotenie spôsobu označovania. Jednotné označovanie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby vekovou vhodnosťou, resp. nevhodnosťou pre určené vekové skupiny, je významným prínosom v systéme ochrany maloletých pred nežiadúcimi obsahmi, ponúkanými médiami alebo informačnými technológiami.

Účelom navrhovaného jednotného systému označovania je stanovenie základných a jednotných pravidiel pre posudzovanie obsahov, následnú klasifikáciu a označenie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby z hľadiska neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre jednotlivé vekové skupiny maloletých, grafickými symbolmi. Jednotný systém označovania umožní ľahšiu orientáciu pri výbere vhodného obsahu pre maloletých.

Pre subjekty pôsobiace v oblasti audiovízie, s výnimkou televízneho vysielania, v ktorom sa systém označovania už uplatňuje, je ustanovenie povinnosti označovať audiovizuálne diela, multimediálne diela a zvukové záznamy umeleckých výkonov povinnosťou novou, nie však neznámou. Podstatná časť audiovizuálnych diel, ktorá prichádza na slovenský trh, či už sú to kinematografické diela alebo multimediálne hry, je z hľadiska nevhodnosti týchto diel pre jednotlivé vekové skupiny maloletých označená. Navrhovaný systém označovania, s cieľom uľahčiť orientáciu v obrovskej ponuke audiovizuálneho priemyslu, sprehľadňuje a zjednocuje systém označovania, tvorený v prevažnej miere samoregulačným mechanizmami.

Označovanie audiovizuálnych diel v iných krajinách sa uplatňuje v rôznych formách, vychádza zo samoregulačných mechanizmov a opatrení alebo je upravené vo forme legislatívnych noriem. Rovnako ako doteraz v Slovenskej republike, vo väčšine krajín Európy sa v prevažnej miere týka programov televízneho vysielania. Nevhodnosť programov sa označuje určenými grafickými symbolmi alebo symbolmi podporenými textovými informáciami. Systémy označovania sa uplatňujú aj v krajinách mimo Európu, v USA, Kanade, ale aj v Austrálii a na Novom Zélande. Spoločnými znakmi označovania na európskom kontinente je ohraničenie jednotlivých vekových skupín maloletých. Hornou hranicou je veková hranica 18 rokov, dolnou hranicou je ohraničenie 7. rokom života maloletých. Dospievanie a ohraničenie tzv. pubertálneho veku maloletých je v rôznych systémoch stanovené na hranici 12 až 13 rokov a 15 až 16 rokov. Jeden z najprepracovanejších systémov označovania pre všetky audiovizuálne produkty má v súčasnosti v Európskej únii Holandsko. Samoregulačný orgán NICAM, ktorý v roku 1999 založili verejnoprávne a komerčné televízie, subjekty filmového sektoru vrátane sektoru video, DVD a hier, vznikol z iniciatívy rodičov chrániť deti pred negatívnymi vplyvmi obsahov médií. Mnohé aktivity v audiovizuálnej oblasti v ostatných krajinách Európy v súčasnosti smerujú k tomu, aby systémy označovania audiovizuálnych diel boli upravované v právnom poriadku a vzťahovali sa na všetky produkty audiovizuálneho priemyslu.

Návrh vyhlášky nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Povinnosti súvisiace so zavedením a uplatňovaním jednotného systému označovania na ochranu maloletých sú limitované na nevyhnutné úkony zabezpečujúce dostatočný štandard ochrany maloletých v SR. Navrhovaná právna úprava tak nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, ani na zamestnanosť.

Návrh vyhlášky je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v  práve Európskych spoločenstiev - v primárnom práve v čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, v sekundárnom práve, v smernici Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, v odporúčaní Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb prostredníctvom podpory národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých a ľudskej dôstojnosti (Ú.v. ES L 270, 7.10. 1998 s. 0048 - 0055),

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) prijatie tohto návrhu vyhlášky nie je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii;

b) v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

c) smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania

d) v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení;

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a

právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný návrh vyhlášky nebude mať negatívny dopad na verejné financie.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh vyhlášky nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh vyhlášky nebude mať dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh vyhlášky nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh vyhlášky nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

II.    Osobitná časť

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy. Návrh vyhlášky vymedzuje hodnotiace kritériá nevhodnosti alebo neprístupnosti pre klasifikáciu audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby z hľadiska ochrany určených vekových skupín maloletých, ako aj kritériá vhodnosti diel a programov vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých alebo kritériá vhodnosti diel a programov vo vzťahu k všetkým vekovým skupinám maloletých, ktorým je obsah odporúčaný.

Návrh vyhlášky upravuje podrobnosti uplatňovania jednotného systému označovania pri klasifikácii diel a programov na základe posudzovania obsahu podľa prítomnosti hodnotiacich kritérií a spôsob označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby podľa jednotného systému označovania.

Návrhom sa osobitne upravujú podrobnosti pre zaraďovanie programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby do vysielania a podrobnosti o uplatňovaní jednotného systému označovania v programovej ponuke vo vysielaní alebo v prehľade programov, ktoré vysielateľ pre potreby informovania verejnosti o vlastnom televíznom programe poskytuje na zverejnenie v iných médiách.

K § 2

Vymedzujú sa hodnotiace kritériá nevhodnosti alebo neprístupnosti, na základe prítomnosti ktorých, ich spôsobu spracovania alebo zobrazenia sa klasifikujú audiovizuálne diela, multimediálne diela a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby ako nevhodné alebo nevhodné a neprístupné pre určené vekové skupiny maloletých.

Pre označovanie nevhodných, nevhodných alebo neprístupných a vhodných audiovizuálnych diel je zvolené účelné konsenzuálne členenie na skupiny detí do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov a do 18 rokov, ktoré z hľadiska kognitívneho vývinu zodpovedá periodizácii vývinu intelektu švajčiarskeho psychológa Jeana Piageta a z hľadiska univerzálneho členenia diváckej obce maloletých sa javí ako najvhodnejšie. Aj citové a sociálne vyzrievanie podlieha v istom zmysle uvedenej periodizácii.

„Mnohé deti sú vystavené mediálnemu pôsobeniu od najútlejšieho veku, a už malé bábätká reagujú na nepríjemné zvuky a rýchle sa meniaci obraz televíznej obrazovky. Na násilné obsahy v médiách reaguje dieťa až od veku, kedy už chápe realitu aspoň v elementárnej podobe, keď je schopné využívať mentálne reprezentácie. Dieťa je schopné približne po druhom roku života vytvárať si v mysli jednoduché obrazné predstavy a uskutočňovať jednoduché prejavy oddialenej nápodoby. To je základ pre imaginatívne hry, pre ktoré sa dieťa často necháva inšpirovať cez médiá. Až do obdobia približne sedem rokov je myslenie dieťaťa rigidné, egocentrické a názorné. Na všetko hľadí z vlastnej perspektívy, nie je schopné bezo zbytku zaujať perspektívu inej osoby. Nechápe vzťahy medzi príčinou a následkom, nie je schopné zamerať sa súčasne na dva aspekty určitej situácie. Preto v oblasti morálneho myslenia preferuje kvantitu na úkor kvality, nie je schopné rozpoznať motívy konania. Deti v tomto období majú často problém rozlišovať fikciu od reality, preto im treba príbehy, situácie a konanie protagonistov trpezlivo vysvetľovať.

Po siedmom roku (až do približne jedenásteho roku) sa myslenie dieťaťa posúva na výrazne dokonalejšiu úroveň. Deti si osvoja poňatie stálosti. Podstatnou zmenou v spôsobe ich uvažovania je využívanie konkrétných mentálnych operácií. Mentálne operácie sú zvnútornené činnosti, ktoré umožňujú dieťaťu v mysli rekonštruovať pôvodnú situáciu. Ich základnými vlastnosťami je reverzibilnosť (zvratnosť) a flexibilnosť pri ich uplatňovaní. Dieťa už bezpečne odlíši jednoduchý motív činu a orientuje sa oveľa suverénnejšie v otázkach morálky. Dokáže chápať a používať relačné pojmy, ktoré vyjadrujú relatívne miery príslušnej vlastnosti (menší, vyšší, hrubší, svetlejší). Chápe, že pojmy môžu mať rozdielnu úroveň všeobecnosti, že individuálne pojmy možno začleniť pod všeobecnejšie, napr. jazvečík Ťapko je pes, mrkva je zelenina. Dokáže uvažovať o celku a častiach súčasne, nerozhoduje vonkajší vzhľad, ale podstata.

Po jedenástom až dvanástom roku prechádza dospievajúci do štádia formálnych operácií. Je schopný uvažovať v mnohom ohľade ako dospelý, ale chýbajú mu skúsenosti a nedokáže adekvátne ohodnotiť seba samého v porovnaní s inými ľuďmi. Preceňuje sa, pripisuje si nereálne vlastnosti, či schopnosti, kritizuje druhých, jeho myslenie je zidealizované. Po formálnej stránke má však hypotetický, systematický, logický a abstraktný charakter. Niekedy rozmýšľa príliš skratkovito a nedokonale. V tomto období sa začína hľadanie jeho vlastnej identity, čo je však proces zložitý a náročný. Dospievajúci zlyháva často pri voľbe vhodných vzorov správania, či už v realite alebo vzorov z médií.

Po 18. roku je jednotlivec už formálne dospelý. Jeho myslenie sa skvalitňuje a skúsenosti sa rozširujú. Vlastné rozumové schopnosti používa oveľa suverénnejšie a zručnejšie. Z tohto dôvodu je menej zraniteľný a autonómnejší, a preto repertoár audiovizuálnej tvorby nie je už naďalej limitovaný.“ (cit. krátené B.Mesárošová: Pôsobenie mediálneho násilia na deti a dospievajúcich)

V odseku 1 sa vymedzujú hodnotiace kritériá, na základe ktorých sa diela a programy klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov.

V ustanoveniach pod písm. a), b) a c) sú vymedzené hodnotiace kritériá, ktoré sú v každej forme násilným alebo spoločensky neprijateľným prejavom. Diela alebo programy, v ktorých sú použité uvádzané formy násilia či už fyzického, verbálneho alebo psychického voči jednotlivcovi alebo skupine, sú klasifikované a označované ako neprístupné pre maloletých do 18 rokov, nakoľko by mohli ohroziť psychický ako aj morálny vývin maloletých.

V písm. d), e), f) a g) sa ako nevhodné a neprístupné obsahy diel alebo programov vzhľadom na percepčnú, hodnotiacu a emočnú schopnosť maloletých označujú témy, formy spracovania alebo scény rôznych foriem závislostí (na drogách, alkohole a i.), ktoré sú v dielach a programoch prezentované ako forma zábavy alebo uvoľnenia.

Osobitným prípadom sú erotické programy, ktoré sú formou spracovania vytvorené výlučne ako erotický žáner. Tieto diela alebo programy sú kategoricky klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov.

Sexuálne témy spracované a vytvorené ako súčasť dejovej línie dramatického diela alebo programu, ale aj ako súčasť publicistiky či dokumentu, sú posudzované z hľadiska ich prezentácie. Diela alebo programy, ktorých súčasťou sú sexuálne scény s erotickými prvkami, alebo sexuálne scény sú v nich použité samoúčelne a sú v nich prezentované špecifické zobrazenia sexu vo forme zábavy, násilia alebo deviácie, sú klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov.

Filmový žáner horor, v ktorom sú zámerne použité výrazové prostriedky a efekty vyvolávajúce pocity strachu a úzkosti, podporené fyzickým násilým, agresivitou alebo psychickým nátlakom či vydieraním, sú klasifikované tiež ako nevhodné a neprístupné pre všetky vekové skupiny maloletých do 18 rokov.

V odseku 2 sa vymedzujú hodnotiace kritériá, na základe ktorých prítomnosti sa diela alebo programy klasifikujú ako nevhodné pre maloletých do 15 rokov.

Podľa písm. a), b) a c) kritériami nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov sú scény alebo spracovanie obsahu s nadmerným využívaním fyzickej agresivity alebo obrazov s násilnými aktami, násilnou smrťou a  detailami ľudského utrpenia, zranení alebo znetvorení. Ako nevhodné sú klasifikované diela alebo programy, v ktorých je témou týranie či osôb alebo zvierat v akejkoľvek forme, alebo v ktorých je týranie využité ako efekt zaujatia pozornosti a zvyšovania napätia deja.

Ako nevhodné do 15 rokov sú klasifikované diela alebo programy, v ktorých sú súčasťou dejovej línie sexuálne scény v spojení s nahotou a jemnými prvkami erotiky, ktorých zaradenie do deja je prvkom dotvárajúcim vzťah muža a ženy, alebo sexuálne scény, ktoré sú samostatným prvkom umeleckého stvárnenia, a ktoré sú doplnkovým alebo jedným z primárnych výrazových prostriedkov posolstva diela alebo programu, ale aj umeleckého vyjadrenia samotného tvorcu.

Podľa písm. d) a e) sa ako nevhodné z hľadiska posudzovania obsahu diela alebo programu pre maloletých do 15 rokov označujú zobrazenia negatívneho správania a rôznych foriem závislostí, najmä ak sú tieto závislosti v línii deja a formou spracovania neprimerane zvýrazňované, alebo sa problém závislostí zľahčuje a závislosť schvaľuje, alebo sú zobrazenia závislostí bez poukázania na možné negatívne následky alebo bez poučenia.

Nevhodnými sú aj scény alebo zobrazenia, v ktorých sa používajú zbrane nie ako obranné, ale ako útočné prostriedky, a to s úmyslom využitia výlučne pre efekt udržania dynamiky deja, strachu a napätia.

Vzhľadom na stupeň psychického vývinu  maloletých a možné riziko, že neadekvátne zhodnotia prezentovaný obsahu alebo že sa u nich navodí efekt chceného napodobňovania atraktívnych hrdinov, sa ako nevhodné obsahy klasifikujú scény situácií alebo správania s vysokým rizikom nebezpečenstva a ublíženia ( napr. tzv. adrenalínové disciplíny, prekonávanie nadľudských fyzických rekordov, podstúpenie rizika a nebezpečnstva za odmenu v „reality programoch“ a i.), a to bez sprievodných prvkov, ktorými sa upozorňuje na možné riziká týchto situácií alebo správania, ako aj možné negatívne následky.

V odseku 3 sa vymedzujú hodnotiace kritériá, na základe ktorých prítomnosti sa diela alebo programy klasifikujú ako nevhodné pre maloletých do 12 rokov.

Podľa písm. a) sa ako nevhodné pre maloletých do 12 rokov rozumejú scény a situácie, ktoré u nich môžu navodiť pocity strachu či depresie, najmä témy z rodinného prostredia, v ktorých je toto pre maloletých bezpečné prostredie narušené, či je to narušenie rodičovských vzťahov alebo narušenie bezpečného rodinného prostredia pod vplyvom vonkajších tlakov, síl či situácií, či prípadná bezmocnosť dospelých voči týmto tlakom a silám. Vzhľadom na emočnú schopnosť maloletých by zobrazenia ohrozenia najbližšieho rodinného prostredia, aj keď stvárneného ako fikcia, mohli viesť k neadekvátnej interpretácii alebo narušiť ich prirodzené predstavy, nehovoriac o narušení ich momentálneho psychického stavu.

Podľa písm. b), c), d) sa ako nevhodné pre maloletých do 12 rokov musia klasifikovať obrazy a scény reálneho násilia, jeho následky a obete, ako aj zobrazenia reálnych negatívnych skúseností a situácií, v ktorých obeťami sú práve maloletí.

Nevhodné pre maloletých do 12 rokov sú aj diela alebo programy žánru sci-fi so zobrazeniami paranormálnych javov, pre ktorých pochopenie nie je percepčná a emočná schopnosť maloletých v tomto veku ešte prispôsobená.

Nevhodnými vzhľadom na stav psychického vývinu maloletých do 12 rokov sú tiež podľa písm. e) a f) scény nahoty, ktoré nie je typickým prvkom rodinného prostredia maloletých v tomto veku. Tak isto nevhodné sú aj zobrazenia situácií, v ktorých je nebezpečnstvo ublíženia si veľmi vysoké a  neadekvátna interpretácia ich významu by mohla vyvolať u maloletých efekt napodobňovania, a tým aj reálnu hrozbu ublíženia si.

V odseku 4 sa vymedzujú hodnotiace kritériá, na základe ktorých prítomnosti, sa diela alebo programy klasifikujú ako nevhodné pre maloletých do 7 rokov.

Nevhodnými pre maloletých do 7 rokov sú scény a situácie, ktoré môžu vyvolať pocity neistoty, strachu, sú to scény s agresívnymi zvieratami, zobrazenia pochmúrneho sveta, ale aj náhle hlučné hudobné a zvukové zmeny, násilie na deťoch a bezmocných, ale aj situácie ohrozenia rodiny a rodinného prostredia.

Podľa odseku 5 základnými princípmi pri klasifikácii audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby bude posudzovanie a vyhodnotenie obsahu vzhľadom na  kontextuálny výskyt určených hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti, s ohľadom na charakter a druh diela (rozprávka, dobrodružno fantastický žáner, krimi, sci-fi, horor, komédia, dráma a i.), ako aj na použité formy umeleckého či žurnalistického stvárnenia.

Povinné osoby klasifikujú prítomnosť kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v obsahoch audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v kontexte deja, hlavne odôvodnenosť či neodôvodnenosť ich použitia v dejových súvislostiach a vo vzťahu k posolstvu diela alebo programu, ale aj vo vzťahu k zvolenej forme individuálnej výpovede tvorcu. Súčasne pri tom sa hodnotí intenzita ako aj frekvencia výskytu jednotlivých hodnotiacich kritérií, odôvodnenosť nadmerného alebo neprimeraného výskytu vymedzených nevhodných kritérií v diele alebo programe. Pri klasifikácii obsahov podľa vekových osobitostí jednotlivých skupín maloletých je potrebné zvažovať vzťah zobrazení k morálnym kontextovým faktorom (najmä zobrazovaných negatívnych alebo agresívnych prejavov) a morálne kontextové súvislosti vo vzťahu k úmyslu, motívu, trestu, ľútosti a následkom. Hodnotenie obsahov vo vzťahu k vymedzeným hodnotiacim kritériám  bez kontextového hľadiska by mohlo viesť k neadekvátnym skresleniam v posudzovaní obsahu.

Pri klasifikácii audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby podľa jednotného systému označovania, vzhľadom na vplyv ich obsahu na psychický a morálny vývin maloletých podľa určených hodnotiacich kritérií, sa dôraz kladie najmä na zobrazenie fyzického, psychického a verbálneho násilia, vulgárny jazyk, erotické zobrazenia vo všetkých formách, prejavy negatívneho či deviantného správania, ale aj zabrazenia vyvolávajúce pocit strachu, depresie či bezmocnosti. Za spoločné znaky násilných obsahov môžu byť považované tie, ktoré zvýrazňujú útočné formy správania, spôsobujú fyzickú, psychickú, materiálnu, emocionálnu a sociálnu škodu. Násilím je každá forma ubližovania, týrania, vyhrážania, fyzický, sexuálny a psychický nátlak, prejav nadvlády a utláčania. Násilné je akékoľvek konanie, ktoré ohrozuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo osobnú slobodu, alebo ktoré vážne poškodzuje osobu, na ktorej je násilie páchané. Za neodôvodnené zobrazenie násilia môže byť považované použitie násilných verbálnych a  násilných fyzických prejavov, pričom spôsob ich uvádzania sa vyzdvihuje samoúčelne bez kontextového opodstatnenia. Výskyt jednotlivých foriem násilia a spôsob ich stvárnenia v diele alebo programe sa teda hodnotí najmä vo vzťahu k schopnosti maloletých spracovať tieto formy, s ohľadom na stupeň a osobitosti ich psychického vývinu, s ohľadom na charakter diela a umelecký alebo žurnalistický žáner, a vo vzťahu k tomuto žánru sa hodnotí adekvátnosť zvolenej formy zobrazenia.

K § 3

Osobitne sa vymedzujú hodnotiace kritériá pre zvukové záznamy umeleckých výkonov, nakoľko slovesné alebo  hudobné diela sa charakterom, formou a spôsobom vyjadrovania podstatne odlišujú od audiovizuálnych diel.

Pri hodnotení textu zvukových záznamov sa vyhodnocuje spracovanie a použitie výrazových prostriedkov v texte tak hudobného ako aj slovesného diela. Hodnotí sa zastúpenie vulgárneho jazyka v texte, akoukoľvek formou spracovania propagované fyzické, psychické alebo verbálne násilie, alebo propagácia a zľahčovanie prejavov negatívneho správania, spracované atraktívnym spôsobom, najmä alkoholizmu, fajčenia, drogových závislostí. Text hudobného či slovesného diela sa vyhodnocuje aj z hľadiska zastúpenia akýchkoľvek prejavov sexuálneho násilia či prejavov neznášanlivosti alebo nenávisti voči jednotlivcom a skupinám.

K § 4

Podľa odsekov 1 a 2 audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckých výkonov, multimediálne diela, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby, ktoré sú vyrobené pre maloletých tzv. detské programy, a ktoré sú formou spracovania a obsahovo prispôsobené úrovni percepcie a sociálnej zrelosti maloletých, môžu byť klasifikované ako vhodné pre maloletých do 12 rokov, a podľa jednotného systému označovania môžu byť tieto diela a programy určené maloletým označované symbolom zeleného macíka. Označenie v zmysle jednotného systému označovania nie je povinnosťou, je ustanovené ako odporúčanie, ktoré má uľahčiť orientáciu rodičov pri výbere vhodného diela alebo programu pre ich deti. Základným princípom pri klasifikácii diela alebo programu určeného maloletým do 12 rokov je vhodnosť pre celú skupinu maloletých do 12 rokov a neprítomnosť hodnotiacich kritérií podľa § 2 odsek 3 a 4 tejto vyhlášky.

Audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckých výkonov, multimediálne diela, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby, ktoré nie sú nevhodné pre maloletých a zároveň nie sú vzhľadom na formu spracovania a zvolené výrazové prostriedky určené maloletým, môžu byť klasifikované ako vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých, sú to tzv. univerzálne diela a programy, a podľa jednotného systému označovania môžu byť tieto diela a programy označené symbolom zeleného písmena veľkej abecedy U. Obdobne ako pri dielach a programoch určených maloletým, označenie tzv. univerzálnych diel a programov v zmysle jednotného systému označovania nie je povinnosťou, je ustanovené ako odporúčanie, ktoré má uľahčiť orientáciu rodičov a verejnosti v ponuke médií.

Podľa odsekov 3 až 6 audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckých výkonov, multimediálne diela, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby, ktoré sú vyrobené výlučne na výchovné a vzdelávacie účely, a ktoré obsahujú hodnotiace kritériá podľa § 2 odseky (1) až (4) sú podľa jednotného systému klasifikované ako vhodné pre maloletých. Základnou podmienkou klasifikovania týchto diel a programov ako vhodných pre jednotlivé skupiny maloletých je označenie ich výrobcom, že sú určené pre účely výchovy a vzdelávania. Sú to programy vyrobené odborníkmi danej oblasti, ktorej sa dielo alebo program týka. Aj keď diela a programy obsahujú niektoré hodnotiace kritététia nevhodnosti alebo neprístupnosti, spôsob spracovania a forma zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií pod dohľadom odborníkov pre danú oblasť by mali zaručiť, že ich prítomnosť nebude negatívne vplývať na psychické danosti a osobitosti jednotlivých vekových skupín maloletých, ktorým sú určené. Sú to predovšetkým programy pre predškolské a školské zariadenia, odborné alebo vzdelávacie inštitúcie alebo televízne vysielanie ako programy publicistického alebo dokumentárneho charakteru. Pre uľahčenie orientácie verejnosti a rodičov, sa audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckých výkonov, multimediálne diela, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby, ktoré sú vyrobené výlučne na výchovné a vzdelávacie účely, označujú zelenými symbolmi jednotného systému označovania s vyznačením vekového ohraničenia podľa určenia diela alebo programu pre jednotlivé vekové skupiny maloletých.

K § 5

Osobitne sa návrhom upravujú podrobnosti pri uplatňovaní jednotného systému označovania pri zaraďovaní programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby do vysielania.

Podľa odseku 1 programy alebo iné zložky televíznej programovej služby, ktoré sú klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov, možu byť zaradené do vysielania iba v čase od 22.00 hodiny do 06.00 hodiny a nevhodné pre maloletých do 15 rokov v čase od 20.00 hodiny do 06.00 hodiny. Na dodržiavanie ustanovených povinností v televíznom vysielaní podľa tejto vyhlášky dohliada Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Podľa odseku 2 pred vysielanie programov, ktoré sú klasifikované ako vhodné pre maloletých do 12 rokov, tzv. detské programy, a ani po odvysielaní týchto programov nemôže vysielateľ zaradiť program alebo inú zložku televízneho vysielania (reklama, telenákupné šoty, oznámenia o vlastnom programe a i.), ktoré sú klasifikované ako nevhodné pre maloletých do 12 rokov. Obmedzenie sa týka aj tzv. časovej opony 06.00 hodiny. Ak sa vysiela program určený maloletým o  06.00 hodine, nemôže byť pre jeho vysielaním zaradený do vysielania program, ktorý je nevhodný pre túto vekovú skupinu maloletých, aj keď sa to týka času, v ktorom je možné vysielať programy nevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov. Toto obmedzenie platí bez ohľadu na dĺžku programov zaradených do vysielania pred alebo po odvysielaní programu určeného maloletým do 12 rokov.

Podľa odseku 3 spravodajské programy a priame prenosy, ktoré môžu byť klasifikované ako vhodné pre vekové skupiny maloletých, aj keď primárne nie sú určené pre maloletých, vysielateľ neoznačuje symbolom jednotného systému označovania.

Osobitným prípadom sú spravodajské príspevky, ktorých súčasťou sú obrazové príspevky, ktoré prinášajú obrazy nešťastí, reálneho násilia, živelných pohrôm a katastrof, ich následky a následky na obetiach. Pred odvysielaním týchto príspevkov musia byť verejnosť a rodičia upozornení na nevhodnosť týchto príspevkov, ich odvysielaniu predchádza slovné upozornenie znenia: „Nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov.“.

K § 6

  Návrh upravuje podrobnosti o uplatňovaní jednotného systému označovania v programovej ponuke vo vysielaní alebo v prehľade programov, ktoré vysielateľ pre potreby informovania verejnosti o vlastnom televíznom programe poskytuje na zverejnenie v iných médiách.

V odseku 1 sa ustanovuje, že programy alebo iné zložky televíznej programovej služby, ktoré sú nevhodné alebo nevhodné a neprístupné pre maloletých musia byť označené grafickými symbolmi podľa jednotného systému označovania počas celej doby vysielania týchto programov alebo týchto iných zložiek televíznej programovej služby.

Podľa odseku 2 ak je do vysielania zaradené oznámenie vysielateľa televíznej progamovej služby o vlastnom programe, tzv. upútavka, a oznámenie sa týka programu, ktorý je klasifikovaný ako nevhodný alebo nevhodný a neprístupný pre maloletých, oznámenie (upútavka) musí byť počas celej doby jeho vysielania označené rovnakým symbolom ako program samotný, aj keď je to program, ktorý bude odvysielaný v najbližšom čase alebo v budúcnosti, vysielateľ oznámením o vlastnom programe (upútavkou) informuje divákov aj o vhodnosti, resp. nevhodnosti samotného programu. Pre zaraďovanie oznámenia o vlastnom programe do vysielania platia rovnaké pravidlá a povinnosti ako pre programy samotné.

Odseky 3 a 4 ustanovujú, že v programovej ponuke vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorú vysielateľ zverejňuje prostredníctvom textových informácií alebo teletextu, sa k  nevhodným alebo nevhodným a neprístupným programom uvedie aj príslušný grafický symbol. Obdobne sa grafický symbol k programom uvedie aj v prehľade programov, ktorý vysielateľ poskytuje na zverejnenie hromadným informačným prostriedkom.

K § 7

Určuje sa spôsob označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckého výkonu, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby grafickými symbolmi uvedenými v prílohe tejto vyhlášky. Všetky nevhodné alebo nevhodné a neprístupné diela a programy musia byť označené grafickým symbolom jednotného systému označovania.

Audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckých výkonov, multimediálne diela, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre maloletých do 12 rokov alebo audiovizuálne diela, zvukové záznamy umeleckých výkonov, multimediálne diela, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých sa môžu označiť grafickým symbolom jednotného systému označovania, nie je však povinnosťou upozorniť na uvedený charakter diela či programu.

K § 8

Ustanovuje sa účinnosť vyhlášky od 1. januára 2008.