Návrh Koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej
kultúry
1. Úvod
Po roku 1989 sa uskutočnili dve vlny
decentralizácie v oblasti kultúry. V roku 1990 to bola prvá vlna,
ktorá súvisela s obnovou miestnej územnej samosprávy a v roku
2002 druhá vlna, ktorá súvisela s vytvorením regionálnej územnej
samosprávy. Vzhľadom k existencii štátnej kultúrnej politiky
a absencii koncepčného dokumentu pre oblasť rozvoja kultúry na úrovni
regiónov a sídiel vznikla potreba pripraviť analýzu stavu miestnej
kultúry, preskúmať zabezpečovanie kultúry regionálnou územnou samosprávou
a zostaviť Návrh Koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej
kultúry (ďalej len „koncepcia“). Návrh koncepcie sa
zaoberá vytváraním lepších podmienok pre rozvoj kultúry zo strany verejnej
správy. Týmto chce prispieť k celkovému zlepšovaniu podmienok pre rozvoj
kultúry v najširšom chápaní, teda aj v mimo inštitucionálnej sfére.
Koncepcia vychádza z vymedzenia
jednotlivých úrovní rozvoja kultúry od celoštátnej cez regionálnu až po
miestnu. Opisuje základnú sieť kultúrnych inštitúcií a kultúrnej
infraštruktúry na území, pomenúva kompetencie a úlohy verejnej správy, ako
aj ďalších aktérov miestnej a regionálnej kultúry. Definuje ich vzájomné
väzby a prepojenia. Návrh koncepcie poskytuje odporúčania vedúce
k rozvoju miestnej a regionálnej kultúry pre jednotlivé úrovne
verejnej správy. Proces prípravy návrhu koncepcie rozvoja miestnej a
regionálnej kultúry bol z metodologického hľadiska navrhnutý ako široký
participačný proces s výskumnými a analytickými prvkami.
V procese zostavovania návrhu koncepcie sa realizoval celý rad konzultácií
a stretnutí so zástupcami územnej samosprávy, kultúrnymi inštitúciami
v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, zástupcami Združenia miest a obcí
Slovenska (ďalej len „ZMOS“), Únie miest
Slovenska a odbornej verejnosti. Súčasťou procesu bola aj realizácia
dotazníkových prieskumov stavu, nástrojov a trendov rozvoja miestnej
a regionálnej kultúry. Oslovené pri ňom boli všetky mestá
a obce, vyššie územné celky na zmapovanie najzásadnejších územných
a inštitucionálnych vzťahov a väzieb pri zabezpečovaní kultúry
v jednotlivých sídlach a regiónoch. Koncepcia, ako aj výsledky
východiskovej analýzy budú slúžiť na zostavenie návrhu Stratégie rozvoja
miestnej a regionálnej kultúry.
2. Ciele
koncepcie
Cieľom tejto
koncepcie je:
–
opísať kompetenčné,
inštitucionálne a finančné väzby v miestnej a regionálnej kultúre,
–
opísať stručne
aktuálny stav a súčasné trendy rozvoja miestnej a regionálnej
kultúry,
–
opísať okruh aktérov v
miestnej a regionálnej kultúre,
–
poskytnúť prehľad
základných nástrojov rozvoja miestnej a regionálnej kultúry,
–
definovať všeobecne
platné princípy rozvoja miestnej a regionálnej kultúry,
–
opísať koordinačné
a systémové mechanizmy v miestnej a regionálnej kultúre,
–
pomenovať optimálne
modely a systémy na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry,
–
definovať východiská
na prípravu a tvorbu Stratégie rozvoja osvetovej činnosti a Stratégie rozvoja
miestnej a regionálnej kultúry.
3. Východiská
3.1. Základné
kompetenčné a inštitucionálne väzby v oblasti miestnej
a regionálnej kultúry
Výkladový slovník základných pojmov, ktoré súvisia
s problematikou miestnej a regionálnej kultúry, je uvedený v prílohe
číslo 1 návrhu koncepcie a prehľad základných právnych predpisov upravujúcich
rozvoj kultúry a ochranu jednotlivých súčastí kultúrneho dedičstva v Slovenskej
republike je uvedený v prílohe číslo 5 návrhu
koncepcie.
K základným právnym normám upravujúcim kompetencie
jednotlivých úrovní verejnej správy v oblasti kultúry (podrobnejší popis
ich kompetencií je uvedený v prílohe číslo 2 návrhu koncepcie)
patria:
-
zákon Slovenskej
národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov,
-
zákon č. 416/2001 Z.
z. o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov,
-
zákon č. 302/2001 Z.
z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych
krajoch) v znení neskorších predpisov,
-
zákon č. 575/2001 Z.
z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov,
-
zákon č. 503/2001 Z.
z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 351/2004 Z. z..
Kompetencie samotné ešte dostatočne presne nevystihujú
spektrum a množstvo úloh, ktoré verejná správa a jej inštitúcie
zabezpečujú pri podpore a rozvoji kultúry. Úlohy, najmä územnej
samosprávy, ktoré sa z pohľadu kultúry vynárajú, sú užitočné a potrebné na
podporu komplexnejšieho miestneho a regionálneho rozvoja. Tieto nové úlohy
zároveň posilňujú konkurencieschopnosť sídiel a regiónov pri
zabezpečovaní udržateľného a vyváženého územného rozvoja sídiel
a regiónov. Koncepcie či stratégie pre oblasť rozvoja miestnej
a regionálnej kultúry majú uľahčiť obnovu kultúrnej, historickej
a spoločenskej kontinuity procesov na miestnej a regionálnej úrovni,
podporiť zachovávanie a zveľaďovanie hmotného a nehmotného kultúrneho
dedičstva, identity a tradície.
Koncepcia sa prierezovo dotýka všetkých oblastí kultúry
(osvetová činnosť, múzejná a galerijná činnosť, divadelná činnosť, činnosť
v oblasti audiovízie, ochrana pamiatkového fondu, knižničná činnosť
a ostatné činnosti v oblasti kultúry) z čoho vyplýva prierezový
charakter úloh a kompetencií územnej samosprávy v oblasti kultúry.
Verejná správa vytvára rámce a predpoklady na rozvoj kultúry, zabezpečuje
základnú sieť kultúrnych inštitúcií a kultúrnej infraštruktúry
v území. Podporuje tiež ďalšie subjekty participujúce na kultúrnom živote
spoločnosti, regiónov a sídiel. Úlohy územnej samosprávy v oblasti
rozvoja kultúry a podmienok sú nezastupiteľné a dominantne stanovujú
charakter i obsahové zameranie realizovaných aktivít, ako aj
inštitucionálnu bázu tohto segmentu kultúry. Podrobnejší opis úloh jednotlivých
stupňov verejnej správy v oblasti kultúry a tiež účasti ďalších aktérov na
rozvoji miestnej a regionálnej úrovni je súčasťou prílohy číslo 3.
3.2. Aktéri a subjekty vstupujúce do zabezpečovania kultúry
na miestnej a regionálnej úrovni
Popri
zabezpečovaní rozvoja kultúry subjektmi verejného sektora na území obce
a kraja majú preto nenahraditeľnú úlohu pri rozvoji kultúry a ochrane
kultúrnych hodnôt aj konkrétne osobnosti, jednotlivci a skupiny obyvateľov
obce a kraja, ktoré sa najviac spájajú s rozvojom kultúry na ich území. Sú to
najmä starostovia a primátori, pracovníci obecných úradov a úradov VÚC,
obecných, regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií na území obce a kraja,
obecní kronikári, miestni učitelia, farári, duchovní a misijní pracovníci,
rôzni dobrovoľníci a občania ochotní pomôcť bezplatne, a osobitne miestne
osobnosti a lídri v oblasti kultúry. Patria k nim aj pracovníci rôznych
neziskových organizácií a občianskych združení na území obce a kraja
a experti na niektorú z oblasti kultúry.
4. Stručná východisková analýza súčasného stavu
Decentralizácia kultúry
v rokoch 1990 a 2002 vytvorila jasný systém prerozdelenia
zodpovedností a kompetencií, čo prispelo k celkovej inštitucionálnej
stabilizácii sektoru kultúry. Napriek tomu existuje ešte mnoho prekážok
a obmedzení, ktoré neumožňujú kultúrnym inštitúciám, sídlam alebo regiónom
naplno využiť a rozvinúť svoj rozvojový potenciál. Kultúra je fenomén, ktorý
zahŕňa aspekty udržateľného a územného rozvoja, kvality života, kultúrnej
identity, historickej a spoločenskej kontinuity. Kultúra a kultúrne
dedičstvo každej obce alebo mesta má spoluvytvárať pocit domova, bezpečia, ale
i zvyšovať atraktivitu ich územia, tak pre jeho obyvateľov, miestne firmy,
ako aj pre návštevníkov územia či prípadných investorov. Podpora miestnych
kultúrnych aktivít a kultúrneho života a dôkladné poznanie kultúrnych
zdrojov územia sa tak stáva konkurenčnou výhodou, silnou stránkou a znakom
rozvoja obcí. Kultúra dnes stojí pred množstvom najkomplexnejších úloh.
Jednotlivé jej časti nie je možné vnímať ako izolované subsystémy. Úroveň
zabezpečenia kultúry a prístupu k nej je značne variabilná od
finančných podmienok, ľudských zdrojov po inštitucionálne podmienky
jednotlivých sídiel a regiónov. Doteraz využívané nástroje už dosiahli
limity svojho napredovania, a preto je potrebný ďalší komplexnejší rozvoj
týchto nástrojov, čo bude možné dosiahnuť ich postupnou inováciou. Impulzy
a inšpiráciu na rozvoj kultúry na miestnej a regionálnej úrovni možno
nachádzať v oblasti informatizácie (procesy digitalizácie kultúrneho
dedičstva, časového a priestorového spracovania poznatkov o území),
v urbánnej dimenzii kultúry, pri zlepšovaní manažmentu lokalít kultúrneho
dedičstva a kultúrnych centier, pri zlepšovaní obnovy kultúrnej
infraštruktúry, pri premene tradičných miestnych kultúrnych inštitúcií na
komplexné kultúrne a komunitné inštitúcie.
V rokoch 2002 až 2006 vznikali
postupne nové finančné rámce na rozvoj kultúry. Z hľadiska územnej
samosprávy bola najzásadnejším novým finančným rámcom na tvorbu rozpočtov
miest, obcí a VÚC fiškálna decentralizácia, ktorá sa zaviedla od 1.
januára 2005 ako súčasť reformy verejnej správy. Od roku 2004 začal fungovať
nový jednotný grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, poskytujúci dotácie pre neštátne subjekty, ktorý výrazne
zvýšil objem poskytovaných finančných prostriedkov. Objem financií, ktoré
grantový systém poskytol v roku 2006
(cca 700 mil. Sk), bol trojnásobný oproti roku 2002. Pre oblasť kultúry
a kultúrneho dedičstva boli tiež sprístupnené štrukturálne fondy
v rámci skráteného programovacieho obdobia rokov 2004 a 2006, kde
celkovo kultúra a kultúrne dedičstvo získalo viac ako 850 mil. Sk. Oblasť
kultúry tak v týchto rokoch (2004 – 2006) prvýkrát participovala na
čerpaní štrukturálnych fondov EÚ. Pre oblasť kultúrneho dedičstva boli
sprístupnené aj finančné mechanizmy Európskeho hospodárskeho priestoru
a Nórskeho kráľovstva v objeme zhruba 450 mil. Sk, určené na roky
2004 až 2009. Nové programovacie obdobie štrukturálnych fondov na roky 2007 až
2013 ráta s tým, že na projekty v oblasti kultúry a kultúrneho
dedičstva pôjde okolo 12 mld. Sk. Vytvorili sa tiež podmienky na uplatnenie
tzv. inovačných finančných mechanizmov a rozvoj PPP partnerstiev. Súčasťou
týchto procesov je aj postupné zavádzanie programového rozpočtovania vo
verejnej správe, ktorého cieľom bolo zlepšiť efektivitu vynakladaných verejných
prostriedkov a zamerať sa na dosahovanie konkrétnych cieľov.
Z hľadiska celkového financovania kultúry možno konštatovať, že sa od roku
2005 zastavil celkový prepad výdavkov na kultúru z verejných zdrojov, čo
je však regionálne veľmi diferencované. Možno tiež povedať, že vznikli
kvalitatívne a kvantitatívne nové a lepšie finančné rámce na rozvoj
kultúry. Napriek tomu v niektorých oblastiach kultúry či regiónoch
pretrváva kríza financovania kultúry.
Územná samospráva sa dnes podieľa na
podpore a na zabezpečovaní kultúry finančne rovnakým objemom ako Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky a centrálne
inštitúcie v oblasti kultúry. Táto rovnováha je len medzistupňom trendu
posilňovania podielu územnej samosprávy na financovaní kultúry (Tab. 1). Tento
trend však nemôže znamenať, že centrálna úroveň rezignuje na svoje úlohy pri
finančnej podpore rozvoja miestnej a regionálnej kultúry. Preto by bolo vhodné
definovať oblasti verejného záujmu pre doplnkovú finančnú podporu miestnej a
regionálnej kultúry, ktoré by sa mali poskytovať prostredníctvom viacerých finančných
mechanizmov. Dôležitým poznatkom je aj to, že v posledných rokoch došlo
k zastaveniu prepadu financovania kultúry z verejných zdrojov ako
celku. Aj napriek tomu však existujú veľké regionálne disparity vo financovaní
kultúry.
Tab. 1: Objem
finančných zdrojov vyčleňovaných na kultúru z rozpočtov verejnej správy
|
Finančné zdroje
za rok 2006 |
V mld. Sk |
v % |
|
Štátny rozpočet |
3 729,8 |
48,5 |
|
Výdavky VÚC |
1 387,5 |
18,0 |
|
Výdavky obcí |
2,572,9 |
33,5 |
|
Výdavky VÚC
a obcí spolu |
3 960,4 |
51,5 |
|
Spolu za SR |
7 690,2 |
100,0 |
Zdroj údajov: MF
SR, Datacentrum
Do komplexného dotazníkového prieskumu stavu, nástrojov
a trendov rozvoja miestnej a regionálnej kultúry sa zapojilo 1011 obcí
a 4 regióny (VÚC). Zo základného zhodnotenia dotazníkového prieskumu možno
uviesť niekoľko hodnotných údajov:
-
Obce poskytli na
kultúru v roku 2006 celkovo 3,08 % zo svojich celkových výdavkov,
z toho jedna štvrtina financií bola určená na kapitálové výdavky
a tri štvrtiny na bežné výdavky; v
obciach s menej ako 500 obyvateľmi výdavky na kultúru dosahovali 16,3%,
v obciach s 500 až 1000 obyvateľmi zhruba 2,3% a najmenší podiel
výdavkov na kultúru iba 0,9% bol zaznamenaný v kategórii miest medzi
50 000 až 100 000 obyvateľmi.
-
Priemerné výdavky obcí
na jedného obyvateľa sa v roku 2006 pohybovali na úrovni 403 slovenských
korún, v obciach s menej ako 500 obyvateľmi výdavky na kultúru na jedného
obyvateľa dosahovali priemerne 1590 slovenských korún, v obciach
s 500 až 1000 to bolo priemerne 278 slovenských korún a najmenší
podiel výdavkov na kultúru na jedného obyvateľa len 84 slovenských korún bol
v už zmienenej kategórii miest medzi 50 000 až 100 000
obyvateľmi pričom platí, že aj v vnútri týchto jednotlivých veľkostných
kategórií sídiel sú disparity závislé od jeho geografickej dostupnosti,
ekonomickej či sociálnej situácie.
-
Existujú značné
regionálne disparity v dostupnosti kultúrnej ponuky a zabezpečovaní
kultúry, ktoré závisia od viacerých faktorov; v určitých obciach či
regiónoch je potrebné dobudovať chýbajúcu infraštruktúru, resp. zlepšiť
kultúrnu ponuku a tým zastaviť úpadok kultúrneho života v obci
a jej okolí (v prieskume viac ako 50% obcí deklarovalo nedostatočnú
a málo vyhovujúcu dostupnosť kultúry).
-
Celkovo možno
konštatovať, že existuje požiadavka a verejný záujem na zlepšenie právneho
postavenia kultúrnych inštitúcií miestnej územnej samosprávy. Priemerný počet
kultúrnych pracovníkov skúmaných obcí pre oblasť kultúry je jeden pracovník na
1000 obyvateľov pričom zhruba 80% týchto pracovníkov sú pracovníci obecných
kultúrnych inštitúcií a 20 % pracovníci pre oblasť kultúry na obecných
úradoch.
-
Prieskum poukázal na
tradične silné postavenie starostu, miestnych učiteľov a cirkevných predstaviteľov
v kultúrnom živote obce a pri jeho zabezpečovaní. Významnú úlohu tu
zohrávajú aj pracovníci obecného úradu, dobrovoľní pracovníci a miestni
kronikári.
-
Viac ako 50 % obcí
ešte nemá spracovanú svoju monografiu, ktorá je považovaná za určitý základný
kameň aktivizácie záujmu o ochranu a budovanie miestnej identity.
-
Dôležitý údaj
vyplývajúci z výskumu bol aj ten, že zatiaľ čo v obciach veľkostnej
kategórie do 5000 obyvateľov je kultúra zabezpečovaná dominantne obecným
úradom, v obciach s väčším počtom obyvateľov ako 5000 ju už
v rozhodujúcej miere zabezpečujú obecné kultúrne inštitúcie.
Predpokladaný vyšší ekonomický rast Slovenska
v nasledujúcich rokoch by mal priaznivo pôsobiť pre postupné zvyšovanie
investícií aj do rozvoja kultúry. Podpora kultúry a rozvoj miestnej
a regionálnej kultúry, vzhľadom na svoj prierezový charakter, je prínosom
pre viaceré oblasti spoločenského a hospodárskeho života:
–
predstavuje jednu
z priamych foriem programov a aktivít sociálnej
prevencie, prevencie kriminality a prevencie pred inými negatívnymi
spoločenskými javmi;
–
má významnú iniciačnú
a integrujúcu úlohu v procese komunitného a miestneho rozvoja;
–
významne prispieva k
skvalitneniu procesov strategického plánovania sídla a regiónov;
–
prispieva k
rýchlejšiemu znižovaniu regionálnych disparít, spoločenskému a hospodárskemu
pozdvihnutiu zaostávajúcich sídiel a regiónov;
–
podporuje rozvoj
inovácie a vytváranie tovarov a služieb s vyššou pridanou hodnotou;
–
podporuje rozvoj
ľudských zdrojov a skvalitňuje výchovno-vzdelávací proces;
–
podporuje rozvoj
podnikania a rozvoj služieb na území;
–
zlepšuje prípravu na
projekty regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka;
–
podporuje zlepšovanie
starostlivosti o krajinu a kultúru prostredia.
SWOT analýza východiskovej situácie stavu v miestnej
a regionálnej kultúre (v členení od všeobecnejších po konkrétne aspekty
v jednotlivých oblastiach):
Silné stránky
-
tradične silný vzťah
miest, obcí a regiónov k oblasti kultúry a kultúrnej
identite;
-
pretrvávajúci
intenzívny záujem občanov o napĺňanie svojich kultúrnych potrieb;
-
bohaté kultúrne
dedičstvo (hmotné a nehmotné) Slovenska, jeho regiónov a sídiel;
-
kreatívni ľudia
a skúsenosti s realizáciou rôznorodých kultúrnych projektov;
-
optimálne tvorivé
prostredie na dôstojnú prezentáciu a konfrontáciu najzaujímavejších umeleckých výsledkov jednotlivcov
a kolektívov – detí, mládeže a dospelých na celoštátnych postupových
prehliadkach, festivaloch a výstavách s domácou a zahraničnou
účasťou v jednotlivých oblastiach záujmovej umeleckej tvorivosti;
-
dobrá finančná
perspektíva pre oblasť kultúry v oblasti štrukturálnych fondov;
-
široko etablovaný
inštitucionálny systém – inštitúcie, infraštruktúra a odborné zázemie;
-
vytvorenia Centra
dištančného vzdelávania v kultúre v NOC ako efektívnej formy
vzdelávania v miestnej a regionálnej kultúre.
Slabé stránky
–
slabé spoločenské
povedomie o význame kultúry pre miestny a regionálny rozvoj
a zlepšovanie kvality života;
–
nedostatočná
realizácia niektorých procesov na miestnej úrovni, hlavne v oblasti
mapovania kultúrnych, historických a spoločenských procesov, zdrojov a
javov územia;
–
nedostatočné
využívanie sociálneho kapitálu sídiel a regiónov pri zapájaní občanov do
plánovania a riadenia kultúrnych procesov, ale aj tvorby kultúrnych
hodnôt;
–
význam architektúry a
kultúry prostredia kultúrnej infraštruktúry (exteriér a interiér) je
podceňovaný;
–
nedostatočné
a nejednotné značenie prístupu ku kultúrnym, komunálnym a turistickým
cieľom v systéme dopravného a informačného značenia;
–
nedostatočne kvalitné
spravovanie lokalít kultúrneho dedičstva: problémy so základnou údržbou,
bezpečnosťou a chýbajúca infraštruktúra; nedostatočná interpretácia týchto
lokalít a kultúrneho potenciálu krajiny (z hľadiska príbehu historickej budovy
a lokality, opísania a priblíženia identity, autenticity lokality, sídla či
regiónu) a nedostatočné doplnkové služby pre návštevníkov;
–
absencia lepšieho
uplatňovania štandardov kultúrnej vybavenosti sídiel a regiónov
a politiky jej obnovy (vysoká energetická náročnosť, zastaranosť
priestorov, nedostatočné vybavenie) a zhodnocovania resp. obmedzené
možnosti jej dobudovania;
–
nedostatočné
vzdelávanie v oblasti manažmentu a marketingu kultúry;
–
nízka ponuka
a účasť umeleckých súborov a umelcov jednotlivcov z národných
a regionálnych kultúrnych inštitúcií na podujatiach v zaostávajúcich
a odľahlých častiach Slovenska;
–
nedostatočný systém
doplnkovej finančnej podpory miestnej a regionálnej kultúry zo strany
grantových systémov verejnej správy;
–
zaostávajúce finančné
zabezpečenie kultúry v zaostávajúcich sídlach a regiónoch za
potrebami obyvateľstva;
–
rezervy
v možnostiach rozvoja kultúrnych inštitúcií limitujú získavanie financií
na činnosť a riadenie komplexnejších rozvojových projektov;
–
nedostatočné
celospoločenské oceňovanie kultúrnych počinov jednotlivcov, kolektívov,
inštitúcií a obcí v oblasti miestnej a regionálnej kultúry;
osobitne dobrovoľníkov ako spoločenského fenoménu;
–
nejednoznačnosť
terminológie niektorých kultúrnych fenoménov uplatňujúcich sa v miestnej
a regionálnej kultúre;
–
absencia aktualizácie
Zásad celoštátnych súťaží amatérskej umeleckej tvorby, resp. Národného programu
rozvoja amatérskej umeleckej tvorby;
–
slabé zaradenie
amatérskej umeleckej tvorby do Národného programu boja proti drogám.
Ohrozenia
–
chýbajúce vnútorné
naplnenie jednotlivca, nedostatočná motivácia na vlastné aktivity
a sebarealizáciu; nedostatok športových aktivít;
–
duchovná prázdnota,
sociálne vylúčenie a riziko izolovanosti jednotlivca od života
komunity;
–
pretrvávanie
nedostatočne účinného systému podpory miestnej a regionálnej kultúry zo
strany grantových a dotačných systémov verejnej správy;
–
kumulácia negatívnych
dopadov úpadku kultúry v sídle a regióne na rodinu
a rodinný život, prostredie na život rodiny a spoločenské uplatnenie
rodiny a možnosti jej komunitnej angažovanosti;
–
rozpad sociálnej
záchrannej siete pre časť populácie v ohrození, ktorá je vytváraná
voľnočasovými a komunitnými aktivitami osvetových zariadení pri nejasnej
politike a nejasnej podpore rozvoja miestnej a regionálnej kultúry;
–
zanedbávanie ochrany
miestnej identity a autentickosti, vedúce k strate génia loci,
kultúrnej diverzity a multikultúrnosti – prirodzených atraktivít sídla,
regiónu, vedúce k uniformite a priemernosti, ale aj strate pocitu
domova;
–
hospodárska zaostalosť
a nízka ekonomická výkonnosť územia – psychická depresia z nedostatku
práce;
–
možnosť prehlbovania
rozdielov vo vybavenosti sídiel a regiónov kultúrnou infraštruktúrou
a s ňou súvisiaca disproporcia kultúrnej ponuky;
–
nedostatočná
koordinácia subjektov pôsobiacich v oblasti amatérskej umeleckej tvorby na
všetkých úrovniach štátnej správy, samosprávy a neziskového sektora;
–
nedostatočným
aplikovaním systému celoživotného vzdelávania do kultúry by sa nedostatočne
zabezpečil rozvoj miestnej a regionálnej kultúry a nevyužili sa
možnosti čerpania eurofondov pre túto oblasť;
–
nedostatočná podpora
rozvoja osobností a rozvoja talentu detí a mládeže.
Príležitosti
–
budovanie vzťahu
komunity s lokalitou – reetablovanie pretrhnutých liniek; obnova kultúrnej,
historickej a spoločenskej kontinuity;
–
rozvoj zmysluplného
a hodnotného trávenia voľného času a rozvoj vzťahov v komunite;
–
tvorba spoločných
hodnôt, budovanie bezpečných a zdravých komunít;
–
uplatnenie kultúry ako
rozvojového impulzu pre Slovensko, regióny, mestá a obce;
–
nevyužívané plochy
a priestory, ktoré sú súčasťou alebo by mohli byť súčasťou kultúrnej
vybavenosti sídiel regenerovať, či prenajímať a skĺbiť pritom podľa
možnosti vhodných nájomcov s kultúrnym obsahom a zameraním inštitúcie
v sídle či regióne;
–
aktualizácia
a aktívnejšie využívanie štandardov kultúrnej vybavenosti sídiel
v praxi;
–
spoločné využívanie kvalitných
priestorov na kultúru (napríklad kvalitné divadelné pódiá a štúdiá, javiská
alebo konferenčné miestnosti a pod.) pre čo najvyšší počet profesionálnych, ako
aj záujmových subjektov a združení v okolitom území;
–
význam architektúry a
kultúry prostredia kultúrnej infraštruktúry zohľadniť pri obnove a využívaní
objektu; znižovanie energetickej náročnosti riešiť súbežne s plánom obnovy a
využitia objektu;
–
vytvorenie
optimálnejších podmienok na činnosti kultúrnych inštitúcií verejnej správy
definovaním novej, príp. vhodnejšej právnej formy pre ich činnosť
a príbuzné činnosti;
–
šanca na zlepšenie
systému financovania a doplnkového financovania kultúry z verejných
zdrojov je v príprave a prijatí zákona o financovaní kultúry
z verejných zdrojov;
–
definovanie
konkrétnych nových a aktualizácia existujúcich nástrojov pre podporu
rozvoja miestnej a regionálnej kultúry prostredníctvom prípravy
a prijatia Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry;
–
vytvoriť nové ceny za
rozvoj miestnej a regionálnej kultúry a oceňovať záujmové kolektívy
a jednotlivcov za mimoriadne výsledky dosiahnuté pri prezentácii doma i
v zahraničí;
–
prehlbovanie
programovej a vecnej spolupráce inštitúcií zriaďovaných miestnou územnou
samosprávou pre oblasť aktívneho využívania voľného času a miestny rozvoj
– smerovanie k integrovaným kultúrnym, komunitným a informačným centrám
(multifunkčným centrám);
–
využitie
štrukturálnych fondov pre kultúru ako významného finančného nástroja
podporujúceho komplexný rozvoj regiónov, sídiel a konkurencieschopnosť
Slovenska;
–
podporovať proces
tvorby moderného výkladového a terminologického slovníka
kultúrno-osvetovej činnosti a fenoménov miestnej a regionálnej
kultúry;
–
v súlade so
systémom celoživotného vzdelávania po zavedení systému kvality v Národnom
osvetovom centre zabezpečiť certifikáciu
Národného osvetového centra ako vzdelávacej ustanovizne, zabezpečiť
certifikáciu lektorov a manažérov vzdelávania a akreditovať ďalšie
vzdelávacie programy v modulovej podobe s perspektívou pridelenia
kreditov;
–
zapojiť Slovákov žijúcich v zahraničí do
súťaží a prehliadok amatérskej umeleckej tvorby;
–
spolupracovať s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
pri začleňovaní zdravotne postihnutých do kultúrnych aktivít a prehliadok
amatérskej umeleckej tvorby.
Zatiaľ čo slabé stránky a ohrozenia predstavujú
disparity miestneho a regionálneho rozvoja kultúry, silné stránky
a príležitosti predstavujú faktory rozvoja. Disparity a faktory
rozvoja tvoria základ syntézy východiskovej analýzy, pomenúvajú hlavné okruhy
problémov, načrtávajú spoločné potreby a možnosti riešení na
zabezpečenie optimálneho rozvoja miestnej a regionálnej kultúry.
5.
Nástroje rozvoja miestnej a regionálnej kultúry
V európskom priestore sa kultúrna
politika chápe ako štátom utvárané prostredie, v ktorom sa uskutočňujú procesy
tvorby, uchovávania a šírenia kultúrnych hodnôt. Za hlavné nástroje, ktoré
štát používa, sa považujú:
–
legislatívne opatrenia
smerujúce k rozvoju kultúry,
–
financovanie kultúry
z verejných zdrojov a opatrenia umožňujúce viaczdrojové financovanie
kultúry,
–
zabezpečenie
dostupnosti informácií o kultúre, spôsoby ich šírenia, ako aj prístup občanov
ku kultúre.
Túto definíciu kultúrnej politiky
môžeme uplatniť na všetky zložky verejnej správy – národnú, regionálnu aj
miestnu. Zabezpečenie kultúry na území obce (kultúrne zdroje, aktivity a
inštitúcie) predstavuje súhrn všetkých aktivít miestnych, regionálnych,
národných kultúrnych inštitúcií vrátane medzinárodných (ak
existujú), kultúrnych programov a projektov realizovaných na území obce,
vrátane občianskej participácie (napríklad spolkovej činnosti)
a participácie podnikateľského sektora v oblasti kultúry.
K základným nástrojom rozvoja miestnej a regionálnej
kultúry patria:
-
finančné nástroje,
-
inštitucionálna kapacita a štruktúry,
-
podpora kultúrnej produkcie, tvorby, aktivít
a služieb,
-
monitorovacie, hodnotiace
a vývojové nástroje,
-
koordinačné a riadiace nástroje,
-
zázemie pre tvorbu, šírenie a sprístupňovanie
kultúrnych hodnôt – kultúrna infraštruktúra,
-
výchovno-vzdelávacie a spoločenské nástroje,
-
legislatívne nástroje,
-
sprístupňovanie
kultúry cez médiá, v elektronickej forme a výmena informácií o kultúre,
-
sprístupňovanie,
prezentácia a manažment lokalít a súčastí kultúrneho dedičstva
a kultúrnej infraštruktúry územia,
-
procesy strategického plánovania rozvoja
sídla.
Podrobnejší výklad týchto základných
nástrojov sa nachádza v prílohe číslo 4.
6. Strategické rámce rozvoja miestnej a regionálnej
kultúry
Miestna a regionálna kultúra
predstavuje zložitý viacvrstvový segment a dimenziu celospoločenského
rozvoja. Ďalšie smerovanie jej rozvoja bude ovplyvňované vývojom celej
spoločnosti, prioritami a kultúrnou politikou verejnej správy a rôznymi
globálnymi vplyvmi. Najdynamickejší rozvoj kultúry v európskom ponímaní
v súčasnosti prebieha v oblasti tzv. kreatívneho priemyslu (dizajn,
architektúra, hudba, video, počítačové hry, multimediálny obsah, médiá
a pod.). Súbežne s týmito trendmi rozvoja má svoju nezastupiteľnú
úlohu miestna a regionálna kultúra ako súčasť miestneho
a regionálneho rozvoja. Najmä vo forme zabezpečenia ochrany a rozvoja
miestnej identity a kultúry, mapovania kultúrnych zdrojov územia,
strategického plánovania pri využití kultúrnych, historických
a spoločenských poznatkov a silných stránok územia.
Keďže
kultúra je fenomén založený na znalostiach a zručnostiach, jej význam je
nenahraditeľný v procese budovania znalostnej spoločnosti, kde významnú úlohu
zohrávajú kultúrne, najmä pamäťové a fondové, inštitúcie.
K strategickým rámcom tvoriacim východiská pre rozvoj miestnej a
regionálnej kultúry patria:
-
princípy rozvoja
miestnej a regionálnej kultúry
-
definícia verejného
záujmu v oblasti kultúry a
-
základné rámce
v oblasti legislatívy, financovania a sprístupňovania kultúry
6.1. Princípy rozvoja miestnej a regionálnej kultúry
Vychádzajúc z doterajšej analýzy stavu, nástrojov
a trendov rozvoja miestnej a regionálnej analýzy a pri
rešpektovaní etablovaného systému verejnej správy je pri zabezpečovaní kultúry
z verejných zdrojov potrebné rešpektovať niekoľko nasledovných princípov:
-
princíp partnerstva – národné, regionálne a miestne kultúrne inštitúcie
sú si z hľadiska významu pri zabezpečovaní kultúry rovnocenné. Nie je
medzi nimi vzťah podriadenosti a nadriadenosti. Každá úroveň týchto
inštitúcií má svoje špecifické poslanie a úlohy. Ich naplnenie je však
možné iba pri zachovaní dobrej územnej a odbornej spolupráce. Partnerstvá
je možné a potrebné rozvíjať medzi jednotlivými sektormi, odbornými
a výskumnými pracoviskami, ale hlavne inštitúciami, organizáciami
a jednotlivcami, ktoré priamo vytvárajú podmienky na rozvoj kultúry
a priamo vytvárajú kultúrne hodnoty;
–
princíp územnej
spolupráce – územná spolupráca obecných,
regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií a územnej samosprávy
prebieha najmä vo väzbe na územie sídla a regiónu. V tomto kontexte
osobitnú úlohu má regionálna samospráva pri dokumentácii a ochrane kultúrneho
dedičstva a pri rozvoji kultúry v rámci jednotlivých historických regiónov,
ako aj pri podpore rozvoja kreatívneho priemyslu a spoluvytváraní
inovačnej politiky kraja, pri rozvoji medziregionálnej spolupráce, pri
monitoringu procesov v oblasti kultúry na úrovni kraja. Dôležitá je tiež
úloha medziobecnej spolupráce pri rozvoji kultúry a sprístupňovaní kultúry
najmä v menších sídlach a zaostávajúcich regiónoch;
–
princíp odbornej
a metodickej spolupráce – zahŕňa
vzájomnú výmenu riadiacich skúseností a zručností kultúrnych inštitúcií na
území, odbornú prípravu a vzdelávanie pracovníkov a dobrovoľných
pracovníkov v oblasti kultúry; podporu odovzdávania zručností vo vzťahu
nositeľ – pokračovateľ (učiteľ – žiak) a podporu lepšej odbornej prípravy (v
rámci výchovno-vzdelávacieho procesu);
–
princíp solidarity – o čo nižšia úroveň verejnej správy, o to
diverzifikovanejšie formy práce a činnosti v oblasti kultúry;
osobitným cieľom dotačných systémov a schém by mala byť podpora ekonomicky
zaostávajúcich regiónov a sídiel najmä pri systémovej podpore aktivít,
ktoré tvoria prioritný verejný záujem v oblasti kultúry pri rozvoji sídiel
a regiónov;
–
princíp kultúrnej,
historickej a spoločenskej kontinuity
– ide o poškodzovanie a obnovu tejto kontinuity, pričom tu ide
o oveľa komplexnejší pojem a proces, ako je kultúra v tradičnom
ponímaní. Táto kontinuita zahŕňa okrem iného spoločenské vedomie, niektoré
ustálené vzorce správania, sociálne štruktúry a vzťahy v komunite a
regióne, vývoj a zmeny kultúrnej krajiny, odhaľovanie a uplatňovanie
prirodzeného rozvojového potenciálu územia, ktorý zahŕňa tak prírodné,
kultúrne, ako aj ľudské zdroje;
–
princíp podpory
verejného záujmu v oblasti kultúry
– pri podpore kultúry z verejných
zdrojov je potrebné vychádzať z predpokladu, že z verejných zdrojov
sa podporujú len aktivity, ktoré sú predmetom verejného záujmu v oblasti
kultúry.
6.2.
Definícia verejného záujmu v oblasti kultúry
Verejným záujmom v oblasti
kultúry je zabezpečenie prístupu občanov ku kultúre, a to prostredníctvom:
–
podpory kultúrnych
aktivít a kultúrnych projektov organizácií a jednotlivcov,
–
podpory iniciatív
a angažovanosti občanov v oblasti kultúry,
–
účinnej ochrany
hmotného a nehmotného kultúrneho a prírodného dedičstva, jeho
sprístupňovania a využívania,
–
využitia kultúrnej
infraštruktúry územia a zabezpečenia jej dostupnosti na území,
–
efektívnej
a tvorivej činnosti kultúrnych inštitúcií a podpory slobodnej umeleckej
tvorby
tak,
aby sa:
–
podporovala
sebarealizácia jednotlivca, rozvoj tvorivosti a umelecká tvorba; spoločenským
uplatnením kultúry podporovalo dosahovanie plnohodnotného života každého
jedinca a komunity – obyvateľov miest a obcí;
–
prehlboval pozitívny
vzťah spoločnosti ku hmotnému a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu
s cieľom upevňovať jej historické vedomie a hrdosť na náš vklad do
vývoja európskej a svetovej kultúry;
–
prehlboval vzťah
jednotlivca ku kultúre a kultúrnym hodnotám; podporovalo aktívnejšie využívanie
voľného času obyvateľstva v oblasti kultúry (ako faktor sociálnej
prevencie, prevencie kriminality a iných negatívnych spoločenských javov
a ako faktor vzdelávania, zvyšovania kvality života, oddychu a relaxácie,
rozvoja komunikačných, kreatívnych a umeleckých zručností jednotlivca);
–
podporovala udržateľná
ochrana a ďalší rozvoj kultúrnych zdrojov územia a využitie prirodzeného
rozvojového potenciálu územia, čím by sa skvalitňovali predpoklady na celkový
sociálno-ekonomický rozvoj regiónu a tak by sa prispievalo
k zvyšovaniu celkovej konkurencieschopnosti Slovenska ako celku
i jednotlivých regiónov, miest
a obcí;
–
podporovali podmienky
na rozvoj prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí, rozvoj medzinárodnej
kultúrnej spolupráce a výmeny skúseností.
Hlavným presadzovateľmi tohto
verejného záujmu sú ústredné orgány štátnej správy a územnej samosprávy, ich
inštitúcie, odborné zázemia a kapacity.
6.3. Základné rámce v oblasti legislatívy,
financovania a sprístupňovania kultúry
Najvýznamnejším faktorom rozvoja alebo úpadku kultúry sú
ľudia, nositelia a šíritelia poznania. Preto je potrebné pri rozvoji
kultúry dať dôraz na ľudské zdroje – jednotlivca, nositeľov kultúrneho povedomia,
miestnych lídrov v oblasti kultúry a ich oceňovanie (finančné
a nefinančné). Osobitnú úlohu zohráva miestna kultúra pri podpore
komunitného rozvoja, zmysluplného využívania voľného času a v sociálnej
prevencii. Významnú a nezameniteľnú úlohu má regionálna územná samospráva,
ktorá prostredníctvom svojej politiky a siete regionálnych kultúrnych
inštitúcií podporuje budovanie regionálnej identity a rozvoj inovačných
procesov vo svojom regióne, zároveň plní viacero odborno-poradenských, metodických,
koordinačných činností a monitorovacích procesov na území svojho kraja.
Prakticky vo všetkých týchto oblastiach kultúry, kde sa očakáva rozvoj
a inovatívne impulzy bude dominantnú úlohu zohrávať územná samospráva.
Oblasť kultúry sa rovnako týka aj súkromného sektora (z pohľadu investícií, ako
aj účasti na jej tvorbe a šírení) no hlavne verejnosti z hľadiska
využívateľov kultúrnych služieb.
6.3.1.
Oblasť legislatívy
Pripravovaný návrh zákona o financovaní kultúry, ktorý
je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, by mal napomôcť vytvoriť
systémové predpoklady pre zlepšenie financovania kultúry na jednotlivých
úrovniach verejnej správy.
Dôležitou podmienkou rozvoja kultúry na území je vytvorenie
lepšieho postavenia samostatných kultúrnych inštitúcií. V tomto kontexte
sa javí dôležité preskúmanie možností a podmienok na prípravu a prijatie
zákona o verejnoprospešných inštitúciách, ktorou by mohla vzniknúť
univerzálnejšia právna forma pre verejnoprospešné subjekty zakladané verejnou
správou.
Spektrum legislatívnej práce by malo zahŕňať aj analýzu
a prípadnú novelizáciu zákonov, ktoré upravujú činnosť národných
kultúrnych inštitúcií na účely vytvorenia lepších systémových, odborných
a kapacitných väzieb pre komplexnejší rozvoj miestnej a regionálnej
kultúry a medzisektorovú spoluprácu kultúrnych inštitúcií. Tento proces by
tak zahŕňal reprofiláciu niektorých činností vybraných národných kultúrnych
inštitúcií vo vzťahu k miestnej a regionálnej kultúre.
6.3.2.
Oblasť financovania
Popri financovaní kultúry
z rozpočtov verejnej správy a štrukturálnych fondov existuje ešte
ďalší priestor na finančnú podporu projektov a procesov v oblasti
kultúry. Potrebné je však prekročiť úzke vnímanie pojmu kultúra. Kultúru je
potrebné vnímať v širších súvislostiach, tzn. v kontexte spoločenského,
hospodárskeho a sociálneho rozvoja územia. Význam kultúry pre rozvoj
zamestnanosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti či už územia, alebo
jednotlivých priemyselných odvetví je nespochybniteľný. Kultúra tak nachádza
uplatnenie takmer vo všetkých spoločenských odvetviach: v sektore služieb,
v oblasti miestneho a regionálneho
rozvoja, v oblasti výskumu, vývoja a inovácií,
a prirodzene aj vo výchovno-vzdelávacom systéme.
Jej financovanie by malo byť stále viac transparentnejšie,
systémovejšie, ale i motivujúcejšie a jednoduchšie pre všetkých
aktérov vstupujúcich do procesu ochrany, tvorby a šírenia kultúrnych
hodnôt. Ak hovoríme o financovaní kultúry alebo jej rozvoji, nemôžeme
určitý segment kultúry, službu, aktivitu, dielo, činnosť, počin alebo projekt
vnímať izolovane od kultúry ako celku. Kultúra je dynamická vo svojich formách
a prejavoch. Investície do rozvoja kultúry by tak mali prinášať množstvo
komplexnejších úžitkov pre regióny, mestá a obce v ktorejkoľvek časti
krajiny, čo povznesie spoločenské a individuálne hodnoty, správanie
a uvažovanie popri neustále silnejúcom ekonomickom raste.
Strednodobým zámerom
v oblasti rozvoja podpory miestnej a regionálnej kultúry je vytvorenie komplexného viacúrovňového
(diverzifikovaného) systému podpory miestnej a regionálnej kultúry, ktorý
by zahŕňal viacero komponentov a viacero foriem poskytovania podpory
(finančných aj nefinančných).
Nástroje
v oblasti finančnej podpory rozvoja kultúry:
-
paušálny systém
doplnkovej podpory miestnej a regionálnej kultúry na podporu
zabezpečovania prioritného záujmu štátu pri rozvoji miestnej a regionálnej
kultúry
-
poskytovanie dotácií
na báze splnenia osobitných podmienok (napríklad v zmysle zákona o ochrane
pamiatkového fondu, zákona o osvetovej činnosti, zákona o múzeách
a galériách, podpora kultúr národnostných menších a pod.)
-
poskytovanie dotácií
na báze voľnej súťaže (realizácia projektov v oblasti menšinových kultúr,
projektov v oblasti audiovizuálnej tvorby atď.), tak ako je to v
súčasnosti.
Nástroje
v oblasti nefinančnej podpory rozvoj kultúry:
–
poskytovaním
metodickej podpory a vybraných služieb zo strany národných kultúrnych
inštitúcií, ústredných orgánov štátnej správy nielen v odborno-metodickej
oblasti, ale aj priamym zabezpečovaním niektorých vybraných projektov,
produktov a aktivít
–
komplexnejšie využitie
partnerstiev verejného a súkromného sektora pre projekty obnovy
a prevádzky rozsiahlejších zariadení kultúrnej infraštruktúry, ale aj
objemovo a finančne väčších projektov obnovy rozsiahlejších pamiatkových
objektov na území, ako sú napríklad nevyužité kaštiele, kúrie, objekty
priemyselného dedičstva a pod.;
–
lepšia harmonizácia
dotačných politík, tzn. bližšie programové prepojenia finančných nástrojov
verejného sektoru ako napr. väzba programu Obnovme si svoj dom na nadväzné
financovanie komplexnejších projektov obnovy nevyužívaných významnejších
pamiatkových objektov vo verejnom vlastníctve na kultúrno-spoločenské
a osvetové účely zo štrukturálnych fondov;
–
uzatváranie
dlhodobejších kontraktov na podporu pravidelne sa opakujúcich aktivít,
projektov či činnosť vybraných subjektov, ktoré by dlhodobejšie zabezpečovali
služby vo verejnom záujme v oblasti kultúry.
Dlhodobým cieľom by mala byť príprava a vývoj aj
ďalších nových finančných nástrojov, ktoré by pôsobili motivačné
a podporovali by rozvoj miestnej a regionálnej kultúry.
6.3.3.
Oblasť sprístupňovania kultúry
Ako potrebný krok na zodpovedné
plnenie úloh sprístupňovania kultúry a systematickú analýzu kultúrnych
zdrojov územia sa javí potreba vytvorenia integrovaného informačného systému miestnej a regionálnej kultúry s
decentralizovaným zberom dát na realizáciu kultúrnej, historickej
a spoločenskej topografie sídiel, ako aj štatistiku a monitoring
kultúrnych procesov na území v prostredí územnej samosprávy. Je
potrebné mapovať viditeľné zdroje ako aj udalosti a javy vyskytujúce sa na
konkrétnom území. Informačný systém umožní pravidelné získavanie a aktualizáciu dôležitých
kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych ukazovateľov a dát.
Lepšie vedomie o procesoch
v oblasti kultúry by mohla priniesť príprava a pravidelné
vyhotovovanie výročnej správy o stave kultúry, ktorá by mala zahŕňať komplexné informácie o stave
kultúry na jednotlivých úrovniach verejnej správy a mala by byť
predkladaná na rokovanie vlády a Národnej rady Slovenskej republiky v
prvej polovici roka. Výročná správa by mala byť výstupom pravidelných procesov
monitoringu stavu a výskumu kultúry a komplexného štatistického
zisťovania. Na túto správu by v druhej polovici roka mohla nadväzovať príprava
a realizácia pravidelnej celoslovenskej konferencie o otázkach miestnej
a regionálnej kultúry, prípadne jej regionálne ekvivalenty vo
vybraných regiónoch. Cyklus hodnotenia dosahovaného pokroku miestnej
a regionálnej kultúry by sa každoročne mohol uzatvárať udeľovaním výročných
cien za rozvoj miestnej a regionálnej kultúry spolu s finančnou
cenou, plaketou a diplomom za kultúrny počin roka pre osobnosť miestnej
a regionálnej kultúry roka a mesto či obec kultúry roka.
V oblasti sprístupňovania kultúry sa javí ako dôležitá
aj medzinárodná výmena
skúsenosti, expertov a programová spolupráca, osobitne
pri podpore miestnych lídrov a rozvoji talentov. Dôležité je taktiež
zapájanie regiónov, miest a obcí do projektov cezhraničnej spolupráce. Podpora domácej
a medzinárodnej výmeny skúseností (expertov, mladých lídrov, odborných
pracovníkov, tvorivých a umeleckých súborov a pod.) by mala byť
obohatená o výmenu skúseností pracovníkov a aktivistov v oblasti
kultúry aj medzi mestskými a regionálnymi centrami (vrátane národných
kultúrnych inštitúcií) a malými vidieckymi sídlami v regiónoch. Tento
systém sprístupňovania poznatkov o organizačných, riadiacich
a odborných aspektoch kultúry môže vhodne dopĺňať skvalitňovanie rôznych
didaktických pomôcok a realizácia rôznych výchovno-vzdelávacích programov
a projektov
(v
rámci školských a mimoškolských aktivít ako aj projektov celoživotného
vzdelávania).
7. Monitoring a hodnotenie
Podmienky na rozpracovanie
navrhnutých koncepčných úloh a monitorovania ich rozpracovania zabezpečí Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky v spolupráci
s dotknutými národnými kultúrnymi inštitúciami v rámci ich pôsobnosti
a so zástupcami územnej samosprávy. Pri prudkom ekonomickom rozvoji
Slovenska v týchto rokoch bude potrebné venovať systematickú pozornosť
sledovaniu vývoja kultúrnej spotreby obyvateľstva, zmenám kultúrnych vzorcov
a návykov obyvateľstva, ekonomike kultúry, dostupnosti kultúrnych služieb,
stavu kultúrnej infraštruktúry či kultúrneho povedomia.
8. Koncepčné úlohy
Problematika miestnej
a regionálnej kultúry a najmä jej rozvojové tendencie majú široké
prepojenia na ďalšie sektory a oblasti rozvoja spoločnosti. Ďalej uvedené
koncepčné úlohy naznačujú perspektívne nové úlohy a trendy rozvoja miestnej
a regionálnej kultúry, majú zároveň motivačný charakter a sú
odporúčaniami pre územnú samosprávu. Úlohou verejnej správy by malo byť
vytvorenie postupne optimálnych podmienok na ich uplatnenie a realizáciu
v praxi. Celá škála navrhovaných koncepčných úloh sa podrobnejšie
rozpracuje a ich realizovateľnosť preskúma v procese prípravy návrhu
Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry.
8.1.
Návrh koncepčných úloh pre miestnu územnú samosprávu
– tvorba miestnej kultúrnej politiky (vo forme vypracovania
stratégie alebo priorít rozvoja kultúry na území sídla v rámci
programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí prípadne ako
samostatných dokumentov);
– vznik a budovanie poznatkovej bázy sídla
prostredníctvom realizácie kultúrnej, historickej a spoločenskej topografie
sídla (ďalej len „KHST“). Táto topografia sídla, zóny sídla alebo vybraného
objektu v sídle sa realizuje a zabezpečuje za účasti dotknutých
vlastníkov a užívateľov územia a objektov, obyvateľov obce, miestnych
kultúrnych inštitúcií, miestnej územnej samosprávy, miestnych expertov a
inštitúcií (napríklad základných škôl);
– systematická bádateľská činnosť u detí, mládeže
a dospelých (vo väzbe na KHST). Bádateľské aktivity, mapovanie kultúrneho
a prírodného dedičstva a zdrojov vrátane ľudských zdrojov a sociálneho
kapitálu územia by mali byť zamerané na odhaľovanie a dôkladné zmapovanie
rozvojového potenciálu obce;
– premena tradičných inštitúcií na komplexné. Inštitúcie by
sa mali usilovať o plnenie komplexnejších a univerzálnejších funkcií
a úloh dôležitých pre komunitu, obec, či región. Tieto komplexnejšie
inštitúcie by mohli umožniť integrovane plniť funkcie informačných centier pre
oblasť cestovného ruchu, spoločného využívania najmä kultúrnej infraštruktúry
a služieb viacerých obcí. Tak by bolo možné postupne skvalitniť fyzický
stav budov, no najmä ich prevádzku a programovú ponuku. Tieto kultúrne
a komunitné centrá ako osvetové zariadenia by mohli byť rôznej veľkosti,
štruktúry, či právnej formy, ale v zásade primerane rozložené v území,
aby umožňovali napĺňať kultúrne a komunitné potreby obyvateľov
jednotlivých sídiel;
– koordinácia a zabezpečenie dopravného a priestorového
značenia kultúrnych, turistických a komunálnych cieľov na miestnych
komunikáciách a mimo dopravných komunikácií a na objektoch a lokalitách
kultúrneho a prírodného dedičstva na území obce v partnerstve so
správcami a vlastníkmi týchto objektov (potrebná je jednotná metodika
priestorového a dopravného značenia týchto cieľov a grafický dizajn
tohto systému);
– spolupráca pri dohľade nad kvalitou obecnej architektúry a
kvalitou verejných priestranstiev.
8.2.
Návrh koncepčných úloh pre regionálnu územnú samosprávu
– tvorba regionálnej kultúrnej politiky (v rámci
programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí prípadne ako
samostatných dokumentov) a jej uplatňovanie v praxi;
– komplexnejšie metodické úlohy v oblasti regionálneho
rozvoja a plánovania (napríklad príprava plánu komplexnejšej ochrany
kultúrneho dedičstva na území kraja);
– odborná podpora rôznych bádateľských aktivít
a mapovania kultúrneho dedičstva historických regiónov vrátane vlastného
výskumu na území VÚC;
– podpora a participácia na tvorbe regionálnej inovačnej
politiky, politiky rozvoja kultúrneho priemyslu a kreatívneho
priemyslu na území kraja;
– spolupráca so školami pri zabezpečovaní a príprave
vyučovania a učebných osnov v oblasti kultúry, kultúrneho dedičstva a
rozvoja umeleckej tvorby;
– spolupráca pri dohľade nad skvalitňovaním manažmentu
lokalít kultúrneho dedičstva
a vybranej kultúrnej infraštruktúry z hľadiska sprístupňovania týchto
lokalít a objektov verejnosti;
– spolupráca pri dohľade nad kvalitou architektúry
a kvalitou verejných priestranstiev v regiónoch spadajúcich pod VÚC;
– aktivity, ktoré spadajú alebo by mohli spadať pod priority
VÚC v rámci grantovej politiky VÚC pre oblasť kultúry (sčasti alebo
úplne):
o
podpora identifikácie,
vyhľadávania a mapovania miestnych kultúrnych zdrojov napríklad formou
podpory vydávania monografií obcí a miest a realizácie kultúrnej,
historickej a spoločenskej topografie sídiel a regiónov,
o
podpora projektov na
rozvoj kreatívneho a kultúrneho priemyslu a inovačnej politiky na
území VÚC,
o
podpora ochrany
miestneho a regionálneho kultúrneho dedičstva formou podpory rôznych
projektov na území VÚC,
o
podpora lepšieho
využívania voľného času a rozvoja komunitných aktivít v jednotlivých
regiónoch a sídlach spadajúcich pod VÚC;
–
koordinácia kultúrnych
trás a zabezpečenia dopravného a priestorového značenia kultúrnych,
turistických a komunálnych cieľov na cestách II. a III. triedy a na
objektoch a v areáloch spravovaných inštitúcií a lokalít
kultúrneho a prírodného dedičstva.
8.3.
Návrh koncepčných úloh pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a organizácie v jeho pôsobnosti
–
návrh
Stratégie rozvoja osvetovej činnosti – rok 2008;
–
návrh Stratégie rozvoja
miestnej a regionálnej kultúry v spolupráci so zástupcami územnej
samosprávy – rok 2009;
–
pripraviť a každoročne
vyhlasovať výročnú súťaž o cenu a diplom za rozvoj miestnej a regionálnej
kultúry;
–
spracovať kvalifikačné
a hodnotiace štandardy pre výkon povolaní v oblasti kultúry (opis
odbornej spôsobilosti na výkon povolania či určitej pracovnej činnosti) ako
východisko na ďalšie vzdelávanie v oblasti kultúry tak, aby bola
zabezpečená kompatibilita kvalifikácií s príslušnou úrovňou EQR;
–
vytvoriť projekt „Monitorovacie
centrum miestnej a regionálnej kultúry“ s využitím existujúcich
inštitucionálnych zložiek v oblasti sociológie, ekonomiky
a štatisticky kultúry a Registra kultúrnych aktivít;
–
zabezpečovať priebežne
metodické pôsobenie v oblasti miestnej a regionálnej kultúry ako
jeden z prostriedkov starostlivosti o tento segment kultúry
s osobitným zreteľom na jeho uplatňovanie v školskej
a mimoškolskej výchove, vytvorenie a využívanie jednotnej
terminológie, tvorbu, vydávanie a distribúciu metodických materiálov na
rôznych nosičoch, zabezpečovanie motivačného pôsobenia na posilňovanie zdravého
lokálpatriotizmu a tolerancie najmä
k národnostným menšinám a iným minoritám - priebežne;
–
pripraviť projekt
„Koncepcia vzdelávania zamestnancov a dobrovoľných pracovníkov pôsobiacich v miestnej
a regionálnej kultúre“, obsahujúci systém ďalšieho vzdelávania
a odbornej prípravy v súlade so zákonom o celoživotnom
vzdelávaní.
9. Záver
Zámerom
Návrhu Koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry je zmapovanie
hlavných okruhov problémov a možností ďalšej podpory rozvoja miestnej
a regionálnej kultúry. Koncepcia poukazuje na potrebu širšieho vnímania
a chápania miestnej a regionálnej kultúry nielen ako izolovanej
a samostatnej časti verejnej politiky, ale ako prierezového nástroja
miestneho a regionálneho rozvoja a ako katalyzátora dôležitých
spoločenských, ekonomických, sociálnych a environmentálnych procesov.
To, či miestna a regionálna kultúra na Slovensku bude reálne schopná využiť nové finančné rámce a inováciu nástrojov kultúrnej politiky na svoj ďalší rozvoj, závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým od vhodnej legislatívy, optimálne nastavených grantových systémov verejnej správy, optimalizácie riadiacich procesov v oblasti kultúry a čo najlepšieho a najefektívnejšieho využitia štrukturálnych fondov pre oblasť kultúry. Dobré nastavenie nástrojov kultúrnej politiky tak umožní úspešne realizovať a dosahovať ciele a zámery rozvoja kultúry na území, v sídlach, ale aj celej spoločnosti.