Príloha č. 4

 

Podrobnejší popis nástrojov rozvoja miestnej a regionálnej kultúry

 

 

 

5.1. Finančné nástroje

 

            Zabezpečovanie kultúry sa najčastejšie spája s financovaním alebo spolufinancovaním kultúry z verejných zdrojov. Verejná správa finančne zabezpečuje kultúru prostredníctvom rozpočtov. Tieto výdavky majú tri spoločné oblasti, ktorými spoluvytvárajú podmienky na rozvoj kultúry na nižších stupňoch verejnej správy a priamo na miestach realizácie kultúrnych projektov:

         finančné prostriedky na aktivity zabezpečované vo vlastnej réžii,

         transfery na vlastné kultúrne inštitúcie a

         príspevky na aktivity fyzických a právnických osôb vrátane občianskych iniciatív, poskytované formou dotácií.

            Tieto tri základné oblasti, prostredníctvom ktorých verejná správa finančne zabezpečuje kultúru, spolupôsobia navzájom (Tab. 1) na všetkých troch úrovniach verejnej správy. Za ideálnych podmienok by mali pôsobiť harmonicky na čo najlepšie využitie rozvojového a mobilizačného potenciálu kultúry. Úlohou národnej úrovne je vytvoriť rámcové, najmä legislatívne a finančné podmienky na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Celý systém financovania kultúry dotvárajú doplnkové a rozvojové prostriedky, ktoré sú k dispozícii z rôznych fondov Európskej únie (najmä štrukturálne fondy), ako aj finančné zdroje poskytované súkromným či nadačným sektorom.

 

Tab. 1: Spolupôsobenie finančných nástrojov verejného sektora na rozvoj kultúry

 

Verejný sektor

Národná úroveň

Regionálna úroveň

Lokálna úroveň

Kultúrne inštitúcie

národné kultúrne inštitúcie

regionálne kultúrne inštitúcie

miestne kultúrne inštitúcie

Vlastné kultúrne aktivity

a projekty

rezortu alebo iného ústredného orgánu

štátnej správy a pod.

 

vyššieho územného celku

 

obce

Grantové

a  podporné motivačné mechanizmy

rezortný grantový

a podporný systém

pre neštátne subjekty

regionálny grantový systém VÚC pre oblasť kultúry

obecný grantový systém pre oblasť  kultúry

(ak existuje)

 

 

 

5.2. Inštitucionálna kapacita a štruktúry

 

            Financovanie kultúry z verejných zdrojov spoluvytvára potrebnú inštitucionálnu kapacitu a štruktúry na zabezpečovanie kultúry v rámci určitého územia. V závislosti od veľkosti obce a miestnych špecifík medzi základné inštitucionálne predpoklady na poskytovanie služieb v oblasti kultúry patrí najmä existencia vlastnej kultúrnej inštitúcie, resp. oddelenia kultúry na obecnom alebo mestskom úrade, a komisia kultúry, ktoré koordinujú a zabezpečujú kultúrne aktivity. Inštitucionálne prostredie dotvára i prítomnosť regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií na území obce, ako aj rôznych formálnych a neformálnych neziskových alebo komerčných organizácií či subjektov v oblasti kultúry. Na celoštátnej úrovni pôsobí približne 40 štátnych kultúrnych inštitúcií. Na úrovni regionálnej územnej samosprávy pôsobí okolo150 kultúrnych inštitúcií. Na úrovni miestnej územnej samosprávy pracuje niekoľko stovák samostatných právnych subjektov a niekoľko tisíc subjektov poskytujúcich kultúrne služby zabezpečované prostredníctvom oddelení obecných, miestnych, príp. mestských úradov. Štatistika jednotlivých subjektov je predmetom podrobnej analýzy miestnej a regionálnej kultúry, ktorú vypracovalo Národné osvetové centrum v spolupráci so ZMOS.

 

 

 

5.3. Podpora kultúrnej produkcie, tvorby, aktivít a služieb

            Aktivity verejnej správy v oblasti kultúry alebo aktivity kultúrnych inštitúcií verejnej správy a zdroje verejnej správy poskytované formou dotácií pre oblasť kultúry na realizáciu rôznych projektov fyzických a právnických osôb priamo vytvárajú celú škálu kultúrnych služieb a programov v regiónoch a sídlach či na celom území Slovenska a podporujú prípravu a sprístupňovanie novej kultúrnej produkcie a tvorby.

 

 

5.4. Monitorovacie, hodnotiace a vývojové nástroje

            Financovanie vlastných, ako aj finančná podpora nezávislých inštitúcií umožňuje zabezpečovať monitorovacie a hodnotiace procesy v oblasti kultúrnej politiky (na národnej, regionálnej a miestnej úrovni). Tie cyklicky vyúsťujú do aktualizácie a tvorby novej kultúrnej politiky, čím by malo dochádzať k vytváraniu čoraz priaznivejších podmienok na rozvoj kultúry (Tab. 2). Súčasťou tohto procesu je aj príprava a pravidelná aktualizácia koncepčných a strategických dokumentov, kontrola a monitoring odborných procesov (vrátane hodnotenia kvality), riadenia a financovania.

 

Tab. 2: Vývoj, tvorba a monitoring kultúrnej politiky

 

 

 

5.5. Koordinačné a riadiace nástroje

 

            Financovanie vlastných inštitúcií alebo aktivít v oblasti kultúry vo vlastnej réžii umožňuje zavádzať dôležité koordinačné mechanizmy a riadiace nástroje do rozvoja kultúry a jej jednotlivých oblastí. Ide najmä o možnosti využitia integrovaných informačných systémov, definovanie štandardov minimálnej vybavenosti sídiel v oblasti kultúry či štandardov na riadenie odborných inštitúcií, ako sú napríklad knižnice, osvetové strediská
a osvetové zariadenia vrátane hvezdární a planetárií, múzeá, galérie či ďalšie  umelecké inštitúcie. Uplatnenie komunikačných systémov umožní urýchlený prenos a výmenu informácií a skúseností medzi inštitúciami a jednotlivými aktérmi v oblasti kultúry. Tvorba metodík, odporúčaných postupov a spoluúčasť kultúrnych inštitúcií, aktívnych občanov a ostatných aktérov v oblasti kultúry na procesoch strategického plánovania a prípravy rozpočtov verejnej správy umožní pozdvihnúť a dlhodobo udržať kultúru medzi prierezovými politikami a prioritami územnej samosprávy.

 

 

 

5.6. Zázemie pre tvorbu, šírenie a sprístupňovanie kultúrnych hodnôt – kultúrna infraštruktúra

 

            Financovanie kultúry z verejných zdrojov umožňuje výstavbu, obnovu a prevádzkovanie potrebnej kultúrnej infraštruktúry na území, ktorá poskytuje priestory, plochy a zázemie pre kultúrne aktivity, kultúrnu produkciu a sprístupňovanie kultúry. Existencia kultúrnej infraštruktúry primeranej k veľkosti sídla či komunity je teda technickým predpokladom poskytovania služieb v oblasti kultúry. Kultúrna infraštruktúra (napríklad kultúrne domy, kiná, knižnice, priestory pre komunitné a informačné centrá, osvetové strediská a osvetové zariadenia, ktoré majú zvyčajne polyfunkčné využitie) musí spĺňať určité kvalitatívne, priestorové a technologické parametre. Kultúrna infraštruktúra zahŕňa aj verejné priestranstvá a otvorené priestory na zhromažďovanie, rekreáciu a trávenie voľného času, pešie zóny, námestia, parky a verejnú zeleň.

 

 

 

5.7. Výchovno-vzdelávacie a spoločenské nástroje

 

            Financovanie kultúry z verejných zdrojov umožňuje prostredníctvom kultúrnych inštitúcií a spolupráce so súkromným sektorom pripravovať a zabezpečovať množstvo podujatí, ktoré majú výchovno-vzdelávací charakter, podporujú rozvoj zručností a talentu detí a mládeže, ale sú užitočné aj pre dospelých a seniorov z hľadiska celoživotného vzdelávania. Ide o rôzne postupové súťaže a prehliadky, bádateľské projekty, odbornú spoluprácu pri príprave učebných osnov a programov celoživotného vzdelávania v oblasti kultúry. Dôležité je rovnako vzdelávanie a poradenstvo pre aktérov pôsobiacich v kultúre (vrátane dobrovoľných pracovníkov) najmä v oblasti manažmentu kultúrnych inštitúcií a marketingu kultúry. Medzi spoločenské nástroje podpory miestnej a regionálnej kultúry patria aj rôzne formy oceňovania kultúrnych počinov a osobností v oblasti miestnej a regionálnej kultúry vrátane súťaží o získanie titulu mesto/obec kultúry roka.

 

 

 

5.8. Legislatívne nástroje

 

            Legislatívny proces v oblasti kultúry predstavuje rozhodujúci proces, ktorý vytvára právny rámec a finančné podmienky na rozvoj kultúry na všetkých úrovniach verejnej správy. Zahŕňa tak novelizáciu, ako aj prípravu nových zákonov. Dôležitou súčasťou činnosti verejnej správy je príprava koncepčných a strategických dokumentov, ktoré vytvárajú politiky pre jednotlivé oblasti kultúry. Oblasť kultúry je tak formovaná jednotlivými úrovňami verejnej správy vrátane medzinárodných noriem. K právnym normám patria najmä:

         právne normy na medzinárodnej úrovni (Európska únia, UNESCO a pod.);

         právne normy upravujúce postavenie kultúrnych inštitúcií (na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni) a podmienky poskytovania finančných prostriedkov pre oblasť kultúry z verejných zdrojov;

         právne normy na regionálnej úrovni (najmä všeobecne záväzné nariadenia);

         právne normy na miestnej úrovni (najmä všeobecne záväzné nariadenia).

 

 

 

 

5.9.  Sprístupňovanie, prezentácia a manažment lokalít a súčastí kultúrneho dedičstva

          a kultúrnej infraštruktúry územia

 

            Pre fyzické sprístupňovanie kultúry platí niekoľko špecifík. Pri sprístupňovaní kultúry prostredníctvom kultúrnej infraštruktúry je potrebné dbať na dobrý stav a vybavenie zariadení a priestorov. V prípade sprístupňovania lokalít kultúrneho a prírodného dedičstva nejde len o poskytovanie priestoru na činnosť a prezentáciu jednotlivých artefaktov alebo súčastí kultúrneho dedičstva či umeleckých predmetov. Objekty a lokality kultúrneho dedičstva vyžadujú, popri odbornom spracovaní a ochrane zbierkových predmetov a fondov, citlivý manažment z hľadiska zachovávania historických hodnôt a autenticity prostredia. Umožňujú tiež využiť rôzne formy prezentácie a interpretácie histórie lokality na báze informácií o stavebno-technickom či technologickom riešení budovy, miestnosti či objektu alebo ich okolia, informácií o tvorcoch a užívateľoch týchto diel a informácií o dôležitých míľnikoch vývoja týchto diel a lokalít z pohľadu architektúry, sociálnych a spoločenských aspektov.

            K najvýznamnejším masovým nástrojom sprístupňovania kultúry a informácií o kultúre dnes patrí sprístupňovanie kultúry v podobe digitálneho obsahu, médií, sprístupňovanie informácií o kultúre a sprostredkovanie kultúrnych služieb v elektronickej forme. Digitalizácia kultúrneho dedičstva, elektronizácia poskytovania služieb kultúry a nástup komplexných informačných, komunikačných a koordinačných systémov vytvára kvalitatívne nový základ sprístupňovania kultúry.

 

 

5.10. Procesy strategického plánovania rozvoja sídla

 

            Dôležitým nástrojom sprístupňovania kultúry, kultúrnych hodnôt a ich ochrany je participácia aktérov v oblasti kultúry na procese prípravy strategickej dokumentácie sídla/kraja či strategickom rozhodovaní (Tab. 3). Nezabúda sa tak na kultúru, kultúrne zdroje územia a uplatnenie kultúrneho potenciálu územia, ale tieto sú súčasťou strategických rozhodovacích procesov o rozvoji sídla.

 

            Priority jednotlivých miest, obcí a vyšších územných celkov sú vyjadrené v ich plánovacích a strategických dokumentoch. Ich investičné a výdavkové priority sú vyjadrené v ich rozpočtoch. Inštitúcie, ktoré boli zriadené mestami a obcami, nadväzne na svoj systém financovania a riadenia si zostavujú vlastné plány činnosti, ako aj plány svojho rozvoja v rôznom rozsahu a forme.

 

 

Tab.3: Matica vzájomných vzťahov a prepojení strategických, plánovacích a hodnotiacich procesov vo verejnej správe a kultúre

 

 

Nástroj

Národná úroveň

Regionálna úroveň

 

Lokálna úroveň

(vrátane mikroregiónov)

1

Mapovanie, analýza a hodnotenie zdrojov územia

Integrácia rozhodujúcich poznatkov z regionálnych úrovní so zohľadnením lokálnych charakteristík

Integrácia poznatkov z miestnej a národnej úrovne, priemet poznatkov do regionálnych poznatkových báz

Kultúrna, historická a spoločenská topografia[1] a analýza zdrojov na území obce a mikroregiónu

2

Tvorba vízie rozvoja územia

Vízia rozvoja Slovenska

Vízia rozvoja regiónu/VÚC

Vízia rozvoja obce, mikroregiónu

3

Definovanie princípov TUR

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)

 

Regionálna Agenda 21

 

Lokálna Agenda 21

4

Dlhodobé plánovanie

(10 až 30 rokov)

 

Koncepcia územného rozvoja Slovenska (2001)

 

Územnoplánovacia dokumentácia VÚC

 

Územnoplánovacia dokumentácia obce

5

Strednodobé plánovanie

(4 až 10 rokov)

 

Stratégia štátnej kultúrnej politiky (2004)

Stratégia rozvoja kultúry (alebo priority) na úrovni VÚC* / priemet kultúry v rámci PHSR VÚC

Stratégia rozvoja kultúry (alebo priority) na úrovni obce** / priemet kultúry v rámci PHSR obce

6

Krátkodobé plánovanie

(trojročný výhľad)

 

Štátny rozpočet

 

Rozpočet VÚC

 

Rozpočet obce

7

Monitoring kultúry

Národná správa o kultúrnej politike SR (2002)

Správa o stave kultúry na úrovni VÚC

Správa o stave kultúry na úrovni obce

* regionálna kultúrna politika

** miestna kultúrna politika

 

 



[1] Základné autorské zázemie metodológie kultúrnej, historickej a spoločenskej topografie tvorí: autor M. Minarovič a kolektív spoluautorov a odborných konzultantov v zložení V. Kokolevský, Š. Kundrát, J. Žudel, T. Štefanovičová a L. Sokolovský. Metodológia v tomto autorskom okruhu vznikla začiatkom 90. rokov 20. storočia a postupne sa ďalej vyvíja a rovnako sa naďalej rozširuje okruh jej odborných spolupracovníkov.