Materiál na rokovanie vlády SR – Rámcová koncepcia spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu, je hlavným výstupom projektu „Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“. Vychádza zo Strategickej koncepcie rozvoja verejnoprávnych médií v ére digitalizácie na Slovensku spracovanej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.

„Rámcová koncepcia spoločného mediálneho komplexu STV a SRo a návrh vecného a časového harmonogramu“ je hlavným výstupom projektu, v rámci ktorého sú analyzované a odporučené možnosti vybudovania nového mediálneho komplexu pre verejnoprávne médiá – Slovenskú televíziu (ďalej tiež „STV“) a Slovenský rozhlas (ďalej tiež „SRo“). Spracovanie materiálu vychádza z uznesenia vlády SR č. 906 z 24. októbra 2007 k Zámeru systémového riešenia priestorového usporiadania STV a SRo, ktorý bol spracovaný ako výstup štúdie realizovateľnosti v auguste 2007.

Vybudovanie nového spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo si kladie za cieľ vytvorenie optimálnych podmienok pre tvorbu, výrobu a vysielanie programov oboch verejnoprávnych inštitúcií, spolu s umožnením využitia úspor z rozsahu a prevádzkových synergií.

Navrhované riešenie plne zohľadňuje požiadavky a potreby oboch verejnoprávnych inštitúcii, ktoré sú detailne popísané v rámci Funkčnej špecifikácie a Štúdie technického riešenia (tieto dokumenty sú neoddeliteľnou súčasťou detailného projektu spracovaného zo strany Ministerstva kultúry SR, poradcu – Deloitte Advisory na základe aj podkladov a rokovaní so Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom). Tento materiál obsahuje súhrnné informácie vychádzajúce z vyššie uvedených dokumentov. Súčasťou komplexného projektu je aj Návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej fázy výstavby mediálneho komplexu, z ktorého súhrnné informácie sú uvedené v prílohe č. 1 a 2 tohto materiálu.

V rámci tohto materiálu sa zaoberáme predovšetkým porovnaním a finančným ocenením jednotlivých alternatív, daňovými a účtovnými aspektmi alternatív, analýzou rizík vrátane výberu optimálneho riešenia a odporučenia jeho realizácie.

Predkladaný materiál je zároveň návrhom „súťažiteľného PPP projektu“ podľa „Kódexu riadenia prípravy PPP projektu” vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

2 popis projektu

2.1 Základný popis projektu

2.1.1 Účel projektu

Účelom projektu je vybudovanie nového spoločného mediálneho komplexu pre verejnoprávne médiá – Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.

Projekt si kladie za cieľ vytvorenie optimálnych podmienok pre tvorbu, výrobu a vysielanie programov oboch verejnoprávnych inštitúcii, spolu s umožnením využitia úspor z rozsahu a prevádzkových synergií.

Iniciácia projektu vychádza z uznesenia vlády SR č. 906 z 24. októbra 2007.

2.1.2 Prínosy projektu pre štát

Prínosy projektu nového mediálneho komplexu verejnoprávnych médií pre štát sú najmä v týchto oblastiach:

§ Ako sídlo STV a SRo, bude komplex plniť účely reprezentácie národnej kultúry a médií v SR;

§ Projekt bude rešpektovať a podporovať dlhodobé rozvojové plány verejnoprávnych médií;

§ Štát získa pre kultúrne účely existujúcu budovu SRo na Mýtnej ulici v Bratislave. Odporúča sa zachovanie koncertného štúdia pre potreby Symfonického orchestru Slovenského rozhlasu. Okrem koncertného štúdia sa odporúča umiestniť do súčasnej budovy SRo aj historické archívy STV a SRo. Budova môže v budúcnosti slúžiť tiež ako galéria moderného umenia;

§ Budú minimalizované vplyvy realizácie tohto projektu na štátny rozpočet SR, verejné obstarávanie bude realizované s cieľom zhodnotiť možnosti využitia súkromných zdrojov pri realizácii mediálneho komplexu.

2.1.3 Prínosy projektu pre STV a SRo

Prínosy projektu nového mediálneho komplexu verejnoprávnych médií pre STV a SRo sú najmä v týchto oblastiach:

§ Ako sídlo STV a SRo, bude komplex plniť účely reprezentácie národnej kultúry a médií v SR;

§ Projekt bude rešpektovať a podporovať dlhodobé rozvojové plány verejnoprávnych médií;

§ Mediálny komplex bude plne spĺňať náročné požiadavky na zabezpečenie tvorby, výroby a vysielania televíznych a rozhlasových programov a zvýšenie kvality pracovných podmienok pre zamestnancov obidvoch inštitúcií (očakáva sa vytvorenie novej podnikovej kultúry);

§ Stavebné a technologické riešenie mediálneho komplexu bude spĺňať požiadavky na vysokú prevádzkovú efektívnosť, maximálne využitie disponibilnej priestorovej kapacity a využitie synergií z priestorovej blízkosti STV a SRo (a SND);

§ Efektívnejšie a transparentnejšie hospodárenie s fixnými aktívami podporované jednotným integrovaným informačným systémom;

§ Posilnenie pozície verejnoprávneho výrobcu a vysielateľa na mediálnom trhu Slovenskej republiky ako neoddeliteľného prvku duálneho vysielania na Slovensku;

§ Skvalitnenie procesov riadenia vlastnej tvorby a výroby programu a vytvorenie podmienok na jeho dlhodobú koncepčnú prácu;

§ Silnejšia podpora rozvoja rozhlasových, televíznych a informačných technológií a podpora procesu digitalizácie.

2.1.4 Popis diela a rámcové vymedzenie poskytovaných verejných služieb

Projekt nového mediálneho komplexu slúži na zabezpečenie funkcií verejnoprávnych médií Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

Základná idea spočíva vo vytvorení jednotného kompaktného prevádzkového celku pozostávajúceho z priestorov a zariadení Mediálneho komplexu - verejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie.

Predpokladá sa, že:

§ zlúčenie dvoch príbuzných mediálnych verejnoprávnych inštitúcií v jednom ucelenom komplexe je z hľadiska technických, objemových a prevádzkových nákladov efektívne;

§ z hľadiska kvality komunikácie, spoločenského významu a lokalizácie je takéto riešenie racionálne;

§ z hľadiska technického a technologického je vybudovanie takéhoto mediálneho komplexu, vybaveného najnovšími technológiami 21. storočia progresívny krok.

Nový Mediálny komplex STV a SRo vychádza z potreby optimalizovať prevádzku médií v druhej dekáde tohto storočia. Vychádzame z premisy, že fenomén rádia a televízie postupne konverguje k technologicky veľmi podobnému riešeniu v rámci digitálnej multimediálnej platformy. Spoločný prevádzkový hosting kľúčových technologických zoskupení sa virtualizuje okolo digitálnej platformy, ktorá modeluje priebehy jednotlivých signálov v prostredí informačných sietí.

Predpokladáme také riešenie Mediálneho komplexu, ktoré zabezpečí všetky potrebné funkcie STV a SRo. S ohľadom na unikátne vlastnosti technologických priestorov existujúcej budovy SRo, najmä koncertného štúdia, odporúčame zachovanie existujúcej budovy SRo pre kultúrne účely. Vedľa koncertného štúdia odporúčame umiestniť do súčasnej budovy SRo aj historické archívy STV a SRo. Moderné digitálne archívy STV a SRo budú súčasťou Mediálneho komplexu.

2.1.5 Zapojenie súkromného partnera

Stavebná časť projektu

Pri realizácii stavebnej časti projektu súkromný partner zabezpečí návrh, financovanie a výstavbu mediálneho komplexu na základe dlhodobej koncesnej zmluvy a realizuje prevádzku a údržbu objektu po dobu trvania koncesnej zmluvy. Po uplynutí stanoveného obdobia je vlastníctvo prevedené späť na verejný sektor.

Túto alternatívu realizácie tak charakterizuje schéma:

§ Návrh, výstavba, financovanie, prevádzka a údržba a prevod (D.B.F.O.T):

Súkromný partner nebude získavať zdroje na výstavbu mediálneho komplexu z fondov Európskej únie.

Na súkromného partnera sú prenesené riziká výstavby a dostupnosti:

§ Stavebné riziko spojené s projektom nesie súkromný partner. Súkromný partner pri výstavbe mediálneho komplexu obstaráva plnenie od dodávateľských firiem.

§ Súkromný partner nesie riziko dostupnosti. Správcovstvo a prevádzku mediálneho komplexu zabezpečuje súkromný partner.

§ Riziko dopytu po mediálnom komplexe sa rozloží medzi súkromného partnera a verejný sektor. Súkromný partner bude zodpovedný za vecnú a časovú pripravenosť a prevádzkovanie stavebného a technologického komplexu pre potreby verejnoprávnych vysielateľov a MK SR bude zodpovedné za umiestnenie STV a SRo do mediálneho komplexu.

Štruktúra stavebnej časti projektu “Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“ by za splnenia všetkých podmienok mala umožniť, aby pri uzavretí zmlúv stavebný projekt nebol zaradený do verejného dlhu v rámci vykazovania podľa súčasnej metodiky ESA 95.

Technologická časť projektu

Pri realizácii technologickej časti projektu súkromný partner zabezpečí návrh, financovanie a dodávku/inštaláciu technológie mediálneho komplexu na základe dlhodobej koncesnej zmluvy a realizuje prevádzku a údržbu technológie po dobu trvania koncesnej zmluvy. Po uplynutí stanoveného obdobia bude vlastníctvo zabudovanej technológie prevedené späť na verejný sektor.

Túto alternatívu realizácie tak charakterizuje schéma:

§ Návrh, výstavba, financovanie, prevádzka a údržba a prevod (D.B.F.O.T)

Súkromný partner nebude získavať zdroje na dodávku technológie mediálneho komplexu z fondov Európskej únie.

V technologickej časti projektu je zakotvená ambícia prenosu alebo rozloženia rizík na súkromného partnera. Na základe súčasnej metodiky ESA 95 je rovnako snaha technologický projekt formulovať ako mimobilančný.

2.1.6 Zapojenie verejného sektora

Verejný sektor bude v projekte reprezentovať Ministerstvo kultúry SR („MKSR“), ktoré bude z pohľadu platnej legislatívy uzatvárať so súkromným partnerom (ako zástupcom súkromného sektora) koncesnú (alebo inú obdobnú) zmluvu ako verejný obstarávateľ, t.j. bude garantovať časť plnenia projektu pripadajúceho na verejný sektor.

MK SR bude v úlohe riadiaceho a koordinačného orgánu celého projektu (t.j. stavebnej ako aj technologickej časti) tak, aby plnenia podľa oboch častí projektu na seba plynulo nadväzovali a boli koordinované. Túto úlohu bude zabezpečovať v spolupráci s STV a SRo.

2.1.7 Úloha ďalších subjektov verejného sektora

Ďalším subjektom verejného sektora zapojeným do projektu je Ministerstvo financií SR. V prípade MF SR je potrebné rozlišovať jeho úlohu v celom procese prípravy a realizácie PPP projektu nasledovne:

§ Regulačnú funkciu;

§ Metodickú, podpornú a kontrolnú funkciu;

§ Funkciu znalostného a komunikačného centra.

2.2 Ďalšie údaje o projekte

2.2.1 Investičná hodnota projektu

Investičná hodnota projektu nového mediálneho komplexu je odhadovaná vo výške 4,455 mld. Sk, z čoho celková stavebná cena predstavuje 3,028 mld. Sk a investície do nákupu moderných technológií pre potreby vybavenia nového mediálneho komplexu predstavujú 1,427 mld. Sk.

Hodnota investičných výdavkov stavebnej časti projektu je vyčíslená vo výške 3 028 733 000 Sk z toho:

§ Základná stavebná cena výstavby budovy mediálneho komplexu je 2 664 693 000 Sk.

§ Výdavky na obstaranie stavby sú 364 040 820 Sk.

Hodnota investičných výdavkov technologickej časti projektu je vyčíslená vo výške 1 427 100 000 Sk z toho:

§ Cena televíznych technológií je 1 149 100 000 Sk.

§ Cena rozhlasových technológií je 278 000 000 Sk.

2.2.2 Dĺžka trvania projektu

Celková dĺžka trvania projektu je 28 rokov. Doba výstavby mediálneho komplexu sú 3 roky. Súkromný partner bude prevádzkovať mediálny komplexu po dobu 25 rokov.

2.2.3 Miera spoplatnenia projektu

Súkromný parter bude za poskytovanie verejnej služby odmeňovaný platbami za dostupnosť platenými STV a SRo.

2.2.4 Vecný a časový harmonogram projektu

Časový a vecný harmonogram definuje etapy projektu výstavby mediálneho komplexu s rozpisom na ich hlavné procesy a kľúčové aktivity vrátane časovej náročnosti a vzájomných väzieb. Každá aktivita má priradené zodpovedné osoby a zainteresované strany, ktoré ju ovplyvňujú. Zároveň sú v jednotlivých harmonogramoch definované kľúčové míľniky projektu výstavby mediálneho komplexu.

Výstavba a spustenie prevádzky nového mediálneho komplexu bola rozdelená do 3 hlavných etáp:

§ 1. Predrealizačná etapa - v rámci tejto etapy bude začatý Proces obstarávania stavebnej časti a technológií, ktorý je rozdelený do dvoch častí (tieto časti môžu prebiehať súčasne a nemusia byť v časovej následnosti):

□ Obstarávanie a výber koncesionára pre stavebnú časť

□ Obstarávanie a výber koncesionára pre rozhlasové a televízne technológie (vrátane IT/IS)

V rámci tejto etapy zároveň už prebehne Proces prípravy a realizácie stavby v rámci ktorého bude vykonaná nasledovná aktivita:

□ Zmena územného plánu – príprava pozemku pre stavebné účely by mala byť realizovaná pred samotným výberom Koncesionárov pre stavebnú časť a technológie.

§ 2. Realizačná etapa – v rámci tejto etapy bude prebiehať Proces prípravy a realizácie stavby, ktorý bude rozdelený na 2 hlavné časti:

□ Príprava a realizácia stavby mediálneho komplexu

□ Príprava a realizácia inštalácií rozhlasových a televíznych technológií

3. Etapa prevádzky – v rámci tejto etapy bude prebiehať Proces prevádzky mediálneho komplexu (dislokácia, skúšobná a následne „ostrá“ prevádzka mediálneho komplexu).

Celková dĺžka trvania Predralizačnej a Realizačnej etapy až po odovzdanie mediálneho komplexu do užívania je plánovaná na 4 roky a 9 mesiacov (57 mesiacov). So začatím plnej prevádzky mediálneho komplexu sa uvažuje po 5 rokoch od začatia projektu.

Detailnejší vecný a časový harmonogram predrealizačnej fázy pre obstaranie súkromného partnera pre stavebnú časť, pre technologickú časť a fázy prípravy a realizácie stavby je uvedený v prílohách č. 1 – 3.

Obrázok 2 Harmonogram projektu výstavby mediálneho komplexu

2.2.5 Inštitucionálne zabezpečenie riadenia projektu

Zadávateľom PPP projektu podľa zákona o verejnom obstarávaní bude Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Je zároveň garantom prípravy a úspešnej realizácie projektu.

Projekt nepočíta so zriaďovaním štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií. Projekt nepočíta so zriadením joint-ventures – SPV, teda subjektu spoločne ovládaného verejným a súkromným partnerom, ale len zriadenie SPV zo strany súkromného partnera. Cieľom je maximálny prenos rizík na súkromného partnera.

MF SR bude v projekte vykonávať regulačnú, metodickú, podpornú a kontrolnú funkciu a funkciu znalostného a komunikačného centra v oblasti PPP.

2.2.6 Riadiace a výkonné orgány projektu

Pre úspešné dosiahnutie projektových cieľov bola definovaná zodpovedajúca riadiaca a organizačná štruktúra Projektu. Projekt navrhujeme rozdeliť na dve základné riadiace a komunikačné úrovne – Riadiacu úroveň Projektu (Riadiaci výbor) a Realizačnú úroveň Projektu (Vedenie projektu), reprezentovanú Pracovnými skupinami.

Obrázok 3 – Organizačnej štruktúra Projektu

2.2.6.1 Riadiaci výbor

Riadiaci výbor (ďalej tiež „RV“) je základnou schvaľovacou a eskalačnou úrovňou riadenia Projektu.

Z pohľadu hladkej realizácie Projektu je veľmi dôležité, aby členovia RV boli hlavnými podporovateľmi cieľov Projektu. V prostredí STV, SRo a SND by mali zabezpečovať „osvetu“ o Projekte a voči projektovému tímu by mali vystupovať ako „gestori“, ktorí poskytujú potrebný nadhľad a podporu ak si to situácia vyžaduje.

Na zasadnutiach RV sa budú zúčastňovať len zástupcovia MK SR a Poradcu, zástupcovia Rady STV a Rozhlasovej rady budú prizývaní podľa potreby, resp. v prípade schvaľovania výstupov Projektu, nakoľko to vyplýva zo zákona o STV, resp. zákona o SRo. Zasadnutí RV sa taktiež v prípade potreby budú môcť zúčastniť zástupcovia SRo, STV a SND.

Garant Projektu za Poradcu

Garant Projektu za Poradcu zodpovedá za odborné vedenie Projektu, jeho úlohou je najmä:

§ garantovať kvalitu dodaných výstupov za poradcu;

§ transformovať závery zo stretnutí najvyšších predstaviteľov Projektu za MK SR a poradcu do projektových priorít;

§ komunikovať s vrcholovými riadiacimi zamestnancami MK SR;

§ v rámci Riadiaceho výboru Projektu sa podieľať na vnášaní strategického pohľadu do realizácie Projektu;

§ realizácia Projektu v rámci schválených cieľov, postupov a rozsahu prác;

§ dodržiavanie schváleného rozpočtu;

§ riadenie rizík Projektu;

Garant Projektu za MK SR

Garant Projektu za MK SR zodpovedá za odborné vedenie Projektu, jeho úlohou je najmä:

§ na najvyššej úrovni zastrešovať Projekt a garantovať kvalitu dodaných výstupov za Poradcu;

§ transformovať závery zo stretnutí najvyšších predstaviteľov Projektu za MK SR a Poradcu do projektových priorít;

§ komunikovať s vrcholovými zástupcami Dodávateľa;

§ podporovať a komunikovať výstupy Projektu v prostredí MK SR;

§ v rámci Riadiaceho výboru Projektu sa podieľať na vnášaní strategického pohľadu do realizácie Projektu;

§ realizácia Projektu v rámci schválených cieľov, postupov a rozsahu prác;

§ dodržiavanie schváleného rozpočtu;

§ riadenie rizík Projektu;

2.2.6.2 Vedenie Projektu

Vedenie Projektu je orgán operatívneho riadenia projektových prác. Je zložený z Projektových manažérov za MK SR a poradca, ich zástupcov. Schôdzok Projektového tímu sa môže podľa potreby zúčastniť ktorýkoľvek iný člen Projektového tímu a zároveň môžu byť naň prizvaní aj zástupcovia SRo, STV a SND v prípade potreby.

Projektový manažér za MK SR

Projektový manažér za MK SR zabezpečuje koordináciu a plnenie tak čiastkových cieľov Projektu ako aj hlavných výstupov projektov v súlade s definovanou politikou a štandardami kvality MK SR. Projektový manažér za MK SR je hlavným koordinátorom Projektu za stranu MK SR, STV, SRo a SND a jeho hlavné zodpovednosti sú:

§ kontrolovať plnenie stanovených cieľov;

§ riadiť prípravu a realizáciu projektu, formulovať návrhy riešenia, základné smery a stratégie, zabezpečiť koordináciu

§ podpisovať akceptačné protokoly o odovzdaní a prevzatí čiastkových plnení alebo celkového plnenia a schvaľovať čiastkové a celkové výstupy Projekt;

§ zabezpečiť potrebné zdroje pre realizáciu Projektu podľa časového harmonogramu;

§ zabezpečiť prístup k internej dokumentácii STV, SRo a SND potrebných pre realizáciu projektových prác;

§ zabezpečiť komunikáciu medzi členmi pracovných skupín STV, SRo, SND a Poradcom;

§ komunikovať so zamestnancami STV, SRo a SND za účelom podpory výstupov Projektu v prostredí MK SR, STV, SRo a SND;

§ určuje program rokovania Projektového tímu a vedie rokovanie;

§ navrhuje závery z rokovania tímu;

§ vykonáva detailné plánovanie, schvaľovanie a koordináciu všetkých aktivít Projektu na úrovni riadenia Projektu;

§ schvaľuje záznam z rokovania projektového tímu;

§ akceptácia výstupov Projektu za RV;

§ pravidelne informuje Riadiaci výbor o postupe prác na Projekte;

§ účasť na schôdzkach Riadiaceho výboru Projektu.

Projektový manažér za Poradcu

Projektový manažér je hlavným koordinátorom Projektu na operatívnej úrovni a jeho zodpovednosti sú:

§ riadi práce na Projekte a celý Projektový tím za stranu poradcu;

§ predkladá hlásenie o priebehu prác na Projekte, dodržiavaní harmonogramu prác a čerpania nákladov pre účely RV;

§ schvaľuje záznam z rokovania tímu;

§ pravidelne informuje Riadiaci výbor o postupe prác na Projekte;

§ riadi dodržiavanie termínov podľa schváleného harmonogramu;

§ vykonáva zber, vyhodnocovanie a sumarizáciu informácií o priebehu Projektu;

§ prideľuje úlohy Vedúcim jednotlivých pracovných skupín Projektu;

§ koordinuje činnosti Projektu, vzhľadom k organizácii a ľudským zdrojom zo strany MK SR, STV, SRo a SND, v súčinnosti s projektovým manažérom za MK SR.

Zástupca Manažéra Projektu

Projektový manažér za Poradcu poverí jedného z Vedúcich pracovnej skupiny za Poradcu svojim zastupovaním. Úlohou Zástupcu Manažéra Projektu bude podporovať Manažéra Projektu pri plnení jeho úloh a v prípade jeho neprítomnosti prevziať všetky úlohy a zodpovednosti vyplývajúce z funkcie Manažéra Projektu. Svojho Zástupcu si určí aj Projektový manažér za MK SR.

Vedúci pracovnej skupiny za Poradcu

Vzhľadom k rozsahu a cieľom Projektu sú projektové práce rozdelené do zodpovednosti 4 projektových Pracovných skupín Poradcu, pričom každá z nich má svojho vedúceho. Vedúci pracovnej skupiny vykonáva všetky činnosti potrebné na zabezpečenie plnenia projektových cieľov v nadväznosti na časový harmonogram a rozhodnutia Vedenia Projektu. Jeho úlohou je:

§ vykonávať plnenie stanovených projektových cieľov;

§ prideľovať úlohy členom Pracovných skupín a kontrolovať ich plnenie;

§ koordinovať činnosti Pracovnej skupiny v súlade s projektovými cieľmi;

§ zabezpečovať plnenie stanovených termínov;

§ zabezpečovať komunikáciu medzi jednotlivými Pracovnými skupinami a riadiacou úrovňou.

Pracovné skupiny Poradcu

Projektový tím Poradcu je rozdelený do Pracovných skupín podľa tematických oblastí, ktoré boli zverené do ich pôsobnosti. Pracovné skupiny majú nasledujúce zameranie:

§ Právna pracovná skupina;

§ Pracovná skupina pre stratégiu a médiá;

§ Technicko-stavebná pracovná skupina;

§ Finančno-ekonomická pracovná skupina.

Člen Pracovnej skupiny za Poradcu

Člen Projektového tímu resp. Pracovnej skupiny plní čiastkové ciele vyplývajúce z hlavných projektových cieľov. Jeho hlavnými úlohami je:

§ vykonávať činnosti v rámci Projektu;

§ zúčastňovať sa schôdzok Pracovnej skupiny a celého Projektového tímu;

§ zabezpečovať metodickú a projektovú podporu pri napĺňaní projektových cieľov;

§ má právo: predkladať návrhy, informácie a ďalšie materiály na rokovanie Pracovnej skupiny; vyjadrovať sa k prerokúvaným materiálom.

Člen Projektového tímu za MK SR, STV, SRo

Členovia Projektového tímu za MK SR, STV, SRo sú základným kontaktným a konzultačným bodom v otázkach spadajúcich do ich odbornej pôsobnosti a budú vykonávať jednotlivé definované úlohy s určením zodpovednosti a právomocí v súlade projektovým plánom. Úlohou projektového tímu MK SR, STV, SRo a SND je:

§ poskytovať potrebné informácie pre plnenie cieľov Projektu;

§ oboznamovať a informovať členov tímu za stranu Poradcu so všetkými novými skutočnosťami, o ktorých sa môžu alebo mali dozvedieť pri svojej činnosti a ktoré sú alebo môžu byť vo vzťahu k predmetu plnenia cieľov Projektu;

§ spolupracovať na jednotlivých výstupoch Projektu a vykonávať úlohy vyplývajúce z cieľov Projektu podľa požiadavky Projektového manažéra za stranu MK SR;

§ podieľať sa na konzultácii a hodnotení jednotlivých návrhov realizácie spoločného mediálneho komplexu na základe požiadavky Projektového manažéra za stranu MK SR.

Riadenie kvality

§ Riadeniu kvality je venovaná v priebehu Projektu osobitá pozornosť. Určení pracovníci Poradcu vykonávajú kontrolu kvality, čím sa predchádza potenciálnym problémom pri realizácii Projektu; zodpovedajú za nápravné opatrenia v prípade odchýlok od definovaného priebehu realizácie Projektu; zabezpečujú ich implementáciu do Projektu.

2.2.7 Cieľová skupina / pôsobnosť projektu

Realizovaný projekt bude mať dopad predovšetkým na verejnoprávne médiá a ich fungovanie. Výstavba nového mediálneho komplexu umožní Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu pokračovať v raste a výrazným spôsobom napomôže zvyšovaniu kvality produkcie a efektivite fungovania oboch inštitúcií. V dôsledku blízkosti nového mediálneho komplexu pri budove Slovenského národného divadla
je možné badať vplyvy synergií vyplývajúce z blízkosti oboch budov.

Skupinami, ktorá nie sú priamo zapojené do realizácie projektu, avšak budú na výsledku projektu závislé sú aj odborná a laická verejnosť, teda diváci a poslucháči – platcovia koncesionárskych poplatkov. Významnou skupinou (stakeholderom) budú tiež dodávatelia stavebných a technologických častí projektu. V neposlednom rade budú hodnotiteľmi (zástancami alebo oponentmi) projektu počas celého jeho životného cyklu takisto odborové zväzy, odborné a profesijné združenia vrátane kultúrnej obce na Slovensku.

2.2.8 Naplnenie legislatívy EÚ alebo SR

Projekt mediálneho komplexu nemá priamy vzťah k naplneniu novej legislatívy EÚ alebo SR.

3 Alternatívne možnosti riešenia

3.1 Popis súčasného stavu

Objekty, v ktorých dnešnej dobe pôsobia verejnoprávne inštitúcie STV a SRo boli postavené pred 33 rokmi (výšková budova STV v Mlynskej doline) resp. 23 rokmi (Rozhlasové stredisko Bratislava, tzv. „Pyramída“), pričom kapacitne boli dimenzované spôsobom, ktorý reflektoval vtedajší politicko-spoločenský význam inštitúcií. Súčasný dynamický vývoj v oblasti technológií a stavebných riešení, z podstatnej časti nevyužitá kapacita budov, vysoké prevádzkové náklady a morálna zastaranosť priestorov znemožňujúca ďalší rozvoj však indikujú potrebu podstatných zmien a modernizácií ku ktorým sa z dôvodu nedostatku prostriedkov nepristúpilo. Väčšina investícií realizovaných v minulosti bola spojená skôr s obnovou existujúcich technológií.

Príležitosti pre zlepšenie

Základné príležitosti pre zlepšenie je možné identifikovať v rámci týchto oblastí:

§ Efektivita využitia priestorov - Budovy obidvoch médií sú naddimenzované voči aktuálnym požiadavkám STV a SRo. Ich nedostatočným vyťažením, spôsobeným okrem iného aj veľkým množstvom nevyužitých priestorov, dochádza k tomu, že majú vysoké prevádzkové a správne náklady v prepočte na počet ľudí.

§ Kvalita pracovného prostredia - Pracovné prostredie zamestnancov STV a SRo už v mnohých aspektoch nezodpovedá súčasným štandardom priestorov pre administratívne ani technologické pracoviská. Pracovné prostredie v súčasných budovách v súčasnosti neprispieva ku kvalite práce zamestnancov a nezodpovedá štandardom európskych verejnoprávnych inštitúcií.

§ Riadenie prevádzkových nákladov - Výška prevádzkových nákladov budov je podmienená predimenzovanou veľkosťou, kvalitou budov a zastaranosťou inštalovaných technických zariadení, ktoré každoročne vyžadujú väčšie náklady na udržiavanie, na to, aby spĺňali hygienické, technické a bezpečnostné požiadavky. Odďaľovaním cielených úprav, modernizácií a opráv môže v dôsledku únavy materiálov dôjsť k zrýchlenému poškodeniu priestorov a zariadení a tým aj k zvýšeným nákladom na ich odstránenie.

3.2 Popis alternatívnych možností

Bola realizovaná analýza existujúcich fixných aktív STV a SRo v Bratislave s cieľom ich optimalizácie v predchádzajúcom projekte strategickej “feasibility study”(august 2007). V rámci tohto projektu boli identifikované nasledovné základné alternatívy riešenia súčasnej situácie:

§ Alternatíva 1 - Inštitúcie zostanú v súčasných budovách (AS-IS) – Táto alternatíva spočíva v zachovaní súčasného stavu so zohľadnením potrieb modernizácie priestorov a technológií STV a SRo – neriešenie situácie. Táto alternatíva je na základe analýz najmenej ekonomicky výhodná.

§ Alternatíva 2 - Inštitúcie sa presťahujú do nového mediálneho komplexu - V rámci danej alternatívy sa uvažuje s vybudovaním nového mediálneho komplexu, do ktorého by sa presunuli obidve verejnoprávne inštitúcie, STV aj SRo – technicky, ekonomicky a funkčne najvýhodnejšia alternatíva.

§ Alternatíva 3 – Slovenský rozhlas sa presťahuje do priestorov STV v Mlynskej doline – V rámci realizácie tretej alternatívy sa predpokladá premiestnenie SRo do areálu STV v Mlynskej doline, kde budú vytvorené podmienky pre jeho ďalšiu činnosť – ekonomicky nevýhodná alternatíva.

Záver Štúdie realizovateľnosti (august 2007)

Z analýzy vykonanej v rámci feasibility study projektu vyplynul záver, že variant výstavby mediálneho komplexu je pre obidve verejnoprávne médiá ekonomicky aj funkčne najvýhodnejší. Vláda Slovenskej republiky, ktorá materiál prerokovala na šesťdesiatom piatom rokovaní vlády dňa 24.10.2007, preto rozhodla o detailnejšom rozpracovaní tohto riešenia (alternatíva 2). Pre analýzu prínosov a rizík spoločného mediálneho komplexu bolo využité porovnanie TO-BE modelu so súčasným stavom (inštitúcie zostanú v súčasných budovách). Nasledujúci popis bližšie charakterizuje jednotlivé alternatívy.

Alternatíva 1 - Inštitúcie zostanú v súčasných budovách (AS-IS stav)

Prvá alternatíva uvažuje so situáciou zotrvania STV a SRo vo svojich doterajších budovách. V prípade ďalšieho zotrvania inštitúcií vo svojich pôvodných objektoch bude potrebné uskutočniť modernizáciu objektov s cieľom zabezpečiť ich hospodárne fungovanie. Je potrebné sústrediť sa taktiež na energetickú náročnosť budov, ako aj identifikovať prípadné škodlivé látky použité pri výstavbe (napr. azbest v obvodových plášťoch budov) a zabezpečiť ich odborné a bezpečné odstránenie. Ako už bolo uvedené, zotrvanie v súčasných objektoch verejnoprávnych inštitúcií je však podmienené investovaním do súčasnej infraštruktúry verejnoprávnych médií, za účelom jej modernizácie a zefektívnenia a to primárne v nasledovných oblastiach:

§ Bude vykonaná komplexná modernizácia budov SRo a STV a súvisiaceho technického vybavenia s cieľom znížiť prevádzkové náklady budov;

§ Budú vynaložené investície do modernizácie technologických zariadení z dôvodu nevyhnutnosti obnovy technologického vybavenia obidvoch inštitúcií pre zvýšenie kvality zabezpečenia hlavnej činnosti.

V prípade uskutočnenia komplexnej modernizácie budov, táto nebude mať vplyv na výrazné zlepšenie efektívnosti využitia priestorov, ktoré vyplýva z členenia budov a nastavenia procesov prevádzky. Negatívom tejto alternatívy je taktiež fakt, že verejnoprávne inštitúcie, v prípade svojho zotrvania v súčasných budovách, nebudú môcť využívať synergie plynúce z priestorovej blízkosti oboch inštitúcií, ktoré sú dosiahnuteľné v prípade spoločného mediálneho komplexu.

Na základe spracovania Štúdie realizovateľnosti výstavby spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo rekonštrukcia budov STV predstavuje investíciu vo výške približne 1,520 mld. Sk a v prípade SRo 1,011 mld. Sk. Celkové náklady na rekonštrukciu obidvoch objektov sa odhadujú na cca 2,53 mld. Sk bez potrebných investícií do technológií.

V prípade technológií sa ráta s celkovými výdavkami vo výške 1,28 mld. Sk pre obidve inštitúcie, čo celkovo predstavuje 3,81 mld. Sk.

Alternatíva 2 - Inštitúcie sa presťahujú do nového mediálneho komplexu

Riešenie situácie popísané Alternatívou 2 spočíva vo vybudovaní nového spoločného mediálneho komplexu, ktorý bude slúžiť potrebám STV a SRo. Táto alternatíva spĺňa všetky požiadavky a nároky, ktoré boli na ňu kladené v rámci spracovania Rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo. Predpokladom je optimalizácia súčasných prevádzkových nákladov médií, vytvorenie optimálnych podmienok pre výrobu a vysielanie programov oboch verejnoprávnych médií, spolu s umožnením využitia úspor z rozsahu a prevádzkových synergií. Výstavba nového spoločného mediálneho komplexu predpokladá nasledovné:

§ Finančné nároky nového mediálneho komplexu vo výške 4,455 mld. Sk, z čoho celková stavebná cena predstavuje 3,028 mld. Sk (investícia do základnej stavebnej ceny vo výške 2,665 mld. Sk) a investície do nákupu moderných technológií pre potreby vybavenia nového mediálneho komplexu predstavujú 1,427 mld. Sk;

§ Využitie zdrojov z predaja stávajúceho nehnuteľného majetku STV na financovanie výstavby nového spoločného mediálneho komplexu;

§ Využitie zdrojov plynúcich z nižších prevádzkových nákladov. V dlhodobom priemete nárokov na prevádzku nehnuteľností je nákladová položka na úrovni cca 50% z existujúceho stavu;

§ S ohľadom na unikátne vlastnosti technologických priestorov existujúcej budovy SRo na Mýtnej ul., najmä koncertného štúdia, zachovanie existujúcej budovy SRo pre kultúrne účely. Vedľa koncertného štúdia sa odporúča umiestniť do súčasnej budovy SRo aj historické archívy STV a SRo. Moderné digitálne archívy STV a SRo budú súčasťou nového mediálneho komplexu.

Dôležitým aspektom nového mediálneho komplexu je aj jeho stavebné riešenie, vrátane riešenia televíznych a rozhlasových technológií. Stavebné riešenie mediálneho komplexu uvažuje s využitím synergických efektov zo spoločného využívania určitých priestorov, samozrejme pri zohľadnení všetkých aspektov legislatívy SR, týkajúcej sa bezpečnosti a hospodárskej mobilizácie. Priestory s potenciálom spoločného využitia sú napríklad technologické priestory budovy, IT infraštruktúra, vstupné priestory, garáže, komunikačné priestory a atď. Z detailnej Technickej štúdie projektu ďalej vyplýva, že zlúčenie dvoch príbuzných mediálnych verejnoprávnych inštitúcií v jednom ucelenom komplexe je z hľadiska technických, objemových a prevádzkových nákladov efektívne. Zároveň z hľadiska kvality komunikácie, spoločenského významu a lokalizácie je takéto riešenie racionálne a z hľadiska technického a technologického je vybudovanie takéhoto mediálneho komplexu, vybaveného najnovšími technológiami 21. storočia možno radiť ako progresívny krok. Medzi očakávané prínosy nového spoločného mediálneho komplexu je možné radiť:

§ Nová budova bude po technickej a stavebnej stránke spĺňať najnáročnejšie požiadavky moderných verejnoprávnych médií čo bude mať za následok posilnenie pozície verejnoprávneho výrobcu a vysielateľa na mediálnom trhu Slovenskej republiky ako neoddeliteľného prvku duálneho vysielania na Slovensku;

§ Poloha budovy v zóne Pribinova umožní intenzívnejší kontakt a spoluprácu so Slovenským národným divadlom a vytvorí predpoklady pre vznik kultúrneho centra v rámci hlavného mesta SR Bratislavy; Dobrá dopravná infraštruktúra (veľmi dobrá dostupnosť verejnej dopravy, napojenie na kľúčové dopravné komunikácie);

§ Využitie vzájomných synergických efektov medzi verejnoprávnymi inštitúciami (STV, SRo) a SND:

□ Synergie plynúce zo spoločného využívania budovy verejnoprávnymi inštitúciami– nižšie investičné a prevádzkové náklady;

□ Možnosť synergií jednotlivých hlavných televíznych a rozhlasových procesov, zároveň spoločné využívanie technického vybavenia;

□ Vytvorenie podmienok pre bližšiu spoluprácu a využívanie synergií v oblasti podporných procesov - centrá zdieľaných služieb (Shared services);

□ Synergie s SND - Operatívnejšia ponuka umeleckého potenciálu SND pre výrobné a vysielacie potreby Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu; využitie existujúcich technických, výrobných a skladových kapacít SND (rekvizity, maskérne, kostymérne, interiéry pre nakrúcanie programov).

Na druhej strane medzi riziká výstavby nového mediálneho komplexu možno radiť zložitosť dislokácie technológií SRo a STV do spoločnej budovy a prípadne problémy spojené so zabezpečením kontinuity a bezproblémovosti výroby a vysielania.

Celková suma nákladov na vybudovanie nového mediálneho komplexu predstavuje sumu 4,455 mld. Sk v cenách roku 2008.

Alternatíva 3 – Slovenský rozhlas sa presťahuje do priestorov STV v Mlynskej doline

Ekonomicky menej výhodná alternatíva v porovnaní s alternatívou 2. Hlavnými ekonomickými dôvodmi sú na strane výdavkov o polovicu vyššie prevádzkové náklady, na strane príjmov finančný model neráta so zapojením príjmov z predaja stávajúceho majetku STV v Bratislave. V neposlednom rade bol braný do úvahy tiež nefinančný faktor spojený s rezistenciou SRo v prípade dislokácie do STV v Mlynskej doline.

3.3 Ekonomické zhodnotenie alternatív

Variant „AS-IS“ predpokladá, že STV a SRo zostanú vo svojich súčasných priestoroch počas doby zhodnej s uvažovanou koncesnou dobou, pričom vynaložia prostriedky na investície a obnovovacie investície počas uvedenej doby podľa rozpisu plánovaných investičných výdavkov. V rámci tejto projekcie STV a SRo nebudú schopné realizovať plánované zvýšenie efektivity prevádzky a údržby v takom rozsahu ako sú plánované pre projekt mediálneho komplexu.

V nasledovnej tabuľke je sumarizácia výsledkov porovnania Varianty „AS-IS“ a projektu realizovaného formou PSC. (PSC - Komparátor verejného sektoru predstavuje realizáciu projektu, ktorý je obstaraný verejným (štandardným) spôsobom). Obe alternatívy sú realizované verejným sektorom, preto ani v jednej alternatíve nedochádza k prenosu rizík.

Tabuľka 1 Sumarizácia výsledkov porovnania Varianty „AS-IS“ a projektu realizovaného formou PSC

Variant, hodnoty v tis. Sk	Nominálna hodnota	Diskontovaná hodnota
Variant „AS-IS“	-14 212 747	-7 115 399
Realizácia projektu PSC (bez vyčíslenia ocenenia rizík)	-10 008 076	-5 334 363
Rozdiel („AS-IS“ vs. PSC)	4 204 671	1 781 036
Rozdiel % (základ = Variant „AS-IS“)	30%	25%

Z vyššie uvedenej tabuľky je zrejmé, že výstavba mediálneho komplexu je vo finančnom vyjadrení približne o 25% výhodnejšia než zotrvanie STV a SRo v ich súčasných priestoroch. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že tieto dva varianty, Varianty „AS-IS“ a projektu realizovaného formou PSC, nie sú z kvalitatívneho hľadiska porovnateľné, pretože na konci koncesnej doby bude mať STV a SRo, pri modeli PSC, resp. PPP, výrazne kvalitnejšiu budovu, resp. mediálny komplex v porovnaní so súčasnými, aj keď v tom čase, rekonštruovanými budovami STV a SRo.

Z týchto dôvodov odporúčame alternatívu realizácie projektu mediálneho komplexu a v ďalšom texte podrobne analyzujeme jej hlavné aspekty.

4 Funkčné a technické požiadavky

Rámcová koncepcia spoločného mediálneho komplexu STV a SRo zohľadňuje analyzované požiadavky a potreby oboch verejnoprávnych inštitúcii (detailne sú zohľadnené v rámci podrobnej Funkčnej špecifikácie a Štúdie technického riešenia, ktoré tvoria základ pre tento materiál, nie sú však jeho súčasťou).

4.1 Funkčné požiadavky

V rámci Funkčnej špecifikácie boli analyzované nasledujúce oblasti a rozpracovaná projekcia budúceho vývoja odvetvia na obdobie 5 – 15 rokov predovšetkým v oblasti programovej ponuky a procesného a funkčného usporiadania verejnoprávnych inštitúcií.

Obrázok 1 Prístup v rámci Funkčnej špecifikácie

Vývoj v oblasti televízneho vysielania

V súčasnosti vysiela STV na dvoch kanáloch: plnoformátovom STV1, zameranom na väčšinového diváka a menšinovo zameranom STV2, ktorý pokrýva viacero rôznych programových typov. Súčasné kanály budú aj v nastávajúcom období dôležitou súčasťou programovej štruktúry STV, doplnené o tematické kanály, pri ktorých sa ponúka zameranie na šport a spravodajstvo.

Očakávaný vývoj v horizonte 5-15 rokov predpokladá, že digitalizácia rozhlasového a televízneho vysielania poskytne technický rámec podporujúci vznik nových kanálov, vďaka riešeniu problému frekvenčnej nedostatočnosti a zníženia výrobných nákladov. Dôsledkom bude nárast počtu tematických kanálov zameraných na jednotlivé cieľové skupiny. Nárast počtu vysielaných kanálov bude mať za následok absolútny nárast objemu vlastnej výroby a vysielania STV.

Vývoj v oblasti rozhlasového vysielania

V horizonte 3-5 rokov bude programová štruktúra SRo vychádzať zo súčasného stavu. Súčasné okruhy Slovenského rozhlasu sú plnoformátovými okruhmi, sústreďujúcimi sa na napĺňanie jednotlivých parametrov verejnej služby (spravodajstvo a informovanosť, kultúra a umenie, pôvodná slovenská tvorba, regionálne vysielanie, vysielanie pre národnostné menšiny, mladú generáciu atď.). Nastolený trend špecializácie a monotematickej orientácie by mal pokračovať a posilňovať sa aj v dlhšom časovom horizonte s nástupom digitálnej technológie (T-DAB).

Očakávaný vývoj v horizonte 5-15 rokov predpokladá, že počet programových okruhov SRo a jednotlivé cieľové skupiny, na ktoré sú tieto okruhy zamerané závisí hlavne od cieľov SRo a analýzy poslucháčskych preferencií. Je predpoklad, že ďalšie vzniknuté okruhy budú monotematicky zamerané a budú odrážať preferencie jednotlivých cieľových skupín, hlavne v oblasti preferencie hudobných štýlov. Zo sledovania vývojových trendov na Slovensku a v zahraničí zároveň vyplýva predpoklad navýšenia objemu prvovýroby.

Zhrnutie

Od programovej stratégie STV a SRo (počet kanálov) sa bude odvíjať vývoj v nasledovných oblastiach, kľúčových pre dizajn mediálneho komplexu:

§ Objem vlastnej tvorby;

§ Predpokladaný počet zamestnancov (FTE’s -full time equivalent).

Nasledujúca tabuľka reflektuje predpokladaný počet FTE’s a objemy vlastnej výroby v rámci oboch verejnoprávnych vysielateľov:

Tabuľka 2 Predpokladaný počet FTE´s a predpokladaný objem výroby

Predpokladaný počet FTE’s		Predpokladaný objem vlastnej tvorby (horizont 3 – 5 rokov)
STV	900 FTE	STV (4 kanály)	11 900 hod./rok
SRo*	512 FTE	SRo (súčasných 7 okruhov)	43 200 hod./rok
Rezerva (napr. TASR)	188 FTE
Celkom	1 600 FTE

* Počet FTE’s nezahŕňa členov Orchestra slovenského rozhlasu, ktorí by pôsobili v súčasnej budove SRo

Predpokladaný počet FTE’s

Predpokladaný priemerný celkový počet FTE´s na ktorý bude nový mediálny komplex dimenzovaný je 1600 FTE´s.

V prípade STV predpokladáme v časovom horizonte 5 rokov nárast počtu FTE’s v oblasti jednotlivých výrobných a vysielacích útvarov v dôsledku zvýšenia vlastnej výroby a vysielania. Toto navýšenie bude pozitívne eliminované vplyvom využívania nových technológií a optimalizácie procesov.

V prípade SRo predpokladáme v časovom horizonte 5 rokov mierne zníženie počtu FTE’s v podpornej oblasti v dôsledku synergií zo zdieľania podporných činností oboch verejnoprávnych inštitúcií.

Predpokladaný objem vlastnej tvorby a výroby

V prípade STV predpokladáme v časovom horizonte 5 rokov nárast vlastnej výroby a vysielania spôsobený jednak spustením nových televíznych kanálov a zároveň prebiehajúcim trendom verejnoprávnych vysielateľov v oblasti navyšovania vlastnej výroby a vysielania. Predpokladaný objem vlastnej tvorby STV v horizonte 3-5 rokov je 11 900 hodín ročne.

V prípade SRo predpokladáme v časovom horizonte 5 rokov 10% nárast v oblasti vlastnej výroby a vysielania s možnosťou ďalšieho rastu po zavedení T-DAB. Predpokladaný objem vlastnej tvorby SRo v horizonte 3-5 rokov je 43 200 hodín ročne.

4.2 Technická definícia mediálneho komplexu

Podrobné riešenie, popisy technológií, využitie a charakter priestorov sú detailne popísané v Štúdii technického riešenia, v ktorej boli v rámci rozhlasovej a televíznej technológie analyzované východiská technologického riešenia, požiadavky televíznej a rozhlasovej výroby a vysielania, spoločná technológia a synergie, predpokladaný rozpočet a bolo popísané zvolené technologické riešenie. V rámci stavebného riešenia boli analyzované stavebné a prevádzkové náklady mediálneho komplexu, urbanistické riešenie (lokalita a umiestnenie) a bolo popísané zvolené stavebné riešenie, vrátane plošných a objemových údajov, architektúry, atď. (viď obrázok 3).

Obrázok 2 Prístup v rámci Technickej štúdie

Umiestnenie mediálneho komplexu sa navrhuje na Landererovej ulici, v ťažisku novo sa tvoriaceho celomestského a regionálneho centra Bratislavy. Jedná sa o priestor, ktorý je súčasťou ľavobrežnej časti Dunaja, ktorá sa v súčasnosti začala prudko stavebne rozvíjať. Z hľadiska významu lokality sa jedná o pozemky s najvyššou mestskou urbanitou.

Pozemok vo vlastníctve MK SR je rovinný, má tvar obdĺžnika, svojou dlhšou stranou je orientovaný do Landererovej ulice. Dopravne je veľmi dobre prístupný zo všetkých strán. Podmieňujúcim faktorom pri tvorbe zastavovacej koncepcie je bezprostredné susedstvo s novou budovou Slovenského národného divadla.

Cieľom projektu je posúdenie vybudovania jednotného kompaktného prevádzkového celku pozostávajúceho z priestorov a zariadení mediálneho komplexu - verejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie, na vybranom pozemku. Budova bude navrhnutá, postavená, financovaná a prevádzkovaná vybraným súkromným partnerom počas vopred určenej doby.

Nový mediálny komplex STV a SRo vychádza z potreby optimalizovať prevádzku médií v druhej dekáde tohto storočia. Technológia televíznej a rozhlasovej výroby a vysielania postupne konverguje k technologicky veľmi podobnému riešeniu v rámci digitálnej multimediálnej platformy. Prevádzka hlavných technológií bude založená na virtuálnej digitálnej platforme, ktorá modeluje priebehy jednotlivých signálov v prostredí informačných sietí.

Hlavné technické prvky zvoleného technologického riešenia pre televíznu výrobu a vysielanie sú:

§ Úplná HD kvalita;

§ Digitálne spracovanie materiálov v podobe dátových súborov - „File based Operations“ (FBO);

§ Digitálne šírenie vysielaných signálov (DVB-T).

Hlavné technické prvky zvoleného technologického riešenia pre rozhlasovú výrobu a vysielanie sú:

§ Digitálne prepojenie na báze protokolu Audio over IP;

§ Digitálne spracovanie materiálov v podobe dátových súborov - „File based Operations“ (FBO);

§ Digitálne šírenie vysielaných signálov.

Štúdia technického riešenia preukázala najmä nasledujúce závery:

§ Technologické a stavebné riešenie mediálneho komplexu naplnia v rámci možností budúce potreby STV a SRo so zameraním sa na vytvorenie podmienok pre rozvoj vlastnej televíznej a rozhlasovej tvorby;

§ Dispozičné riešenie vybrané a schválené Riadiacim výborom projektu a MK SR je technicky realizovateľné;

§ Projekt mediálneho komplexu je navrhnutý na úrovni súčasných európskych štandardov úplne porovnateľných s novo budovanými zariadeniami obdobného typu v EU;

§ Detailné technické riešenie projektu je navrhnuté v súlade s najlepšou praxou a očakávaným vývojom technológií;

§ Zo stavebného hľadiska je plošne, objemovo aj kapacitne výstavba mediálneho komplexu racionálnym riešením, ktoré plne nahradí existujúce budovy STV a SRo po stránke priestorovej;

§ V dlhodobom priemete nárokov na prevádzku nehnuteľností je nákladová položka na úrovni cca 50% z existujúceho stavu. Ako pridaná hodnota k dnešnému stavu je nová úroveň technologického vybavenia, ktoré bude spĺňať najmodernejšie nároky na televíznu a rozhlasovú výrobu a vysielanie;

§ Uvažovaný pozemok je z hľadiska výstavby a priestorového riešenia dostačujúci;

§ V uvažovanej lokalite je možné vybudovať potrebné prípojky médií.

Vybudovanie mediálneho komplexu spočíva v príprave územia a vo vybudovaní výrobnej a administratívnej polyfunkčnej budovy, parkovacích priestorov, vnútornej komunikácie a ďalej vo vybavení mediálneho komplexu technológiou televíznej a rozhlasovej výroby a vysielania.

Súčasťou Štúdie technického riešenia bolo tiež spracovanie referenčného prednávrhu stavby, dispozičného a prevádzkového riešenia. Referenčný návrh bude k dispozícii vybranému súkromnému partnerovi. Konkrétne architektonické návrhy a návrhy dispozičných riešení budú súčasťou ponúk súkromných partnerov. Základné obmedzenia dané územným rozhodnutím by mali byť súkromným partnerom dodržané. V opačnom prípade budú dodatočné náklady a predĺženia súvisiace so zmenou územného rozhodnutia hradené vybraným súkromným partnerom. V prípade, že dôjde k zámernej zmene územného rozhodnutia musí byť taká zmena jasne zdôvodnená adekvátnym zvýšením hodnoty za peniaze Zadávateľa.

Zámerom projektu je navrhnutým riešením umožniť vytvorenie podmienok, ktoré maximálne hospodárne a flexibilne nastavia výstavbu a hlavne prevádzkový charakter zariadenia tak, aby výberové konanie na súkromného partnera mohlo docieliť pre Zadávateľa dosiahnutie maximálnej hodnoty za peniaze. To všetko za predpokladu optimalizácie prevádzkových nákladov - teda dosiahnutia hospodárnej prevádzky.

4.2.1 Technologické riešenie televíznej a rozhlasovej výroby a vysielania

4.2.1.1 Hlavné princípy a ciele technologického riešenia

Princípy technologického riešenia sú nasledovné:

§ Najlepšia možná technická kvalita;

§ Efektívny tok operácií;

§ Synergie medzi televíznymi a rozhlasovými operáciami;

§ Prispôsobenie očakávaným budúcim nárokom.

Cieľom projektu mediálneho komplexu STV a SRo bude vytvoriť systém, ktorý:

§ Je moderný, využíva najnovšie metódy a efektívne technologické štandardy, zohľadňujúc vývoj na trhu;

§ Je rozšíriteľný tak po kvantitatívnej, ako aj po kvalitatívnej stránke a to hospodárnym spôsobom;

§ Má svoju stabilnú hodnotu;

§ Má najlepší pomer cena/kvalita;

§ Je realizovateľný;

§ Môže byť ovládaný automaticky, minimalizujúc nutnosť ľudského zásahu;

§ Korešponduje so zahraničnými technologickými a produkčnými normami z oblasti televízneho a rozhlasového vysielania;

§ Jeho prevádzka je efektívna a údržba jednoduchá;

§ Mal by byť homogénny, a preto je tvorený komponentmi od čo najmenšieho počtu výrobcov.

4.2.1.2 Technologické riešenie televíznej výroby a vysielania

Riešenie vychádza z poznatkov ako sa v súčasnosti budujú moderné televízie a z vízie technologických možností a potrieb v dobe realizácie predmetu tejto štúdie, teda v horizonte rokov 2012 až 2013.

Vychádzame teda z predpokladu, že celá televízna výroba v tomto mediálnom komplexe bude (a to aj na základe odporúčaní EBU) realizovaná vo vysokom rozlíšení, HD 1080 p/50. Uvažujeme s vyšším počtom vysielaných kanálov ako v súčasnosti, technologické riešenie predpokladá vybudovanie šiestich vysielacích pracovísk, pričom nosným pilierom distribučných trás bude digitálna terestriálna sieť, ktorá by v tomto čase mala byť (minimálne pre potreby STV) dobudovaná. Technologické riešenie je samozrejme nastavené tak, aby celý výrobný proces prebiehal v bezpáskovom prostredí, použitie tradičných strojov televízneho magnetického záznamu a ich médií sa obmedzí len na prepis a digitalizáciu materiálov z archívu, resp. vo výnimočných prípadoch. Štúdia predpokladá vybudovanie nového, plne digitálneho a automatizovaného archívu.

Chrbticou celého technologického systému je vyspelá, rýchla počítačová sieť (10GBit/s) ktorá zabezpečuje transport a transfer materiálov v paketoch v súborovej podobe medzi rekordovacími, produkčnými a vysielacími servermi, ako aj z a do archívu, výmenu grafických materiálov a v rámci postprodukcie prenos medzi produkčným serverom a nelineárnymi strihovými pracoviskami a pracoviskami zvukovej výroby.

Distribúciu signálov v natívnej podobe zabezpečuje centrálny, plne redundantný HD-SD SDI (3GHz) router (možnosť aj čiastočnej decentralizácie na menší počet dedikovaných routerov) umožňujúci vzájomné prepojenie prakticky všetkých zariadení na úrovni nekomprimovaného videa s embedovaným audiom.

Prvotná výroba je sústredená v štúdiách vybavených kompletne od kamier cez obrazový switcher až po recording technológiou HD. Pripúšťame aj možnosť virtuálneho štúdia, je však na zváženie nakoľko efektívne ho dokáže STV využívať. Spravodajské štúdia sú vybavené robotickými hlavami.

Súčasťou modernej verejnoprávnej televízie je aj kvalitný webový portál, IP TV a interaktivita.

Štúdia predpokladá centrálnu lokalizáciu úplnej väčšiny technológie, zálohové napájanie energiou a chladenie, so všetkými atribútmi a požiadavkami, ktoré sa dnes bežne aplikujú pri výstavbe moderných serverovní s 24 hodinovou prevádzkou 365 dní do roka. Súčasťou technológie je aj satelitný park a celá infraštruktúra zabezpečujúca akvizíciu materiálov z externého prostredia a odovzdávanie vlastného signálu distribučným operátorom.

4.2.1.3 Technologické riešenie rozhlasovej výroby a vysielania

Technologické riešenie rozhlasovej výroby a vysielania je postavené na digitálnej technológii, ktorá bude umožňovať kompatibilné formátové spracovanie bez ohľadu na to, kde vznikol primárny záznam. Používanie spoločnej hostujúcej platformy umožní produkovať zvukové diela tam, kde je to z hľadiska technologickej platformy optimálne. Migrácia zvukových súborov a všetkých sprievodných súborov (sessions) pozdĺž technologického reťazca umožní plynulú zvukovú výrobu, špecializované prostredie ale zároveň aj vysokú mieru redundancie technických prostriedkov.

Zvuková prvovýroba, ktorá kladie najvyššie požiadavky na priestorovú akustiku, bude v oblasti vzniku záznamov primárnej zvukovej suroviny využívať špecializované prostredie pre záznam a následne univerzálne prostredie pre spracovanie. Akustické riešenie réžií zvukovej prvovýroby bude musieť byť unifikované, aby akustické podmienky pri prenose spracovania z jedného pracoviska na druhé dávali tvorivému kolektívu rovnaké akustické posluchové podmienky.

Infraštruktúra mediálneho komplexu prinesie najviac synergií pri prevádzkovaní oboch inštitúcií. Transportné kapacity IT prostredia, ktoré vyhovujú náročným požiadavkám videoaplikácií, bez problémov naplnia potreby SRo. Už súčasné prenosové kapacity s rezervou spĺňajú v oblasti rozhlasových technológií beh procesov v reálnom čase (audio over IP.) Tak sa stáva infraštruktúra presunu zvukových súborov ako aj modulačné spoje a prepoje, jednotnou platformou nad IT sieťou. Táto skutočnosť dramaticky znižuje náklady na kabeláže v rámci multimediálneho komplexu. Optické a metalické dátové spoje z hľadiska masovosti nasadenia a sériovosti výroby jednotlivých komponentov posunuli profesionálnu zvukovú techniku do cenovo dostupnej hladiny. Fenomén sériovosti umožní podstatne rýchlejšiu obnovu technologických celkov a spôsobí využívanie technológií skôr ako dosiahnu morálne zastaranie.

4.2.1.4 Spoločná technológia a synergie

Konvergencie platforiem do spoločnej multimediálnej platformy v budúcnosti ukážu, že technológie používané v oboch inštitúciách budú v modularite riešiť projekty naprieč platformami. Podiel zdieľaných činností v jednotlivých funkčných oblastiach je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 3 Podiel zdieľaných činností

Oblasť	Možnosti zdieľania technológie
Akvizícia spravodajských materiálov	70 až 80%
Načítanie a ukladanie materiálu	80 až 90%
Zvuková výroba	10 až 20%
Digitalizácia a formátová konverzia	40 až 50%
Prenosy	40 až 50%
Distribúcia a kontrola signálov	30 až 40%
Monitoring distribučných tras	30 až 40%
Príjem a odovzdávanie signálov z rôznych zdrojov (Externá konektivita)	70 až 80%
Dohľad nad centrálnou technologickou miestnosťou (Serverovňa)	100%
Servis	50 až 60%
Operatívna archivácia(HDD Storage	80 až 90%
Dlhodobá digitálna archivácia (Cart storage)	80 až 90%
Archivácia dátových médií	50 až 60%
Archivácia páskových médií	50 až 60%

4.2.2 Stavebné riešenie

Podrobné stavebné riešenie je rozpracované v Štúdii technického riešenia.

V rámci Štúdie technického riešenia boli overené objemové a kapacitné požiadavky na mediálny komplex konkrétnym prednávrhom stavby a dispozično-prevádzková schéma bola overená na konkrétnom stavebnom pozemku.

Pri návrhu základného usporiadania rozhodujúcich funkcií bolo postupované tak, že celý komplex požadovaných funkcií, ktoré je potrebné v objekte umiestniť bol rozdelený do niekoľkých základných prevádzkovo súvisiacich celkov a to:

§ administratívna časť;

§ štúdiová časť;

§ obslužná časť.

Objemové a funkčné požiadavky STV a SRo boli spracované na základe podkladov a vstupov od oboch inštitúcií. Základné usporiadanie jednotlivých celkov bolo plošne overené v 2D modely a priestorové usporiadanie bolo overené v 3D modely, čo je dokumentované graficky.

Súčasne s návrhom základného objemu stavby a jej vnútorného usporiadania bolo navrhnuté aj umiestnenie stavby do konkrétneho stavebného pozemku na Landererovej ulici vrátane výškového overenia a na návrhu napojenia objektu na okolité priestorové a dopravné súvislosti.

Na základe prednávrhu stavby boli špecifikované základné parametre stavby ako sú:

§ parametre prevádzkové – v členení na parametre konštrukčné, technické stavebno-fyzikálne, technologické a bezpečnostné;

§ parametre kapacitné – v členení na technické, plošné a objemové údaje;

§ parametre cenové - v členení na ceny stavebnej realizácie a obstaranie stavby;

§ parametre energetické – v členení na nároky na spotrebu energií a médií;

§ parametre prevádzkové – v členení na náklady energetické, prevádzkové, režijné, údržbu a opravy, vrátane porovnania s jestvujúcim stavom oboch inštitúcií;

§ časový plán vývoja prevádzkových nákladov a reinvestícií po dobu 25 rokov;

§ časový plán prípravy a realizácie stavby;

§ orientačný Cash Flow prípravy a realizácie investície.

4.2.2.1 Lokalita

Lokalita sa nachádza v Bratislave, v ťažisku novo sa tvoriaceho celomestského a regionálneho centra Bratislavy. Jedná sa o priestor, ktorý je súčasťou ľavobrežnej časti Dunaja, ktorá sa v súčasnosti začala prudko stavebne rozvíjať. Z hľadiska významu lokality sa jedná o pozemky s najvyššou mestskou urbanitou.

Obrázok 3 Katastrálna snímka pozemku (p.č. 9155/15 – 9155/20 vyznačené na červeno) na ktorom bude stavba umiestnená.

Okolie stavebného pozemku je vymedzené:

§ z južnej strany budovou Slovenského národného divadla, a komplexom Eurovea;

§ z východnej strany novobudovaným komplexom výškových budov Panorama City, na Čulenovej ulici;

§ zo severnej strany stavebným blokom Bottova- Továrenská, kde sa predpokladá výstavba ďalších výškových budov;

§ zo západnej strany budovou poisťovne Allianz.

Z hľadiska urbanistického je Landererova ulica novou ideovo-priestorovou osou nového Bratislavského centra. Umiestnenie mediálneho komplexu v danej lokalite ako funkcie celoslovenského významu je vhodné. Mediálny komplex sa stane súčasťou obrazu nového bratislavského centra.

Na nasledujúcom obrázku je ukážka vizualizácie umiestenia mediálneho komplexu vo zvolenej lokalite:

Obrázok 4 Vizualizácia umiestenia mediálneho komplexu

4.2.2.2 Základná prevádzková koncepcia

Štúdiová časť

Štúdiová časť tvorí priestorový základ budovy a teda podstatným spôsobom ovplyvňuje usporiadanie objektu ako celku. Určujúce sú požiadavky na prevýšenie priestorov štúdií oproti bežným konštrukčným výškam, požiadavky na stavebno-technickú a konštrukčnú oddelenosť štúdií od ostatných priestorov budovy /dom v dome/ a požiadavky na umiestnenie náročných technológií rozhlasu a televízie.

Administratívna časť

Administratíva by mala byť lokalizovaná do dvoch polôh. V 2.-5. nadzemnom podlaží na obvod budovy, čím sa vytvára stavebný izolačný priestor voči štúdiám hlavne zo strany Landererovej ulice. V 6.-8. nadzemnom podlaží celoplošne kde sú lokalizované hlavne administratívne pracoviská a pracoviská súvisiace s vedením a riadením prevádzky. Na najvyššom podlaží sa využíva možnosť horného presvetlenia, kde budú lokalizované nadstavbové a reprezentačné priestory mediálneho komplexu.

Zásobovanie a garážovanie

Dimenzovanie a priestorové usporiadanie zásobovacieho traktu je navrhnuté tak, aby bola zabezpečená bezkolízna obsluha ako vlastnej budovy, tak aj susediacej budovy Slovenského národného divadla

Limitujúcim prvkom je príjazd a odstavovanie veľkých nákladných vozidiel kategórie N3 a N2. V prízemí sú vytvorené garážové priestory ako v časti STV pre 9 veľkých nákladných vozidiel a v časti SRo pre 4 veľké nákladné vozidlá. Garážové priestory sú priamo prístupné z bočných obslužných komunikácií.

Zásobovanie menšími vozidlami ako sú vozidlá kategórie N1, M1 a OA je ako z prízemia tak aj z prvého suterénu.

Parkovanie vozidiel

Parkovanie vozidiel v prízemí bude možné hlavne pre služobné vozidlá Bude časovo obmedzené riadeným systémom. Odstavovanie vozidiel kategórie N1 a M1 a OA bude ťažiskovo v podzemí.

V podzemí je umiestnené hlavne parkovanie osobných motorových vozidiel ako služobných tak aj zamestnaneckých.

Navrhnutých je päť podzemných úrovní. Vjazd a výjazd v podzemí je riešený formou dvoch priamych rámp s vnútorným okruhom. V prvom podzemnom podlaží je cca 150 miest určených na odstavovanie služobných vozidiel. a v ostatných štyroch podlažiach je navrhnuté parkovanie osobných motorových vozidiel zamestnancov a návštevníkov.

Vzhľadom na časové rozloženie prevádzky objektu sa dá predpokladať útlm zaťaženia parkovania vo večerných hodinách, čo môže byť využité pre návštevníkov Slovenského národného divadla.

Technické zariadenia budovy

Z hľadiska priestorového sa jedná hlavne o sústavu strojovní a a zariadení technického vybavenia stavby, riešeného v rámci stavebnej časti. Jedná sa najmä o strojovne vzduchotechniky, chladenia, kúrenia, slaboprúdových zariadení a pod. Lokalizované sú do troch hlavných polôh a to do prvého suterénu, do polôh v priamej väzbe na štúdiá a do polôh strešných podlaží, podľa potreby, vždy vo väzbách na miesta spotreby.

Technologické zariadenia

Z hľadiska technologického vybavenia je potrebné predpokladať vybavenie objektu v duchu najnovších trendov 21. storočia. Jedná sa hlavne o stanovenie perspektívnej miery štandardu technickej úrovne zabudovaných technologických zariadení.

Základným jadrom technologického systému mediálneho komplexu je hlavná serverovňa s centrálnym velínom. Riadiaci komplex je umiestnený v ťažisku štúdiového traktu na 4.a 5. NP ako spoločné zariadenie STV a SRo. V nadväznosti na serverovňu, na 5. NP je lokalizovaný archív spravodajský a archív produkčný. Hlavné archívne priestory je možné diferencovať pre STV a SRo.

Ostatné technologické zariadení týkajúce jednotlivých výrobných pracovísk sú v priamej nadväznosti na jednotlivé pracoviská. Lokalizácia je riešená diferencovane podľa príslušnosti k jednotlivým priestorom a technologickým celkom.

4.2.2.3 Prevádzkové riešenie budovy

Kapacitné údaje

Zastavaná plocha všetkých podlaží 107 002 m²

Podlahová plocha všetkých podlaží 90 952 m²

Obstavaný priestor 383 048 m³

Počet stálych pracovných miest v administratíve 1 600

Počet nadzemných podlaží 9

Počet podzemných podlaží 5

Počet pakovacích státí 1020

Počet miest v stravovacích zariadeniach 400

Plocha obchodov a služieb 500 m²

Ročná potreba tepla 9 700 MWh/rok

Ročná potreba elektrickej energia 6 100 MWh/rok

4.2.3 Investičné výdavky a prevádzkové náklady projektu

4.2.3.1 Investičné výdavky

Pre účely finančného modelu projektu boli investičné výdavky definované ako celkové výdavky na prípravu výstavby a samotnú výstavbu areálu mediálneho komplexu a celkové výdavky na obstaranie technológií rozhlasovej a televíznej výroby a vysielania (technológie mediálneho komplexu).

Výdavky na výstavbu zahŕňajú stavebné úpravy a stavebné práce, investície spojené s výstavbou prípojok a inštalácií (silnoprúd, slaboprúd, plyn, voda, kanalizácia, systémy vykurovania a vzduchotechniky), vybavenie interiérov nábytkom a technológiami, vrátane súvisiacich služieb. Všetky investičné výdavky obsiahnuté v tejto kapitole sú uvedené bez DPH.

Požiadavky na stavebnú časť (výmery, kapacity a štandardy) a požiadavky na technologickú časť (rozhlasové a televízne technológie) boli prevzaté zo Štúdie technického riešenia.

Investičné výdavky boli detailne vyčíslené v Štúdii technického riešenia.

Hodnota investičných výdavkov stavebnej časti projektu je vyčíslená vo výške 3 028 733 000 Sk.

Hodnota investičných výdavkov technologickej časti projektu je vyčíslená vo výške 1 427 100 000 Sk.

Investície technologickej časti

Nasledujúca tabuľka obsahuje investičné výdavky na technológie rozhlasovej a televíznej výroby a vysielania (uvedené v cenách roku 2008).

Podrobný odhad investičných výdavkov televíznej a rozhlasovej technológie je uvedený v Štúdii technického riešenia.

Tabuľka 4 Celkové investičné výdavky v oblasti televíznej a rozhlasovej technológie

Výdavky na televízne a rozhlasové technológie	Cena Sk
Televízne technológie	1 149 100 000
Rozhlasové technológie	278 000 000
Spolu	1 427 100 000

Investície stavebnej časti

Nasledujúca tabuľka obsahuje investičné výdavky na výstavbu areálu mediálneho komplexu v členení na jednotlivé prevádzkové časti (uvedené v cenách roku 2008). Podrobný odhad investičných výdavkov stavebnej časti je uvedený v Štúdii technického riešenia.

Tabuľka 5 Investičné výdavky areálu mediálneho komplexu

Rekapitulácia základnej stavebnej ceny	Staveb.c.bez DPH	Podiely
Rekapitulácia základnej stavebnej ceny	Sk	%
Stavebná časť - nadzemie	1 126 364 000	42,27%
Výrobná časť - nadzemie	507 997 000	19,06%
Interiér - nadzemie	294 972 000	11,07%
Stavebná časť - podzemie	647 360 000	24,29%
Vonkajšky	88 000 000	3,30%
Spolu	2 664 693 000	100,00%

Nižšie uvedená tabuľka obsahuje rozpočtované investičné výdavky na prípravu stavby a potrebnú infraštruktúru a technické zabezpečenie mediálneho komplexu.

Tabuľka 6 Investičné výdavky na prípravu stavby a infraštruktúru

Výdavky na prípravu stavby	Staveb.c.bez DPH
Výdavky na prípravu stavby	Sk
Obstaranie stavby	353 382 048
Príprava územia	7 994 079
Prieskumné práce	2 664 693
Spolu	364 040 820

Porovnanie PSC a PPP

Pri konštrukcii finančného modelu pre účely porovnania ekonomickej výhodnosti zapojenia súkromného partnera do výstavby a prevádzky mediálneho komplexu sa vychádzalo z jednotného technického zadania definovaného v Štúdii technického riešenia. Pre zachovanie porovnateľnosti variantov bol uvažovaný zhodný rozsah a kvalita mediálneho komplexu, či už bude postavený verejným sektorom alebo súkromným partnerom. Na základe tohto predpokladu budú investičné výdavky u oboch uvažovaných variantov zhodné, lebo verejný sektor aj súkromný partner budú musieť realizovať rovnakú stavbu za trhovú cenu. Celková hodnota investičných výdavkov porovnávaných variantov sa bude líšiť o riziká spojené s výstavbou a schopnosťou investora riadiť výdavky a termíny výstavby.

4.2.3.2 Náklady životného cyklu, náklady na obnovu a reinvestície

Pre analytické účely projektu boli uvažované náklady životného cyklu objektov ako celkové náklady spojené s nutnou obnovou stálych aktív, ktoré v projekte vzniknú po celú dobu jeho trvania.

Náklady životného cyklu technológií

Pri tvorbe plánu životného cyklu televíznych a rozhlasových technológií bolo uvažované s diferencovaným investičným obnovovaním podľa povahy jednotlivých technológií. Doba počas ktorej je uvažované s obnovovaním je uvažovaná na 10 rokov s cieľom odovzdania technológie v obnovenom a prevádzky schopnom stave.

Podrobný odhad obnovovacích nákladov televíznej a rozhlasovej technológie je uvedený v Štúdii technického riešenia.

Na zabezpečenie obnovy technológií v novom mediálnom komplexe sú potrebné v období 10 rokov obnovovacie náklady v hodnote 1 428 240 000 Sk. (na televízne technológie 1 133 340 000 Sk a na rozhlasové technológie 294 900 000 Sk).

Obnovovacie náklady sú uvedené v cenách roku 2008 a nie sú indexované.

Náklady životného cyklu stavebnej časti

Niektoré konštrukčné prvky strácajú opotrebovaním svoju technickú funkciu, spoľahlivosť a kvalitu. Z hľadiska životnosti je možné konštrukčné prvky rozdeliť na prvky krátkodobé a dlhodobé. Obvykle sa za dlhodobé označujú konštrukcie, ktoré stavbu ako celok charakterizujú a od ktorých priamo závisí technická životnosť stavby. Patria medzi ne: konštrukcia základov, zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, schodiská, konštrukcia strechy – krov bez strešnej krytiny. S ohľadom na predpokladanú dĺžku trvania projektu nebudú mať náklady na obnovu prvkov dlhodobej životnosti veľký význam, pretože životnosť projektovaných dlhodobých prvkov je dlhšia než plánovaná doba prevádzkovej fázy projektu (25 rokov).

Uvažované náklady životného cyklu projektu sú tvorené predovšetkým nákladmi na nutnú obnovu prvkov krátkodobej životnosti, t.j. všetkými konštrukciami a systémami, u ktorých sa predpokladá, že sa budú počas dobu trvania projektu aspoň 1x obnovovať. Opotrebovanie konštrukčných prvkov závisí na kvalite jednotlivých prvkov, spôsobe využívania budovy, na rozsahu technickej starostlivosti a v neposlednom rade na klimatických podmienkach.

Vlastník, alebo operátor budovy musí vykonávať pravidelné periodické prehliadky, opravy, údržbu a revízie stavu stavebných konštrukcií a konštrukčných prvkov. Určujúcim faktorom je tak požadovaný rozsah a kvalita údržby budovy. Na celkovú výšku nákladov životného cyklu má tiež vplyv zmena požiadaviek na stavbu a na jej technické vybavenie, s ohľadom na zvyšujúce sa požiadavky na štandardy využívania.

Časové intervaly výmeny jednotlivých konštrukčných prvkov objektu boli stanovené na základe obvyklých garancií a odporučených termínov opráv, ktoré predpisujú výrobcovia použitého stavebného materiálu a vybavení. Pri systémoch u ktorých neboli predpísané odporučené intervaly životnosti opráv, boli intervaly reinvestícií stanovené na základe skúseností s obdobnými projektmi.

Pre účely tejto analýzy boli pri každom objekte stanovené náklady a intervaly opráv a obnovy a údržby bežných stavebných prvkov, výrobnej časti, interiéru a podzemnej časti.

Na zabezpečenie obnovy stavebných prvkov v novom mediálnom komplexe sú potrebné v období 25 rokov obnovovacie náklady v hodnote 862 930 000 Sk (obnovovacie náklady sú uvedené v cenách roku 2008 a nie sú indexované).

Náklady životného cyklu PSC vs. PPP

Pri konštrukcii finančného modelu pre účely porovnania ekonomickej výhodnosti zapojenia súkromného partnera do výstavby a prevádzky mediálneho komplexu bol vytvorený základný predpoklad zachovania hodnoty stálych aktív po celú dobu trvania projektu. Pre zachovanie porovnateľnosti variantov bola uvažovaná zhodná povinnosť vlastníka aj operátora, realizovať údržbu, opravy a reinvestície tak, aby na konci uvažovanej dĺžky existencie projektu (28 rokov) bola zachovaná substančná hodnota stálych aktív. Na základe tohto predpokladu sa budú náklady životného cyklu približovať pri oboch uvažovaných variantoch, lebo vlastník aj operátor budú musieť zrealizovať rovnaké opravy a reinvestície. V rámci finančného modelu projektu sú náklady životného cyklu kalkulované pre variantu PSC aj PPP ako zhodné.

4.2.3.3 Prevádzkové náklady

Prevádzkové náklady tvoria tie náklady a výdavky, ktoré priamo súvisia so zabezpečením prevádzky a chodu zvažovaného projektu.

Prevádzkové náklady technologickej časti

Pri projekcii nákladov na prevádzku televíznej a rozhlasovej technológie bolo vychádzané z navrhovaného riešenia, kde ceny boli odhadnuté podľa porovnateľných už prevádzkovaných technológií.

Na zabezpečenie prevádzky technológií v novom mediálnom komplexe sú potrebné ročne priemerné náklady v hodnote 45 960 000 Sk. (na televízne technológie 37 620 000 Sk a na rozhlasové technológie 8 340 000).

Podrobný odhad prevádzkových nákladov televíznej a rozhlasovej technológie je uvedený v Štúdii technického riešenia (prevádzkové náklady sú uvedené v cenách roku 2008 a nie sú indexované).

Prevádzkové náklady technológií v prípade PPP

Pri hodnotení možností zvýšenia efektívnosti mediálneho komplexu zapojením súkromného partnera projektu boli starostlivo hodnotené všetky činnosti vykonávané súkromným partnerom. Na základe skúseností s obdobnými projektmi sme predpokladali, že prevádzkové náklady v oblasti televíznych technológií je možné znížiť v priemere až o 20 % v technologických oblastiach.

Prevádzkové náklady stavebnej časti

Pri projekcii nákladov na prevádzku sa vychádzalo z navrhovaného riešenia, kde ceny boli odhadnuté podľa porovnateľných už prevádzkovaných objektov.

Jedná sa o odhady, ktoré sú vypočítané za použitia predpokladaných spotrieb podľa navrhovaných parametrov a pomerných ukazovateľov na vybrané merné jednotky. Do úvahy boli brané aj dostupné údaje o súčasných nákladoch STV a SRo na vybrané položky.

Na zabezpečenie prevádzky a údržby stavebnej časti v novom mediálnom komplexe sú potrebné ročne priemerné náklady v hodnote 91 408 000 Sk. (na prevádzku 85 000 000 Sk a na údržbu 6 408 000 Sk).

Podrobný odhad prevádzkových nákladov stavebnej časti je uvedený v Štúdii technického riešenia (prevádzkové náklady sú uvedené v cenách roku 2008 a nie sú indexované).

4.2.4 Výnosová štruktúra projektu

Výnosy projektu rátajú s predpokladaným výnosom z predaja existujúceho nehnuteľného majetku STV (budova a pozemky) v Bratislave a využitím takto získaných peňažných prostriedkov na financovanie stavebnej časti projektu.

Predpokladá sa, že po presťahovaní sa STV a SRo do mediálneho komplexu prejde na základe plánovanej legislatívnej úpravy existujúci nepotrebný nehnuteľný majetok STV a SRo na štát (do správy MK SR). MK SR zrealizuje predaj nepotrebného nehnuteľného majetku po STV. Majetok SRo bude využitý pre kultúrne účely. MK SR poskytne STV a SRo účelovú dotáciu na úhradu mimoriadnej splátky za prenájom mediálneho komplexu. STV a SRo zaplatí mimoriadnu splátku za prenájom mediálneho komplexu.

Pre účely tejto štúdie predpokladáme, že čistý výnos z predaja nepotrebného majetku STV bude 1 000 000 000 Sk v bežných cenách predpokladaného roku realizácie predaja (2015).

4.2.5 Investičné výdavky a prevádzkové náklady Alternatívy 1 - Inštitúcie zostanú v súčasných budovách (AS-IS)

Pre porovnanie sme v našej štúdii pracovali aj s alternatívou pri ktorej ostanú STV a SRo v existujúcich budovách a zrealizujú ich rekonštrukciu a modernizáciu. Pre porovnanie sme stanovili investičné výdavky, prevádzkové náklady a reinvestície.

4.2.5.1 Predpokladané výdavky modernizácie budov STV a SRo

Objekty, v ktorých v dnešnej dobe pôsobia verejnoprávne inštitúcie STV a SRo boli postavené pred 33 rokmi (výšková budova STV v Mlynskej doline) resp. 23 rokmi (Rozhlasové stredisko Bratislava, tzv. „Pyramída“). V prípade oboch areálov v poslednom období z dôvodu nedostatku financií neboli uskutočnené zásadné investície do komplexnej rekonštrukcie alebo modernizácie stavieb.

Väčšina investícií v minulosti bola spojená skôr s požiadavkami na úpravy pre potrebu inštalácie moderných technológií. Trvalým následkom nedostatku financií na investície do modernizácie budov je morálna zastaranosť a nehospodárna prevádzka objektov z hľadiska ich dispozičného riešenia a s nimi súvisiaca energetická náročnosť. V prípade ďalšieho zotrvania inštitúcií vo svojich pôvodných objektoch bude potrebné uskutočniť zásadnú modernizáciu objektov s cieľom zabezpečiť ich hospodárne fungovanie hlavne z pohľadu ich energetickej náročnosti.

V nižšie uvedených tabuľkách sa uvádzajú orientačné náklady na modernizáciu budov. V rámci sumy za modernizáciu sa predpokladá uskutočnenie modernizácie celého objektu na kvalitatívnu úroveň porovnateľnú s priemernou novostavbou. Skutočná výška nákladov na modernizáciu však bude v reálnych podmienkach realizácie závisieť od celkovej koncepcie a rozsahu modernizácie, postupe a materiáloch navrhnutých projektantom, ale tiež od detailného preskúmania objektov pred vykonaním rekonštrukcie.

Dôležité v prípade realizácie modernizačného projektu bude identifikovať prípadné škodlivé látky použité pri výstavbe (napr. azbest v obvodových plášťoch budov) a zabezpečiť ich odborné a bezpečné odstránenie.

Podrobný odhad výdavkov na modernizáciu objektov STV a SRo je uvedený v Štúdii technického riešenia. Prevádzkové náklady v nižšie uvedenej tabuľke sú uvedené v cenách roku 2009.

Tabuľka 7 Rekapitulácia výdavkov na modernizáciu objektov STV a SRo

Názov areálu	Odhad nákladov na modernizáciu (v cenovej úrovni roku 2009)

	tis. Sk
Areál STV	1 011 398
Areál SRo	1 520 232
Celkom obe inštitúcie	2 531 630

Modernizácia budov STV predstavuje investíciu vo výške približne 1,520 mld. Sk a v prípade SRo 1,011 mld. Sk. Celkové náklady na rekonštrukciu obidvoch objektov sa odhadujú na cca. 2,53 mld. Sk.

4.2.5.2 Predpokladané výdavky životného cyklu existujúcich budov STV a SRo

Pri obnovovacích výdavkoch existujúcich budov STV a SRo sme vychádzali z predpokladanej ceny týchto budov po rekonštrukcii v roku 2009 a ďalej sme predpokladali percentuálne a časovo zhodný harmonogram reinvestícií ako v prípade budovy mediálneho komplexu. Tento predpoklad je konzervatívny, vzhľadom na to, že neuvažuje s reálne väčším opotrebením budov po rekonštrukcii v porovnaní s novo postavenou budovou.

Pre účely porovnania sme ako východziu cenu pre výpočet veľkosti reinvestícií stanovili odhadom cenu budovy STV po rekonštrukcii vo výške 2 360 000 000 Sk a cenu budovy SRo po rekonštrukcii vo výške 1 820 000 000 Sk (v cenách roku 2008).

4.2.5.3 Predpokladané prevádzkové náklady STV a SRo

Pri odhade prevádzkových nákladov STV a SRo sme vychádzali z nákladov týchto inštitúcií v roku 2007. Predpokladali sme časový vývoj týchto nákladov s rovnakým priebehom ako sa uvažuje v prípade vývoja týchto nákladov v prípade mediálneho komplexu. Ďalej sme predpokladali, že po rekonštrukcii budov v roku 2009 klesnú náklady na energie o 10 %, čo sa s ohľadom na celkovú štruktúru nákladov prejaví poklesom celkových prevádzkových nákladov o 5 %. V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené prevádzkové náklady STV a SRo za rok 2007.

Tabuľka 8 Súčasné náklady na prevádzku budovy STV

Súčasné náklady na prevádzku budovy STV	Cena bez DPH za rok	Podiely
Súčasné náklady na prevádzku budovy STV	tis. Sk/rok	%
Vodné	1 600	1,97%
Stočné	1 583	1,95%
Teplo	15 252	18,81%
Elektrická energia	19 566	24,13%
Strážna služba vrátanie hasičskej	16 968	20,92%
Upratovanie	5 221	6,44%
Odstraňovanie odpadu	826	1,02%
Údržba a opravy*	6 000	7,40%
Daň z nehnuteľnosti	5 476	6,75%
Poistné**	2 171	2,68%
Správa budovy*	6 436	7,94%
Spolu	81 099	100,00%

* údaje odhadnuté – celková čiastka za správu a údržbu je 12 436 tis. Sk/rok, čiastka bola rozdelená odhadom

** údaj zahŕňa poistené nehnuteľnosti a z hnuteľného majetku len majetok, ktorý nie je starší ako 10 rokov

Tabuľka 9 Súčasné náklady na prevádzku budovy SRo

Súčasné náklady na prevádzku budovy SRo	Cena bez DPH za rok	Podiely
Súčasné náklady na prevádzku budovy SRo	tis. Sk/rok	%
Vodné	2 037	2,75%
Stočné	2 015	2,72%
Teplo	18 566	25,08%
Elektrická energia	23 196	31,34%
Strážna služba	5 510	7,44%
Upratovanie *	7 000	9,46%
Odstraňovanie odpadu	1 660	2,24%
Údržba a opravy	2 479	3,35%
Daň z nehnuteľnosti	4 261	5,76%
Poistné	747	1,01%
Správa budovy a ostatné služby*	6 542	8,84%
Spolu	74 013	100,00%

* údaje odhadnuté – celková čiastka na správu budovy vrátane upratovania 13 031 tis. Sk/rok, čiastka za ostatné služby je 511 tis. Sk/rok, cena bola rozdelená odhadom

5 Daňové a účtovnícke aspekty PPP

V procese prípravy a realizácie projektu sa analyzuje aj vplyv účtovných štandardov a daňových zákonov na celý projekt, pričom samotný projekt je navrhovaný v rámci štruktúry tak, aby mal čo najmenší dopad na štátny deficit a dlh z pohľadu metodiky ESA 95.

5.1 Situácia

5.1.1 Východiskový stav a predpoklady

Východiskový stav slúži ako základ pre pochopenie a porozumenie informácií a predpokladov, ktoré sú k dispozícii k možným transakciám súvisiacim s výstavbou a prevádzkou mediálneho komplexu pre STV a SRo.

Pre realizáciu mediálneho komplexu predpokladáme realizáciu dvoch častí: stavebnej časti a technologickej časti. Predpokladáme, že obe časti budú realizované prostredníctvom PPP projektov.

Účtovné ani daňové predpisy neobsahujú žiadnu zvláštnu úpravu pre Koncesné zmluvy a pre riešenie PPP projektov. V súlade so znením Koncesnej zmluvy by STV a SRo platili Koncesionárovi od ukončenia výstavby budovy pravidelné poplatky za dostupnosť („availability payments“) po celú dobu trvania Koncesnej zmluvy.

Predpokladáme, že Koncesionár bude obchodnou spoločnosťou a bude postupovať podľa slovenského zákona č. 431/2002 o účtovníctve, v znení neskorších predpisov a Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení neskorších predpisov (ďalej „postupy účtovania pre podnikateľov“).

SRo a STV postupujú podľa slovenského zákona č. 431/2002 o účtovníctve, v znení neskorších prepisov a Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania (ďalej „postupy účtovania pre SRo a STV“).

Rozumieme, že Zákon o verejnom obstarávaní považuje celú transakciu v rámci PPP projektu obstarania stavby za jednu operáciu. A však pre účtovné a daňové účely je potrebné po ukončení fázy výstavby zaradiť stavebné dielo do majetku^{^[1]} za pevne stanovenú cenu a v rámci fázy prevádzky identifikovať toky práv a služieb, ktoré budú poskytované (t.j. rozdeliť transakciu na viac plnení a priradiť jednotlivým plneniam cenu). Z tohto dôvodu sa domnievame, že by bolo vhodné platbu za dostupnosť rozdeliť napríklad tak, ako navrhujeme v kapitole 5.2.2. (viď nižšie). Rozdelenie cien a tokov služieb by malo byť zmluvne ošetrené v Koncesnej zmluve, alebo by celková čiastka platby za dostupnosť mala byť rozčlenená iným oprávneným spôsobom (napr. podľa posudku znalca).

5.2 Fázy PPP projektu – stavebná časť

Rozumieme, že MK SR (Zadávateľ stavebného PPP projektu) vypíše verejnú súťaž, ktorej predmetom bude výstavba stavebného diela (mediálny komplex). Kľúčovou otázkou je v tomto prípade vlastníctvo stavebného diela. Bližšie rozoberáme variantu vlastníctva majetku, pri ktorej stavebné dielo bude vo vlastníctve Koncesionára, ktorý podľa požiadaviek Zadávateľa stavebné dielo postaví a po dobu trvania Koncesnej zmluvy bude stavebné dielo vlastniť a zabezpečovať verejné služby.

Koncesionár bude na základe Koncesnej zmluvy zodpovedný za výstavbu stavebného diela (mediálny komplex) a poskytovanie súvisiacich služieb; MK SR ako Zadávateľ bude kontrolovať, aké služby a komu musí Koncesionár poskytovať. STV a SRo budú používať mediálny komplex pre svoju činnosť.

Tento PPP projekt sa dá rozdeliť do týchto fáz:

§ Výstavba mediálneho komplexu;

§ Prenájom mediálneho komplexu STV a SRo a služby spojené s prevádzkou mediálneho komplexu;

§ Prevod mediálneho komplexu na STV a SRo na konci doby platnosti koncesnej zmluvy;

§ Prechod existujúceho nehnuteľného majetku STV a SRo na Ministerstvo kultúry SR.

5.2.1 Fáza výstavby

Majetok, ktorý vzniká na základe realizácie predmetu Koncesnej zmluvy, právne vlastní od samého začiatku Koncesionár, ktorý všetky výdavky vynaložené na obstaranie stavebného diela v priebehu výstavby účtuje na účet obstarania dlhodobého hmotného majetku.

Pri výstavbe mediálneho komplexu bude Koncesionár obstarávať od dodávateľských firiem plnenia, ktoré budú prevažne zaťažené DPH vo výške 19%. Na to, aby si mohol Koncesionár odpočítať takúto vstupnú DPH, bude musieť byť registrovaným DPH platiteľom na Slovensku. V prípade, že Koncesionár bude registrovaným DPH platiteľom, právo odpočítania vstupnej DPH bude mať pod podmienkou, že uvedený mediálny komplex použije na podnikateľské účely ako platiteľ (vo všeobecnosti musí na svoje plnenia uplatniť DPH). V súvislosti s právom odpočítania dane je preto nevyhnutné sledovať účel využitia mediálneho komplexu.

Po ukončení výstavby, resp. po kolaudácii, bude stavba prevedená do dlhodobého hmotného majetku STV a SRo (budovy, stavby, pozemky a zariadenie), Koncesionár nebude samostatne fakturovať prevod tohto majetku a po dobu platnosti zmluvy bude právnym vlastníkom tohto majetku.

5.2.2 Fáza prevádzky

Na poskytnutie majetku Koncesionárom bude potrebné z daňového a účtovného hľadiska pozerať ako na finančný prenájom.

Budova bude po jej uvedení do používania evidovaná v majetku STV a SRo, tieto ju daňovo aj účtovne odpisujú.

Koncesionár by za predpokladu, že sa jedná o finančný prenájom, neúčtoval o mediálnom komplexe ako o svojom majetku, a teda by ho ani neodpisoval pre daňové účely.

SRo a STV by účtovali o mediálnom komplexe ako o dlhodobom hmotnom majetku a odpisovali by ho. Zároveň SRo a STV budú účtovať o dlhodobom záväzku voči koncesionárovi, ktorý sa splatí počas dohodnutej lehoty.

Na základe zmluvy o finančnom prenájme vzniká Koncesionárovi dlhodobá pohľadávka voči STV a SRo, ktorú STV a SRo budú splácať počas doby trvania prenájmu.

Jednu splátku („availability payment“) bude potrebné formálne rozdeliť na nasledujúce časti:

§ Cena za finančný prenájom majetku Koncesionára STV a SRo;

§ Cena za prevádzku platená STV a SRo Koncesionárovi.

STV a SRo ako nájomca bude daňovo odpisovať mediálny komplex. STV a SRo bude na základe nájomnej zmluvy na mesačnej báze účtovať náklady súvisiace s prevádzkou. Vo všeobecnosti tieto náklady budú predstavovať daňové výdavky STV a SRo, ak budú zároveň spĺňať všeobecné podmienky pre daňovú uznateľnosť.

Odplata za prenájom sa bude pozostávať z fixnej platby za samotné poskytnutie priestorov a variabilnej platby pokrývajúcej prevádzku. Z pohľadu DPH je potrebné rozlíšiť, či sa v takomto prípade bude jednať o samostatné plnenia (samostatný prenájom priestorov a samostatná správa), alebo budú uvedené služby predstavovať jednu zloženú dodávku služieb..

V prípade STV a SRo predpokladáme, že len menšia časť ich činnosti je predmetom DPH s možnosťou odpočítania DPH na vstupe (napr. reklama). Odpočítanie vstupnej DPH z prenájmu mediálneho komplexu bude preto umožnené len v obmedzenom rozsahu.

5.2.3 Fáza riadneho ukončenia Koncesnej zmluvy

Po skončení Koncesnej zmluvy o poskytovaní služieb bude infraštruktúra právne prevedená za zmluvnú cenu na SRo a STV. Daňový a účtovný režim sa bude riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými k dátumu ukončenia Koncesnej zmluvy.

Spôsob, akým sa bude prevádzať mediálny komplex z Koncesionára na SRo a STV môže mať dopad na posúdenie toho, či sa o tejto transakcii bude účtovať ako o finančnom prenájme v SRo a STV a môže mať dopad na to, či bude celá transakcia posúdená ako finančný prenájom na daňové účely.

Pri odovzdaní mediálneho komplexu po skončení nájmu sa Koncesionár bude riadiť daňovými predpismi platnými k dátumu ukončenia Koncesnej zmluvy.

Na poskytnutie majetku (technológie) Koncesionárom bude potrebné z daňového a účtovného hľadiska pozerať ako na finančný prenájom. Pri takomto prístupe budú účtovné a daňové aspekty fáz inštalácie technológie, prevádzky technológie a ukončenia koncesnej zmluvy obdobne ako v prípade stavebnej časti.

Po skončení Koncesnej zmluvy bude tento dlhodobý majetok (mediálny komplex), v závislosti na zmluvnej dohode medzi Koncesionárom a štátom, odplatne prevedený do vlastníctva STV a SRo.

5.2.4 Prechod nepotrebného majetku STV a SRo na štát

V súvislosti s prechodom existujúceho nehnuteľného majetku zo SRo a STV na Ministerstvo kultúry SR nie je možné v súčasnosti jednoznačne povedať, ako by sa táto transakcia účtovala a aké bude mať daňové dopady, keďže prechod vlastníctva sa predpokladá na základe len zamýšľanej legislatívnej zmeny – zmeny zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

5.3 Fázy PPP projektu – technologická časť

Rozumieme, že MK SR (Zadávateľ technologického PPP projektu) vypíše verejnú súťaž, ktorej predmetom bude dodávka technológie pre mediálny komplex. Bližšie rozoberáme variantu vlastníctva majetku pri ktorej technológia bude vo vlastníctve Koncesionára, ktorý podľa požiadaviek Zadávateľa technológie dodá a inštaluje a po dobu trvania Koncesnej zmluvy bude technológie vlastniť a zabezpečovať verejné služby.

Koncesionár bude na základe Koncesnej zmluvy zodpovedný za dodávku technológií mediálneho komplexu a poskytovanie súvisiacich služieb; MK SR ako Zadávateľ bude kontrolovať, aké služby a komu musí Koncesionár poskytovať. STV a SRo budú používať technológiu mediálneho komplexu pre svoju činnosť. Tento PPP projekt sa dá rozdeliť do týchto fáz:

§ Dodávka a inštalácia technológie mediálneho komplexu;

§ Prenájom technológie mediálneho komplexu STV a SRo a služby spojené s prevádzkou technológie mediálneho komplexu;

§ Prevod technológie mediálneho komplexu na STV a SRo na konci doby platnosti koncesnej zmluvy o technológiách.

Na poskytnutie technológií mediálneho komplexu Koncesionárom bude potrebné z daňového a účtovného hľadiska pozerať ako na finančný prenájom. Daňové a účtové aspekty sú obdobné ako v prípade finančného prenájmu stavebnej časti mediálneho komplexu.

5.4 Posúdenie projektu v kontexte European System of Accounts 95

V rámci tejto koncepcie je okrem analýzy realizácie projektu a vyhodnotenia možných variantov ako projekt realizovať, spracovaná taktiež koncepcia posúdenia projektu v kontexte European System of Accounts 95 (ESA 95) pri realizácii formou PPP.

5.4.1 Základné podmienky pre zachytenie transakcie mimo bilanciu verejného sektoru

Pre základnú analýzu je potrebné posúdiť rozdelenie rizík v rámci projektu “Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“ pri realizácii projektu formou PPP.

§ Transfer stavebných rizík na súkromného partnera;

§ Transfer rizika dopytu alebo rizika dostupnosti na súkromného partnera.

Pri dostatočnom prenesení stavebného rizika a súčasne jedného z rizík dostupnosti alebo dopytu na súkromného partnera (Koncesionára) by mal byť projekt vyčlenený z bilancie verejného sektoru v rámci vykazovania podľa metodiky ESA 95. Prenesenie rizík v prípade projektu je uvedené v kapitole 7.2 tohto dokumentu.

5.4.2 Navrhovaná alternatíva pre zachytenie transakcie v kontexte ESA 95

Pre splnenie kritérií ESA 95 bude navrhnutá spolupráca Zadávateľa a Súkromného partnera, ktorých základné rozdelenie rizík je zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 10 projekt “Výstavba mediálneho komplexu STV a SRo” – a základný prenos rizík na Súkromného partnera

Časť projektu	Popis
Výstavba mediálneho komplexu	§ Koncesionár pri výstavbe mediálneho komplexu obstaráva plnenie od dodávateľských firiem. Stavebné riziko spojené s projektom nesie Súkromný partner
Prevádzka mediálneho komplexu pre potreby STV a SRo	§ Správcovstvo a prevádzku mediálneho komplexu zabezpečuje Súkromný partner. Súkromný partner nesie riziko dostupnosti
Dopyt po mediálnom komplexe	§ Súkromný partner a MK SR participujú na zabezpečení umiestnenia STV a SRo v mediálnom komplexe. Riziko dopytu po mediálnom komplexe je zdieľané

Z vyššie uvedenej tabuľky je možné určiť, že rozloženie rizika medzi Súkromným partnerom a Zadávateľom by malo byť v súlade so súčasnými požiadavkami ESA 95 na „off-balance sheet“ evidencii.

V rámci tejto koncepcie sú vypracované register rizík a platobný mechanizmus, na ktorých základe bude okrem ďalších dokumentov upravený vzťah medzi MK SR a Súkromným partnerom. Register rizík podrobne identifikuje možné riziká a určuje, ktorá strana nesie v jednotlivých prípadoch zodpovednosť či je riziko zdieľané. Platobný mechanizmus by mal zohľadňovať prenos rizík a mal by slúžiť ako nástroj MK SR v prípade poskytovania služieb Súkromným partnerom v nedostatočnej kvalite. Hodnota zníženia poplatku, prípadne uplatnenie ďalších sankčných prostriedkov by malo byť zodpovedajúce charakteru a stupňu nedostatočného konania zo strany Súkromného partnera.

Štruktúra projektu “Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“ by za splnenia všetkých podmienok mala umožniť, aby pri uzavretí zmlúv nebol stavebný projekt zaradený do verejného dlhu v rámci vykazovania podľa súčasnej metodiky ESA 95.

V technologickej časti projektu predpokladáme v tejto etape rovnaký prenos rizík na súkromného partnera.

6 Právne posúdenie realizovateľnosti PPP

Právne posúdenie je rozdelené na stavebnú a technologickú časť.

6.1 Stavebná časť

Na základe predchádzajúcich analýz bola pre riešenie projektu výstavby mediálneho komplexu („komplex“) ako optimálna určená forma PPP projektu, t.j. partnerstva verejného a súkromného sektora pri aplikácii modelu „D.B.F.O.T“ („návrh, výstavba, financovanie, prevádzka a údržba a prevod“), v ktorom súkromný partner zabezpečí návrh, financovanie a výstavbu komplexu a na základe dlhodobej zmluvy (koncesnej zmluvy) bude zabezpečovať za odplatu jeho údržbu a poskytovanie ďalších služieb užívateľom komplexu (Slovenská televízia a Slovenský rozhlas) po dobu trvania koncesnej zmluvy, pričom po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) bude súkromný partner aj vlastníkom stavby komplexu a po jej uplynutí prevedie vlastnícke právo k stavbe komplexu na subjekt verejnej správy - STV a SRo.

Verejný sektor bude v projekte reprezentovať Ministerstvo kultúry SR, ktoré bude z pohľadu platnej legislatívy uzatvárať so súkromným partnerom (ako zástupcom súkromného sektora) koncesnú (alebo inú obdobnú) zmluvu ako verejný obstarávateľ, t.j. bude garantovať časť plnenia projektu pripadajúceho na verejný sektor. Za účelom realizácie výstavby komplexu a jeho následného prevádzkovania založí súkromný partner osobitnú obchodnú spoločnosť („SPV“) a túto spoločnosť dostatočne kapitálovo vybaví (formou vlastného kapitálu poskytnutého ako vklad do základného imania a formou podriadeného úveru, či už z vlastných alebo cudzích zdrojov). Za účelom financovania výstavby bude už priamo SPV čerpať bankový senior úver, pričom na jeho splácanie budú používané prioritne výnosy SPV z prevádzkovania a údržby komplexu.

SR nebude vstupovať do spoločného podniku so súkromným partnerom (ani prostredníctvom MK SR), t.j. nebude vytvorený tzv. inštitucionálny PPP projekt.

Komplex má byť vybudovaný na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky („SR“) a ktoré má v správe MKSR ako ústredný orgán štátnej správy SR. Predmetné pozemky určené na výstavbu („pozemky“ resp. „predmetné pozemky“) majú po celú dobu trvania výstavby a trvania projektu (t.j. až do uplynutia koncesnej lehoty) ostať vo vlastníctve SR (v správe MK SR), t.j. nemajú byť prevádzané na súkromného partnera.

Užívateľmi komplexu budú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ktoré sa do komplexu po jeho dokončení presťahujú a za jeho užívanie a poskytovanie ďalších doplnkových služieb budú po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) platiť SPV dohodnutú odplatu, ktorá bude SPV generovať príjem, z ktorého bude SPV schopné splatiť bankový senior úver ako aj podriadený úver poskytnutý súkromným partnerom, t.j. dôjde k splateniu všetkých investičných nákladov spojených s výstavbou komplexu a k úhrade primeraného výnosu (resp. zisku) súkromnému partnerovi ako jeho odplata za zrealizovanie projektu.

Po presťahovaní sa bude pre STV a SRo ich doterajší nehnuteľný majetok nepotrebný a podľa existujúcej právnej úpravy by boli STV a SRo povinné odpredať ho formou verejnej obchodnej súťaže. Nakoľko MK SR má záujem, aby budova SRo ostala vo vlastníctve SR a aby budova STV bola odpredaná transparentným spôsobom záujemcovi s najvyššou cenovou ponukou, predpokladá sa spätný prechod vlastníckeho práva k tomuto nehnuteľnému majetku, ak bude pre obe inštitúcie nepotrebný, na SR.

6.1.1 Predpoklady realizovateľnosti

Realizácia zámeru stručne opísaného v úvodnej časti tohto materiálu predpokladá vykonanie určitých legislatívnych úprav v niektorých kľúčových právnych predpisoch upravujúcich nakladanie s majetkom štátu resp. postavenie STV a SRo a nakladanie s ich majetkom. Nakoľko legislatívny proces zvyčajne spočíva z niekoľkých krokov, ktorých časové trvanie nie je možné vopred odhadnúť, nie je možné odhadnúť časový rámec potrebný pre splnenie ďalej uvedených predpokladov realizovateľnosti zámeru.

6.1.1.1 Predpoklad zriadenia stavby na pozemku vo vlastníctve štátu

Podľa ustanovenia § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v platnom znení je možné zriadiť stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu len:

§ V prípade umiestnenia zariadenia staveniska podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebný poriadok v platnom znení;

§ Na účely výstavby inžinierskych stavieb podľa § 43a ods. 3 písm. f), g), h) a i) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný poriadok v platnom znení (t.j. v prípade výstavby ropovodov, plynovodov, vodovodov, rozvodov kanalizácie, parovodov, elektronických komunikačných sietí a rozvodov elektriny a s nimi súvisiacich stavieb);

§ Ak to pripúšťa osobitný predpis, napr. zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení;

§ Ak ide o zriadenie stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov, ak je zaručená vzájomnosť.

Z uvedeného je zrejmé legislatívne obmedzenie pre zriaďovanie iných stavieb na pozemkoch vo vlastníctve štátu, t.j. výstavba komplexu na pozemkoch vo vlastníctve štátu nie je bez legislatívnej úpravy možná.

Legislatívna úprava môže spočívať v tom, že dôjde k rozšíreniu možností zriaďovania stavieb na pozemkoch vo vlastníctve štátu uvedených v ustanovení § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. aj o ďalšie prípady, ktoré budú v dotknutom ustanovení špecifikované, napr.:

§ Zriaďovanie stavieb pre potreby verejnoprávnych inštitúcií, ktorých postavenie, základné funkcie ako aj hospodárenie sú upravené osobitným zákonom (s odkazom najmä na zákon č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase v platnom znení a zákon č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii v platnom znení); alebo

§ Zriaďovanie stavieb pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva (problémom môže byť nejasnosť tohto termínu, ktorý nie je zatiaľ na úrovni právneho predpisu definovaný) schválených vládou SR; alebo

§ Zriaďovanie stavieb, o ktorých vláda SR rozhodne, že ide o stavby mimoriadneho strategického a celoštátneho významu.

6.1.1.2 Predpoklad umiestnenia stavby na cudzom pozemku

V súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení musí stavebník preukázať vlastnícke alebo iné právo k pozemkom, na ktorých plánuje výstavbu realizovať. Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie

§ Užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu;

§ Právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou;

§ Právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

MK SR ako správca pozemkov vo vlastníctve SR (bez ďalšej legislatívnej úpravy zákona č. 278/1993 Z.z.) nemôže umožniť súkromnému partnerovi výstavbu komplexu na predmetných pozemkoch, nakoľko možnosť prenechať predmetný pozemok do nájmu je limitovaná ustanovením § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. (napr. maximálna doba nájmu je 5 rokov, možnosť prenajať nehnuteľný majetok len za trhové nájomné a pod.), uzatvorenie dohody o budúcej kúpnej zmluve nie je v predmetnom prípade aplikovateľné (súkromný partner sa nikdy v budúcnosti nemá stať vlastníkom predmetných pozemkov) a možnosť zriadenia vecného bremena spojeného s pozemkom je rovnako limitovaná ustanovením § 13a ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. (len v nevyhnutnom rozsahu za odplatu na účel výstavby alebo prevádzkovania inžinierskych stavieb alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho nehnuteľnosti). Vychádza sa z predpokladu, že vlastníkom predmetného pozemku je SR (v správe MK SR). Na to, aby mohla byť na ňom realizovaná výstavba komplexu, ktorej stavebníkom bude súkromný partner, bude potrebné vykonať ďalšiu legislatívnu úpravu v zákone č. 278/1993 Z. z. (spolu s vyššie uvedenou úpravou to môže byť jedna komplexná legislatívna úprava, ktorej predmetom by bola zmena tých ustanovení, ktoré obmedzujú realizáciu obdobných PPP projektov).

Legislatívna úprava môže spočívať v tom, že dôjde k rozšíreniu možností zriaďovania vecného bremena na nehnuteľný majetok štátu podľa ustanovenia § 13a ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z.. Konkrétne by v dotknutom ustanovení mohlo byť špecifikované, že správca je oprávnený zriadiť vecné bremeno (spočívajúce v práve stavby) na pozemkoch vo vlastníctve štátu, na ktorých je (po legislatívnej úprave v ustanovení § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z.) možné zriadiť stavbu pre potreby verejnoprávnych inštitúcií, alebo pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva schválených vládou SR, alebo ak vláda SR rozhodne, že ide o stavby mimoriadneho strategického a celoštátneho významu.

6.1.1.3 Predpoklad spätného prechodu nepotrebného nehnuteľného majetku STV a SRo na štát

Ako už bolo uvedené, MK SR má záujem, aby budova SRo ostala vo vlastníctve SR a aby budova STV bola odpredaná transparentným spôsobom, t.j. aby po presťahovaní sa STV a SRo do komplexu tieto inštitúcie nenakladali samostatne so svojim prebytočným (nepotrebným) nehnuteľným majetkom postupom upraveným v zákone č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase v platnom znení, v zákone č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii v platnom znení a príp. aj v zákone č. 176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií.

Pred účinnosťou zákona č. 619/2003 Z.z., t.j. pred 01.01.2004, a pred účinnosťou zákona č. 16/2004 Z.z., t.j. pred 01.02.2004, bol majetok, ktorý je teraz vo vlastníctve SRo a STV, vo vlastníctve SR a SRo a STV mali k nemu iba právo správy (ako správcovia majetku štátu). K prechodu majetku na SRo a STV došlo na základe zákona, konkrétne na základe ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z.z., resp. ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z.z., a to s účinnosťou od 01.01.2004 (pri SRo) a s účinnosťou od 01.02.2004 (pri STV). V danom prípade išlo teda o bezodplatný prechod vlastníckeho práva k všetkému majetku dovtedy užívanému STV a SRo na uvedené inštitúcie na základe zákonného ustanovenia v zákone č. 16/2004 Z.z. resp. zákone č. 619/2003 Z.z.. Je potrebné uviesť, že v čase nadobudnutia účinnosti oboch zákonov bol platný a účinný zákon č. 278/1993 Z.z., ktorý upravuje postup pri nakladaní s majetkom štátu (t.j. majetkom vo vlastníctve SR). Pri prechode vlastníckeho práva k predmetnému majetku zo štátu na STV a SRo sa nepostupovalo podľa zákona č. 278/1993 Z.z., ale došlo k nemu na základe príslušných zákonných ustanovení v zákone č. 16/2004 Z.z. resp. zákone č. 619/2003 Z.z., išlo teda o postup na základe zákonnej výnimky.

Po presťahovaní sa STV a SRo do komplexu sa stanú všetky ich dovtedajšie nehnuteľnosti pre nich prebytočné (nepotrebné) a bolo by neúčelné, aby si ich tieto inštitúcie ponechali, nakoľko s týmto majetkom sú spojené pomerne vysoké náklady na jeho údržbu, opravy atď. Zákon č. 16/2004 Z.z. a zákon č. 619/2003 Z.z. priamo ukladajú obom inštitúciám povinnosť naložiť s prebytočným (nepotrebným) majetkom, a to jeho predajom v súlade so zákonom č. 176/2004 Z.z., t.j. jeho predajom vo verejnej obchodnej súťaži (po dodržaní predpísaného schvaľovacieho postupu). V rámci prípravy celkového projektu a tejto koncepcie MK SR však zapája hodnoty týchto nehnuteľností do celkovej stratégie a do finančného modelu pripravovaného PPP. Ide o majetok, ktorý bol donedávna majetkom vo vlastníctve štátu a do vlastníctva oboch inštitúcií prešiel na základe zákonného ustanovenia v uvedených právnych predpisoch, a to bezodplatne. Bez legislatívnej úpravy umožňujúcej spätný prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku toto nie je možné.

Legislatívna úprava môže spočívať v tom, že dôjde k spätnému prechodu vlastníckeho práva (uvažujeme o nehnuteľnom majetku), a to doplnením resp. zmenou ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z.z., resp. ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z.z. v tom zmysle, že okamihom účinnosti novely uvedených zákonov nehnuteľný majetok, ktorý na SRo a STV prešiel bezodplatne na základe týchto ustanovení z vlastníctva štátu, prejde späť do vlastníctva štátu a obe inštitúcie ho obratom dostanú späť do správy podľa zákona č. 278/1993 Z.z. s tým, že po ich presťahovaní sa dôjde k jeho uvoľneniu a k spätnému bezodplatnému prevodu správy na MK SR, ktoré s ním naloží podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení.

Podľa návrhu by teda išlo o automatický prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku späť na štát, t.j. nedošlo by k prechodu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ale priamo na základe zákona. Pri týchto úvahách je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že ide o majetok, ktorý bol vo vlastníctve štátu a na základe zákonného ustanovenia prešiel tento majetok bezodplatne na obe inštitúcie, a teda štát môže mať opodstatnený záujem, aby sa s týmto majetkom naložilo čo najvýhodnejšie a výnos z jeho predaja sa použil na obstaranie nového majetku a nie na iné účely.

S ohľadom na čo najjednoduchší a bezodplatný prevod správy medzi MK SR a oboma inštitúciami bude potrebné vykonať legislatívnu úpravu v ustanovení § 9 zákona č. 278/1993 Z.z., nakoľko toto ustanovenie okrem iného umožňuje prevod správy na správcu uvedeného v ustanovení § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 278/1993 Z.z., t.j. verejnoprávnu inštitúciu pri nehnuteľnom majetku len na základe osobitného ponukového konania podľa ustanovenia § 8a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. a odplatne (za primeranú cenu, čo je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu). Akýkoľvek iný prevod nehnuteľného majetku vo vlastníctve SRo resp. STV si vyžaduje dodržanie postupu upraveného v zákone č. 619/2003 Z.z. resp. zákona č. 16/2004 Z.z. a v zákone č. 176/2004 Z.z..

Podľa uvedených predpisov sú SRo a STV dokonca povinné naložiť s nepotrebným majetkom (§ 20 ods. 9 druhá veta zákona č. 619/2003 Z.z., § 20 ods. 9 druhá veta zákona č. 16/2004 Z.z.) – SRo resp. STV sú povinné nakladať so svojim majetkom, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie ich úloh, účelne, v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 písm. j) zákona č. 619/2003 Z.z. resp. s ustanovením § 8 ods. 1 písm. j) zákona č. 16/2004 Z.z. a s najväčšou hospodárnosťou, t.j. štatutárny orgán (generálny riaditeľ) SRo resp. STV je povinný predložiť Rozhlasovej rade resp. Rade STV na schválenie návrh na predaj nepotrebného nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku s obstarávacou hodnotou viac ako 500 tis. Sk a zostatkovou účtovnou hodnotou viac ako 300 tis. Sk.

Samotnému predaju nepotrebného majetku však musí v zmysle zákona č. 176/2004 Z.z. predchádzať rozhodnutie o nepotrebnosti majetku. Za nepotrebný majetok sa považuje nehnuteľná alebo hnuteľná vec, ktorá už neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť verejnoprávnej inštitúcii na plnenie jej základných úloh alebo iných úloh. O nepotrebnosti veci rozhoduje štatutárny orgán, t.j. generálny riaditeľ SRo resp. STV. Samotný predaj nepotrebnej nehnuteľnej veci a hnuteľnej veci so zostatkovou účtovnou hodnotou viac ako 100 tis. Sk sa môže uskutočniť výlučne formou obchodnej verejnej súťaže (podľa ustanovení §§ 281 až 288 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), pričom kupujúcim je ten, kto ponúkne najvyššiu kúpnu cenu, ktorá nesmie byť v prípade nehnuteľností nižšia ako je určená všeobecná hodnota podľa osobitného predpisu (vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku) a v prípade hnuteľných vecí nižšia ako zostatková cena.

O akomkoľvek nakladaní s majetkom rozhoduje štatutárny orgán SRo resp. STV, t.j. jej generálny riaditeľ, pričom na niektoré úkony potrebuje schválenie, resp. predchádzajúci písomný súhlas Rozhlasovej rady resp. Rady STV, a to napr. na:

§ Vklad majetku do obchodnej spoločnosti alebo vklad pri založení obchodnej spoločnosti;

§ Predaj nepotrebnej nehnuteľnej veci (v prípade pozemkov, ak majú výmeru viac ako 50 m², v prípade stavieb, ak ich podlahová plocha je viac ako 50 m²);

§ Darovanie nepotrebnej hnuteľnej veci, ak jej obstarávacia hodnota bola viac ako 500 tis. Sk a jej zostatková účtovná hodnota je viac ako 300 tis. Sk;

§ Zámenu nehnuteľnej veci (v prípade pozemkov, ak majú výmeru viac ako 50 m², v prípade stavieb, ak ich podlahová plocha je viac ako 50 m²);

§ Nájom nehnuteľnej veci na čas dlhší ako jeden rok alebo na neurčitý čas.

6.1.2 Popis jednotlivých krokov

Ďalej uvedený popis jednotlivých krokov k realizácii projektu predpokladá splnenie vyššie uvedených predpokladov realizovateľnosti (t.j. jednotlivých legislatívnych úprav).

6.1.2.1 Schválenie projektu vládou SR

Nakoľko ide o projekt strategického a celoslovenského významu a veľkého rozsahu (z hľadiska predmetu obstarania s ohľadom na § 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z.z.), ku ktorého realizácii je potrebné vykonať aj uvedené legislatívne úpravy, bude projekt najskôr schvaľovať vláda SR (tento krok logicky prichádza do úvahy ešte pred schválením samotných legislatívnych úprav).

Podľa ustanovenia § 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu na stavebné práce, ak hodnota plnenia z tejto zmluvy za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, prevyšuje sumu 100 000 000 Sk, len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.

S ohľadom na uvedené ustanovenie je pravdepodobné, že v čase prvotného schvaľovania projektu vládou SR ešte nebude k dispozícii konečný návrh koncesnej zmluvy s presným vyčíslením hodnoty plnenia za stavebné práce, preto bude samotná koncesná zmluva, po predchádzajúcom stanovisku Ministerstva financií SR („MF SR“), predložená na odsúhlasenie vláde SR až po jej finalizácii.

6.1.2.2 Príprava procesu obstarávania

Predmetom obstarávania podľa zákona č. 25/2006 Z.z. bude koncesia na stavebné práce. Koncesia bude obstaraná ako projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). V rámci prípravy procesu obstarávania bude potrebné presne a podrobne spracovať koncesnú dokumentáciu (oznámenie, podklady) pre realizáciu obstarávania, najmä zadefinovať:

§ Predmet a rozsah koncesnej zmluvy (t.j. predmet zákazky);

§ Podmienky účasti záujemcov týkajúcich sa ich osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia, technickej a odbornej spôsobilosti;

§ Podrobnosti týkajúce sa postupu v obstarávaní;

§ Náležitosti týkajúce sa žiadosti o koncesiu predkladanej záujemcami;

§ Kritériá na výber záujemcov (a určenie váhy jednotlivých kritérií), ktorí splnili podmienky účasti a ktorí sa zúčastnia na ďalšom postupe, výsledkom ktorého bude uzatvorenie koncesnej zmluvy;

§ Pravidlá pre vyhodnotenie splnenia jednotlivých kritérií.

Záujemcovia budú zaradení do procesu obstarania koncesie na základe predloženia žiadosti o koncesiu na stavebné práce vrátane dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti a iných doplňujúcich dokladov podľa určenia verejného obstarávateľa v koncesnej dokumentácii, a to v súlade s požiadavkami a pokynmi uvedenými v tejto dokumentácii.

Súčasťou prípravy procesu obstarávania bude aj príprava samotnej koncesnej zmluvy, ktorej základná štruktúra bude pripravená súčasne s koncesnou dokumentáciou tak, aby bola spolu s touto dokumentáciou predložená záujemcom.

6.1.2.3 Realizácia procesu obstarávania

Po príprave koncesnej dokumentácie a návrhu koncesnej zmluvy bude možné začať s realizáciou procesu obstarávania.

Pokiaľ ide o procesnú stránku (v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z.), verejný obstarávateľ vyhlasuje koncesiu uverejnením oznámenia o koncesii v súlade s ustanovením § 22 a nasl. zákona č. 25/2006 Z.z.. Oznámenia používané vo verejnom obstarávaní sa posielajú Úradu pre úradné publikácie Európskych spoločenstiev („publikačný úrad“) a Úradu pre verejné obstarávanie („úrad“) na uverejnenie. Lehota na predloženie žiadosti o koncesiu nesmie byť kratšia ako 52 dní odo dňa odoslania oznámenia o koncesii publikačnému úradu. Túto lehotu možno skrátiť o 7 dní, ak je oznámenie o koncesii vypracované a posielané elektronickými prostriedkami.

Po predložení žiadostí o koncesiu bude verejný obstarávateľ po skončení lehoty na ich predkladanie v súlade s koncesnou dokumentáciou pokračovať v ich vyhodnotení a v určení, ktorí záujemcovia splnili podmienky účasti. V prípade väčšieho počtu záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti môže verejný obstarávateľ s použitím kritérií určených v koncesnej dokumentácii určiť ich poradie a následne vyzvať obmedzený počet záujemcov na účasť na postupe, ktorým bude uzavretá koncesná zmluva. Ďalej môže pokračovať primerane podľa ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. upravujúcich súťažný dialóg (§ 60 a nasl.), nakoľko zrejme pôjde o obzvlášť zložitú zákazku. V rámci tejto fázy môže s vybratými záujemcami spresňovať navrhované riešenia a prípadne dopĺňať návrh koncesnej zmluvy. Po skončení dialógu vyzve verejný obstarávateľ zúčastnených záujemcov na predloženie konečnej ponuky. Na základe takto predložených konečných ponúk si verejný obstarávateľ vyberie ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a s takým záujemcom uzatvorí koncesnú zmluvu.

V tomto momente sa predpokladá, že bude definované konečné znenie koncesnej zmluvy vrátane presného vyčíslenia hodnoty plnenia za stavebné práce, preto po predchádzajúcom stanovisku MF SR bude môcť byť predložená na odsúhlasenie vláde SR (vychádzajúc z predpokladu, že hodnota plnenia za stavebné práce bude prevyšovať sumu 100 mil. Sk).

6.1.2.4 Založenie osobitnej spoločnosti zo strany vybraného záujemcu (súkromného partnera)

Súkromný partner založí podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení osobitnú spoločnosť (SPV), prostredníctvom ktorej bude realizovať výstavbu komplexu na predmetnom pozemku a následne bude po dobu 28 rokov vlastníkom stavby komplexu.

Dôvodom na založenie SPV je to, aby subjekt realizujúci výstavbu komplexu a jeho následné prevádzkovanie nebol zaťažený žiadnymi historickými väzbami a aby bola realizácia projektu jednoznačne oddelená od iných aktivít súkromného partnera.

Založenie SPV v SR nie je v súčasnosti časovo a ani administratívne náročné, preto by s tým na strane súkromného partnera nemal byť problém.

6.1.2.5 Koncesná zmluva

Koncesná zmluva (alebo obdobná zmluva) bude ako základný právny rámec podrobne upravovať podmienky realizácie PPP projektu. Zmluvnými stranami tejto zmluvy bude MK SR (ako verejný partner), vybraný záujemca (ako súkromný partner), SPV (ako subjekt, prostredníctvom ktorého bude súkromný partner realizovať projekt) a pravdepodobne aj STV a SRo. MK SR môže s STV a SRo dojednať prípadne aj osobitný zmluvný vzťah.

Koncesná zmluva by mala podrobne upravovať najmä:

§ Záväzok MK SR koncepčne a metodicky riadiť a usmerňovať realizáciu projektu, pôsobiť ako garant splnenia záväzkov za verejný sektor v projekte;

§ Záväzok MK SR umožniť výstavbu komplexu na predmetnom pozemku (formou vecného bremena) a strpieť po dobu 28 rokov umiestnenie stavby komplexu vo vlastníctve SPV na predmetnom pozemku vo vlastníctve SR;

§ Záväzok súkromného partnera realizovať prostredníctvom SPV výstavbu komplexu podľa dohodnutej projektovej dokumentácie a v dohodnutých termínoch a následne po dobu 28 rokov (ako vlastník tohto majetku) zabezpečovať jeho prevádzku, údržbu, riadny chod a poskytovanie doplnkových služieb pre užívateľov mediálneho komplexu;

§ Záväzok súkromného partnera nerealizovať prostredníctvom SPV žiadne iné podnikateľské aktivity nesúvisiace s realizáciou projektu;

§ Záväzok súkromného partnera a/alebo SPV žiadnym spôsobom nenakladať so stavbou komplexu po jej dokončení (t.j. najmä neprevádzať ju na iné osoby, nezriaďovať k nej záložné alebo iné obdobné práva, neprenajímať ju ako celok inej osobe) s výnimkou činností súvisiacich so zabezpečením jej prevádzky;

§ Záväzok súkromného partnera nepreviesť akcie SPV, nezriadiť k ním záložné alebo iné obdobné práva, a to až do ukončenia projektu;

§ Bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok súkromného partnera a/alebo SPV previesť po uplynutí 28 rokov vlastnícke právo k stavbe komplexu na STV, SRo;

§ Záväzok STV a SRo užívať komplex od okamihu jeho kolaudácie k vykonávaniu svojej príslušnými zákonmi vymedzenej činnosti a za užívanie komplexu a za poskytovanie ďalších doplnkových služieb platiť SPV dohodnutú odplatu (ak tento záväzok STV a SRo bude na úrovni osobitnej zmluvy dojednanej medzi MK SR na jednej strane a STV a SRo na druhej strane, v koncesnej zmluve by malo MK SR garantovať súkromnému partnerovi resp. SPV, že komplex bude zo strany STV a SRo užívaný, nakoľko v projekte tohto charakteru nie je celkom dobre možné úplne preniesť riziko dopytu na súkromného partnera, ako je tomu napr. pri PPP projektoch na výstavbu diaľnic);

§ Právo STV a SRo uhradiť SPV mimoriadnu splátku (ako čiastočnú kompenzáciu investičných nákladov vynaložených SPV na výstavbu komplexu), čomu bude zodpovedať bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok SPV okamžite alikvotne (podľa miery splatenia investičných nákladov vynaložených na výstavbu komplexu) upraviť výšku dohodnutej odplaty, ktorú budú za užívanie komplexu platiť STV a SRo ako jeho užívatelia;

§ Základné princípy a mechanizmy pre stanovenie výšky platieb medzi zmluvnými stranami (najmä kalkulácia odplaty za užívanie mediálneho komplexu s použitím vopred dohodnutých premenných a ukazovateľov napr. definovaním vzorca);

§ Kontrolné mechanizmy umožňujúce MK SR alebo príslušným štátnym kontrolným orgánom vykonávať kontrolu hospodárenia resp. nakladania s prostriedkami v rámci projektu.

Ak priama účasť STV a SRo na koncesnej zmluve nebude z akéhokoľvek dôvodu účelná, bolo by vhodné uzatvorenie osobitnej zmluvy medzi MK SR na jednej strane a STV a SRo na druhej strane, ktorá by mohla upravovať:

§ Záväzok STV a SRo, že po ukončení výstavby komplexu zabezpečovanej prostredníctvom koncesnej zmluvy uzatvorenej MK SR sa do tohto komplexu bez zbytočného odkladu presťahujú a začnú s jeho užívaním za podmienok dohodnutých MK SR v koncesnej zmluve;

§ Záväzok MK SR poskytnúť obom inštitúciám kapitálový transfer (z výnosu predaja nepotrebného nehnuteľného majetku STV) na realizáciu investičného projektu;

§ Záväzok STV a SRo použiť zdroje získané kapitálovým transferom na úhradu mimoriadnej splátky vo vzťahu k SPV (ako čiastočnú kompenzáciu investičných nákladov vynaložených SPV na výstavbu komplexu), čomu bude podľa koncesnej zmluvy zodpovedať bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok SPV okamžite alikvotne upraviť výšku dohodnutej odplaty za užívanie komplexu;

§ Záväzok MK SR previesť vlastnícke právo ku komplexu (zrejme už spolu s predmetným pozemkom) po ukončení projektu (t.j. po uplynutí koncesnej lehoty) na STV a SRo (príp. ich právneho nástupcu).

6.1.2.6 Príprava a realizácia výstavby komplexu

Bez zbytočného odkladu pre realizácii vyššie uvedených zmlúv (najmä koncesnej zmluvy) bude potrebné začať s prípravou výstavby komplexu. Niektoré činnosti, pri ktorých to bude možné, môžu byť vykonané už skôr (napr. pri jasnom zadefinovaní jednotlivých náležitostí môže byť už vopred pripravená projektová dokumentácia, resp. jej jednotlivé súčasti).

Príprava výstavby komplexu bude zahŕňať okrem vypracovania (resp. sfinalizovania) kompletnej projektovej dokumentácie následné administratívne konania, najmä konanie vo veci posúdenia navrhovanej stavby na životné prostredie (EIA), územné konanie a stavebné konanie. Účastníkom týchto konaní by mal byť už stavebník, t.j. subjekt, ktorý bude realizovať výstavbu komplexu (súkromný partner).

Po získaní všetkých relevantných povolení a stanovísk (najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia) bude možné začať s výstavbou komplexu. V rámci koncesnej zmluvy môžu byť upravené podmienky aj pre realizáciu subdodávok (t.j. čiastkových dodávok realizovaných inými subjektmi než je súkromný partner, a to na základe jeho objednávky) na celej výstavbe komplexu.

V koncesnej zmluve bude súkromný partner zaviazaný riadne ukončiť výstavbu komplexu v stanovenom termíne, pričom riadnym ukončením bude vydanie právoplatného rozhodnutia o kolaudácii stavby komplexu. Súkromný partner sa stáva vlastníkom dokončenej stavby komplexu.

6.1.2.7 Začiatok plynutia koncesnej lehoty

Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. koncesná lehota je lehota určená v koncesnej zmluve, počas ktorej má koncesionár (t.j. v danom prípade súkromný partner) právo užívať predmet koncesnej zmluvy. Koncesná lehota začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po kolaudácii stavby alebo po jej uvedení do trvalej prevádzky, alebo po inej udalosti podľa koncesnej zmluvy, ak už koncesionár mal alebo mohol mať výnosy z prevádzkovania stavby. Koncesná lehota sa končí uplynutím posledného dňa mesiaca určenej lehoty. Koncesná lehota nesmie byť dlhšia ako 28 rokov.

Po ukončení výstavby komplexu (po jeho kolaudácii) budú STV a SRo viazané (či už priamo na základe koncesnej zmluvy alebo na základe osobitnej zmluvy uzatvorenej s MK SR) presťahovať sa do komplexu a začať s jeho užívaním na plnenie svojich zákonom daných úloh.

Samotné užívanie komplexu zo strany STV a SRo bude upravené osobitnou zmluvou uzatvorenou s SPV, v ktorej budú dohodnuté podmienky užívania vrátane podmienok poskytovania ďalších doplnkových služieb zo strany SPV.

6.1.2.8 Prechod nepotrebného nehnuteľného majetku na štát

V nadväznosti na predpokladanú legislatívnu úpravu v ustanovení § 23 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z.z., resp. v ustanovení § 23 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z.z. by na základe tejto úpravy nehnuteľný majetok oboch inštitúcií prešiel na základe zákona späť do vlastníctva štátu. Momentom presťahovania sa by bol tento majetok pre STV a SRo prebytočný a bol by zmluvou o prevode správy bezodplatne prevedený naspäť do správy MK SR. Nehnuteľný majetok SRo má štát záujem si ponechať. Nehnuteľný majetok STV má štát záujem odpredať a výnos z predaja použiť v rámci projektu (ako kapitálový transfer pre STV a SRo na realizáciu účelového investičného projektu).

Po prevode správy tohto majetku na MK SR, bude MK SR v prípade nehnuteľnosti po STV, povinné postupovať v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z., najmä v súlade s jeho ustanoveniami § 8 až § 12. Podľa uvedených ustanovení, za predpokladu, že ide o prebytočný majetok štátu (t.j. ide o majetok, ktorý neslúži a v budúcnosti už ani nebude slúžiť príslušnému správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním; o prebytočnosti majetku pre správcu rozhoduje štatutárny orgán správcu, t.j. v prípade ministerstva minister), tento musí správca najskôr písomne ponúknuť tým štátnym rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám v regióne, v ktorom sa majetok nachádza a ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie ich úloh v rámci predmetu ich činnosti. Taký záujemca o majetok je však povinný preukázať, že tento majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti, bude ho užívať aspoň 5 rokov a zároveň musí preukázať finančné krytie na prevádzku tohto majetku. Ak o ponúknutý majetok neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa § 8a zákona č. 278/1993 Z.z.. Po speňažení dotknutého majetku STV sa na nakladanie resp. hospodárenie s týmito finančnými prostriedkami bude vzťahovať osobitný predpis (zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení). Priamy presun týchto prostriedkov súkromnému partnerovi (ako čiastočná kompenzácia investičných nákladov súvisiacich s výstavbou komplexu) neprichádza do úvahy. Preto je možné uvažovať nad kapitálovým transferom pre STV a SRo zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie účelových investičných projektov, pričom STV a SRo budú (či už na základe koncesnej zmluvy alebo na základe osobitnej zmluvy uzatvorenej s MK SR) viazané na použitie týchto prostriedkov iba formou mimoriadnej splátky vo vzťahu k SPV, čomu bude zodpovedať záväzok SPV vyplývajúci z koncesnej zmluvy alikvotne upraviť výšku dohodnutej odplaty, ktorú budú platiť STV a SRo za užívanie komplexu (časť tejto odplaty môže byť koncipovaná ako do jednotlivých splátok rozpočítaná náhrada investičných výdavkov, pričom úhradou mimoriadnej splátky zo strany STV a SRo môže dôjsť k čiastočnému umoreniu resp. lineárnemu zníženiu tejto časti odplaty).

6.1.2.9 Uplynutie koncesnej lehoty

Po uplynutí koncesnej lehoty (t.j. po ukončení projektu) bude súkromný partner (resp. SPV) zaviazaný (bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok) previesť stavbu komplexu na STV a SRo, pričom tento záväzok bude vyplývať priamo z koncesnej zmluvy (predpokladá sa, že akékoľvek finančné nároky SPV resp. súkromného partnera z titulu obstarania výstavby komplexu budú plne uspokojené počas dohodnutej doby z platieb od jej užívateľov a možnej mimoriadnej splátky, takže záverečný prevod vlastníckeho práva bude bezodplatný). Dojednanie v tomto ohľade bude potrebné v koncesnej zmluve definovať natoľko presne, aby k prevodu vlastníckeho práva došlo podľa možnosti už samotným uplynutím dojednanej koncesnej lehoty bez toho, aby sa na to vyžadoval akýkoľvek úkon zo strany súkromného partnera resp. SPV. Tým sa stane vlastníkom stavby komplexu STV a SRo.

SR (v správe MK SR) bola až do tohto momentu vlastníkom pozemku, na ktorom bola stavba realizovaná. Následne bude môcť byť vlastnícke právo k predmetnému pozemku prevedené na STV a SRo príp. ich právneho nástupcu. Tým, že dôjde k spojeniu vlastníctva pozemku a stavby pri jednom subjekte, fakticky zanikne vecné bremeno (umožňujúce zriadenie stavby a jej strpenie) zriadené na predmetných pozemkoch.

6.2 Technologická časť

Pri technologickej časti projektu sa tiež navrhuje realizácia formou PPP projektu, pričom sa predpokladá, že investorom bude pravdepodobne iný subjekt, ako pri stavebnej časti. Štruktúra projektu môže byť podobná ako pri stavebnej časti. MK SR bude v úlohe riadiaceho a koordinačného orgánu celého projektu (t.j. stavebnej ako aj technologickej časti) tak, aby plnenia podľa oboch častí projektu na seba plynulo nadväzovali a boli koordinované.

Aj pri tejto časti bola ako optimálna určená forma PPP projektu, v ktorom súkromný partner zabezpečí návrh, financovanie a dodávku technológie a na základe dlhodobej zmluvy (koncesnej zmluvy) bude zabezpečovať za odplatu jej údržbu resp. pravidelnú obmenu a poskytovanie ďalších služieb užívateľom technológie (Slovenská televízia a Slovenský rozhlas) po dobu trvania koncesnej zmluvy, pričom po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) bude súkromný partner aj vlastníkom technológie a po jej uplynutí prevedie vlastnícke právo k technológii na STV a SRo.

SR nebude vstupovať do spoločného podniku so súkromným partnerom (ani prostredníctvom MK SR), t.j. nebude vytvorený tzv. inštitucionálny PPP projekt.

Užívateľmi technológie budú STV a SRo, ktoré za jej užívanie a poskytovanie ďalších doplnkových služieb budú po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) platiť súkromnému partnerovi dohodnutú odplatu, ktorá mu bude generovať príjem a tak dôjde k splateniu všetkých investičných nákladov spojených s dodávkou technológie a k úhrade primeraného výnosu (resp. zisku) súkromnému partnerovi ako jeho odplata za zrealizovanie projektu.

Táto časť projektu nepredpokladá žiadne legislatívne úpravy.

6.2.1 Popis jednotlivých krokov

Pri tejto technologickej časti projektu sa nevyžaduje, v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov schválenie zmluvnej dokumentácie (koncesnej zmluvy, alebo obdobnej zmluvy) vládou SR, a to ani v prípade, ak by hodnota plnenia bola viac ako 100 mil. Sk. Založenie osobitnej spoločnosti zo strany súkromného partnera pri tejto časti projektu nie je nevyhnutné a plnenie môže zabezpečovať priamo súkromný partner. Ostatné, podobne ako v rámci stavebnej časti, platí primerane aj pre túto časť projektu.

Ďalšie nadväzné kroky budú nasledovné:

6.2.1.1 Koncesná zmluva

Koncesná zmluva (alebo obdobná zmluva) bude ako základný právny rámec podrobne upravovať podmienky realizácie PPP projektu. Zmluvnými stranami tejto zmluvy bude MK SR (ako verejný partner), vybraný záujemca (ako súkromný partner) a pravdepodobne aj STV a SRo (MK SR môže s STV a SRo prípadne dojednať osobitný zmluvný vzťah).

Koncesná zmluva by mala podrobne upravovať najmä:

§ Záväzok MK SR koncepčne a metodicky riadiť a usmerňovať realizáciu projektu, pôsobiť ako garant splnenia záväzkov za verejný sektor v projekte;

§ Záväzok súkromného partnera zabezpečiť dodávku technologickej časti do komplexu podľa vopred uvedenej špecifikácie a v dohodnutých termínoch a následne počas dohodnutej doby (napr. 10 rokov) ako vlastník technológie zabezpečovať jej údržbu, opravy, riadny chod a poskytovanie prípadných doplnkových služieb pre užívateľov technológie;

§ Záväzok súkromného partnera žiadnym spôsobom nenakladať s technologickou časťou (t.j. najmä neprevádzať ju na iné osoby, nezriaďovať k nej záložné alebo iné obdobné práva, neprenajímať ju ako celok inej osobe) s výnimkou činností súvisiacich so zabezpečením jej prevádzky;

§ Bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok súkromného partnera previesť po uplynutí dohodnutej doby vlastnícke právo k technologickej časti (v celom rozsahu, resp. v určenom rozsahu, podľa spôsobu obnovy technologickej časti finančným prenájmom alebo operatívnym prenájmom) na STV a SRo;

§ Záväzok STV a SRo užívať technologickú časť od okamihu jej umiestnenia v komplexe k vykonávaniu svojej príslušnými zákonmi vymedzenej činnosti a za užívanie technologickej časti a za poskytovanie ďalších doplnkových služieb platiť súkromnému partnerovi dohodnutú odplatu (ak tento záväzok STV a SRo bude na úrovni osobitnej zmluvy dojednanej medzi MK SR na jednej strane a STV a SRo na druhej strane, v koncesnej zmluve MK SR bude garantovať súkromnému partnerovi, že technológia umiestnená v komplexe bude zo strany STV a SRo užívaná, nakoľko v projekte tohto charakteru nie je celkom dobre možné úplne preniesť riziko dopytu na súkromného partnera);

§ Právo STV a SRo uhradiť súkromnému partnerovi mimoriadnu splátku (ako čiastočnú kompenzáciu investičných nákladov vynaložených na obstaranie technologickej časti), čomu bude zodpovedať bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok súkromného partnera alikvotne (podľa miery splatenia investičných nákladov vynaložených na obstaranie technologickej časti) upraviť výšku dohodnutej odplaty, ktorú budú za jej užívanie platiť STV a SRo ako jej užívatelia;

§ Základné princípy a mechanizmy pre stanovenie výšky platieb medzi zmluvnými stranami (najmä kalkulácia odplaty za užívanie technologickej časti s použitím vopred dohodnutých premenných a ukazovateľov napr. definovaním vzorca);

§ Kontrolné mechanizmy umožňujúce MK SR alebo príslušným štátnym kontrolným orgánom vykonávať kontrolu hospodárenia resp. nakladania s prostriedkami v rámci projektu.

Ak priama účasť STV a SRo na koncesnej zmluve nebude z akéhokoľvek dôvodu účelná, dôjde k uzatvoreniu osobitnej zmluvy medzi MK SR na jednej strane a STV a SRo na druhej strane, ktorá bude upravovať:

§ Záväzok STV a SRo, že po dodaní technologickej časti do komplexu zabezpečovanej prostredníctvom koncesnej zmluvy uzatvorenej MK SR začnú s jej užívaním (za predpokladu, že samotný komplex je postavený a skolaudovaný) za podmienok dohodnutých MK SR v koncesnej zmluve;

§ Záväzok MK SR previesť vlastnícke právo k technologickej časti po ukončení projektu (t.j. po uplynutí koncesnej lehoty) na STV a SRo (príp. ich právneho nástupcu).

6.2.1.2 Začiatok plynutia koncesnej lehoty

Po ukončení výstavby komplexu (po jeho kolaudácii) a po dodaní technologickej časti budú STV a SRo viazané (či už priamo na základe koncesnej zmluvy alebo na základe osobitnej zmluvy uzatvorenej s MK SR) začať s užívaním technológie na plnenie svojich zákonom daných úloh.

Samotné užívanie technológie zo strany STV a SRo bude upravené osobitnou zmluvou uzatvorenou so súkromným partnerom, v ktorej budú dohodnuté podmienky užívania vrátane podmienok poskytovania ďalších doplnkových služieb zo strany súkromného partnera.

6.2.1.3 Speňaženie nepotrebného majetku STV a SRo

Momentom presťahovania sa STV a SRo do komplexu vybaveného modernou technológiou sa ich niektoré doterajšie technológie stanú pre nich fakticky nepotrebné, čo by malo byť formálne potvrdené v súlade so zákonom č. 176/2004 Z.z. rozhodnutím o nepotrebnosti majetku prijatým štatutárnym orgánom, t.j. generálnym riaditeľom STV resp. SRo. Následne môže dôjsť stanoveným postupom k odpredaju tohto nepotrebného hnuteľného majetku a k získaniu dodatočných zdrojov.

STV a SRo budú zaviazané (na základe koncesnej zmluvy) na použitie takto získaných prostriedkov formou mimoriadnej splátky vo vzťahu k súkromnému partnerovi, čomu bude zodpovedať jeho záväzok vyplývajúci z koncesnej zmluvy alikvotne upraviť výšku dohodnutej odplaty, ktorú budú platiť STV a SRo za užívanie technológie.

6.2.1.4 Uplynutie koncesnej lehoty

Po uplynutí koncesnej lehoty (t.j. po ukončení projektu) bude súkromný partner zaviazaný (bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok) previesť technologickú časť komplexu na STV a SRo, pričom tento záväzok bude vyplývať priamo z koncesnej zmluvy (predpokladá sa, že akékoľvek finančné nároky súkromného partnera z titulu obstarania technologickej časti budú plne uspokojené počas dohodnutej doby z platieb od jej užívateľov a možnej mimoriadnej splátky, takže záverečný prevod vlastníckeho práva k technologickej časti bude bezodplatný). Dojednanie v tomto ohľade bude potrebné v koncesnej zmluve definovať natoľko presne, aby k prevodu vlastníckeho práva došlo podľa možnosti už samotným uplynutím dojednanej koncesnej lehoty bez toho, aby sa na to vyžadoval akýkoľvek úkon zo strany súkromného partnera.

Následne bude môcť byť vlastnícke právo k technologickej časti komplexu prevedené na STV a SRo resp. ich právneho nástupcu.

7 projektové Riziká

Pre každé riziko, ktoré bolo identifikované pre projekt mediálneho komplexu bolo posudzované, ktorá zo zmluvných strán má lepšie predpoklady pre predchádzanie alebo riadenie daného rizika, respektíve jeho elimináciu. Na tomto základe boli jednotlivé riziká, resp. skupiny rizík, priradené tej zmluvnej strane, ktorá má lepšie predpoklady pre ich manažovanie. Jednotlivým rizikám boli pridelené aj stupne závažnosti s ohľadom na projekt.

Tabuľka 11 Súhrn najdôležitejších rizík projektu

Súhrn najdôležitejších rizík projektu
Riziko	Verejný sektor	Súkromný sektor	Zdieľané	Stupeň rizika
R1 - Predbežné povolenia	P			Nízky
R2 - Stavebné a iné povolenia		P		Nízky
R3 - projekt (design)		P		Nízky
R4 - Výstavba – prekročenie nákladov		P		Stredný
R5 - Riziko výstavby vrátane prekročenia času až po dokončenie stavby (okrem rizika prekročenia nákladov)		P		Nízky
R6 - Rekonštrukcia (obnovenie) stavby na konci Koncesnej doby		P		Stredný
R7 - Prevádzkové riziko - prekročenie predpokladaných nákladov - náklady životného cyklu (hard FM)		P		Stredný
R8 - Prevádzkové riziko - prekročenie predpokladaných nákladov - služby údržby, opráv, energetickej efektívnosti, apod. (soft FM)		P		Nízky
R9 - Prevádzkové riziko - nedostupnosť požadovanej kvantity či kvality služieb (neschopnosť poskytnúť službu v požadovanom množstve či kvalite)		P		Stredný
R10 - Prevádzkové riziko - nedostupnosť častí zariadenia		P		Nízky
R11 - Zmena požiadaviek (viď nižšie)			P	Nízky (50%:50%)
R12 - Dopyt po kapacitách mediálneho komplexu a súvisiacich službách	P			Nízky
R13 – Dane		P		Nízky
R14 - Legislatíva - nediskriminačné legislatívne zmeny (fáza výstavby a fáza prevádzky)		P		Nízky
R15 - Legislatíva - diskriminačné legislatívne zmeny (fáza výstavby a fáza prevádzky)	P			Nízky

Položky použité v súhrnnej matici rizík pokrývajú všetky významné oblasti realizácie projektu, ktoré majú, alebo by mohli mať vplyv na náklady spojené s poskytovaním výstupov a služieb projektu verejným sektorom po celú dobu trvania koncesnej zmluvy. Riziká, ako napr. riziká súvisiace s financovaním projektu, zabezpečenie pozemku, resp. lokality na výstavbu projektu, schopnosťou verejného sektora splácať súkromnému sektoru požadované platby za dostupnosť, atď. nie sú vyššie uvedené, pretože z pohľadu verejného sektora, zadávateľa, ktorý je priamo napojený na štátny rozpočet, sa nepovažujú za projektové riziko pre verejný sektor a preto sa nezahrnuli do kalkulácie PSC.

Základ pre celkový stupeň rizika vo vzťahu k projektu mediálneho komplexu je tvorený tvorí kombináciou (vzájomným znásobením) pravdepodobnosti výskytu a potenciálneho dopadu príslušného rizika.

7.1 Ponechané riziká

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, niektoré riziká zostanú v rámci projektu spolupráce verejného a súkromného sektora na strane verejného sektora. Dôvodom je očakávaná vysoká prémia za riziko, ktorú by koncesionár požadoval resp. by nebol ochotný určité riziko prevziať.

Týmto rizikám bola v porovnaní hodnoty za peniaze priradená rovnaká hodnota (tieto rizika sú rovnaké pri oboch alternatívach PPP aj PSC).

§ Predbežné povolenia - Uvažuje sa s tým, že verejný sektor zabezpečí získanie predbežných povolení na stavbu (stanoviská orgánov štátnej správy a správcov sietí).

§ Poskytnutie lokality - Rozumieme, že Ministerstvo kultúry SR poskytne v danom čase pozemok k výstavbe a prevádzke predmetu projektu, pričom tento pozemok je už vo vlastníctve SR a v správe Ministerstva kultúry SR a náklady na jeho obstaranie nevstupujú do nákladov projektu. Z tohto dôvodu toto riziko nevstupovalo do žiadnej z alternatív.

§ Diskriminačné zmeny legislatívy - Riziko legislatívnych zmien ponesie verejný sektor, v prípade, že pôjde o diskriminačné alebo špecifické zmeny, ktoré by mali diskriminačný charakter/dopad na koncesionára.

§ Zmena požiadaviek - Zmeny v požiadavkách na služby po dobu trvania zmluvy zo strany verejného sektoru, ponesie verejný sektor (naopak zmeny v požiadavkách vyvolané súkromným partnerom ponesie súkromný partner). Zmeny v požiadavkách vyvolané verejným sektorom v priebehu prevádzky budú realizované prostredníctvom zmenového riadenia. Toto riziko je uvedené ako riziko zdieľané spoločne verejným a súkromným sektorom.

§ Riziko dopytu - Riziká, ktoré sú spojené s využitím kapacity mediálneho komplexu a ostatných služieb určených pre obstarávateľa sa zdieľajú.

7.2 Prevoditeľné riziká

Ide o riziká, resp., ich hodnotové vyjadrenie (odhad), ktoré sa prevedú na súkromný sektor, okrem inherentných rizík spojených s východiskovými nákladmi PSC, t. j. nákladmi, ktoré by súkromný zhotoviteľ vynaložil a ocenil v rámci (tradičného) verejného obstarávania. Tieto prevoditeľné riziká by mali v ideálnom prípade predstavovať riziká, ktoré vie súkromný sektor riadiť lepšie než verejný sektor, čím by sa mala zabezpečiť celková vyššia efektívnosť celého projektu, pričom celkové náklady počas celej doby projektu (v konečnom dôsledku pre vládu) by mali byť nižšie.

Ocenenia prevoditeľných rizík projektu sú zosumarizované v nasledovných tabuľkách.

Tabuľka 12 Ocenenie rizík projektu – Fáza návrhu a výstavby

Fáza návrhu a výstavby	% z nákladov	Pravdepodob-nosť	Vážený priemer
R1 - Predbežné povolenia Riziko zlyhania/omeškania pri získavaní predbežných povolení na stavbu (stanoviská orgánov štátnej správy a správcov sietí) – počítané ako % z projektových nákladov	1	100%	8,75%
Základná alternatíva	0,0%	0,05
Prekročenie – pravdepodobné	5,0%	0,35
Prekročenie – mierne	10,0%	0,50
Prekročenie – extrémne	20,0%	0,10
R2 - Stavebné a iné povolenia Zrušenie projektu v dôsledku omeškania, resp. nezískania povolení v dôsledku neplnenia súkromného partnera - počítané ako % z projektových nákladov	1	100%	7,25%
Základná alternatíva	0,0%	0,10
Prekročenie – pravdepodobné	5,0%	0,45
Prekročenie – mierne	10,0%	0,40
Prekročenie – extrémne	20,0%	0,05
R3 - projekt (design) Neschopnosť zadávateľa dodať presnú a jednoznačnú špecifikáciu požiadaviek na design alebo nedostatočná kvalita informácií o požiadavkách na design - počítané ako % z projektových nákladov	1	100%	9,00%
Základná alternatíva	0,0%	0,15
Prekročenie – pravdepodobné	5,0%	0,30
Prekročenie – mierne	10,0%	0,35
Prekročenie – extrémne	20,0%	0,20
R4 - Riziko výstavby - prekročenie nákladov Riziko prekročenia rozpočtovaných nákladov počas výstavby - počítané ako % z nákladov výstavby	1	100%	13,00%
Základná alternatíva	0,0%	0,10
Prekročenie – pravdepodobné	10,0%	0,55
Prekročenie – mierne	20,0%	0,30
Prekročenie – extrémne	30,0%	0,05
R5 - Riziko výstavby – okrem rizika prekročenia nákladov Riziko výstavby vrátane prekročenia plánovaného časového harmonogramu až po dokončenie stavby (okrem rizika prekročenia nákladov) – počítané ako % z nákladov výstavby	1	100%	5,00%
Základná alternatíva	0,0%	0,40
Prekročenie – pravdepodobné	5,0%	0,30
Prekročenie – mierne	10,0%	0,20
Prekročenie – extrémne	15,0%	0,10

Tabuľka 13 Ocenenie rizík projektu – Fáza prevádzky

Fáza prevádzky	% z nákladov	Pravdepodob-nosť	Vážený priemer
R6 - Prekročenie predpokladaných/plánovaných obnovovacích nákladov na konci obdobia prevádzky Riziká prevádzky mediálneho komplexu - náklady na rekonštrukciu (obnovovacie investičné náklady) životného cyklu (hard FM) na konci obdobia prevádzky (posledné 2 roky) - počítané ako % z plánovaných obnovovacích nákladov v posledných 2 rokoch prevádzky	1	100%	18,00%
Základná alternatíva	0,0%	0,10
Prekročenie – pravdepodobné	10,0%	0,30
Prekročenie – mierne	20,0%	0,30
Prekročenie – extrémne	30,0%	0,30
R7 - Prekročenie predpokladaných/plánovaných priebežných investičných nákladov Riziká prevádzky mediálneho komplexu - náklady životného cyklu (hard FM) – priebežné investičné náklady potrebné na zabezpečenie požadovanej kvality budovy na konci koncesnej doby - počítané ako % z plánovaných obnovovacích nákladov okrem posledných 2 rokov prevádzky	1	100%	18,50%
Základná alternatíva	0,0%	0,10
Prekročenie – pravdepodobné	15,0%	0,20
Prekročenie – mierne	20,0%	0,40
Prekročenie – extrémne	25,0%	0,30
R8 - Prekročenie predpokladaných/plánovaných nákladov Riziká prevádzky mediálneho komplexu - služby údržby, energetickej efektívnosti, apod. (soft FM) - počítané ako % z nákladov na platy, nákladov energií a ostatných spotrebných nákladov	1	100%	6,00%
Základná alternatíva	0,0%	0,25
Prekročenie – pravdepodobné	5,0%	0,40
Prekročenie – mierne	10,0%	0,25
Prekročenie – extrémne	15,0%	0,10
R9 - Nedostupnosť požadovanej kvantity či kvality služieb Neschopnosť poskytnúť službu v požadovanom množstve alebo kvalite - počítané ako % z nákladov na platy, nákladov energií a ostatných spotrebných nákladov	1	100%	17,50%
Základná alternatíva	0,0%	0,10
Prekročenie – pravdepodobné	15,0%	0,35
Prekročenie – mierne	20,0%	0,30
Prekročenie – extrémne	25,0%	0,25
R10 - Nedostupnosť časti zariadení - počítané ako % z nákladov výstavby (bez projektových nákladov)	1	100%	1,50%
Základná alternatíva	0,0%	0,15
Prekročenie – pravdepodobné	1,0%	0,50
Prekročenie – mierne	2,0%	0,25
Prekročenie – extrémne	5,0%	0,10
R11 - Zmena požiadaviek (zdieľané riziko) Zmena požiadaviek zadávateľa a zmeny vyvolané koncesionárom - počítané ako % z nákladov výstavby (bez projektových nákladov)	1	100%	8,00%
Základná alternatíva	0,0%	0,40
Prekročenie – pravdepodobné	10,0%	0,30
Prekročenie – mierne	15,0%	0,20
Prekročenie – extrémne	20,0%	0,10
R12 - Riziko dopytu – dopyt po kapacitách mediálneho komplexu a súvisiacich službách - počítané ako % zo súčtu nákladov výstavby (bez projektových nákladov) a nákladov na platy, nákladov energií a ostatných spotrebných nákladov	1	100%	3,50%
Základná alternatíva	0,0%	0,55
Prekročenie – pravdepodobné	5,0%	0,30
Prekročenie – mierne	10,0%	0,10
Prekročenie – extrémne	20,0%	0,05
R13 - Daňové predpoklady Riziko zmeny daňových predpokladov na strane koncesionára - počítané ako % z daní z príjmu	1	100%	1,00%
Základná alternatíva	0,0%	0,50
Prekročenie – pravdepodobné	1,0%	0,30
Prekročenie – mierne	3,0%	0,15
Prekročenie – extrémne	5,0%	0,05
R14 - Nediskriminačné legislatívne zmeny viazané na náklady výstavby (napr. všeobecné zmeny, požiarna bezpečnosť, apod.) - počítané ako % z nákladov výstavby (vrátane projektových nákladov)	1	100%	0,60%
Základná alternatíva	0,0%	0,60
Prekročenie – pravdepodobné	1,0%	0,30
Prekročenie – mierne	2,0%	0,05
Prekročenie – extrémne	4,0%	0,05
R15 - Nediskriminační legislatívne zmeny viazané na prevádzkové náklady (napr. zdravie a bezpečnosť, ochrana životného prostredia, iné legislatívne zmeny) - počítané ako % z nákladov na platy, nákladov energií a ostatných spotrebných nákladov	1	100%	0,80%
Základná alternatíva	0,0%	0,50
Prekročenie – pravdepodobné	1,0%	0,30
Prekročenie – mierne	2,0%	0,15
Prekročenie – extrémne	4,0%	0,05

8 Kvantitatívne zhodnotenie projektu

8.1 Finančný model - stavebná časť

8.1.1 Základné princípy finančného modelu

Finančný model bol zostavený s cieľom vyčísliť a zhodnotiť ekonomickú výhodnosť realizácie projektu („Výstavba spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo“) oproti zachovaniu súčasného stavu fungovania verejnoprávnych médií v ich súčasných priestoroch (Variant „AS-IS“) a na základe výsledkov výpočtu umožniť rozhodnutie, ktorý z uvažovaných variantov je pre MK SR najvýhodnejší. Ďalej sa zaoberá posúdením hodnoty za peniaze projektu mediálneho komplexu, teda porovnania finančnej výhodnosti obstarania projektu formou PPP s tradičným spôsobom verejnej zákazky.

Finančný model projektu pre stavebnú časť sa zaoberá výstavbou budovy mediálneho komplexu a jej následnou prevádzkou a údržbou, v modeli sa neuvažuje s nákupom a prevádzkou vysielacích technológií.

Kvantitatívne hodnotenie týchto variantov je postavené na porovnaní nasledovných alternatív:

§ Variant „AS-IS“ - Variant „AS-IS“ predpokladá, že STV a SRo zostanú vo svojich súčasných priestoroch počas doby zhodnej s uvažovanou koncesnou dobou, pričom vynaložia prostriedky na investície a obnovovacie investície počas uvedenej doby podľa rozpisu investičných výdavkov uvedeného v rozšírenom variante „Rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu STV a SRo“. Uvažuje sa, že STV a SRo nebudú schopné realizovať plánované zvýšenie efektivity prevádzky a údržby v takom rozsahu ako sú plánované pre projekt mediálne komplexu.

§ Referenčný PPP projekt (PPP) - Referenčný PPP projekt reprezentuje realizáciu projektu zahŕňajúceho výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu formou PPP a jeho finančné modelovanie zahŕňa celkové náklady, resp. výdavky, na projekt obstaraného formou PPP, t.j. pravidelné platby počas dohodnutého obdobia prevádzkovej fázy PPP projektu (ponížené o platby z dane z príjmu účelovej spoločnosti PPP, ktoré sú priamym príjmom štátu), pri ktorých sa pokrývajú všetky náklady súkromného sektora na zabezpečenie predmetnej verejnej služby, t.j. náklady na prípravu výstavby, výstavbu, financovanie formou dlhu (vrátane podriadeného) a vlastného kapitálu, jeho očakávanú návratnosť pre súkromný sektor (zohľadňujúcu úroveň rizika projektu) a náklady na prevádzku a údržbu. Pre úplnosť sú do nákladov projektu započítané všetky peňažné toky ktoré by v prípade realizácie projektu musel verejný sektor uhrádzať od súčasnosti (resp. začiatku roka 2008) do konca porovnávacieho obdobia (koncesné obdobie). Model je spracovaný v rovnakom rozsahu a členení ako v prípade PSC (Komparátor verejného sektoru) tak, aby bola zabezpečená plná vzájomná porovnateľnosť.

§ Komparátor verejného sektoru (PSC) predstavuje realizáciu projektu, ktorý je obstaraný verejným (štandardným) spôsobom. Jeho finančné modelovanie zahŕňa celkové náklady, resp. výdavky, na projekt realizovaný formou verejného (tradičného) obstarávania, t. j. celkové náklady na prípravu výstavby, výstavbu, prevádzku a údržbu, ktoré by vynaložila vláda SR počas poskytovania verejnej služby (v tomto prípade zabezpečenie prevádzkyschopnosti mediálneho komplexu pre verejnosť počas trvania koncesie, t.j. rovnakého obdobia ako v prípade referenčného PPP projektu). V PSC modeli sa neuvažujú náklady na financovanie, pretože sa podľa metodiky predpokladá, že prostriedky na financovanie má verejný sektor k dispozícii, resp. v prípade financovania cez kapitálové trhy by sadzba, za ktorú by si verejný sektor požičal, je ekvivalentná použitej diskontnej sadzbe, a preto pri abstrahovaní od prípadných špecifík financovania nie je nutné náklady na financovanie uvažovať. PSC model ďalej zohľadňuje ocenenie hlavných rizík projektu (t.j. tie ktoré si verejný sektor ponechá, tzv. ponechané riziká) a ktoré sa prenesú na súkromný sektor (tzv. prenesené riziká), ktoré sú v prípade tradičného obstarávania znášané verejným sektorom a je spracovaný v rovnakom rozsahu a členení ako Referenčný PPP projekt tak, aby bola zabezpečená plná vzájomná porovnateľnosť.

Modelované varianty sa posudzujú na základe diskontovaných hodnôt výdavkov spojených s realizáciou jednotlivých variantov projektu (tradičnej verejnej zákazky a PPP), pričom pre úplnosť sú zohľadnené aj náklady na prevádzku priestorov médií počas výstavby mediálneho komplexu a náklady na sťahovanie (identické pre PPP i PSC) a ďalšie vplyvy na štátny rozpočet, resp. Projekt (príjem z predaja starej budovy STV v prípade PSC, resp. daň z príjmu v prípade PPP).

Táto kapitola obsahuje tabuľky sumarizujúce hlavné predpoklady a prepočítané výstupy modelu.

Finančný model zohľadňuje predpokladanú dobu projektu - obdobie na prípravu výstavby a samotnú výstavbu v trvaní približne troch (3) a obdobie prevádzky a údržby mediálneho komplexu v trvaní dvadsaťpäť rokov (25). Model vychádzal z týchto hlavných faktorov:

§ časové rozvrhnutie prípravných a stavebných prác a súvisiacich nákladov, ktoré pravdepodobne vzniknú koncesionárovi,

§ náklady financovania z cudzích zdrojov (úroky a bankové poplatky), podriadený dlh (úroky) a náklady financovania z vlastných zdrojov (návratnosť investície pre investora/-ov),

§ ročné náklady na prevádzkovanie a údržbu vrátane bežnej a generálnej údržby,

§ administratívne a iné náklady (napr. náklady spojené s poistením, očakáva sa, že ich vynaloží koncesionár).

Vzhľadom na uvedené faktory treba poznamenať, že:

§ koncesionár bude musieť generovať ročný príjem (tržby) dostatočný na to, aby bol schopný splácať bankový úver a podriadený dlh (vrátane úrokov) a dividendy (návratnosť investície) investorovi/-om, t. j. model vychádza z odhadovaných peňažných tokov koncesnej spoločnosti potrebných na splácanie úverov a úrokov,

§ koncesionár bude odvádzať daň z pridanej hodnoty zo svojich nákladov vynaložených počas výstavby a počas obdobia prevádzkovania a údržby, ktorú mu daňový úrad vráti (na základe požiadavky) s určitým časovým oneskorením a bude musieť odvádzať aj DPH zo svojich príjmov (ročné platby),

§ koncesionár ako každá iná spoločnosť na Slovensku bude podliehať dani z príjmu právnických osôb z ročného zisku, čo sa odrazí na ročných požadovaných platbách koncesionárovi a DPH.

Vo všeobecnosti je potrebné poznamenať, že predpoklady, na ktorých je založený finančný model projektu zodpovedajú obdobným projektom realizovaným v zahraničí pri zohľadnení očakávaných trhových podmienok, špecifík a podmienok nastavenia projektu a predpokladu transparentného a konkurenčného procesu obstarávania projektu formou PPP. Pri posudzovaní výsledkov PPP a PSC prístupov je nutné o.i. vziať do úvahy, že štruktúra a výsledné parametre projektu pri PPP alternatíve môžu byť v čase realizácie projektu odlišné od tých, ktoré sú v súčasnosti odhadnuté na základe stanovených predpokladov. Výsledné parametre aplikované pri implementácii projektu závisia okrem iného od:

§ skutočnej štruktúry projektu,

§ aktuálnej situácii na finančných trhoch,

§ motivácii a vyjednávacej pozícii zúčastnených strán, a pod.

Predpoklady finančného modelu popisované v tejto kapitole sú rozdelené do troch hlavných skupín: predpoklady pre Variant „AS-IS“, predpoklady spoločné pre variant PSC ako aj pre variant PPP a predpoklady špecifické pre variant PPP.

8.1.1.1 Predpoklady finančného modelu pre Variant „AS-IS“

Hlavné východiská pre porovnanie variantu „AS-IS“ sú nasledovné:

§ STV a SRo budú pokračovať v súčasnej prevádzke až do ukončenia investícií na rekonštrukciu budov, ktorá sa očakáva v roku 2009 (náklady na rekonštrukciu boli odhadnuté vo výške cca 1,0 mld. Sk pre SRo a cca 1,5 mld. Sk pre STV v cenách roku 2009) a následne budú pôsobiť v zrekonštruovaných priestoroch,

§ po rekonštrukcii sa predpokladá celková úspora 5% z nákladov na prevádzku a údržbu oproti predchádzajúcemu roku,

§ náklady na financovanie sa neberú do úvahy (tzn. predpokladá sa dostatok finančných zdrojov (zo štátneho rozpočtu), resp. bezodkladný začiatok splácania v prípade využitia dlhového financovania),

§ náklady na prevádzku a údržbu rastú z reálnych hodnôt dosiahnutých STV a SRo v roku 2007 rovnakým percentom ako sa predpokladá v PPP/PSC modeli (viď nižšie),

§ obnovovacie reinvestičné náklady (náklady životného cyklu) sú kalkulované rovnakým percentom z obstarávacej hodnoty budovy ako pri PPP/PSC modeli, pričom predpokladané obstarávacie náklady boli odhadnuté na úrovni 1,8 mld. (SRo) a 2,4 mld. (STV),

§ s cieľom zabezpečiť konzistentnosť pre porovnanie s variantom realizácie projektu formou PSC bol finančný model zostrojený tak aby pokrýval obdobie rokov 2008 – 2038 (tzn. do konca doby koncesie).

8.1.1.2 Špecifické predpoklady PPP

Nasledujúca skupina predpokladov obsahuje prevažne údaje týkajúce sa kapitálovej štruktúry a nákladov financovania, ktoré sa vzťahujú k realizácii projektu prostredníctvom PPP. Uvažovaná štruktúra kapitálu koncesionára (ďalej aj „SPV“) je nasledujúca: vlastný kapitál, podriadený úver a bankový (hlavný) úver. Čerpanie vo fáze výstavby sa realizuje v rovnakom čase a rovnakých objemoch ako je potrebné na financovanie výstavby v nasledovnom poradí: vlastný kapitál – podriadený úver – hlavný úver. Splácanie dlhu a investovaného kapitálu sa realizuje vo fáze prevádzky z platieb za dostupnosť, resp. akumulovaných peňažných prostriedkov resp. zisku, pričom priorita splácania je opačná: hlavný úver – podriadený úver – dividendy. Navyše, splácanie podriadeného úveru a výplata dividend sú konštruované tak, aby v každom období boli zabezpečené nasledovné podmienky:

§ koncesionár bude v každom období schopný okrem bežných nákladov na prevádzku a prípadné kapitálové výdavky plniť najmä záväzky plynúce zo splácania hlavného úveru, a to z výnosov v príslušnom roku alebo z akumulovaných peňažných prostriedkov prislúchajúcich výnosom v predchádzajúcich rokoch,

§ koncesionár bude udržiavať peňažnú rezervu zvyčajne vyžadovanú financujúcimi bankami tak, aby garantoval schopnosť splácania splátok istiny a úroku hlavného úveru v najbližšom období (rezerva na splátky hlavného úveru) a samotnú prevádzku mediálneho komplexu (rezerva na prevádzku a údržbu),

§ koncesionár bude mať v každom období dostatok finančných prostriedkov na splnenie daňových povinností (daň z príjmu).

Pre hlavný úver poskytnutý financujúcou bankou sa uvažujú náklady na poskytnutie úveru, pričom tieto sa spolu s úrokmi akumulujú počas fázy výstavby do nominálnej hodnoty úveru. Počas fázy výstavby je úroková sadzba hlavného úveru stanovená ako 150 bázických bodov nad základnú úrokovú sadzbu uvažovanú v modeli^{^[2]}. Táto prirážka zohľadňuje riziko projektu v danej fáze, požadovanú maržu banky a poplatok za zostávajúcu nevyčerpanú časť úveru (tzv. commitment fee). Počas fázy prevádzky je úroková sadzba hlavného úveru stanovená ako 100 bázických bodov nad základnú úrokovú sadzbu uvažovanú v modeli, pričom nižšia riziková prirážka je odôvodnená znížením rizika v tejto fáze projektu, nakoľko riziko nedostavania budovy v tejto fáze už nie je relevantné a v tejto fáze je koncesionár príjemcom platieb za dostupnosť.

Pre hlavný úver je uvažovaná mimoriadna splátka, ktorá sa bude realizovať s použitím prostriedkov získaných z predaja súčasnej budovy a pozemku STV. Predpokladá sa, že táto mimoriadna splátka bude realizovaná v tom istom roku ako je rok predaja súčasnej budovy a pozemkov STV. Mimoriadna splátka istiny hlavného úveru v PPP modeli spôsobí zníženie úrokov hlavného úveru platených v nasledujúcich rokoch, pričom sa predpokladá, že rok splatnosti hlavného úveru ostane nezmenený.

Keďže projekt bude v budúcnosti posudzovaný financujúcimi inštitúciami (napr. bankami), vo finančnom modeli je sledovaný základný parameter úverového krytia, ktorý banky analyzujú pri projektovom financovaní, tzv. Ukazovateľ krytia dlhovej služby (Debt Service Cover Ratio, DSCR).

Na základe DSCR sa hodnotí schopnosť projektovej spoločnosti splatiť svoje zadlženie zo svojho ročného peňažného toku počas prevádzkovej fázy. Ukazovateľ berie do úvahy bežné obdobie a počíta sa ako:

EBITDA / (nákladové úroky + splátky istiny)

Zhrnutie predpokladov finančného modelu je obsiahnuté v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 14 Predpoklady finančného modelu odlišné pre jednotlivé varianty

Položka	Hodnota	Popis / poznámka
Kapitálová štruktúra a náklady financovania (pri variante PPP)
Požadovaný objem financovania v cenách 2008	3 029 mil. Sk	Táto čiastka zahŕňa náklady na samotnú výstavbu mediálneho komplexu a všetky s tým súvisiace náklady. Z dôvodu indexovania cien v stavebníctve je celková financovaná čiastka 3 579 mil. Sk, čo zodpovedá nákladom na výstavbu v bežných cenách.
Podiel vlastného kapitálu	1% - 3%	Percentuálny podiel vlastného kapitálu súkromného investora na kapitálovej štruktúre SPV
Podiel podriadeného úveru	9% - 12%	Percentuálny podiel podriadeného úveru (poskytovaný súkromným investorom) na kapitálovej štruktúre SPV
Podiel cudzieho kapitálu resp. seniorného dlhu	85% - 90%	Percentuálny podiel hlavného úveru (poskytovaný financujúcou bankou) na kapitálovej štruktúre SPV
IRR pre súkromného investora	10,5% - 11,5%	Odhad celkovej požadovanej vnútornej miery výnosnosti projektu pre súkromného investora, zahŕňa priemernú výnosnosť na všetkých prostriedkoch vložených súkromným investorom (tzn. vlastný kapitál + podriadený úver).
Úroková sadzba podriadeného dlhu	8%	Úroková miera podriadeného dlhu platná ako pre obdobie výstavby, tak i pre obdobie prevádzky.
Doba splatnosti podriadeného úveru	25 rokov	Doba splatnosti podriadeného úveru od doby jeho prvého čerpania (v roku 2012) do doby úplného splatenia (v roku 2037), ktorá je stanovená v súlade s bežnými podmienkami financovania podobných projektov, a to 1 rok pred koncom koncesnej doby.
Úroková sadzba hlavného úveru vo fáze výstavby	6,50%	Úroková sadzba požadovaná financujúcou bankou pri poskytnutí hlavného úveru vo fáze výstavby.
Úroková sadzba hlavného úveru vo fáze prevádzky	6,00%	Úroková sadzba požadovaná financujúcou bankou pri poskytnutí seniorného dlhu v prevádzkovej fáze.
Poplatok pri poskytnutí hlavného úveru	1 mil Sk	Jednorazový poplatok požadovaný financujúcou bankou pri poskytnutí hlavného úveru.
Poplatok za čerpanie hlavného úveru	0,50%	Poplatok požadovaný financujúcou bankou počítaný z čerpanej čiastky hlavného úveru v príslušnom období.
Doba splatnosti hlavného úveru	25 rokov	Doba splatnosti hlavného úveru od doby prvého čerpania (v roku 2012) do doby úplného splatenia (v roku 2037), ktorá je stanovená v súlade s bežnými podmienkami financovania podobných projektov, a to 1 rok pred koncom koncesnej doby.
Požadovaný pomer úverového krytia v dobe splatnosti úveru	1,15	Viď vyššie
Ostatné
Úroková miera vkladov	3,0% - 4,0%	Parameter sa aplikuje pri výpočte úrokového výnosu z peňažných prostriedkov na bežnom účte resp. v prípade prebytku likvidity výnosu nástrojov peňažného trhu. Priemerná očakávaná sadzba úročenia vkladov bola odvodená od sadzieb peňažného trhu s 3-mesačnou a 6-mesačnou splatnosťou denominovaných v SKK a EUR (k 1.7.2008 3MBRIBID=4,07%, 6MBRIBID=4,41%, 3MEURIBOR=4,955%, 6MEURIBOR=5,1455), so zohľadnením predchádzajúceho a očakávaného vývoja príslušných sadzieb a po započítaní marže banky.
Peňažná rezerva na splátky hlavného úveru	50% zo splátok istiny a úroku v nasledujúcom roku	Objem peňazí, ktoré je koncesionár povinný udržiavať v hotovosti za účelom garancie splácania hlavného úveru.
Peňažná rezerva na O&M (percento z O&M v 1., 2. a 3. roku)	100% 50% 33%	Objem peňažných prostriedkov, ktoré bude koncesionár udržiavať v hotovosti za účelom garancie pokrytia prevádzkových nákladov v najbližšej budúcnosti. Rezerva sa buduje v priebehu prvých troch rokov a následne sa udržiava v konštantnej výške.

Finančný model bol vytvorený na základe slovenských účtovných štandardov a odráža platnú daňovú legislatívu Slovenskej republiky.

8.1.2 Výstupy finančného modelu

V rámci finančného modelu sú porovnané Variant „AS-IS“ pôsobenia verejnoprávnych médií v ich súčasných priestoroch a varianty realizácie projektu prostredníctvom Tradičnej verejnej zákazky (PSC) a realizácie projektu so zapojením súkromného sektoru (PPP). Cieľom porovnania bolo podať komplexný pohľad na jednotlivé alternatívy z pohľadu verejného sektora, preto okrem priamych položiek typických pre jednotlivé varianty (výstavba – prevádzka pre PSC, platby za dostupnosť pre PPP) boli okrem ocenenia rizík zohľadnené i ďalšie kvantifikovateľné dopady pre verejný sektor (daň z príjmu v prípade PPP, príjem z predaja starej budovy STV, a pod.).

S cieľom zohľadniť potenciálnu volatilitu vstupných parametrov modelu bolo porovnanie jednotlivých variantov vykonané s použitím dvoch variantov parametrov, pričom jedna z alternatívnej množiny vstupných parametrov vedie k dolnému odhadu a druhá k hornému odhadu porovnania variantov PPP a PSC.

Tabuľka 15 Parametre použité pre dolný a horný odhad čistých výdavkov verejného sektora v jednotlivých variantoch

Parameter	Hodnota parametra pre dolný odhad porovnania PSC a PPP	Hodnota parametra pre horný odhad porovnania PSC a PPP
Cieľové IRR pre investora	11,50%	10,50%
Kapitálová štruktúra – vlastný kapitál	3,00%	1,00%
Kapitálová štruktúra – podriadený úver	12,00%	9,00%
Kapitálová štruktúra – cudzie zdroje (hlavný úver)	85%	90%
Diskontná sadzba	4,90%	5,10%
Úroková miera vkladov	3,00%	4,00%

8.1.2.1 Variant „AS-IS“

Nominálne a diskontované hodnoty peňažných tokov verejného sektora v prípade ak verejnoprávne médiá ostanú vo svojich súčasných priestoroch sú obsiahnuté v nasledujúcich tabuľkách:

Tabuľka 16 Variant „AS-IS“ (v tis. SKK) – nominálna hodnota

Variant „AS-IS“, hodnoty v tis. Sk	Nominálna hodnota
Prevádzkové náklady - STV	-4 021 831
Prevádzkové náklady - SRo	-4 406 881
Prevádzkové náklady - spolu	-8 428 713
Investície - STV	-1 011 398
Investície - SRo	-1 520 232
Investície - spolu	-2 531 630
Opravy / náklady životného cyklu - SRo	-1 416 118
Opravy / náklady životného cyklu - STV	-1 836 286
Reinvestície / náklady životného cyklu - spolu	-3 252 404
Celkové čisté výdavky - SRo	-6 449 348
Celkové čisté výdavky - STV	-7 763 399
Celkové čisté výdavky verejného sektora	-14 212 747

Tabuľka 17 Variant „AS-IS“ (v tis. SKK) – súčasná (diskontovaná) hodnota

Variant „AS-IS“, hodnoty v tis. Sk	Dolný odhad	Horný odhad
Prevádzkové náklady - STV	-1 789 105	-1 838 747
Prevádzkové náklady - SRo	-1 960 394	-2 014 789
Prevádzkové náklady - spolu	-3 749 500	-3 853 536
Investície - STV	-938 873	-941 552
Investície - SRo	-1 411 220	-1 415 246
Investície - spolu	-2 350 092	-2 356 798
Náklady životného cyklu – reinvestície, SRo	-408 947	-428 113
Náklady životného cyklu – reinvestície, STV	-530 283	-555 135
Náklady životného cyklu – reinvestície, spolu	-939 230	-983 248
Celkové čisté výdavky - SRo	-3 136 925	-3 208 412
Celkové čisté výdavky - STV	-3 901 897	-3 985 170
Celkové čisté výdavky verejného sektora	-7 038 822	-7 193 582

Pozn.: Predkladateľ má k dispozícii podrobné prepočty k vyššie uvedeným výsledkom

Súčasná hodnota výdavkov verejného sektoru v prípade ak médiá ostanú vo svojich súčasných priestoroch bola odhadnutá v rozmedzí 7 038 822 – 7 193 582 tis. Sk.

8.1.2.2 Komparátor verejného sektoru (PSC)

Komparátor verejného sektoru kvantifikuje výdavky verejného sektoru spojené s realizáciou projektu formou tradičnej verejnej zákazky. PSC je možné definovať ako hypotetický výpočet nákladov upravený o vymedzené riziká, v ktorom verejný sektor hrá hypotetickú rolu investora a prevádzkovateľa projektovaných kapacít. Za týchto predpokladov platí, že

§ PSC je vyjadrený ako čistá súčasná hodnota výdavkov verejného sektoru;

§ PSC zahŕňa hodnotu rizík projektu, s ktorými by bol spôsob zabezpečenia realizácie projektu prostredníctvom tradičnej verejnej zákazky spojený.

Kalkulácia PSC vychádza z odhadu očakávaných čistých peňažných tokov verejného sektora od súčasnosti (rok 2008) do konca doby koncesie. Pri odhade čistých peňažných tokov boli zohľadnené nasledovné položky:

§ náklady na prevádzku súčasných budov STV a SRo pred dokončením výstavby mediálneho komplexu

§ náklady na sťahovanie STV a SRo do nových priestorov

§ náklady na obstaranie a prevádzkovanie mediálneho komplexu (investičné náklady, prevádzkové náklady a náklady životného cyklu),

§ výnosy z predaja súčasnej budovy a pozemku STV.

Nominálne a diskontované hodnoty peňažných tokov verejného sektoru v prípade realizácie projektu formou PSC sú obsiahnuté v nasledujúcich tabuľkách:

Tabuľka 18 Komparátor verejného sektoru pred zohľadnením hodnoty rizík (v tis. SKK) – nominálna hodnota

PSC hodnoty v tis. Sk	Nominálna hodnota
Prevádzka budov STV a SRo pred dokončením mediálneho komplexu	-1 016 894
Sťahovanie STV a SRo do nových priestorov	-7 000
Výstavba mediálneho komplexu	-3 578 853
Prevádzka mediálneho komplexu	-4 331 966
Náklady životného cyklu budovy	-2 073 363
Výdavky spolu	-11 008 076
Príjmy z predaja starej budovy STV	1 000 000
Príjmy spolu	1 000 000
Celkové čisté výdavky verejného sektora	-10 008 076

Tabuľka 19 Komparátor verejného sektoru pred zohľadnením hodnoty rizík (v tis. SKK) – súčasná (diskontovaná) hodnota

PSC hodnoty v tis. Sk	Dolný odhad	Horný odhad
Prevádzka budov STV a SRo pred dokončením mediálneho komplexu	-876 285	-881 175
Sťahovanie STV a SRo do nových priestorov	-5 325	-5 381
Výstavba mediálneho komplexu	-2 810 320	-2 836 382
Prevádzka mediálneho komplexu	-1 679 300	-1 737 248
Náklady životného cyklu budovy – reinvestície	-598 746	-626 807
Výdavky spolu	-5 969 977	-6 086 993
Príjmy z predaja starej budovy STV	688 667	698 574
Príjmy spolu	688 667	698 574
Celkové čisté výdavky verejného sektora	-5 281 310	-5 388 419

Pozn.: Predkladateľ má k dispozícii podrobné prepočty k vyššie uvedeným výsledkom

Riadok Celkové čisté výdavky verejného sektora predstavuje výdavky, ktoré by verejný sektor zaplatil v prípade realizácie projektu tradičnou verejnou zákazkou.

Súčasná hodnota výdavkov verejného sektoru (bez zohľadnenia ocenenia rizík) v prípade realizácie projektu prostredníctvom verejnej zákazky bola odhadnutá v rozmedzí 5 281 310 – 5 388 419 tis. Sk.

8.1.3 Referenčný PPP projekt (PPP)

V prípade PPP variantu súkromný partner mediálny komplex navrhne (t.j. zabezpečí dokončenie podrobného projektu), postaví, prefinancuje a v dopredu definovanom rozsahu prevádzkuje po celú dobu trvania projektu (uvažovaná doba prevádzky 25 rokov). Cieľom finančného modelu pre variant PPP je hlavne kvantifikácia, či a do akej miery môže byť variant PPP ekonomicky efektívnejší ako PSC, ďalej kalkulácia optimálnej výšky platby za dostupnosť a stanovenie hodnoty za peniaze (úspory, ktoré môže MK SR dosiahnuť).

Kalkulácia PPP vychádza z odhadu čistých peňažných tokov verejného sektora ktoré pozostávajú z:

§ nákladov na prevádzku starých budov STV a SRo pred dokončením výstavby mediálneho komplexu

§ nákladov na sťahovanie STV a SRo do nových priestorov

§ platieb za dostupnosť^{^[3]}.

Hlavnými faktormi diferencujúcimi PSC a PPP variantu v oblasti nákladov sú hlavne:

§ Náklady financovania, ktoré sú súčasťou PPP,

§ Riziká, ktoré sú prenesené na súkromného partnera (súčasťou kalkulácie PSC),

§ Daň z príjmu, ktorú SPV odvedie späť do štátneho rozpočtu a ktorá je pre potreby porovnania PSC a PPP v prípade variantu PPP považovaná za príjem pre verejný sektor,

§ Príjem z predaja súčasnej budovy a pozemku STV, ktorý je v prípade variantu PPP zohľadnený v znížení úrokových splátok hlavného úveru (prostredníctvom jednorazového splatenia časti istiny) a s tým súvisiacim znížením platieb za dostupnosť, na rozdiel od PSC, kde tento figuruje ako priamy príjem verejného sektora.

Náklady na výstavbu a prevádzku a údržbu sú vo variantoch PPP i PSC rovnaké, celkové investičné náklady sú v PPP však vyššie z dôvodu dodatočných finančných nákladov (transakčné nákladov pri poskytnutí / čerpaní hlavného úveru a úrokové náklady z hlavného a podriadeného úveru sa v období výstavby kapitalizujú do istiny príslušného úveru). Je potrebné poznamenať, že akékoľvek možné úspory a vyššia efektivita zabezpečená súkromným sektorom sú zohľadnené v ocenení projektových rizík.

Nominálne a diskontované hodnoty peňažných tokov verejného sektora pri realizácii projektu formou PPP sú obsiahnuté v nasledujúcich tabuľkách:

Tabuľka 20 Variant PPP pred zohľadnením hodnotenia rizík (v tis SKK) – nominálna hodnota

PPP hodnoty v tis. Sk	Dolný odhad	Horný odhad
Prevádzka budov pred dokončením mediálneho komplexu – SRo	-485 220	-485 220
Prevádzka budov pred dokončením mediálneho komplexu – STV	-531 674	-531 674
Prevádzka budov pred dokončením mediálneho komplexu - Spolu	-1 016 894	-1 016 894
Sťahovanie STV a SRo do nových priestorov	-7 000	-7 000
Platby za dostupnosť - SRo	-4 354 948	-4 637 808
Platby za dostupnosť - STV	-8 453 723	-9 002 805
Platby za dostupnosť – Spolu	-12 808 671	-13 640 613
Výdavky spolu	-13 832 565	-14 664 507
Daň z príjmu – príjem pre štátny rozpočet	405 598	514 502
Príjmy spolu	405 598	514 502
Celkové čisté výdavky verejného sektora	-13 426 967	-14 150 005

Tabuľka 21 Variant PPP pred zohľadnením hodnotenia rizík (v tis SKK) – súčasná hodnota

PPP hodnoty v tis. Sk	Dolný odhad	Horný odhad
Prevádzka budov pred dokončením mediálneho komplexu – SRo	-418 127	-420 460
Prevádzka budov pred dokončením mediálneho komplexu – STV	-458 158	-460 715
Prevádzka budov pred dokončením mediálneho komplexu - Spolu	-876 285	-881 175
Sťahovanie STV a SRo do nových priestorov	-5 325	-5 381
Platby za dostupnosť - SRo	-1 802 258	-1 983 288
Platby za dostupnosť - STV	-3 498 501	-3 849 912
Platby za dostupnosť – Spolu	-5 300 759	-5 833 200
Výdavky spolu	-6 182 369	-6 719 755
Daň z príjmu – príjem pre štátny rozpočet	112 393	161 875
Príjmy spolu	112 393	161 875
Celkové čisté výdavky verejného sektora	-6 069 976	-6 557 880

Pozn.: Predkladateľ má k dispozícii podrobné prepočty k vyššie uvedeným výsledkom

V prípade variantu realizácie projektu formou PPP je odhadnutá výška platby za dostupnosť^{^[4]}, ktorú bude Zadávateľ platiť Koncesionárovi^{^[5]}. Výška platby za dostupnosť je determinovaná hlavne nákladmi súkromného partnera na výstavbu a prevádzku projektu a tiež nutnosťou plniť kovenanty (ukazovatele cash flow a zadlženia) sledované seniornými veriteľmi.

Súčasná hodnota čistých výdavkov verejného sektoru (pred zohľadnením ocenenia rizík) v prípade realizácie projektu prostredníctvom PPP bola odhadnutá v rozmedzí 6 069 976 – 6 557 880 tis. Sk.

Porovnanie realizácie projektu formou PPP vs. PSC

Konkurencia v rámci obstarávacieho procesu (výberového konania) na súkromného partnera by mala zaručiť, že súkromný sektor predloží najvýhodnejšie ponuky, ale zároveň bude nutné porovnať najlepšiu súkromnú ponuku PPP projektu s variantom realizovania projektu tradičným spôsobom financovania z rozpočtových zdrojov. Tento postup umožní Zadávateľovi posúdiť výhodnosť PPP voči PSC ako referenčnej možnosti realizácie projektu a pomôže vyčísliť dosiahnutú hodnotu za peniaze.

Z dôvodu prenosu rizík, ku ktorému dochádza pri realizácii projektu formou PPP nie sú hodnoty celkových čistých výdavkov verejného sektora (PSC) a referenčného PPP projektu priamo porovnateľné. Za účelom zabezpečenia jednotnej porovnávacej základne s PPP modelom sú výsledné čisté peňažné toky uvedené v predchádzajúcom texte upravené o odhad hodnoty rizík projektu presunutých v rámci PPP variantu na súkromný sektor^{^[6]}. Výsledné porovnanie variantov PPP a PSC a vyčíslenie odhadu hodnoty za peniaze je v kapitole 8.4 tohto dokumentu.

8.1.4 Odhadované ročné platby pre Variant „AS-IS“, PSC a referenčný PPP projekt

Odhadované ročné platby pre Variant „AS-IS“ a PSC sú obsiahnuté v podrobných východiskových materiáloch pre spracovanie tohto materiálu.

8.2 Finančný model projektu - vysielacie technológie

Zjednodušený finančný model pre vysielacie technológie bol zostavený s cieľom vyčísliť a zhodnotiť, na základe stanovených parametrov a predpokladov, ekonomickú výhodnosť alternatívnych spôsobov obstarania a prevádzky vysielacích technológií STV a SRo. Boli uvažované nasledovné alternatívy:

Tabuľka 22Alternatívy obstarania a prevádzky vysielacích technológií

Alternatíva	Forma obstarania vysielacích technológií	Forma prevádzky vysielacích technológií
Alternatíva A	Realizuje verejný sektor / médiá, úhrada z rozpočtu médií / verejného rozpočtu v roku obstarania.	Realizuje verejný sektor / médiá, úhrada z rozpočtu médií / verejného rozpočtu v roku nákupu jednotlivých služieb.
Alternatíva B	Finančný leasing.	Realizuje verejný sektor / médiá, úhrada z rozpočtu médií / verejného rozpočtu v roku nákupu jednotlivých služieb.
Alternatíva C	Finančný leasing.	Outsourcing celého balíka služieb.

8.2.1 Výstupy modelu pre vysielacie technológie

Tabuľka 23 Sumarizácia výsledkov porovnania alternatív pre obstaranie a prevádzku vysielacích technológií

Alternatíva, hodnoty v tis. Sk	Nominálna hodnota	Súčasná hodnota
Alternatíva A Obstaranie a prevádzka sú vykonávané STV a SRo a platené priamo zo štátneho rozpočtu	2 340 272	1 576 433
Alternatíva B Obstaranie technológií cez leasing, prevádzka je zabezpečená STV a SRo	3 089 586	1 813 868
Alternatíva C Obstaranie technológií cez leasing, prevádzka outsourcovaná	2 975 385	1 748 261

Na základe výsledkov kvantitatívneho porovnania výsledkov finančného modelu vychádza, že Alternatíva 1 je ekonomicky najvýhodnejšia, avšak za predpokladu neexistencie dostatočných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa alternatívy B a C javia ako realistickejšie. V takomto prípade je, na základe použitých predpokladov, PPP alternatíva C (plný outsourcing balíka služieb súvisiacich s prevádzkou a údržbou vysielacích technológií), ekonomicky výhodnejšia ako alternatíva B, pri ktorej si vysielaciu technológiu obstarajú a prevádzku a údržbu zabezpečia médiá individuálne, t.j. nie ako balík služieb.

8.3 Ocenenie rizík

Pri posudzovaní hodnoty rizík prevádzaných na súkromný sektor sa v súčasnej fáze projektu vychádzalo z podobných projektov v zahraničí a do určitej miery aj v SR.

Ocenenie jednotlivých rizikových kategórií vychádza z kalkulácií, ktoré boli zostavené na základe analýz:

§ Momentálneho stavu a skúseností s investičnými a prevádzkovými výdavkami STV a SRo;

§ Skúsenosti z výstavby podobných stavieb zo zahraničia;

§ Údaje zo stavebných projektov pre súkromný a verejný sektor v SR;

§ Skúsenosti s podobnými projektmi v zahraničí.

Na základe vyššie uvedených analýz boli ocenené jednotlivé hlavné rizika, potenciálne úrovne zvýšenia nákladov zodpovedajúcich danému riziku a ich pravdepodobnosť. Na základe týchto hodnôt sú jednotlivé rizika vyčíslené v percentách a ďalej použité pre vypracovanie porovnávacieho modelu pre verejný sektor (PSC). Vzhľadom na absenciu skutočných ponúk potenciálnych koncesionárov pre realizáciu mediálneho komplexu v tomto štádiu, bolo úvodné rámcové posúdenie rizík vykonané pomocou zostavenia PSC pre variant výstavby mediálneho komplexu. Detailnejšia analýza a posúdenie PSC sa vykoná pri prijatí ponúk od uchádzačov.

V nasledujúcej tabuľke sú zosumarizované hlavné predpoklady pre výpočet horného a dolného odhadu ocenenia hlavných rizík projektu.

Tabuľka 24 Parametre pre použité pre dolný a horný odhad finančného porovnania realizácie projektu formou PSC resp. PPP

Parameter	Hodnota parametra pre dolný odhad porovnania PSC a PPP	Hodnota parametra pre horný odhad porovnania PSC a PPP
Cieľové IRR pre investora	11,50%	10,50%
Kapitálová štruktúra – vlastný kapitál	3,00%	1,00%
Kapitálová štruktúra – podriadený úver	12,00%	9,00%
Kapitálová štruktúra – cudzie zdroje (hlavný úver)	85%	90%
Diskontná sadzba	4,90%	5,10%
Úroková miera vkladov	3,00%	4,00%

V nasledovnej tabuľke sú vyčíslené odhadnuté hodnoty rizík projektu mediálneho komplexu rozdelené do fázy výstavby a prevádzky a tiež sú alokované medzi verejný (ponechané riziká) a súkromný sektor (prenesené riziká), pričom ponechané riziká sú riziká, ktoré bude znášať verejný sektor v prípade alternatívy PSC aj PPP a prenesené riziká bude znášať v alternatíve PPP súkromný sektor, t.j. koncesionár.

Celková hodnota rizík projektu, t.j. rizík ponechaných na verejnom sektore a rizík prenesených na súkromný sektor predstavuje SKK 1 379 935 tis. (diskontovaná hodnota).

Tabuľka 25 Ocenenie rizík projektu s priradenými hodnotami nákladov a rozdelením na fázy projektu a alokáciou medzi verejný a súkromný sektor – dolný odhad

Sumarizácia ocenenia rizík (hodnoty v tis. Sk)	Súčasná hodnota ponechaných rizík	Súčasná hodnota prenesených rizík	Nominálna hodnota ponechaných rizík	Nominálna hodnota prenesených rizík
Fáza výstavby	36 045	559 852	44 664	708 735
Fáza prevádzky	179 258	622 104	425 205	1 633 379
Spolu fáza výstavby a fáza prevádzky	215 303	1 181 956	469 869	2 342 114
Spolu všetci účastníci	1 397 259		2 811 983

Tabuľka 26 Ocenenie rizík projektu s priradenými hodnotami nákladov a rozdelením na fázy projektu a alokáciou medzi verejný a súkromný sektor – horný odhad

Sumarizácia ocenenia rizík (hodnoty v tis. Sk)	Súčasná hodnota ponechaných rizík	Súčasná hodnota prenesených rizík	Nominálna hodnota ponechaných rizík	Nominálna hodnota prenesených rizík
Fáza výstavby	35 740	554 632	44 664	708 735
Fáza prevádzky	173 622	596 920	425 205	1 626 107
Spolu fáza výstavby a fáza prevádzky	209 362	1 151 552	469 869	2 334 842
Spolu všetci účastníci	1 360 914		2 804 711

§ Detailný prehľad celkovej hodnoty rizík uvedený v modeli je potrebné považovať za orientačný, pretože bol pripravený na základe predpokladov a nie všetky vstupné informácie bolo možné dostatočne dobre overiť.

Na základe toho uvádzame, že výpočet celkovej hodnoty rizík je presný v takej miere, akú je možné predpovedať na základe použitých predpokladov.

8.4 Posúdenie ukazovateľa hodnoty za peniaze (value for money)

Pred obstarávaním by mal obstarávateľ poznať predpokladané celkové náklady projektu počas očakávanej doby životnosti a potenciálne nákladové dopady výberu určitej metódy obstarávania. Porovnávací model pre verejný sektor (Public Sector Comparator – model PSC) je bežným nástrojom využívaným pri posudzovaní nákladov projektu v prípade, že by ho mal realizovať verejný sektor. Model PSC možno porovnávať s PPP na posúdenie, či typ obstarávania prostredníctvom PPP je ekonomicky výhodnejší oproti tradičnej alternatíve obstarávania verejným sektorom.

Model PSC predstavuje čistú súčasnú hodnotu investičných nákladov vrátane priamych nákladov a nepriamych nákladov súvisiacich s poskytovaním verejných služieb počas doby životnosti, prípadne znížených o akékoľvek výnosy od tretích strán^{^[7]}. Okrem hrubých nákladov na verejné služby model zahŕňa aj rezervu na riziká spojené s projektom. V rámci procesu hodnotenia projektu PPP sa posudzuje, ktorá strana (verejný alebo súkromný sektor) je najlepšie pripravená riadiť špecifické riziká. Pri tvorbe modelu PSC sa riziká delia na tie, ktoré si ponechá vláda a tie, ktoré sa prevedú na súkromný sektor, aby sa umožnilo porovnateľné posúdenie oproti alternatíve PPP. Teoreticky by mala najlepšia alokácia rizík na základe uvedeného princípu zabezpečiť vyššiu hodnotu za peniaze (value for money) pre vládu, resp. verejný sektor. Finančné posúdenie projektu mediálneho komplexu vychádza z porovnania čistej súčasnej hodnoty týchto položiek:

§ celkové náklady na verejné (štandardné) obstarávanie, t.j. celkové náklady, ktoré by vynaložila vláda, resp. ministerstvo kultúry alebo iná vládna agentúra počas poskytovania verejnej služby (v tomto prípade zabezpečenie prevádzkyschopnosti mediálneho komplexu počas trvania koncesie);

§ celkové náklady na obstaranie formou PPP, t.j. ročné platby počas daného obdobia (rovnakého, aké je uvažované pre alternatívu PSC), ktoré sa uvedú v najlepšej ponuke potenciálneho koncesionára (pri dodržaní štandardného postupu výberového konania).

Treba zdôrazniť, že aby žiadna metóda obstarávania nebola zvýhodnená, uvedené porovnanie musí vychádzať z rovnakých druhov (pravdepodobných) nákladov a rizík súvisiacich s vynakladanými nákladmi.

S cieľom zohľadniť potenciálnu volatilitu vstupných parametrov modelu bolo porovnanie variant realizácie projektu formou PPP a PSC vykonané s použitím dvoch variant parametrov, pričom jedna z alternatívnej množiny vstupných parametrov vedie k dolnému odhadu a druhá k hornému odhadu porovnania variant PPP a PSC.

V rámci štúdie sme zanalyzovali náklady PPP projektu a porovnali ich s alternatívou verejného obstarávania (PSC). V tejto fáze projektu takáto analýza obsahuje mnohé odhady. V neposlednom rade nepoznáme hodnotu (cenu), ktorú by súkromný sektor ponúkol za prevzatie rizík rozdelených medzi obe strany. Odhady nákladov verejného sektora na výstavbu a prevádzku (vrátane údržby) projektu podľa rovnakých podmienok ako by realizoval súkromný sektor (formou PPP) tiež predstavujú určitý stupeň neistoty. Uvedené výsledkoch vychádzajú zo skúsenosti konzultanta s modelom PSC využívaným pri podobných projektoch a v tomto štádiu ich nemožno vnímať ako definitívne. Po predložení konkrétnych ponúk bude treba matice rizík súvisiacich s PSC preskúmať s odborníkmi z MK SR a STV a SRo, aby sa mohli aplikovať ich špecifické skúsenosti na Slovensku.

Tabuľka 27 Dolný odhad nominálnej a čistej súčasnej hodnoty PSC a PPP

Porovnanie porovnávacieho modelu pre verejný sektor (PSC) a verejno-súkromného partnerstva (PPP) (hodnoty v mil. Sk)	PSC nominálna hodnota	PSC súčasná hodnota	PPP nominálna hodnota	PPP súčasná hodnota
Ocenenie prenositeľných rizík	2 342	1 182	n/a	n/a
Čisté peňažné toky verejného sektora v prípade PSC (+náklady na prevádzku pred sťahovaním, +náklady na výstavbu, +náklady na sťahovanie, +náklady na prevádzku mediálneho komplexu, +obnovovacie náklady, -príjmy z predaja budovy STV)	10 008	5 388	n/a	n/a
Z toho náklady na výstavbu a prevádzku	11 015	6 082	n/a	n/a
Ocenenie ponechaných rizík	470	215	470	215
Suma čistých platieb počas PPP projektu (+náklady na prevádzku pred sťahovaním, +náklady na sťahovanie, +poplatky za dostupnosť, -daň z príjmu)	n/a	n/a	14 150	6 558
Spolu	12 820	6 786	14 620	6 773

Tabuľka 28 Horný odhad nominálnej a čistej súčasnej hodnoty PSC a PPP

Porovnanie porovnávacieho modelu pre verejný sektor (PSC) a verejno-súkromného partnerstva (PPP) (hodnoty v mil. Sk)	PSC nominálna hodnota	PSC súčasná hodnota	PPP nominálna hodnota	PPP súčasná hodnota
Ocenenie prenositeľných rizík	2 335	1 152	n/a	n/a
Čisté peňažné toky verejného sektora v prípade PSC (+náklady na prevádzku pred sťahovaním, +náklady na výstavbu, +náklady na sťahovanie, +náklady na prevádzku mediálneho komplexu, +obnovovacie náklady, -príjmy z predaja budovy STV)	10 008	5 281	n/a	n/a
Z toho náklady na výstavbu a prevádzku	11 015	5 965	n/a	n/a
Ocenenie ponechaných rizík	470	209	470	209
Suma čistých platieb počas PPP projektu (+náklady na prevádzku pred sťahovaním, +náklady na sťahovanie, +poplatky za dostupnosť, -daň z príjmu)	n/a	n/a	13 427	6 070
Spolu	12 813	6 642	13 897	6 279

Ako možno vidieť z vyššie uvedených tabuliek, na základe úvodného rozdelenia rizík a stanovenia čistej súčasnej hodnoty týchto rizík a celkových nákladov na projekt mediálneho komplexu pri navrhovanom harmonograme so začiatkom výstavby v roku 2009 a termínom začiatku prevádzky v roku 2014 a predpokladoch uvedených v tomto dokumente, vychádza z finančného hľadiska alternatíva PPP lepšie v priemere o 2% oproti PSC. Na základe horného odhadu (viac optimistického) rozdiel v odhadovanej čistej súčasnej hodnote projektu realizovaného formou PPP vyšiel 363 mil. Sk alebo 5,5% lepšie ako v prípade PSC, pre dolný odhad (menej optimistický), rozdiel v odhadovanej čistej súčasnej hodnote projektu realizovaného formou PPP vyšiel o 12 mil. Sk alebo 0,2% lepšie ako v prípade PSC.

Tabuľka 29 Sumarizácia výsledkov porovnania PPP a PSC metódou VfM

Porovnanie porovnávacieho modelu pre verejný sektor (PSC) a verejno-súkromného partnerstva (PPP) (hodnoty v mil. Sk)	Dolný odhad	Horný odhad
Súčasná hodnota celkových čistých výdavkov verejného sektora pri realizácii projektu formou PSC	6 786	6 642
Súčasná hodnota celkových čistých výdavkov verejného sektora pri realizácii projektu formou PPP	6 773	6 279
Rozdiel PSC – PPP	12	363
Rozdiel PSC – PPP (% z PSC)	0,2%	5,5%

Pri porovnaní variantov PSC a PPP podľa metodológie VfM tak, ako je popísané vyššie sa implicitne predpokladá, že v prípade PSC budú peňažné prostriedky potrebné na výstavbu mediálneho komplexu okamžite k dispozícii v čase výstavby, a to buď priamo z rozpočtu médií / verejného rozpočtu, alebo tieto prostriedky budú získané z cudzích zdrojov (čerpanie úveru, vydanie dlhopisov), pričom požičané prostriedky sa začnú splácať v pravidelných, minimálne ročných splátkach hneď po získaní týchto prostriedkov.

Za predpokladu, že splácanie cudzích zdrojov získaných na výstavbu by bolo realizované s odkladom do doby, kedy bude mediálny komplex reálne využívaný na svoj účel (princíp časového zosúladenia nákladov a výnosov ako v prípade referenčného projektu PPP), po dobu odkladu budú plynúť dodatočné úrokové náklady, ktoré sa kapitalizujú do istiny poskytnutého bankového úveru. Pri takomto postupe náklady alternatívy PSC vzrastú o ďalších približne 160 mil. Sk (táto hodnota predstavuje súčasnú hodnotu kapitalizovaných úrokov pri rovnakej sadzbe ako je uvažovaná pre kapitalizáciu úrokov v prípade PPP –6,5% p.a.). Za vyššie popísaného predpokladu odkladu splácania dlhového nástroja vychádza porovnanie alternatív PPP a PSC v rozmedzí 171 mil. Sk – 523 mil. Sk alebo 2,5% - 7,9% v prospech PPP tak, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 30 Sumarizácia výsledkov porovnania PPP a PSC pri zohľadnení kapitalizácie úrokov dlhového nástroja použitého pri PSC

Porovnanie modelu pre verejný sektor (PSC) a verejno-súkromného partnerstva (PPP) (hodnoty v mil. Sk)	Dolný odhad	Horný odhad
Rozdiel PSC – PPP (pri alternatíve PSC sa predpokladá dostatok okamžite disponibilných peňažných prostriedkov v období výstavby, resp. bezodkladný začiatok splácania dlhového nástroja)	12	363
Súčasná hodnota kapitalizovaného úroku v prípade odkladu začiatku splácania dlhového nástroja	159	160
Rozdiel PSC – PPP (pri PSC je zohľadnený odklad začiatku splácania dlhového nástroja použitého pri výstavbe mediálneho komplexu)	171	523
Rozdiel PSC – PPP (% z PSC) (za predpokladu odkladu začiatku splácania dlhového nástroja)	2,53%	7,87%

Pri rozhodovaní o výhodnosti jednotlivých variantov projektu je nutné zdôrazniť, že uvedené porovnanie nezohľadňuje niektoré potenciálne významné kvalitatívne, respektíve nefinančné aspekty, ktorými sú napríklad:

§ projekt by mal v prípade realizácie priamy dopad na štátny rozpočet (viď nižšie), resp. na dlh verejných financií podľa ESA 95, čomu je možné sa vyhnúť v prípade obstarania projektu formou PPP za predpokladu správneho (navrhovaného) nastavenia projektu a rozdelenia rizík projektu podľa metodiky ESA 95.

§ vláda a verejnoprávne média by pri realizácii alternatívy PSC museli počas doby výstavby (obdobie blízke súčasnosti) vynaložiť prostriedky na investíciu do mediálneho komplexu, čo je v súčasnom stave nedostatku finančných prostriedkov problematické,

§ pokiaľ by vláda (média) uvedené prostriedky nezískali v uvažovanom období (t.j. by realizáciu projektu mediálneho komplexu odložila na neskoršie obdobie) neboli by realizované prínosy, ktoré by potenciálne plynuli z prevádzky mediálneho komplexu so začiatkom v roku 2014. Tieto prínosy nie sú súčasťou vyššie uvedeného porovnania hodnoty za peniaze (VfM – Value for Money),

§ rozpočtová neistota, t.j. schopnosť zabezpečiť, aby potrebné prostriedky na investície, údržbu, resp. obnovovacie investičné akcie boli k dispozícií v tom roku, keď je daná potreba reálna. Táto rozpočtová neistota, ktorá je skutočnosťou riadenia verejných financií bola vo veľkej miere zakomponovaná v ocenení rizík projektu. Na nižšie uvedenom grafe sú pre ilustráciu znázornené odhadnuté peňažné toky pre varianty PPP a PSC.

8.5 Schéma PPP projektu

Verejný sektor bude v PPP projekte reprezentovať Ministerstvo kultúry SR („MKSR“), ktoré bude z pohľadu platnej legislatívy uzatvárať so súkromným partnerom (ako zástupcom súkromného sektora) koncesnú (alebo inú obdobnú) zmluvu ako verejný obstarávateľ, t.j. bude garantovať časť plnenia projektu pripadajúceho na verejný sektor.

Verejný sektor nebude vstupovať do spoločného podniku so súkromným partnerom (ani prostredníctvom MK SR), t.j. nebude vytvorený tzv. inštitucionálny PPP projekt.

Užívateľmi technológie budú STV a SRo, ktoré za jej užívanie a poskytovanie ďalších doplnkových služieb budú po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) platiť súkromnému partnerovi dohodnutú odplatu, ktorá mu bude generovať príjem a tak dôjde k splateniu všetkých investičných výdavkov spojených s dodávkou technológie a k úhrade primeraného výnosu (resp. zisku) súkromnému partnerovi ako jeho odplata za zrealizovanie projektu. Táto časť projektu nepredpokladá žiadne legislatívne úpravy.

Nasledovná schéma znázorňuje majetkové transakcie a finančné toky medzi hlavnými subjektmi projektu.

Obrázok 5 Schéma pohybu majetku a peňažných tokov v rámci PPP

9 Záver

Rámcová koncepcia preukázala, že výstavba Mediálneho komplexu je vo finančnom vyjadrení približne o 25% výhodnejšia než zotrvanie STV a SRo v ich súčasných priestoroch. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že tieto dva varianty, Varianty „AS-IS“ a Projektu realizovaného formou PSC, nie sú z kvalitatívneho hľadiska porovnateľné, pretože na konci koncesnej doby bude mať STV a SRo, pri modeli PSC (resp. PPP), výrazne kvalitnejšiu budovu, resp. Mediálny komplex v porovnaní so súčasnými, aj keď v tom čase, rekonštruovanými budovami STV a SRo. Z týchto dôvodov odporúčame alternatívu realizácie projektu Mediálneho komplexu a v ďalšom texte podrobne analyzujeme jej hlavné aspekty.

Z finančného hľadiska pri stavbe alternatíva PPP je výhodnejšia v priemere o 2% oproti PSC. Na základe horného (optimistickejšieho) odhadu rozdiel v odhadovanej čistej súčasnej hodnote Projektu realizovaného formou PPP oproti realizácii formou PSC predstavuje 363 mil. Sk respektíve 5,5% v prospech PPP, pre dolný odhad (menej optimistický), rozdiel v odhadovanej čistej súčasnej hodnote Projektu realizovaného formou PPP oproti realizácii formou PSC predstavuje 12 mil. Sk respektíve 0,2% v prospech PPP.

Aj pri technologickej časti bola ako optimálna určená forma PPP projektu, v ktorom súkromný partner zabezpečí návrh, financovanie a dodávku technológie a na základe dlhodobej zmluvy (koncesnej zmluvy) bude zabezpečovať za odplatu jej údržbu resp. pravidelnú obmenu a poskytovanie ďalších služieb užívateľom technológie (Slovenská televízia a Slovenský rozhlas) po dobu trvania koncesnej zmluvy, pričom po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) bude súkromný partner aj vlastníkom technológie a po jej uplynutí prevedie vlastnícke právo k technológii prostredníctvom štátu (MK SR) na STV a SRo.

Záverom je potrebné konštatovať, že vzhľadom na komplexnosť a zložitosť projektu sa javí ako nevyhnutná a potrebná silná riadiaca úloha MK SR po celú dobu predrealizačnej a realizačnej fázy projektu.

^{^[1]} Po dokončení konštrukčnej fázy bude majetok prevedený z účtu 042 – obstaranie DM vo výške reálnych investičných nákladov plus kapitalizovaných úrokov počas konštrukčnej fázy.

^{^[2]} Toto zjednodušenie implicitne predpokladá relatívne plochú štruktúru výnosov štátnych dlhopisov, čo vo všeobecnosti zodpovedá vývoju na trhu so slovenskými štátnymich dlhopismi v priebehu júna a júla 2008 (úsudok na základe údajov zverejnených na stránkach BCPB).

^{^[3]} Skutočne dosiahnutá platba za dostupnosť – jej výška a štruktúra – budú v konečnom dôsledku závisieť od výsledkov verejnej súťaže. Vo finančnom modeli sú platby za dostupnosť konštruované tak, aby pokrývali prevádzku a reinvestície na jednej strane (tzv. variabilná zložka) a náklady na financovanie a daň z príjmu (tzv. fixná zložka) na strane druhej. Variabilná zložka je v modeli medziročne upravovaná o priemernú mieru indexácie prevádzkových nákladov a reinvestíci. V prípade fixnej zložky sa berie do úvahy mimoriadna splátka hlavného úveru z prostriedkov získaných z predaja súčasnej budovy a pozemkov STV, ktorá zabezpečí zníženie platených úrokových nákladov, čo sa v nasledujúcich rokoch prejaví znížením platieb za dostupnosť z dôvodu úpravy fixnej zložky smerom nadol.

^{^[4]} Z dôvodu reportingu jednotlivých ukazovateľov, ktoré budú rozhodujúce pre (ne)uplatnenie jednotkovej platby za dostupnosť, bude vo fáze prípravy verejnej súťaže potrebné presne zadefinovať podmienky platobného mechanizmu, ktorý bude tvoriť súčasť koncesnej zmluvy.

^{^[5]} Kalkulácia platby za dostupnosť je realizovaná za predpokladu splnenia všetkých kvalitatívnych a výkonnostných kritérií spojených s výstavbou a prevádzkovaním mediálneho komplexu súkromným partnerom.

^{^[6]} V prípade PPP variantu sú tieto riziká prenesené na súkromného investora, ktorý za tieto riziká požaduje istý dodatočný výnos. Keďže jednoduchá súčasná hodnota čistých peňažných tokov v prípade PSC tieto riziká neobsahuje napriek tomu, že v prípade PSC tieto riziká znáša verejný sektor, je nutné túto množinu rizík zohľadniť samostatne.

^{^[7]} V prípade projektu mediálny komplex sa o príjmoch do projektu neuvažovalo, s výnimkou jednorazového príjmu z predaja súčasnej budovy a pozemku STV, ktorý bol pre účely finančného modelovania použitý na splatenie istiny bankového úveru v danom roku.