Predkladacia správa

 

            Návrh Koncepcie mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania (ďalej len „koncepcia“) sa predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Koncepcia sa opiera o základné dokumenty UNESCO, Rady Európy a Európskej únie, mapuje súčasný stav vzdelávania v mediálnej oblasti vo svete a v podmienkach Slovenskej republiky a vymedzuje ciele, stratégiu a predpoklady tvorby účinného systému mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Nevyhnutnosť spracovania koncepcie, ktorej jedným z hlavných cieľov je zvyšovanie úrovne mediálnej gramotnosti, vyplýva aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), ktorá bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Uvedená smernica ustanovuje pre všetky členské štáty oznamovaciu povinnosť o úrovni mediálnej gramotnosti. Členské štáty a medzi nimi aj Slovenská republika budú povinné každé tri roky predkladať Európskej komisii hodnotiacu správu o aktuálnom stave a úrovni mediálnej gramotnosti.

            Za účelom prípravy koncepcie bola Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vo februári 2009 zriadená medzirezortná pracovná skupina, ktorej členmi boli okrem jeho zástupcov aj zástupcovia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Štátneho pedagogického ústavu, mediálnych regulačných orgánov, zástupcovia stredných a vysokých škôl, cirkví, nezávislých inštitúcií, neziskových organizácii a nezávislí odborníci.

            Mediálna výchova je jedným z najmodernejších trendov súčasnosti. V rámci svojej multidisciplinarity integruje poznatky širšieho spektra spoločenských vied. Je predmetom záujmu žurnalistiky, psychológie, sociológie, pedagogiky a v menšom či väčšom rozsahu jej pozornosť venujú vládne aj mimovládne inštitúcie. Význam mediálnej výchovy v spoločnosti rastie priamoúmerne s neustálym vývojom médií a komunikačných technológií, s možnosťami ich využívania a prístupu k nim, ale aj s rôznorodosťou a množstvom ponúkaných mediálnych obsahov. Atribútmi, ktoré sú v súvislosti s médiami v poslednom desaťročí stredobodom pozornosti odborníkov a medzinárodných inštitúcií, sú vedomosti, schopnosti, zručnosti, zodpovednosť, kreativita a kritický prístup, selekcia a jej kritériá a ich vplyv a účinky. Mediálna výchova sa považuje za prostriedok zvyšovania mediálnej gramotnosti a orientácie v mediálnom svete.

Pod vplyvom neustáleho vývoja médií a nových komunikačných technológií došlo k dôležitému posunu vo vymedzení cieľových skupín a hranica pôsobenia mediálnej výchovy sa posúva od detí a mládeže až k dospelej populácii. Mediálna výchova sa s cieľom zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti, znižovania generačných rozdielov a možných rizík sociálneho vylúčenia špecifických skupín populácie, ktoré nebudú schopné absorbovať zmeny, zaraďuje do referenčného rámca celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa do popredia dostáva význam neformálneho vzdelávania, ktoré reaguje na potreby aktuálnej praxe a v informačnej vedomostnej spoločnosti plní funkciu nadstavby vzdelávania alebo tzv. skúsenostnú rezervu. Pod vplyvom rýchleho vývoja je nevyhnutné túto skúsenostnú rezervu neustále aktualizovať. V procese celoživotného vzdelávania by sa práve mediálna výchova vo forme štruktúrovaného vzdelávacieho programu mala stať prostriedkom tejto aktualizácie. Na časovej osi celoživotného vzdelávania, s cieľom obmedzenia akýchkoľvek foriem sociálneho vylúčenia, je mediálna výchova súčasťou tak formálneho ako aj neformálneho vzdelávania. 

Predpokladom napĺňania cieľov a plnenia funkcií mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania je tvorba efektívneho systému s flexibilnou štruktúrou vzájomných vzťahov a vytvorenie inštitúcie, ktorá by mapovala stav, sumarizovala výsledky a koordinovala všetky činnosti v tomto systéme. Mediálna výchova je v podmienkach Slovenska predmetom záujmu mnohých subjektov, doposiaľ však absentuje systémový prístup v tejto oblasti. V súčasnosti neexistuje vzájomné prepojenie alebo prienik aktivít v oblasti mediálnej výchovy, neexistuje prepojenie tak medzi aktivitami vo formálnom a neformálnom vzdelávaní, ale ani medzi aktivitami v rámci neformálneho vzdelávania. Na Slovensku neexistuje výskumná inštitúcia so záberom na médiá a komunikačné technológie, ktorá by chronologicky mapovala vývoj mediálneho prostredia, sumarizovala aktuálne výsledky parciálnych výskumných projektov v mediálnej oblasti a na ich základe anticipovala vývojové tendencie, a následne predkladala návrhy riešenia systémových problémov a odporúčania pre exekutívu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je cieľom koncepcie vytvorenie Centra mediálnej výchovy.

Predkladaný materiál nemá negatívny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, nemá ani negatívny vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Materiál predpokladá  zvýšené nároky na štátny rozpočet od roku 2011 v sume 331 940 eur ročne, ktoré budú zdrojovo kryté z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR. Z tohto dôvodu je potrebné finančné prostriedky rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR od roku 2011 navýšiť o uvedenú sumu.