Ministerstvo kultúry Slovenskej

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

ŠTÚDIA USKUTOCNITELNOSTI

SYSTÉMOVÉHO RIEŠENIA PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA

SLOVENSKEJ TELEVÍZIE A SLOVENSKÉHO ROZHLASU

August 2007

OBSAH

1 ANALÝZA SÚCASNÉHO STAVU............................................................................................................................. 4

1.1 KAPACITNÉ VYUŽITIE BUDOV STV A SRO............................................................................................................. 4

1.2 TECHNICKÉ A TECHNOLOGICKÉ ASPEKTY BUDOV .............................................................................................. 4

1.3 NÁKLADY SPOJENÉ S PREVÁDZKOU BUDOV .......................................................................................................... 4

2 RÁMCOVÝ POPIS VARIANTOV............................................................................................................................. 6

2.1 VARIANT 1 - INVESTÍCIE DO MODERNIZÁCIE BUDOV, PRODUKCNÝCH AJ VYSIELACÍCH TECHNOLÓGIÍ

V RÁMCI SÚCASNÉHO PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA OBOCH INŠTITÚCIÍ ................................................... 6

2.2 VARIANT 2 - INVESTÍCIE DO PREBUDOVANIA SÚCASNÝCH PRIESTOROV STV PRE POTREBY OBIDVOCH

VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ......................................................................................................................................... 6

2.3 VARIANT 3 - VYBUDOVANIE NOVÉHO SPOLOCNÉHO MEDIÁLNEHO KOMPLEXU PRE STV A SRO. .............. 7

3 SPÔSOB RIEŠENIA JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV ......................................................................................... 8

4 ZÁKLADNÉ EKONOMICKO-TECHNICKÉ PREDPOKLADY JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV ................ 9

4.1 VARIANT 1- INVESTÍCIE DO MODERNIZÁCIE BUDOV, PRODUKCNÝCH AJ VYSIELACÍCH TECHNOLÓGIÍ V

RÁMCI SÚCASNÉHO PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA OBOCH INŠTITÚCIÍ ....................................................... 9

4.2 VARIANT 2- INVESTÍCIE DO PREBUDOVANIA SÚCASNÝCH PRIESTOROV STV PRE POTREBY OBIDVOCH

VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ....................................................................................................................................... 10

4.3 VARIANT 3 - VYBUDOVANIE NOVÉHO SPOLOCNÉHO MEDIÁLNEHO KOMPLEXU PRE STV A SRO............... 11

4.4 ZHRNUTIE TECHNICKO-EKONOMICKÝCH PREDPOKLADOV JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV........................... 13

5 EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE VARIANTOV ................................................................................................ 14

5.1 PREDPOKLADY EKONOMICKÉHO MODELU........................................................................................................... 14

5.2 ZHRNUTIE VÝSLEDKOV EKONOMICKÉHO VYHODNOTENIA............................................................................... 15

6 MOŽNOSTI FINANCOVANIA JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV...................................................................... 16

6.1 MOŽNOSTI PRÁVNE VLASTNÍCKEHO USPORIADANIA VZTAHOV REALIZÁCIE VARIANTU 3 S PARTICIPÁCIOU

SÚKROMNÉHO INVESTORA........................................................................................................................................ 18

6.1.1 SÚKROMNÝ INVESTOR AKO POCIATOCNÝ VLASTNÍK KOMPLEXU............................................................ 18

6.1.2 PROJEKT PPP (PROJEKT PARTNERSTVA VEREJNÉHO A SÚKROMNÉHO SEKTORA) ................................. 19

7 PRÁVNA ANALÝZA .................................................................................................................................................. 21

7.1 PRÁVNA ANALÝZA VARIANTU 2 – PRESTAHOVANIE SRO DO PRIESTOROV VO VLASTNÍCTVE STV............ 21

7.2 PRÁVNA ANALÝZA VARIANTU 3 – VYBUDOVANIE NOVÉHO MEDIÁLNEHO KOMPLEXU .............................. 22

7.2.1 MEDIÁLNY KOMPLEX V PRIAMOM VLASTNÍCTVE SR REALIZOVANÝ NA JEJ NÁKLADY....................... 23

7.2.2 MEDIÁLNY KOMPLEX VO VLASTNÍCTVE STV A SRO REALIZOVANÝ NA ICH NÁKLADY....................... 23

7.2.3 ZALOŽENIE NOVÉHO SUBJEKTU NA ÚCELY VÝSTAVBY KOMPLEXU.......................................................... 24

7.2.4 PROJEKT PPP (PARTNERSTVO VEREJNÉHO A SÚKROMNÉHO SEKTORA) ................................................... 24

7.2.5 SÚKROMNÝ INVESTOR AKO POCIATOCNÝ VLASTNÍK KOMPLEXU............................................................. 25

7.3 NALOŽENIE S MAJETKOM STV A SRO (SPOLOCNE K VŠETKÝM MOŽNOSTIAM)............................................. 26

ZHRNUTIE VÝSLEDKOV ŠTÚDIE

Podstatné závery štúdie, ktoré sú v jednotlivých kapitolách dokumentu d alej podrobne popísané je

možné zhrnút do troch základných téz:

prevádzkové obmedzenia a vysoká miera nehospodárnosti vyplývajúce z kapacitných,

ekonomických a technických parametrov súcasného priestorového usporiadania STV

a SRo si vyžadujú dlhodobé koncepcné riešenie;

takéto riešenie je možné principiálne hl adat (1) v rámci existujúceho priestorového

usporiadania, (2) v rámci možností, ktoré môže ponúkat prípadné nast ahovanie

oboch inštitúcií do priestorov jednej z nich a (3) vo vybudovaní spolocného mediálneho

komplexu;

na základe analýz uskutocnených v rámci štúdie je možné variant vybudovania nového

spolocného mediálneho komplexu hodnotit ako najvýhodnejší. Napriek tomu, že jeho

realizácia je z pohl adu vlastníckeho, právneho a procesného nárocná, prináša

jednoznacné ekonomické efekty. Povedie z dlhodobého hl adiska k zásadnej redukcii

nákladov spojených s prevádzkou budov a je vel mi perspektívna z pohl adu možností

zapojenia súkromného investora ako možného zdroja financovania projektu. Tento

variant súcasne ponúka i najväcšiu mieru flexibility pre naplnanie poslania

a súcasných i budúcich ciel ov verejnoprávnych médií.

Vlastná štúdia, v rámci ktorej sú kl úcové závery a tézy dalej rozpracované, sa clení na tieto casti:

Prvá cast sa zaoberá analýzou súcasnej situácie obidvoch verejnoprávnych médií v oblasti ich

nehnutel ností. Analýza súcasného stavu sa zameriava na posúdenie technických, kapacitných

a ekonomických aspektov budov STV a SRo.

V rámci druhej casti je predstavený hrubý popis troch základných variantov možného

dlhodobého riešenia vrátane popisu silných a slabých stránok týchto variantov.

Tretia cast strucne zhrna metodický a vecný postup použitý na analýzu a vyhodnotenie

jednotlivých variantov.

Základné technické a ekonomické vstupné predpoklady použité na analýzu a zhodnotenie

jednotlivých variantov sú popísané vo štvrtej casti štúdie.

Piata cast sa zaoberá ekonomickým vyhodnotením jednotlivých variantov.

Šiesta cast popisuje možné formy financovania jednotlivých variantov. Záver tejto kapitoly je

venovaný spôsobu realizácie odporúcaného variantu z pohladu vlastnícko-právneho usporiadania

vzt ahov.

Detailnejšou analýzou právneho usporiadania vztahov a ich vzájomnej vecnej previazanosti

a náplne krokov navrhovaných v rámci vecného postupu sa zaoberá siedma cast . Obsahuje

základné možnosti a obmedzenia realizácie uvažovaných variantov z právneho hl adiska.

1 ANALÝZA SÚCASNÉHO STAVU

V rámci analýzy súcasného stavu boli posudzované nasledujúce oblasti:

súcasné kapacitné využitie budov STV a SRo;
technické a technologické vybavenie budov STV a SRo;
náklady spojené s prevádzkou budov.

1.1 Kapacitné využitie budov STV a SRo

Jednoúcelové komplexy budov STV a SRo boli priestorovo a kapacitne navrhnuté pre väcší pocet

zamestnancov s možnostou dalšieho rozvoja. Ich skutocná kapacita je však v dnešnej dobe

využitá len ciastocne.

Pri zohl adnení dnešných reálnych priestorových potrieb STV a SRo, efektívne využitie súcasných

disponibilných priestorov predstavuje v prípade SRo 30 % a v prípade STV 41 %. Dôvodom

nízkeho využitia je okrem nižšieho poctu zamestnancov než bol plánovaný aj modernizácia a

rozvoj technológií, ktoré sú z pohl adu priestorových potrieb menej nárocné.

Zvýšenie využitel nosti súcasných priestorov napríklad formou prenájmu nepotrebných priestorov

je zložité, a to z dvoch dôvodov:

kvalita priestorov si vyžaduje znacnú rekonštrukciu a modernizáciu;

limitované možnosti umiestnenia nájomcov z dôvodu nevyhnutnosti zamedzenia ich

prístupu do prevádzkových priestorov verejnoprávnych médií.

1.2 Technické a technologické aspekty budov

Konštrukcné riešenia vrátane technického vybavenia budov využité pri ich stavbe sú

z pohl adu dnešných štandardov zastarané a vyžadujú si zásadnú rekonštrukciu a modernizáciu.

Ako príklad možno uviest opláštenie výškovej budovy STV.

Súcasná technológia SRo používaná v štúdiách a pri vysielaní je založená na prvkoch z prelomu

šest desiatych a sedemdesiatych rokov. Dnešné pracoviská sú vybavené bud kompletne digitálnou

technológiou alebo rôznym podielom analógových a digitálnych zariadení až po pracoviská s cisto

analógovou technikou.

Súcasné technologické zázemie STV tvorí z väcšiny analógová technológia, ktorá sa zacala

postupne modernizovat a doplnat o digitálne komponenty. Najväcšie investície, ktoré plánuje

STV preinvestovat v nasledujúcich 3 – 5 rokov, sa týkajú hlavne modernizácie technológií

spravodajských štúdií, MD1, MD2, modernizácie kamerových ret azcov, prenosových vozov atd .

1.3 Náklady spojené s prevádzkou budov

Výška prevádzkových nákladov budov je podmienená na jednej strane ich vel kost ou a na druhej

strane úrovnou technických zariadení inštalovaných v týchto budovách. V prípade STV aj SRo je

vel kost budov vo vzt ahu k reálnej potrebe oboch inštitúcií disproporcná. Okrem toho, vel ká cast

technických zariadení týchto budov je pôvodných, uvedených do užívania v rokoch 1970 (STV),

resp. 1985 (SRo). Na to, aby technické zariadenia budov SRo splnali hygienické, technické

a bezpecnostné požiadavky, vyžadujú si každorocne väcšie náklady na údržbu. Tieto dva faktory

spolocne zaprícinujú vysoké prevádzkové náklady budov, z ktorých náklady na energie tvoria

približne 50 %.

Budovy Slovenského rozhlasu majú o takmer 12,5 mil. Sk vyššie celkové náklady na energie ako

celý komplex STV, ktorý je približne o tretinu väcší. Vysoká energetická nárocnost SRo

spocíva v tom, že aj napriek využitiu len 30 % svojich priestorov je nútený prevádzkovat

celú budovu.

Podstatné závery analýzy súcasného stavu:

Súcasné priestory STV a SRo sú kapacitne nevyužité, technické a technologické vybavenie

budov je zastarané. Náklady spojené s prevádzkou sú neúmerne vysoké a sú jedným

z významných dôvodov deficitného hospodárenia oboch inštitúcií.

Ak majú obe verejnoprávne inštitúcie plnit zákonom stanovené úlohy a efektívne pritom

riadit svoje náklady, je treba hl adat dlhodobé koncepcné riešenie v oblasti nehnutel ného

majetku, ktorý obe inštitúcie spravujú a užívajú.

1 Náklady nezahrnajú poistenie majetku, dan z nehnutel ností, OLO.

2 Do energií sú zahrnuté tieto položky: plyn, voda, elektrická energia, tepelná energia.

2 RÁMCOVÝ POPIS VARIANTOV

Pre dlhodobé systémové riešenie priestorového usporiadania STV a SRo sa ponúkajú nasledujúce

možnosti, ktoré sú zhrnuté do troch základných variantov.

Variant 1 - investície do modernizácie budov, produkcných aj vysielacích technológií v rámci

súcasného priestorového usporiadania oboch inštitúcií.

Variant 2 - investície do prebudovania súcasných priestorov STV pre potreby obidvoch

verejnoprávnych médií.

Variant 3 - vybudovanie nového spolocného mediálneho komplexu pre STV a SRo.

2.1 Variant 1 - investície do modernizácie budov, produkcných aj vysielacích technológií

v rámci súcasného priestorového usporiadania oboch inštitúcií

Silné stránky

· zachovanie prevádzkového a organizacného „status quo“ oboch inštitúcií v existujúcich

priestoroch STV a SRo bez nutnosti presadzovania zmien;

· právne a procesne jednoducho realizovatel ný variant.

Slabé stránky

· nemožnost využitia synergií plynúcich z priestorovej blízkosti oboch inštitúcií;

· obmedzené možnosti prenájmu nevyužívaných priestorových kapacít súcasných budov STV

   a SRo;

· obmedzené možnosti zásadného zníženia prevádzkových nákladov budov SRo a STV;

· rekonštrukcia súcasných budov STV a SRo sa bude týkat priestorov, ktoré sú využívané

   neefektívne;

· nutnost zabezpecenia nepretržitej prevádzky v prípade rekonštrukcie, resp. modernizácie

   budov oboch inštitúcií – zvyšuje náklady na rekonštrukciu.

2.2 Variant 2 - investície do prebudovania súcasných priestorov STV pre potreby obidvoch

verejnoprávnych médií

Silné stránky

· lepšie využitie disponibilných kapacít STV v Mlynskej doline a uvol nenie pôvodných

priestorov SRo na iné využitie;

· možnost využitia synergií plynúcich z priestorovej blízkosti oboch inštitúcií;

· efektívnejšia komunikácia medzi inštitúciami plynúca z priestorovej blízkosti.

Slabé stránky

· nutnost zabezpecenia nepretržitej prevádzky v prípade rekonštrukcie resp. modernizácie

budov oboch inštitúcií – zvyšuje náklady na rekonštrukciu;

· zložité zabezpecenie priestorov pre SRo v objektoch STV;

· procesne a právne komplikovanejšia realizácia tohto variantu.

2.3 Variant 3 - vybudovanie nového spolocného mediálneho komplexu pre STV a SRo

Silné stránky

· nová budova bude po technickej a stavebnej stránke splnat najnárocnejšie požiadavky

   moderných verejnoprávnych médií;

· budova bude dimenzovaná na základe preskúmania požiadaviek a strategických zámerov

   obidvoch inštitúcií. Bude splnat predpoklad modularity a rozširovania priestorového

   usporiadania na základe meniacich sa požiadaviek STV a SRo;

· priestorová dimenzia budovy umožnuje aj umiestnenie tlacovej agentúry TASR

· poloha budovy v zóne Pribinova umožní intenzívnejší kontakt a spoluprácu so Slovenským

   národným divadlom a vytvorí predpoklady pre vznik kultúrneho centra v rámci Bratislavy,

   dobrá dopravná infraštruktúra (velmi dobrá dostupnost verejnej dopravy, napojenie na

   kl úcové dopravné komunikácie);

· uvol nenie stávajúcich priestorov SRo a STV v rámci zaistenia zdrojov financovania

   výstavby nového komplexu;

· možnost využitia synergií plynúcich z priestorovej blízkosti oboch inštitúcií;

· efektívnejšia komunikácia medzi inštitúciami plynúca z priestorovej blízkosti.

Slabé stránky

· potenciálne prevádzkové komplikácie SRo spôsobené umiestnením hudobnej prvovýroby

v pôvodnej lokalite SRo;

· procesne a právne komplikovanejšia realizácia tohto variantu.

Zhrnutie silných a slabých stránok variantov riešenia:

Riešenie v rámci súcasného priestorového usporiadania je z právneho a procesného hl adiska

najjednoduchšie. Je však spojené s nutnost ou rekonštrukcie/modernizácie neefektívne

využívaných priestorov, s potrebou zabezpecenia nepretržitej prevádzky pocas

rekonštrukcie, nevedie k využitiu potenciálu synergií medzi oboma inštitúciami a neumožní

zásadné zníženie prevádzkových nákladov budov.

Riešenie vo forme prebudovania priestorov STV pre potreby obidvoch médií akcentuje slabé

stránky oboch krajných variantov a oslabuje ich silné stánky. Z tohto dôvodu sa javí ako

najmenej vhodné.

Vybudovanie spolocného mediálneho komplexu je z právneho a procesného hl adiska

komplikovanejšie. Poskytuje však maximálny potenciál pre zásadné zníženie prevádzkových

nákladov budov, využitia potenciálu synergií medzi oboma inštitúciami a ponúka tiež

uvol nenie súcasných priestorov STV a SRo.

3 SPÔSOB RIEŠENIA JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV

V rámci technických a ekonomických analýz jednotlivých variantov boli použité hrubé odhady,

ktoré vychádzali z:

· informácií, ktoré poskytli obe inštitúcie;

· databáz a skúseností spracovatel a štúdie;

· vyhotovených znaleckých posudkov;

· expertných odhadov nezávislých odborníkov.

Pri identifikácii reálnych potrieb STV a SRo v uvažovaných variantoch sa kládol dôraz na

kl úcové oblasti súvisiace s realizáciou posudzovaného variantu, ako kapacitné požiadavky

a základné technicko-ekonomické parametre súvisiace so zabezpecením hlavnej cinnosti oboch

inštitúcii.

Následná selektívna ekonomická analýza bola zameraná výlucne na náklady, výdavky a príjmy

súvisiace s realizáciou konkrétneho variantu (investicné a prevádzkové), zohl adnujúce životný

cyklus nehnutel ného majetku. Ostatné náklady a výdaje nesúvisiace s prevádzkou budov

a technológií neboli zohl adnené. Rovnako neboli zohl adnené príjmy z koncesionárskych

poplatkov a reklamy. Tento postup umožnil sústredenie sa na podstatu zadania štúdie, t. j.

ekonomiky budov, a súcasne tak vylúcit akékol vek špekulácie o vývoji výnosov z

koncesionárskych poplatkov a reklamy.

Pre modelovanie ekonomických predpokladov jednotlivých variantov a ich ekonomických

dopadov bol zostavený parametrický model v prostredí Excel, ktorý zohl adnuje: (1) obdobie

výstavby, resp. modernizácie budov, a (2) obdobie prevádzky v rámci bežnej životnosti

nehnutel ného majetku. Tým umožnuje dosiahnutie porovnatel nosti výsledkov jednotlivých

variantov.

Súcast ou vyhodnotenia je aj zohl adnenie vlastnícko-právnych vztahov a možného spôsobu

financovania jednotlivých variantov.

4 ZÁKLADNÉ EKONOMICKO-TECHNICKÉ PREDPOKLADY

JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV

V rámci vypracovaných analýz boli definované kl úcové vstupné parametre, ktoré zohl adnujú

prevádzkovo-ekonomické hl adisko. Tieto parametre boli kvantifikované pre jednotlivé uvažované

varianty.

4.1 Variant 1- investície do modernizácie budov, produkcných aj vysielacích technológií

v rámci súcasného priestorového usporiadania oboch inštitúcií

Predpokladané náklady na rekonštrukciu/modernizáciu budov STV a SRo

· celkový objem obstavaného priestoru oboch inštitúcii predstavuje ~ 1 mil. m3 (600 tis. m3

   STV a 400 tis. m3 SRo);

· v minulosti neboli uskutocnené zásadné investície do komplexnej rekonštrukcie alebo

   modernizácie stavieb oboch inštitúcií;

· rekonštrukcia bude pozostávat z výmeny najviac opotrebovaných a zastaraných castí stavby

   a technického zariadenia stavby a nezasiahne do dispozicného riešenia priestorov;

· náklady na rekonštrukciu/modernizáciu sa budú pohybovat :

    o v rozmedzí 1,4 mld. Sk až 2,2 mld. Sk pri STV;

    o v rozmedzí 1mld. Sk až 1,9 mld. Sk pri SRo.

· celkové náklady na rekonštrukciu/modernizáciu objektov obidvoch inštitúcií sa

   odhadujú v rozmedzí cca. 2,4 mld. Sk až 4,15 mld. Sk;

· skutocná výška nákladov bude závisiet od celkovej koncepcie, rozsahu modernizácie,

   postupu a materiálov navrhnutých projektantom, a tiež od detailného preskúmania objektov

   pred samotnou rekonštrukciou;

· komplexná modernizácia však nebude mat vplyv na zvýšenie využitia budov, ktorých

   neefektívnost vyplýva z clenenia a nastavenia procesov prevádzok STV a SRo.

Podmienky na zabezpecenie hlavnej cinnosti STV

· zabezpecenie televíznej výroby, vysielania a zvukovej výroby je riešené špeciálnymi

   štúdiami; takmer všetky štúdiá STV sú realizované systémom „dom v dome“;

· celkový objem obstavaného priestoru štúdií STV predstavuje 33 600 m3;

· dalšími špeciálnymi priestormi STV sú filmové laboratóriá urcené na prácu s filmovým

   materiálom, ktoré sú z dôvodu nedostatku financií pre filmovú tvorbu zakonzervované;

· špecifickými cast ami prevádzky sú archívne priestory na skladovanie originálnych

   audiovizuálnych nosicov so špeciálnymi požiadavkami na vnútornú mikroklímu;

· súcasné technologické zázemie STV tvorí najmä analógová technológia, ktorá sa postupne

   doplna o digitálne komponenty;

· plánované sú investície najmä do digitálnych technológií podporujúcich formát HD (high

   definition) v horizonte 3 – 5 rokov, investície sa týkajú hlavne spravodajských štúdií, štúdií

   MD1 a MD2, modernizácie kamerových ret azcov prenosových vozov atd.;

· odhadovaná hodnota investícií do technologického vybavenia STV je približne

   1 mld. Sk.

Podmienky na zabezpecenie hlavnej cinnosti SRo

· zvukové nahrávacie štúdiá slúžiace zvukovej výrobe sú konštruované systémom „dom

   v dome“;

· obstavaný priestor urcený na hudobnú výrobu predstavuje 22 700 m3;

· obstavaný priestor urcený na slovesnú výrobu predstavuje 5 300 m3;

· celkový obstavaný priestor štúdií SRo urcených na prvovýrobu predstavuje 28 000 m3;

· vysielacie štúdiá sú takisto vybudované systémom „dom v dome“, co však pri moderných

   riešeniach už nie je nevyhnutnost ou;

· celkový obstavaný priestor pre vysielacie pracoviská predstavuje 3 700 m3;

· je potrebná komplexná modernizácia vysielacích pracovísk, produkcných pracovísk,

   technológií na digitalizáciu archívnych materiálov a storage (ukladanie dát), digitálneho

   prepojovaca, štruktúrovanej kabeláže a aktívnych prvkov;

· odhadovaná hodnota investícií do technologického vybavenia SRo sa pohybuje vo výške

   približne 250 mil. Sk.

4.2 Variant 2- investície do prebudovania súcasných priestorov STV pre potreby obidvoch

verejnoprávnych médií

Predpokladané náklady na rekonštrukciu/modernizáciu STV

· modernizácia budov STV bude pozostávat z výmeny najviac opotrebovaných a zastaraných

   castí stavby a technického zariadenia stavby, pricom nezasiahne do dispozicného riešenia

   priestorov, okrem casti dielne a skladov STV urcené pre SRo;

· SRo v rámci STV využije neobsadené priestory STV, a to predovšetkým administratívne

   priestory v BTP a existujúce energetické a komunikacné priestory;

· v objekte „Ústredné dielne a sklady“ prebehnú úpravy na zabezpecenie slovesnej výroby,

   a to prostredníctvom štúdií postavených systémom „dom v dome“;

· rekonštrukciou ani modernizáciou sa však nerieši optimálne priestorové usporiadanie pre

   SRo;

· bude postavená novostavba garáží pre osobné vozidlá a prenosovú techniku SRo;

· celkový objem obstavaného priestoru po umiestnení SRo do STV sa nezmení,

   t. j. 600 tis. m3 STV;

· celkové náklady na rekonštrukciu objektov STV zahrnujú aj priestorové požiadavky

   SRo; predstavujú len vel mi hrubý a odhad, a to v rozmedzí cca. 1,9 mld. Sk do 2,6

   mld. Sk;

· skutocná výška nákladov bude závisiet od celkovej koncepcie, rozsahu

   rekonštrukcie/modernizácie, postupu a materiálov navrhnutých projektantom, a tiež od

   detailného preskúmania objektov pred samotnou realizáciou;

· premiestnením SRo do Mlynskej doliny dôjde k celkovému zvýšeniu efektívnosti využitia

   komplexu STV na úroven 57 %.

Podmienky na zabezpecenie hlavnej cinnosti STV

· súcasné priestorové požiadavky na zabezpecenie hlavnej cinnosti STV predstavujú

   33 600 m3 obstavaného priestoru;

· investície do technologického vybavenia STV sa budú pohybovat približne na úrovni 1 mld.

   Sk;

· špeciálne prevádzky STV zostanú v prípade realizácie variantu 2 bez zmeny, identicky ako

   je definované v popise k variantu 1.

Podmienky na zabezpecenie hlavnej cinnosti SRo

· nevyhnutnou sa stáva vyššie zmienená rekonštrukcia Ústredných skladov a dielní STV

   na úcely nahrávacích, vysielacích štúdií SRo;

· na zabezpecenie hlavnej cinnosti SRo (slovesná prvovýroba a vysielanie) bude v rámci

   objektov STV alokovaných 12 500 m3; pricom špeciálne riešenie „dom v dome“ bude

   zabezpecené pre slovesnú výrobu (4500 m3);

· rizikom pri umiestnení SRo do objektov STV je neoptimálne priestorové

   rozmiestnenie výrobných prevádzok SRo v objektoch STV;

· zvuková výroba (velké koncertné štúdio, vel ké nahrávacie štúdiá) bude ponechaná

   v súcasných priestoroch Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici;

· SRo bude využívat plne digitálne technologické vybavenie, predpokladom je

   vybudovanie digitálneho systému „newsroomu“, systému digitalizácie archívu, a tiež

   digitalizácia prenosových vozov;

· odhadované náklady na technologické vybavenie SRo sa pohybujú na úrovni 130 mil. Sk

   a predstavujú nevyhnutné investície;

· náklady budú znížené o náklady, ktoré by boli potrebné pre vybudovanie velkého

   koncertného štúdia, malého koncertného štúdia, estrádneho štúdia, štúdií populárnej hudby

   a dalších štúdií;

· náklady na investície do technologického vybavenia sa môžu zmenit na základe

   konkrétneho riešenia technologického zázemia SRo.

4.3 Variant 3 - vybudovanie nového spolocného mediálneho komplexu pre STV a SRo

Náklady na vybudovanie nového mediálneho komplexu

· obstavaný priestor navrhovaného komplexu predstavuje približne 260 000 m3 pri

   úžitkovej ploche 68 600 m2;

· nový mediálny komplex oproti súcasným priestorovým dimenziám budov STV a SRo

   predstavuje výraznú redukciu obstavaného priestoru, a teda efektívnejšie využitie

   priestorov oboch inštitúcií;

· priestorové požiadavky STV a SRo v novom mediálnom komplexe predstavujú

   konzervatívny odhad a môžu byt výrazne znížené, cím by sa dosiahla vyššia úspora

   navrhované obstavaného priestoru;

· variant 3 poskytuje možnost umiestnenia TASR priamo do mediálneho komplexu;

· mediálny komplex bude zrealizovaný ako železobetónový monolitický alebo

   prefabrikovaný skelet;

· celkové náklady na výstavbu nového mediálneho komplexu boli stanovené na základe

   súcasnej priemernej smernej ceny m3 obstavaného priestoru platnej pre rok 2006

   a predstavujú hodnotu 2,6 mld. Sk pre obe inštitúcie; boli stanovené v smerných cenách za

   rok 2006, prepocítaných na ceny roku 2007;

· náklady zohl adnujú nadštandardnost niektorých prevádzok plynúcu zo špecifík oboch

   inštitúcií voci iným objektom;

· investicne najnárocnejšie sú objekty administratívnych pracovísk (cca. 1 mld. Sk), štúdiové

   casti STV (cca. 400 mil. Sk) a garáží (395 mil. Sk);

· uvedené náklady predstavujú hrubý odhad, pricom budú ovplyvnené tvarom pozemku

   a okolitou zástavbou, architektonickým návrhom a projektom, kvalitou a cenou použitých

   materiálov.

Podmienky na zabezpecenie hlavnej cinnosti STV

· zabezpecenie televíznej výroby, vysielania a zvukovej výroby je riešené špeciálnymi

   štúdiami realizovanými systémom „dom v dome“;

· vysielacie pracoviská STV sú navrhované ako pracoviská administratívneho charakteru

   doplnené o technológie zabezpecujúce vysielanie;

· navrhovaná plocha štúdií a vysielacích pracovísk predstavuje 2600 m2 pri obstavanom

   priestore v objeme 15 000 m3 a predstavuje významnú úsporu oproti súcasnému

   priestorovému riešeniu štúdií STV;

· samostatnú cast komplexu tvoria archívne priestory na skladovanie originálnych

   filmových nosicov so špeciálnymi požiadavkami na mikroklímu;

· variant 3 nepocíta so v súcasnosti nevyužívanými filmovými laboratóriami (FL) STV,

   v optimalizovanej forme (FL) možno uvažovat aj o zahrnutí týchto priestorov do

   mediálneho komplexu;

· STV bude využívat plne digitálne technológie založené na formáte „high definition“;

· zo súcasných objektov sa presunú len technológie zapadajúce do celkovej technologickej

   koncepcie digitalizovanej STV;

· celkové náklady sa znížia implementáciou digitálnych technológií STV z dôvodu

   optimalizácie poctu a vel kostí štúdií v novom mediálnom komplexe;

· odhad celkovej výšky investícií do technológií STV v novom mediálnom komplexe

   predstavuje približne 980 mil. Sk;

· s poklesom cien HD technológií možno ocakávat pokles sumy investícií.

Podmienky na zabezpecenie hlavnej cinnosti SRo

· vysielacie štúdiá a pracoviská v mediálnom komplexe budú založené na administratívnych

   priestoroch so špeciálnou akustickou úpravou (systém „dom v dome“ nie je

   nevyhnutnost ou);

· v novom mediálnom komplexe budú vybudované len výrobné štúdiá pre slovesnú

   prvovýrobu a nové vysielacie štúdiá spolu s vysielacími pracoviskami;

· na zabezpecenie hlavnej cinnosti SRo je potrebný obstavaný priestor o vel kosti cca. 12 500

   m3, pricom špeciálne riešenie „dom v dome“ bude zabezpecené pre slovesnú výrobu (4500

   m3);

· predpokladaná hodnota investícií do technologického vybavenia SRo je približne

   130 mil. Sk;

· SRo bude využívat plne digitálne technologické vybavenie; predpokladom je vybudovanie

   digitálneho systému „newsroomu“, systému digitalizácie archívu, a tiež digitalizácia

   prenosových vozov;

· v mediálnom komplexe nie je zahrnutá cast výrobných štúdií SRo (velké koncertné štúdio,

   vel ké nahrávacie štúdiá), pri ktorých sa uvažuje o ponechaní v pôvodnej budove SRo;

   v optimalizovanej podobe možno uvažovat aj o zahrnutí týchto priestorov do mediálneho

   komplexu.

4.4 Zhrnutie technicko-ekonomických predpokladov jednotlivých variantov

Variant 1 Variant 2 Variant 3

Podstatné závery k základným predpokladom:

Variant 3 pocíta so zásadnou redukciou obstavaného priestoru nového mediálneho

komplexu pre obe inštitúcie v porovnaní so súcasným stavom. Ide však o konzervatívny

odhad, pricom možno ocakávat , že v rámci detailnej špecifikácie projektovej prípravy bude

možné vel kost obstavaného priestoru dalej znížit , a tým zlepšit ekonomické parametre

riešenia.

Zásadná redukcia obstavaného priestoru vysvetl uje minimálne rozdiely v celkových

investíciách do nehnutel ností v porovnaní jednotlivých variantov v cenách roka 2007.

Expertné odhady celkových investícií do rekonštrukcie, resp. modernizácie – tak ako sú

popísané vyššie - sa pohybujú v prípade variantu 1 v rozmedzí cca. 2,4 mld. Sk až

4,15 mld. Sk a v prípade variantu 2 v rozmedzí 1,9 mld. Sk až 2,6 mld. Sk. Pri ekonomickom

vyhodnotení variantov spracovatel pracoval s dolnými hranicami týchto odhadov.

Výnosy z predaja uvol nených a nepotrebných nehnutel ností sú hrubým odhadom.

Komercný potenciál nehnutel nosti SRo môže byt sporný. Avšak i využitie tejto

nehnutel nosti pre alternatívne úcely v rámci zabezpecenia kultúrnych ciel ov SR má svoju

nespochybnitel nú ekonomickú hodnotu.

5 EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE VARIANTOV

Pre ekonomické vyhodnotenie jednotlivých variantov bol zostavený parametrický ekonomický

model v prostredí Excel.

5.1 Predpoklady ekonomického modelu

· celková hodnota investícií do modernizácie, resp. na výstavbu nového mediálneho centra, je

   stanovená expertným odhadom;

· ekonomické vyhodnotenie zohl adnuje prevádzkové obdobie budov 2008 – 2042; zahrnuje

   obdobie rekonštrukcie (výstavby) a obdobie vlastnej prevádzky budov v rámci bežnej

   životnosti budov;

· odpredajom majetku STV a SRo (Variant 2, 3) sa generujú príjmy z predaja nehnutel ností;

   odhadovaná cena majetku pritom vychádza zo súcasnej hodnoty majetku na základe

   znaleckého posudku a je upravená o amortizáciu a index rastu cien nehnutel ností;

· celkové agregované prevádzkové výdavky v sebe zahrnajú platby za energie a údržbu

   a správu budov vrátane osobných nákladov;

· v nákladovej položke energie sa vychádza z celkovej plochy (t. j. celkového poctu

   štvorcových metrov úžitkového priestoru)3 a z bežnej trhovej ceny za energie na jeden

   štvorcový meter objektu4; náklady na energie sú pocas celého obdobia indexované

   priemerným rastom cien vo výrobnej sfére (elektrická energia, plyn, para, teplá voda) za

   posledných 5 rokov5;

· pri kalkulovaní nákladov na údržbu je ako východisko použitá obstarávacia hodnota budovy

   (budov), z ktorej je percentuálne vyjadrená suma, potrebná na jej údržbu; náklady na údržbu

   staršej budovy sú vyššie, preto sa toto percentuálne vyjadrenie v case taktiež zvyšuje;

   osobné náklady spojené s prevádzkou budov sú zohl adnené v rámci tejto položky; náklady

   na údržbu sú indexované predpokladanou mierou inflácie;

· ostatné služby a iné ostatné náklady sú pocas celého obdobia indexované priemerným

   rastom spotrebitel ských cien „rozlicných tovarov a služieb“ za posledných 5 rokov6;

   v prípade SRo sa v roku 2010 (resp. 2013) táto položka zvýši o prenájom koncertnej sály,

   ktorého odhadnutá úroven v súcasných cenách je prepocítaná rovnakým indexom na cenu

   v roku 2010 (resp. 2013);

· diskontný faktor je stanovený podl a metodiky EÚ a zohl adnuje mieru inflácie;

· model pocíta s priemernou mierou inflácie 2,40 %.

3 Expertná analýza (znalec)

4 Benchmark

5 Údaje Štatistického úradu SR

6 Údaje Štatistického úradu SR

5.2 Zhrnutie výsledkov ekonomického vyhodnotenia

V tabulke sú uvedené klúcové výstupy z ekonomického modelu, podstatné pre základné

porovnanie hodnotených variantov.

* Modernizácia aj investície do budov prebehnú v rokoch 2008 – 2009.

** Modernizácia prebehne v rokoch 2008 – 2009, investície do technológií za SRo v roku 2009, za STV v rokoch 2008 – 2012.

*** Výstavba bude realizovaná v rokoch 2010 – 2013, investície do technológií jednorazovo v roku 2012.

Podstatné závery ekonomického vyhodnotenia:

Variant 3 predstavuje takmer 60-percentné zníženie prevádzkových nákladov budov oproti

variantu 1 a 44-percentné zníženie oproti variantu 2.

Celkové príjmy z prenájmu budov sú vo variantoch 2 a 3 oproti variantu 1 zanedbatel né,

nakol ko nepocítajú s vol nými priestormi urcenými na prenájom

Súhrnný ekonomický ukazovatel cistej súcasnej hodnoty penažných tokov (NPV),

objektivizuje celkovou nominálnu hodnotu všetkých výdavkov a príjmov za obdobie

rekonštrukcie (výstavby) aj za obdobie prevádzky. Variant 3 dosahuje najpriaznivejšiu

hodnotu tohto súhrnného ukazovatel a. Rozdiel pritom predstavuje takmer 40-percentný

nárast oproti variantu 1 a 16-percentný nárast oproti variantu 2

Na základe vyššie uvedených zistení možno vyslovit záver, že z ekonomického hl adiska sa

variant 3 – vybudovanie nového mediálneho komplexu, javí ako najvýhodnejší.

6 MOŽNOSTI FINANCOVANIA JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV

Pre všetky varianty riešenia možno v zásade uvažovat nasledujúce formy financovania alebo ich

kombinácie:

· vlastné zdroje;

· cudzie zdroje vo forme požicaného kapitálu;

· participácia súkromného investora.

Spôsob financovania prostredníctvom vlastných zdrojov STV a SRo je nereálny. Obe inštitúcie

dlhodobo hospodária deficitným spôsobom a pociatocné investície potrebné pre realizáciu

akéhokol vek variantu sú celkovo mimo ich možností. Realizácia tohto spôsobu financovania by si

vyžadovala získanie zdrojov zo štátneho rozpoctu v rádoch niekol kých miliárd.

Financovanie variantov prostredníctvom cudzích zdrojov poskytnutých obom inštitúciám

predstavuje alternatívu, ktorá by znížila rozsah pociatocnej investície výmenou za dlhodobý

záväzok voci poskytovatel ovi zapožicaného kapitálu. Zložitost projektu a komplikované

vlastnícke vzt ahy obmedzujú atraktívnost tohto riešenia pre bankový kapitál.

Forma financovania prostredníctvom participácie súkromného investora sa javí ako

perspektívna. Rovnako ako v prípade zapožicaného kapitálu sa výrazne zníži rozsah pociatocnej

investície výmenou za dlhodobý záväzok voci súkromnému investorovi. Táto forma riešenia

nepredstavuje okamžitú zát až pre verejné zdroje. Do ekonomiky celého riešenia je treba

zakalkulovat ocakávanú návratnost kapitálu investora, ktorý zaistí potrebné vlastné i cudzie

zdroje a prevezme zodpovednost za celý projekt vo všetkých jeho fázach.

Významnými parametrami, ktoré ovplyvnujú ekonomický model financovania prostredníctvom

participácie súkromného investora sú:

· úrokové sadzby, za ktoré si bude súkromný investor požiciavat prostriedky na realizáciu

projektu;

· podiel vlastného a cudzieho kapitálu investora na celkovej investícii;

· požadovaná výnosnost investora;

· obdobie, na ktoré sa uzatvára zmluva s investorom.

Uvedené parametre boli stanovené na základe porovnatel ných projektov v strednej Európe. Pre

jednoduchost boli parametre, ktoré významne ovplyvnujú výsledky ekonomického modelu,

zvolené rovnako pre všetky varianty.

Súkromný investor ako zdroj financovania - dopad na ekonomiku jednotlivých variantov

V tabulke sú uvedené klúcové výstupy z ekonomického modelu, podstatné pre základné

porovnanie hodnotených variantov.

Detailnejšie vysvetlenie právnych súvislostí je obsiahnuté v kapitole 7 tohto dokumentu.

* Modernizácia aj investície do budov prebehnú v rokoch 2008 – 2009.

** Modernizácia prebehne v rokoch 2008 – 2009, investície do technológií za SRo v roku 2009, za STV v rokoch 2008 – 2012.

*** Výstavba bude realizovaná v rokoch 2010 – 2013, investície do technológií jednorazovo v roku 2012.

Podstatné závery:

Zohladnenie formy financovania participáciou súkromného investora nemá vplyv na

urcenie poradia ekonomickej výhodnosti posudzovaných variantov.

Súhrnný ekonomický ukazovatel cistej súcasnej hodnoty penažných tokov (NPV),

objektivizuje celkovou nominálnu hodnotu všetkých výdajov a príjmov za obdobie

rekonštrukcie (výstavby) aj za obdobie prevádzky. Variant 3 dosahuje najpriaznivejšiu

hodnotu tohto súhrnného ukazovatela.

V prípade variantov 1 a 2 by sa jednalo o istú formu predaja a spätného prenájmu

nehnutel ností. Atraktívnost takéhoto riešenia pre investora ja však sporná.

Realizovatel nost variantov 1 a 2 je preto otázna.

Investície do nehnutel ností a technológií sú z pohl adu oboch médií nulové – zodpovednost

za ne preberá investor.

Dlhodobý záväzok voci súkromnému investorovi je reprezentovaný položkou „celková

hodnota odplaty. Táto v sebe zahrna odmenu za realizáciu vlastnej rekonštrukcie alebo

výstavby a zaistenie prevádzky a údržby budov pocas vopred dohodnutej doby („trvanie

koncesnej zmluvy“) – modelovo 20 rokov. Zníženie rocnej hodnoty odplaty investorovi

možno dosiahnut predlžením koncesného vzt ahu (typicky 30 rokov).

6.1 Možnosti právne vlastníckeho usporiadania vzt ahov realizácie variantu 3

s participáciou súkromného investora

V zásade je možné uvažovat dve možnosti usporiadania vzt ahov a postupu pri realizácii projektu:

· súkromný investor ako pociatocný vlastník komplexu;

· projekt partnerstva verejného a súkromného sektora (PPP).

6.1.1 Súkromný investor ako pociatocný vlastník komplexu

Financovanie výstavby a prevádzky spolocného mediálneho komplexu sa zrealizuje

prostredníctvom komplexnej transakcie, v rámci ktorej súkromný investor vybraný vo verejnej

sút aži (verejnom výberovom konaní) na vlastné náklady mediálny komplex postaví a aj po

prevode vlastníctva ho bude pocas dohodnutého obdobia spravovat a udržiavat . Súcast ou jeho

financnej kompenzácie bude hodnota nepotrebných nehnutel ností SRo a STV, ktoré do transakcie

vstúpia formou zámeny.

Predpokladaný priebeh komplexnej transakcie možno zhrnút v nasledujúcich krokoch:

· bude vyhlásené verejné výberové konanie na výber investora pre realizáciu projektu;

· štát vloží pozemky formou nepenažného vkladu do osobitnej obchodnej spolocnosti (OS 1),

   zriadenej na tento úcel; štát bude jediným zakladatel om tejto spolocnosti;

· zároven STV a SRo založia osobitnú obchodnú spolocnost (OS 2), do ktorej formou

   nepenažného vkladu vložia svoj nehnutel ný majetok;

· po predchádzajúcom súhlase vlády SR sa následne uzatvorí rámcová zmluva; zmluvnými

   stranami budú: (1) súkromný investor vybraný na základe verejného výberového konania,

   (2) MKSR, (3) OS 1, (4) OS 2;

· predmetom rámcovej zmluvy budú najmä tieto záväzky zúcastnených strán:

(1) záväzok investora realizovat na vlastné náklady výstavbu spolocného mediálneho

      komplexu,

(2) záväzok spolocnosti OS 1 umožnit po formálnej stránke výstavbu mediálneho

      komplexu na pozemkoch v jej vlastníctve,

(3) záväzok investora spravovat a udržiavat budovu mediálneho komplexu pocas vopred

      dohodnutého obdobia po skoncení výstavby a realizácii zámennej zmluvy (vid d alej),

(4) záväzok OS 2 prenechat správu a údržbu komplexu po realizácii zámennej zmluvy

      (vid d alej) investorovi,

(5) záväzok OS 2 platit investorovi pocas vopred dohodnutého obdobia odplatu za

      komplexnú transakciu vo forme pravidelných mesacných plnení.

· paralelne s rámcovou zmluvou bude medzi investorom a OS 2 uzavretá zmluva o budúcej

   zámennej zmluve, na ktorej základe dôjde v budúcnosti vo vopred dohodnutej dobe

   k uzatvoreniu zámennej zmluvy, ktorej predmetom bude zámena nepotrebného

   nehnutel ného majetku STV a SRO (v imaní OS 2) za nehnutel ný majetok v podobe nového

   mediálneho komplexu;

· odplata za komplexnú transakciu definovanú v rámcovej zmluve, ktorú bude platit OS 2

   investorovi, bude zohl adnovat vel kost investície vloženej investorom, výšku nákladov

   spojených so správou a údržbou budovy komplexu, hodnotu nepotrebného majetku, ktorého

   zámena bude predmetom zámennej zmluvy, ako aj primeraný zisk investora;

· po skoncení výstavby mediálneho komplexu bude uzavretá riadna zámenná zmluva medzi

   investorom a OS 2, ktorá umožní prevod nehnutel ného majetku z OS 2 na investora

   a naopak.

6.1.2 Projekt PPP (projekt partnerstva verejného a súkromného sektora)

Financovanie výstavby spolocného mediálneho komplexu sa zrealizuje v rámci dvoch relatívne

nezávislých transakcií. Prvou transakciou bude zmluva, na ktorej základe súkromný investor

vybraný vo verejnej sút aži (verejnom výberovom konaní) na vlastné náklady postaví a pocas

dohodnutého obdobia bude spravovat a udržiavat budovu spolocného mediálneho komplexu,

ktorá bude od pociatku vo vlastníctve obchodnej spolocnosti zriadenej štátom (OS 1) alebo vo

vlastníctve spolocnosti zriadenej STV a SRo (OS 2); druhou transakciou je predaj nepotrebného

nehnutel ného majetku STV a SRo prostredníctvom verejnej obchodnej sút aže, prostredníctvom

ktorej STV a SRo získajú financný majetok, použitel ný pre aspon ciastocné financovanie

záväzkov spojených s prvou transakciou.

Predpokladaný priebeh prvej transakcie možno zhrnút v nasledujúcich krokoch:

· bude vyhlásené verejné výberové konanie v súlade so zákonom c. 25/2006 Z. z. o verejnom

   obstarávaní v platnom znení na výber investora (koncesionára) pre realizáciu projektu;

· štát vloží pozemky formou nepenažného vkladu do osobitnej obchodnej spolocnosti (OS 1)

   zriadenej na tento úcel; štát bude jediným zakladatel om tejto spolocnosti;

· zároven STV a SRo založia osobitnú obchodnú spolocnost (OS 2), do ktorej formou

   nepenažného vkladu vložia svoj nehnutel ný majetok;

· po predchádzajúcom súhlase vlády SR bude následne uzatvorená koncesná zmluva medzi

   OS 1, resp. OS 2, súkromným investorom vybraným na základe verejného výberového

   konania a STV a SRo;

· predmetom koncesnej zmluvy bude najmä:

(1) záväzok investora realizovat na vlastné náklady výstavbu spolocného mediálneho

      komplexu;

(2) záväzok spolocnosti OS 1 umožnit po formálnej stránke výstavbu komplexu na

      pozemkoch v jej vlastníctve;

(3) záväzok investora spravovat a udržiavat budovu mediálneho komplexu pocas vopred

      dohodnutého obdobia po ukoncení výstavby;

(4) záväzok investora, poskytnút budovu do užívania SRo a STV;

(5) záväzok STV a SRo platit investorovi za užívanie komplexu pocas vopred

      dohodnutého obdobia vopred stanovenú odplatu;

· odplata za poskytovanie služieb investora, ktorú budú platit priamo STV a SRo (alebo ich

   spolocná dcérska obchodná spolocnost OS 2), bude v rámci koncesnej zmluvy vypocítaná

   a vopred odsúhlasená v závislosti od výšky investície vloženej investorom do projektu, od

   nákladov spojených s údržbou a prevádzkou budovy a v závislosti od dlžky koncesnej

   lehoty, a bude zahrnat aj primeraný zisk investora.

Predpokladaný priebeh druhej transakcie možno zhrnút v nasledujúcich krokoch:

· STV a SRo (resp. OS 2) vyhlásia svoj pôvodný nehnutel ný majetok za nepotrebný

   (v prípade OS 2 už nebude potrebný formálny postup vyhlásenia majetku za nepotrebný)

   a formou verejnej obchodnej sút aže zrealizujú jeho odpredaj záujemcovi (príp. aj viacerým

   záujemcom), ktorý ponúkne najvyššiu cenu;

· výnos z predaja nehnutel ností sa použije na aspon ciastocné financovanie casti záväzkov

   STV a SRo (resp. OS 2) vyplývajúcich z koncesnej zmluvy uzatvorenej v rámci prvej

   transakcie.

7 PRÁVNA ANALÝZA

Spracovanie právnej štúdie sa zameriava predovšetkým na analýzu a definovanie vhodného

právneho postavenia a vzájomných vzt ahov jednotlivých zúcastnených subjektov v rámci

predrealizacnej, realizacnej a porealizacnej fázy výstavby, konkrétne Ministerstva kultúry SR,

STV a SRo.

Právna analýza je rozdelená do niekol kých logických celkov, pricom v prvej casti sa venuje

základným predpokladom, z ktorých právna analýza vychádza, druhá cast je zameraná na

posúdenie právnych aspektov variantu 2, tretia cast analyzuje variant 3 a posledná cast sa zaoberá

riešením súcasných budov STV a SRo.

Základnými predpokladmi realizácie akéhokol vek variantu sú:

· dodržanie postupu stanoveného v príslušných predpisoch STV, SRo v prípade

   požadovaných úkonov súvisiacich s realizáciou daného variantu (zákon c. 619/2003 Z. z.

   o Slovenskom rozhlase v platnom znení, zákon c. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii

   v platnom znení, zákon c. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych

   inštitúcií);

· aktívnu súcinnost generálnych riaditel ov STV resp. SRo;

· súhlas orgánov STV a. SRo s realizáciou daného variantu t.j. (Rada STV, Dozorná

   komisia STV, Rada SRo, Dozorná komisia SRo).

7.1 Právna analýza variantu 2 – prest ahovanie SRo do priestorov vo vlastníctve STV

Táto kapitola sa zameriava na základné právne aspekty budúcich vzt ahov STV, SRo, ktorých

hlavným rozlišovacím kritériom je hl adisko možnosti ich financovania. Konkrétne ide o dve

základné možnosti:

· prest ahovanie sa SRo do priestorov vo vlastníctve STV, pricom SRo bude výlucne

nájomcom a bude STV platit za užívanie prenajatých priestorov nájomné;

· prest ahovanie sa SRo do priestorov, ktoré SRo odkúpi od STV.

V oboch prípadoch treba dalej rozlišovat možnosti zabezpecenia zdrojov na úpravu, resp.

modernizáciu existujúcich priestorov vo vlastníctve STV.

V prípade, ak bude SRo v priestoroch STV iba na základe nájomného vzt ahu, prichádzajú do

úvahy tieto možnosti financovania úpravy, resp. modernizácie priestorov:

· náklady na úpravu priestorov uhradí STV z vlastných zdrojov (ak budú také zdroje

   disponibilné, tu však môže vzniknút problém použitia vlastných prostriedkov STV, ak

   pôjde o zabezpecenie plnenia základných úloh SRo, co by bolo neoprávneným použitím

   prostriedkov STV podl a zákona c. 16/2004 Z. z.) a vykonanú investíciu premietne do výšky

   nájomného pre SRo (t. j. nájomné sa zvýši);

· náklady na úpravu priestorov uhradí SRo z vlastných zdrojov (môže ich napr. získat

   odpredajom prebytocného majetku SRo, nakol ko po prest ahovaní SRo jeho dovtedy

   užívaný majetok nebude dalej pre jeho potreby nevyhnutný) a STV vykonanú investíciu

   zohl adní vo výške nájomného (t. j. nájomné sa zníži);

· náklady na úpravu priestorov uhradí súkromný investor napr. s využitím projektu PPP.

V prípade, ak SRo odkúpi vybrané priestory od STV (z pohl adu STV musí íst o nepotrebný

majetok a jeho odpredaj je možné podl a zákona c. 176/2004 Z. z. realizovat výlucne

prostredníctvom obchodnej verejnej sút aže), prichádzajú do úvahy tieto možnosti financovania

úpravy, resp. modernizácie priestorov:

· náklady na úpravu priestorov uhradí SRo z vlastných zdrojov (môže ich napr. získat

odpredajom prebytocného majetku SRo, nakol ko po prest ahovaní SRo jeho dovtedy

užívaný majetok nebude dalej pre jeho potreby nevyhnutný);

· náklady na úpravu priestorov uhradí súkromný investor, napr. s využitím projektu PPP.

V tomto prípade nie je možné uvažovat o investícii STV, nakol ko by išlo o investíciu do cudzieho

majetku, co je v rozpore so zákonom c. 16/2004 Z. z.

Ak by neboli v STV k dispozícii pre potreby SRo samostatné priestory, mohol by SRo

nadobudnút k vybraným priestorom od STV spoluvlastnícky podiel a obe inštitúcie by následne,

podl a vel kosti svojich spoluvlastníckych podielov, boli povinné prispievat na úhradu bežných

nákladov, údržby a opráv takého spolocného majetku.

Pozitíva:

· nie je potrebné realizovat výstavbu na pozemku tretej osoby, t. j. do vzt ahu nevstupuje

další subjekt.

Negatíva:

· potreba investícií do majetku STV a jeho úprav, co si vyžaduje financné náklady, ktoré, ak

by sa nenašiel investor, by museli znášat tieto inštitúcie;

· nevyhnutnost korektného usporiadania vzájomných užívacích vzt ahov STV a SRo.

7.2 Právna analýza variantu 3 – vybudovanie nového mediálneho komplexu

Táto alternatíva analyzuje možnosti z hl adiska vlastníctva nového mediálneho komplexu

a možností financovania jeho výstavby. Možnosti s malým predpokladom realizácie (legislatívne

bariéry, nízka dostupnost zdrojov financovania) neboli predmetom skúmania štúdie a sú uvedené

len informatívne. Základným východiskom možností vyplývajúcich z tejto alternatívy je využitie

pozemkov vo vlastníctve SR, ktoré má v správe MKSR. Zriadovanie stavieb na takýchto

pozemkoch je obmedzené ustanovením § 13a ods. 1 zákona c. 278/1993 Z. z. o správe majetku

štátu v platnom znení. Pred prijatím rozhodnutia o výstavbe komplexu na predmetných

pozemkoch bude nevyhnutné detailne preskúmat , ci je možné vybrané pozemky zastavat v súlade

s príslušnými právnymi predpismi a dalšími záväznými dokumentmi (napr. územný plán,

existencia ochranných pásiem a pod.).

Z pohl adu vyššie uvedených kritérií boli posudzované tieto možnosti:

· mediálny komplex bude vlastnit Slovenská republika;

· mediálny komplex bude vlastnit STV alebo SRo, prípadne spolocne obe tieto inštitúcie;

· mediálny komplex bude vlastnit nový subjekt (obchodná spolocnost ) založený na úcely

   výstavby komplexu, pricom zakladatel om nového subjektu môže byt Slovenská republika

   (prostredníctvom MKSR), alebo zakladatelmi môžu byt spolocne STV a SRo;

· mediálny komplex bude vlastnit niektorý z vyššie uvedených subjektov, pricom na

   financovaní výstavby mediálneho komplexu sa bude podiel at súkromný investor a za

   vopred stanovených a zmluvne dohodnutých podmienok bude mat súkromný investor

   mediálny komplex v správe a bude poskytovat dohodnuté služby (forma partnerstva

   verejného a súkromného sektoru – PPP);

· mediálny komplex (stavbu) bude spociatku vlastnit súkromný investor, pricom po

   uplynutí urcitej doby prejde mediálny komplex (stavba) do vlastníctva Slovenskej republiky

   alebo nou zriadeného osobitného subjektu (obchodnej spolocnosti), alebo STV, SRo,

   prípadne obchodnej spolocnosti nimi založenej za vopred stanovených a zmluvne

   dohodnutých podmienok (istá forma kvázi PPP).

Kým pri prvých troch zmienených možnostiach bol zvolený predpoklad financovania z vlastných

zdrojov dotknutých subjektov, resp. zo zdrojov štátneho rozpoctu alebo bankových úverov, zvyšné

dve možnosti predpokladajú priamu financnú spoluúcast súkromného investora na výstavbe.

7.2.1 Mediálny komplex v priamom vlastníctve SR realizovaný na jej náklady

· Výstavba mediálneho komplexu bude financovaná zo št. rozpoctu, vlastníkom budovy

   zrejme v správe MK SR by tak, ako i pri pozemku pod mediálnym komplexom bola od

   pociatku SR;

· existuje legislatívna bariéra obmedzujúca výstavbu na pozemkoch vo vlastníctve štátu

   upravená v ustanovení § 13a ods. 1 zákona c. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu

   v platnom znení;

· užívanie mediálneho komplexu zo strany STV a SRo bude riešené napr. nájomnými

   zmluvami.

Pozitíva:

· prehl adné vzt ahy v predrealizacnej a realizacnej fáze výstavby;

· jednoznacnost vlastníka komplexu od pociatku.

Negatíva:

· pravdepodobné financné obmedzenia, resp. zát až pre štátny rozpocet;

· nemožnost výstavby na pozemku vo vlastníctve štátu;

· t ažkosti v porealizacnej fáze výstavby – usporiadanie užívacích vzt ahov STV a SRo

k takému majetku.

7.2.2 Mediálny komplex vo vlastníctve STV a SRo realizovaný na ich náklady

· Vyskytuje sa legislatívna bariéra obmedzujúca výstavbu na pozemkoch vo vlastníctve štátu

upravená v ustanovení § 13a ods. 1 zákona c. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu

v platnom znení;

· existuje pravdepodobnost nedostatku vlastných zdrojov financovania oboch inštitúcií;

· po dokoncení komplexu bude nevyhnutné usporiadat vlastnícke vzt ahy subjektov.

Pozitíva:

· prehl adné vztahy v porealizacnej fáze výstavby (ak by sa STV a SRo ako spoluvlastníci

dokázali za každých okolností dohodnút ).

Negatíva:

· pravdepodobné financné obmedzenia, resp. zát až pre štátny rozpocet alebo zát až pre

rozpocet STV resp. SRo;

· nemožnost výstavby na pozemku vo vlastníctve štátu;

· t ažkosti v predrealizacnej a realizacnej fáze výstavby;

· nevyhnutnost usporiadania užívacích vzt ahov druhej z oboch inštitúcií, ak by výstavba

nového komplexu bola realizovaná iba jednou z nich (napr. nájomným vzt ahom).

7.2.3 Založenie nového subjektu na úcely výstavby komplexu

· Bude založená osobitná obchodná spolocnost (najmä s. r. o. alebo a. s.), ktorej jediným

   zakladatel om bude SR (prostredníctvom MKSR), príslušné pozemky pod mediálnym

   komplexom budú vložené ako nepenažný vklad;

· po vzniku obchodnej spolocnosti je možný vstup spolocníkov resp. akcionárov STV a SRo

   spojený s dalšími vkladmi; môžu nimi byt len ich vlastné financné prostriedky a po vložení

   budú považované podl a ustanovenia § 6 ods. 2 zákona c. 619/2003 Z. z. a ustanovenia § 6

   ods. 2 zákona c. 16/2004 Z. z. za podnikanie STV resp. SRo;

· existuje pravdepodobnost nedostatku vlastných zdrojov financovania výstavby (úver, štátny

   rozpocet).

Pozitíva:

· možnost výstavby na príslušných pozemkoch bez legislatívnej bariéry upravenej

v ustanovení § 13a ods. 1 zákona c. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v platnom znení;

· jednoznacnost vlastníka komplexu od pociatku;

· prehl adné vzt ahy vo všetkých fázach výstavby.

Negatíva:

· nedostatok vlastných financných zdrojov;

· v prípade nutnosti financovania zo št. rozpoctu by sa jednalo už o štátnu pomoc upravovanú

podl a zákona c. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v platnom znení;

· možné obmedzenia STV a SRo pri vykonávaní podnikatel skej cinnosti (ak budú

spolocníkmi resp. akcionármi novej spolocnosti).

Nasledujúce možnosti predpokladajú spoluúcast súkromného investora, ktorý by sa významnou

mierou podiel al na financovaní výstavby, cím by sa zmiernil okamžitý dopad na štátny rozpocet,

rozpocet STV, resp. SRo.

7.2.4 Projekt PPP (partnerstvo verejného a súkromného sektora)

· realizácia projektov PPP je upravená ustanoveniami zákona c. 25/2006 Z. z. o verejnom

   obstarávaní;

· projekt PPP je formou spolupráce medzi verejným (obstarávatel) a súkromným sektorom

   (investor) s ciel om financovat výstavbu, prevádzku a údržbu urcitej infraštruktúry

   a poskytovat služby pomocou tejto infraštruktúry;

· medzi obstarávatel om a investorom sa uzatvára tzv. koncesná zmluva

· investor zabezpecí na svoje náklady výstavbu mediálneho komplexu a má právo po urcitú

   dobu (max. 30 rokov) užívat túto stavbu tým spôsobom, že poskytuje služby spojené

   s užívaním konecným užívatel om komplexu t.j. STV a SRo;

· súkromný investor na seba preberá podnikatel ské riziká spojené s konkrétnym projektom,

   najmä jeho výstavbou;

· subjektom na strane verejného sektoru môže byt osobitná obchodná spolocnost , ktorej

   jediným zakladatel om by bola SR (prostredníctvom MKSR) a do ktorej by boli ako

   nepenažný vklad vložené príslušné pozemky.

Pozitíva:

· prenos financného bremena spojeného s výstavbou na investora;

· prenos rizika dodržania termínov výstavby na investora;

· transparentnost výberu investora;

· jednoznacnost vlastníka komplexu od pociatku;

· prehl adné vzt ahy vo všetkých fázach výstavby.

Negatíva:

· málo skúseností s projektmi PPP v SR;

· administratívna nárocnost v prípravnej fáze (definovanie podmienok, výber investora

v procese, príprava dokumentácie);

· dodefinovanie vzt ahov po ukoncení koncesnej zmluvy, najmä podmienky dalšieho užívania

komplexu zo strany STV a SRo.

7.2.5 Súkromný investor ako pociatocný vlastník komplexu

· súkromný investor postaví na vlastné náklady mediálny komplex a stane sa jeho vlastníkom;

· po splnení zmluvných podmienok upravených v rámcovej zmluve (na uzatvorenie by bol

   pravdepodobne potrebný súhlas vlády) prejde mediálny komplex do vlastníctva STV a SRo,

   resp. ich spolocnej dcérskej spolocnosti;

· prvotne je potrebné usporiadanie vzt ahov k pozemkom pod mediálnym komplexom (vyššie

   uvedené obmedzujúce ustanovenie § 13a ods. 1 zákona c. 278/1993 Z. z.);

· tento variant možno realizovat aj na základe zmluvy o budúcej zámennej zmluve medzi

   investorom a STV a SRo, prípadne ich spolocnou dcérskou spolocnost ou;

· treba vyriešit vzt ahy subjektov týkajúce sa zodpovednosti za správu nového mediálneho

   komplexu.

Pozitíva:

· prenos financného bremena spojeného s výstavbou na investora;

· prenos rizika dodržania termínov výstavby na investora;

· transparentnost výberu investora;

· prehl adné vzt ahy vo všetkých fázach výstavby;

· vol nejšie zmluvné vzt ahy ako v prípade PPP (napr. neexistencia casovej bariéry 30 rokov).

Negatíva:

· potreba následného riešenia prevodu vlastníckeho práva (co však môže byt dostatocným

   spôsobom upravené v rámcovej zmluve s investorom a zodpovedajúcim spôsobom

   zabezpecené);

· administratívna nárocnost v prípravnej fáze (definovanie podmienok, výber investora

   v procese, príprava dokumentácie);

· dodefinovanie vzt ahov po ukoncení rámcovej zmluvy, najmä podmienky dalšieho užívania

   komplexu zo strany STV a SRo.

7.3 Naloženie s majetkom STV a SRo (spolocne k všetkým možnostiam)

· nakladanie s nepotrebným majetkom upravuje zákon c. 619/2003 Z. z., zákon c. 16/2004

   Z. z. a zákon c. 176/2004 Z. z.;

· odpredaj predstavuje možnost na získanie dodatocných vlastných financných prostriedkov;

· samotnému predaju predchádza rozhodnutie o nepotrebnosti majetku (v kompetencii

   štatutárneho orgánu – generálny riaditel ), na niektoré úkony súvisiace s predajom majetku

   potrebuje schválenie, resp. písomný súhlas rady STV/SRo;

· predaj nepotrebnej nehnutel nej veci a hnutel nej veci so zostatkovou úctovnou hodnotou

   viac ako 100 tis. Sk sa môže uskutocnit výlucne formou obchodnej verejnej sút aže (podla

   ustanovení §§ 281 až 288 zákona c. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení);

· okrem predaja môžu inštitúcie naložit s majetkom aj nasledovne:

o môžu použit svoj majetok ako vklad do majetku obchodnej spolocnosti alebo ako

     vklad pri založení obchodnej spolocnosti, ak predmet podnikania tejto spolocnosti

     súvisí s poslaním a hlavnou cinnost ou STV, resp. SRo, a ak tieto inštitúcie takou

     majetkovou úcast ou úcinnejšie využijú svoj majetok na plnenie svojich úloh;

o môžu zamenit svoj majetok zámennou zmluvou (podl a ustanovenia § 611 zákona c.

     40/1964 Zb. Obciansky zákonník v platnom znení) ak nadobudnú do svojho

     vlastníctva veci, ktoré im budú slúžit na plnenie ich úloh.