Obsah
3 Alternatívne
možnosti riešenia
3.2 Popis alternatívnych možností
3.3 Ekonomické zhodnotenie
alternatív
4 Funkčné
a technické požiadavky
4.2 Technická definícia
mediálneho komplexu
5 Daňové
a účtovnícke aspekty PPP
5.2 Fázy PPP projektu – stavebná
časť
5.3 Fázy PPP projektu –
technologická časť
5.4 Posúdenie projektu v kontexte
European System of Accounts 95
6 Právne
posúdenie realizovateľnosti PPP
8 Kvantitatívne
zhodnotenie projektu
8.1 Finančný model - stavebná
časť
8.2 Finančný model projektu -
vysielacie technológie
8.4 Posúdenie ukazovateľa hodnoty
za peniaze (value for money)
Zoznam tabuliek
Tabuľka
1 Sumarizácia výsledkov porovnania Varianty „AS-IS“ a projektu
realizovaného formou PSC
Tabuľka
2 Predpokladaný počet FTE´s a predpokladaný objem výroby
Tabuľka
3 Podiel zdieľaných činností
Tabuľka
4 Celkové investičné výdavky v oblasti televíznej a rozhlasovej technológie
Tabuľka
5 Investičné výdavky areálu mediálneho komplexu
Tabuľka
6 Investičné výdavky na prípravu stavby a infraštruktúru
Tabuľka
7 Rekapitulácia výdavkov na modernizáciu objektov STV a SRo
Tabuľka
8 Súčasné náklady na prevádzku budovy STV
Tabuľka
9 Súčasné náklady na prevádzku budovy SRo
Tabuľka
11 Súhrn najdôležitejších rizík projektu
Tabuľka
12 Ocenenie rizík projektu – Fáza návrhu a výstavby
Tabuľka
13 Ocenenie rizík projektu – Fáza prevádzky.
Tabuľka
14 Predpoklady finančného modelu odlišné pre jednotlivé varianty
Tabuľka
16 Variant „AS-IS“ (v tis. SKK) – nominálna hodnota
Tabuľka
17 Variant „AS-IS“ (v tis. SKK) – súčasná (diskontovaná) hodnota
Tabuľka
20 Variant PPP pred zohľadnením hodnotenia rizík (v tis SKK) – nominálna
hodnota
Tabuľka
21 Variant PPP pred zohľadnením hodnotenia rizík (v tis SKK) – súčasná
hodnota
Tabuľka
22Alternatívy obstarania a prevádzky vysielacích technológií
Tabuľka
27 Dolný odhad nominálnej a čistej súčasnej hodnoty PSC a PPP
Tabuľka
28 Horný odhad nominálnej a čistej súčasnej hodnoty PSC a PPP
Tabuľka
29 Sumarizácia výsledkov porovnania PPP a PSC metódou VfM
Zoznam obrázkov
Obrázok
1 Prístup v rámci Funkčnej špecifikácie
Obrázok
2 Prístup v rámci Technickej štúdie
Obrázok
4 Vizualizácia umiestenia mediálneho komplexu
Obrázok
5 Schéma pohybu majetku a peňažných tokov v rámci PPP
Materiál na rokovanie
vlády SR – Rámcová koncepcia spoločného mediálneho komplexu Slovenskej
televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového
harmonogramu, je hlavným výstupom
projektu „Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“. Vychádza zo Strategickej koncepcie rozvoja
verejnoprávnych médií v ére digitalizácie na Slovensku spracovanej Ministerstvom kultúry Slovenskej
republiky.
„Rámcová koncepcia spoločného mediálneho
komplexu STV a SRo a návrh vecného a časového
harmonogramu“ je hlavným výstupom
projektu, v rámci ktorého sú analyzované a odporučené možnosti
vybudovania nového mediálneho komplexu pre verejnoprávne médiá – Slovenskú
televíziu (ďalej tiež „STV“) a Slovenský rozhlas (ďalej tiež „SRo“). Spracovanie materiálu vychádza
z uznesenia vlády SR č. 906 z 24. októbra 2007 k Zámeru systémového
riešenia priestorového usporiadania STV a SRo, ktorý bol spracovaný ako
výstup štúdie realizovateľnosti v auguste 2007.
Vybudovanie
nového spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo si kladie za cieľ
vytvorenie optimálnych podmienok pre
tvorbu, výrobu a vysielanie programov oboch verejnoprávnych inštitúcií,
spolu s umožnením využitia úspor z
rozsahu a prevádzkových synergií.
Navrhované
riešenie plne zohľadňuje požiadavky a potreby oboch verejnoprávnych
inštitúcii, ktoré sú detailne popísané v rámci Funkčnej špecifikácie a Štúdie technického riešenia (tieto
dokumenty sú neoddeliteľnou súčasťou detailného projektu spracovaného zo strany
Ministerstva kultúry SR, poradcu – Deloitte Advisory na základe aj podkladov
a rokovaní so Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom). Tento
materiál obsahuje súhrnné informácie vychádzajúce z vyššie uvedených
dokumentov. Súčasťou komplexného projektu je aj Návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej fázy
výstavby mediálneho komplexu, z ktorého súhrnné informácie sú uvedené
v prílohe č. 1 a 2 tohto materiálu.
V rámci
tohto materiálu sa zaoberáme predovšetkým porovnaním a finančným ocenením
jednotlivých alternatív, daňovými a účtovnými aspektmi alternatív,
analýzou rizík vrátane výberu
optimálneho riešenia a odporučenia jeho realizácie.
Predkladaný
materiál je zároveň návrhom „súťažiteľného
PPP projektu“ podľa „Kódexu riadenia
prípravy PPP projektu” vydaného Ministerstvom financií Slovenskej
republiky.
2.1.1 Účel
projektu
Účelom projektu je vybudovanie nového spoločného mediálneho komplexu pre
verejnoprávne médiá – Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.
Projekt si kladie za cieľ
vytvorenie optimálnych podmienok pre tvorbu, výrobu a vysielanie programov
oboch verejnoprávnych inštitúcii, spolu s umožnením využitia úspor z rozsahu a
prevádzkových synergií.
Iniciácia
projektu vychádza z uznesenia vlády SR
č. 906 z 24. októbra 2007.
2.1.2 Prínosy
projektu pre štát
Prínosy projektu nového
mediálneho komplexu verejnoprávnych médií pre štát sú najmä v týchto
oblastiach:
§
Ako sídlo STV a SRo, bude komplex plniť účely reprezentácie národnej kultúry a médií
v SR;
§
Projekt bude rešpektovať a podporovať dlhodobé rozvojové plány verejnoprávnych médií;
§
Štát získa pre kultúrne účely existujúcu
budovu SRo na
Mýtnej ulici v Bratislave. Odporúča sa zachovanie koncertného štúdia pre potreby
Symfonického orchestru Slovenského rozhlasu. Okrem koncertného štúdia sa
odporúča umiestniť do súčasnej budovy SRo aj historické archívy STV a SRo.
Budova môže v budúcnosti slúžiť tiež ako galéria moderného
umenia;
§
Budú minimalizované
vplyvy realizácie tohto projektu na štátny rozpočet SR, verejné
obstarávanie bude realizované s cieľom zhodnotiť možnosti využitia súkromných
zdrojov pri realizácii mediálneho komplexu.
2.1.3 Prínosy
projektu pre STV a SRo
Prínosy projektu nového
mediálneho komplexu verejnoprávnych médií pre STV a SRo sú najmä v týchto
oblastiach:
§
Ako sídlo STV a SRo, bude komplex plniť účely reprezentácie národnej kultúry a médií
v SR;
§
Projekt bude rešpektovať a podporovať dlhodobé rozvojové plány verejnoprávnych médií;
§
Mediálny komplex bude plne spĺňať
náročné požiadavky na zabezpečenie tvorby, výroby a vysielania televíznych
a rozhlasových programov a zvýšenie kvality pracovných podmienok pre
zamestnancov obidvoch inštitúcií (očakáva sa vytvorenie novej podnikovej kultúry);
§
Stavebné a technologické riešenie mediálneho komplexu bude spĺňať požiadavky na vysokú
prevádzkovú efektívnosť, maximálne využitie disponibilnej priestorovej kapacity
a využitie synergií z priestorovej blízkosti STV a SRo (a SND);
§
Efektívnejšie a
transparentnejšie hospodárenie s fixnými aktívami podporované jednotným integrovaným
informačným systémom;
§
Posilnenie pozície
verejnoprávneho výrobcu a vysielateľa na mediálnom trhu Slovenskej republiky ako
neoddeliteľného prvku duálneho vysielania na Slovensku;
§
Skvalitnenie procesov riadenia vlastnej tvorby a výroby
programu a vytvorenie podmienok na jeho dlhodobú koncepčnú prácu;
§
Silnejšia podpora rozvoja
rozhlasových, televíznych a informačných technológií a podpora procesu
digitalizácie.
2.1.4 Popis
diela a rámcové vymedzenie poskytovaných verejných služieb
Projekt
nového mediálneho komplexu slúži na zabezpečenie funkcií verejnoprávnych
médií Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Základná
idea spočíva vo vytvorení jednotného kompaktného prevádzkového celku
pozostávajúceho z priestorov a zariadení Mediálneho komplexu - verejnoprávneho
rozhlasu a verejnoprávnej televízie.
Predpokladá
sa, že:
§
zlúčenie dvoch
príbuzných mediálnych verejnoprávnych inštitúcií v jednom ucelenom komplexe je
z hľadiska technických, objemových a prevádzkových nákladov efektívne;
§
z hľadiska kvality
komunikácie, spoločenského významu a lokalizácie je takéto riešenie racionálne;
§
z hľadiska
technického a technologického je vybudovanie takéhoto mediálneho komplexu,
vybaveného najnovšími technológiami 21. storočia progresívny krok.
Nový
Mediálny komplex STV a SRo vychádza z
potreby optimalizovať prevádzku médií v druhej dekáde tohto storočia.
Vychádzame z premisy, že fenomén rádia a televízie postupne konverguje k
technologicky veľmi podobnému riešeniu v rámci digitálnej multimediálnej
platformy. Spoločný prevádzkový hosting kľúčových technologických zoskupení sa
virtualizuje okolo digitálnej platformy, ktorá modeluje priebehy jednotlivých
signálov v prostredí informačných sietí.
Predpokladáme také riešenie
Mediálneho komplexu, ktoré zabezpečí všetky potrebné funkcie STV a SRo.
S ohľadom na unikátne vlastnosti technologických priestorov existujúcej budovy SRo, najmä koncertného
štúdia, odporúčame zachovanie existujúcej budovy SRo pre kultúrne účely. Vedľa
koncertného štúdia odporúčame umiestniť do súčasnej budovy SRo aj historické
archívy STV a SRo. Moderné digitálne archívy STV a SRo budú súčasťou
Mediálneho komplexu.
2.1.5 Zapojenie
súkromného partnera
Stavebná časť
projektu
Pri
realizácii stavebnej časti projektu súkromný partner zabezpečí návrh,
financovanie a výstavbu mediálneho komplexu na základe dlhodobej koncesnej
zmluvy a realizuje prevádzku a údržbu objektu po dobu trvania koncesnej
zmluvy. Po uplynutí stanoveného obdobia je vlastníctvo prevedené späť na
verejný sektor.
Túto alternatívu realizácie tak charakterizuje schéma:
§
Návrh, výstavba, financovanie, prevádzka a údržba a
prevod (D.B.F.O.T):
Súkromný partner nebude získavať zdroje na výstavbu
mediálneho komplexu z fondov Európskej únie.
Na súkromného partnera sú prenesené riziká výstavby
a dostupnosti:
§
Stavebné riziko spojené s projektom nesie súkromný partner. Súkromný partner pri výstavbe
mediálneho komplexu obstaráva plnenie od dodávateľských firiem.
§
Súkromný partner nesie riziko dostupnosti. Správcovstvo a prevádzku
mediálneho komplexu zabezpečuje súkromný partner.
§
Riziko dopytu po mediálnom komplexe sa rozloží medzi súkromného
partnera a verejný sektor. Súkromný partner bude zodpovedný za vecnú a časovú
pripravenosť a prevádzkovanie stavebného a technologického komplexu
pre potreby verejnoprávnych vysielateľov a MK SR bude zodpovedné za umiestnenie
STV a SRo do mediálneho komplexu.
Štruktúra
stavebnej časti projektu “Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“ by
za splnenia všetkých podmienok mala umožniť, aby pri uzavretí zmlúv stavebný
projekt nebol zaradený do verejného dlhu
v rámci vykazovania podľa súčasnej metodiky ESA 95.
Technologická
časť projektu
Pri
realizácii technologickej časti projektu súkromný partner zabezpečí návrh,
financovanie a dodávku/inštaláciu technológie mediálneho komplexu na
základe dlhodobej koncesnej zmluvy a realizuje prevádzku a údržbu
technológie po dobu trvania koncesnej zmluvy. Po uplynutí stanoveného obdobia bude
vlastníctvo zabudovanej technológie prevedené späť na verejný sektor.
Túto alternatívu realizácie tak charakterizuje schéma:
§
Návrh, výstavba, financovanie,
prevádzka a údržba a prevod (D.B.F.O.T)
Súkromný
partner nebude získavať zdroje na dodávku technológie mediálneho komplexu z
fondov Európskej únie.
V technologickej časti
projektu je zakotvená ambícia prenosu
alebo rozloženia rizík na súkromného partnera. Na základe súčasnej metodiky
ESA 95 je rovnako snaha technologický projekt formulovať ako mimobilančný.
2.1.6 Zapojenie
verejného sektora
Verejný
sektor bude v projekte reprezentovať Ministerstvo kultúry SR („MKSR“), ktoré
bude z pohľadu platnej legislatívy uzatvárať so súkromným partnerom (ako
zástupcom súkromného sektora) koncesnú (alebo inú obdobnú) zmluvu ako verejný
obstarávateľ, t.j. bude garantovať časť plnenia projektu pripadajúceho na
verejný sektor.
MK SR bude v úlohe riadiaceho a
koordinačného orgánu celého projektu (t.j. stavebnej ako aj technologickej
časti) tak, aby plnenia podľa oboch častí projektu na seba plynulo nadväzovali
a boli koordinované. Túto úlohu bude zabezpečovať v spolupráci s STV
a SRo.
2.1.7 Úloha
ďalších subjektov verejného sektora
Ďalším
subjektom verejného sektora zapojeným do projektu je Ministerstvo financií SR.
V prípade MF SR je potrebné rozlišovať jeho úlohu v celom procese prípravy a
realizácie PPP projektu nasledovne:
§
Regulačnú funkciu;
§
Metodickú, podpornú a kontrolnú funkciu;
§
Funkciu znalostného a komunikačného centra.
2.2.1 Investičná
hodnota projektu
Investičná
hodnota projektu nového mediálneho komplexu je odhadovaná vo výške 4,455 mld. Sk, z čoho celková
stavebná cena predstavuje 3,028 mld. Sk
a investície do nákupu moderných technológií pre potreby vybavenia nového
mediálneho komplexu predstavujú 1,427
mld. Sk.
Hodnota
investičných výdavkov stavebnej časti
projektu je vyčíslená vo výške 3 028 733 000
Sk z toho:
§
Základná stavebná
cena výstavby budovy mediálneho komplexu je 2 664 693 000 Sk.
§
Výdavky na
obstaranie stavby sú 364 040 820 Sk.
Hodnota
investičných výdavkov technologickej
časti projektu je vyčíslená vo výške 1 427 100 000 Sk
z toho:
§
Cena televíznych
technológií je 1 149 100 000 Sk.
§
Cena rozhlasových
technológií je 278 000 000 Sk.
2.2.2 Dĺžka
trvania projektu
Celková dĺžka trvania projektu je 28
rokov. Doba výstavby mediálneho
komplexu sú 3 roky. Súkromný partner
bude prevádzkovať mediálny komplexu
po dobu 25 rokov.
2.2.3 Miera
spoplatnenia projektu
Súkromný parter bude za poskytovanie verejnej služby
odmeňovaný platbami za dostupnosť platenými STV a SRo.
2.2.4 Vecný
a časový harmonogram projektu
Časový
a vecný harmonogram definuje etapy projektu výstavby mediálneho komplexu s
rozpisom na ich hlavné procesy a kľúčové aktivity vrátane časovej
náročnosti a vzájomných väzieb. Každá aktivita má priradené zodpovedné osoby a
zainteresované strany, ktoré ju ovplyvňujú. Zároveň sú v jednotlivých
harmonogramoch definované kľúčové míľniky projektu výstavby mediálneho
komplexu.
Výstavba a spustenie prevádzky nového mediálneho
komplexu bola rozdelená do 3 hlavných etáp:
§
1. Predrealizačná etapa - v rámci
tejto etapy bude začatý Proces
obstarávania stavebnej časti a technológií, ktorý je rozdelený do
dvoch častí (tieto časti môžu prebiehať súčasne a nemusia byť
v časovej následnosti):
□ Obstarávanie a výber koncesionára pre stavebnú časť
□ Obstarávanie a výber koncesionára pre rozhlasové
a televízne technológie (vrátane IT/IS)
V rámci tejto etapy
zároveň už prebehne Proces prípravy
a realizácie stavby v rámci ktorého bude vykonaná nasledovná
aktivita:
□ Zmena územného plánu – príprava pozemku pre stavebné
účely by mala byť realizovaná pred samotným výberom Koncesionárov pre stavebnú
časť a technológie.
§
2. Realizačná etapa –
v rámci tejto etapy bude prebiehať
Proces prípravy a realizácie stavby, ktorý bude rozdelený na 2 hlavné
časti:
□ Príprava a realizácia stavby mediálneho komplexu
□ Príprava a realizácia inštalácií rozhlasových
a televíznych technológií
3. Etapa prevádzky – v rámci tejto etapy bude prebiehať Proces prevádzky mediálneho komplexu (dislokácia,
skúšobná a následne „ostrá“ prevádzka mediálneho komplexu).
Celková dĺžka trvania Predralizačnej
a Realizačnej etapy až po odovzdanie mediálneho komplexu do užívania je
plánovaná na 4 roky a 9 mesiacov (57 mesiacov). So začatím plnej prevádzky
mediálneho komplexu sa uvažuje po 5 rokoch od začatia projektu.
Detailnejší
vecný a časový harmonogram predrealizačnej fázy pre obstaranie súkromného
partnera pre stavebnú časť, pre technologickú časť a fázy prípravy
a realizácie stavby je uvedený v prílohách č. 1 – 3.
Obrázok
2 Harmonogram projektu výstavby mediálneho komplexu
2.2.5 Inštitucionálne
zabezpečenie riadenia projektu
Zadávateľom PPP projektu podľa zákona o verejnom
obstarávaní bude Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Je zároveň
garantom prípravy a úspešnej realizácie
projektu.
Projekt nepočíta so zriaďovaním štátnych
rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií. Projekt nepočíta so
zriadením joint-ventures – SPV, teda subjektu spoločne ovládaného verejným
a súkromným partnerom, ale len zriadenie SPV zo strany súkromného
partnera. Cieľom je maximálny prenos rizík na súkromného partnera.
MF SR bude v projekte vykonávať regulačnú, metodickú,
podpornú a kontrolnú funkciu a funkciu znalostného a komunikačného centra v
oblasti PPP.
2.2.6 Riadiace
a výkonné orgány projektu
Pre úspešné dosiahnutie
projektových cieľov bola definovaná zodpovedajúca riadiaca a organizačná
štruktúra Projektu. Projekt navrhujeme
rozdeliť na dve základné riadiace a komunikačné úrovne – Riadiacu úroveň
Projektu (Riadiaci výbor) a Realizačnú
úroveň Projektu (Vedenie projektu), reprezentovanú Pracovnými skupinami.
Obrázok 3 –
Organizačnej štruktúra Projektu
2.2.6.1
Riadiaci výbor
Riadiaci výbor (ďalej tiež „RV“) je základnou
schvaľovacou a eskalačnou úrovňou riadenia Projektu.
Z pohľadu hladkej realizácie Projektu je veľmi
dôležité, aby členovia RV boli hlavnými podporovateľmi cieľov Projektu.
V prostredí STV, SRo a SND by mali zabezpečovať „osvetu“ o Projekte
a voči projektovému tímu by mali vystupovať ako „gestori“, ktorí poskytujú
potrebný nadhľad a podporu ak si to situácia vyžaduje.
Na zasadnutiach RV sa budú zúčastňovať len zástupcovia MK
SR a Poradcu, zástupcovia Rady STV a Rozhlasovej rady budú prizývaní podľa
potreby, resp. v prípade schvaľovania výstupov Projektu, nakoľko to vyplýva zo
zákona o STV, resp. zákona o SRo. Zasadnutí RV sa taktiež
v prípade potreby budú môcť zúčastniť zástupcovia SRo, STV a SND.
Garant Projektu
za Poradcu
Garant Projektu za Poradcu zodpovedá za odborné vedenie
Projektu, jeho úlohou je najmä:
§
garantovať kvalitu dodaných výstupov za poradcu;
§
transformovať závery zo stretnutí najvyšších
predstaviteľov Projektu za MK SR a poradcu do projektových priorít;
§
komunikovať s vrcholovými riadiacimi zamestnancami MK SR;
§
v rámci Riadiaceho výboru Projektu sa podieľať na
vnášaní strategického pohľadu do realizácie Projektu;
§
realizácia Projektu v rámci schválených cieľov, postupov
a rozsahu prác;
§
dodržiavanie schváleného rozpočtu;
§
riadenie rizík Projektu;
Garant Projektu
za MK SR
Garant Projektu za MK SR zodpovedá za odborné vedenie Projektu,
jeho úlohou je najmä:
§
na najvyššej úrovni zastrešovať Projekt a garantovať
kvalitu dodaných výstupov za Poradcu;
§
transformovať závery zo stretnutí najvyšších
predstaviteľov Projektu za MK SR a Poradcu do projektových priorít;
§
komunikovať s vrcholovými zástupcami Dodávateľa;
§
podporovať a komunikovať výstupy Projektu
v prostredí MK SR;
§
v rámci Riadiaceho výboru Projektu sa podieľať na
vnášaní strategického pohľadu do realizácie Projektu;
§
realizácia Projektu v rámci schválených cieľov, postupov
a rozsahu prác;
§
dodržiavanie schváleného rozpočtu;
§
riadenie rizík Projektu;
2.2.6.2 Vedenie
Projektu
Vedenie Projektu je orgán operatívneho riadenia
projektových prác. Je zložený z Projektových manažérov za MK SR
a poradca, ich zástupcov. Schôdzok Projektového tímu sa môže podľa potreby
zúčastniť ktorýkoľvek iný člen Projektového tímu a zároveň môžu byť naň
prizvaní aj zástupcovia SRo, STV a SND v prípade potreby.
Projektový
manažér za MK SR
Projektový manažér za MK SR zabezpečuje koordináciu
a plnenie tak čiastkových cieľov Projektu ako aj hlavných výstupov projektov
v súlade s definovanou politikou a štandardami kvality MK SR.
Projektový manažér za MK SR je hlavným koordinátorom Projektu za stranu MK SR,
STV, SRo a SND a jeho hlavné zodpovednosti sú:
§
kontrolovať plnenie stanovených cieľov;
§
riadiť prípravu a realizáciu projektu, formulovať
návrhy riešenia, základné smery a stratégie, zabezpečiť koordináciu
§
podpisovať akceptačné protokoly o odovzdaní a prevzatí
čiastkových plnení alebo celkového plnenia a schvaľovať čiastkové a celkové
výstupy Projekt;
§
zabezpečiť potrebné zdroje pre realizáciu Projektu podľa
časového harmonogramu;
§
zabezpečiť prístup k internej dokumentácii STV, SRo
a SND potrebných pre realizáciu projektových prác;
§
zabezpečiť komunikáciu medzi členmi pracovných skupín
STV, SRo, SND a Poradcom;
§
komunikovať so zamestnancami STV, SRo a SND za účelom
podpory výstupov Projektu v prostredí MK SR, STV, SRo a SND;
§
určuje program rokovania Projektového tímu a vedie
rokovanie;
§
navrhuje závery z rokovania tímu;
§
vykonáva detailné plánovanie, schvaľovanie a koordináciu
všetkých aktivít Projektu na úrovni riadenia Projektu;
§
schvaľuje záznam z rokovania projektového tímu;
§
akceptácia výstupov Projektu za RV;
§
pravidelne informuje Riadiaci výbor o postupe prác
na Projekte;
§
účasť na schôdzkach Riadiaceho výboru Projektu.
Projektový
manažér za Poradcu
Projektový manažér je hlavným koordinátorom Projektu na
operatívnej úrovni a jeho zodpovednosti sú:
§
riadi práce na Projekte a celý Projektový tím za
stranu poradcu;
§
predkladá hlásenie o priebehu prác na Projekte,
dodržiavaní harmonogramu prác a čerpania nákladov pre účely RV;
§
schvaľuje záznam z rokovania tímu;
§
pravidelne informuje Riadiaci výbor o postupe prác
na Projekte;
§
riadi dodržiavanie termínov podľa schváleného
harmonogramu;
§
vykonáva zber, vyhodnocovanie a sumarizáciu informácií o
priebehu Projektu;
§
prideľuje úlohy Vedúcim jednotlivých pracovných skupín
Projektu;
§
koordinuje činnosti Projektu, vzhľadom k organizácii a
ľudským zdrojom zo strany MK SR, STV, SRo a SND, v súčinnosti
s projektovým manažérom za MK SR.
Zástupca Manažéra Projektu
Projektový manažér za Poradcu poverí jedného z Vedúcich
pracovnej skupiny za Poradcu svojim zastupovaním. Úlohou Zástupcu Manažéra
Projektu bude podporovať Manažéra Projektu pri plnení jeho úloh
a v prípade jeho neprítomnosti prevziať všetky úlohy
a zodpovednosti vyplývajúce z funkcie Manažéra Projektu. Svojho
Zástupcu si určí aj Projektový manažér za MK SR.
Vedúci pracovnej skupiny za Poradcu
Vzhľadom k rozsahu a cieľom Projektu
sú projektové práce rozdelené do zodpovednosti 4 projektových Pracovných skupín
Poradcu, pričom každá z nich má svojho vedúceho. Vedúci pracovnej skupiny
vykonáva všetky činnosti potrebné na zabezpečenie plnenia projektových cieľov
v nadväznosti na časový harmonogram a rozhodnutia Vedenia Projektu.
Jeho úlohou je:
§
vykonávať plnenie stanovených projektových cieľov;
§
prideľovať úlohy členom Pracovných skupín
a kontrolovať ich plnenie;
§
koordinovať činnosti Pracovnej skupiny v súlade
s projektovými cieľmi;
§
zabezpečovať plnenie stanovených termínov;
§
zabezpečovať komunikáciu medzi jednotlivými Pracovnými
skupinami a riadiacou úrovňou.
Pracovné skupiny Poradcu
Projektový tím Poradcu je rozdelený do Pracovných skupín podľa
tematických oblastí, ktoré boli zverené do ich pôsobnosti. Pracovné skupiny
majú nasledujúce zameranie:
§
Právna pracovná skupina;
§
Pracovná skupina pre stratégiu a médiá;
§
Technicko-stavebná pracovná skupina;
§
Finančno-ekonomická pracovná skupina.
Člen Pracovnej skupiny za Poradcu
Člen Projektového tímu resp. Pracovnej
skupiny plní čiastkové ciele vyplývajúce z hlavných projektových cieľov.
Jeho hlavnými úlohami je:
§
vykonávať činnosti v rámci Projektu;
§
zúčastňovať sa schôdzok Pracovnej skupiny a celého
Projektového tímu;
§
zabezpečovať metodickú a projektovú podporu pri
napĺňaní projektových cieľov;
§
má právo: predkladať návrhy, informácie a ďalšie
materiály na rokovanie Pracovnej skupiny; vyjadrovať sa k prerokúvaným
materiálom.
Člen Projektového tímu za MK SR, STV, SRo
Členovia Projektového tímu za MK SR, STV,
SRo sú základným kontaktným a konzultačným bodom v otázkach
spadajúcich do ich odbornej pôsobnosti a budú vykonávať jednotlivé
definované úlohy s určením zodpovednosti a právomocí v súlade
projektovým plánom. Úlohou projektového tímu MK SR, STV, SRo a SND je:
§
poskytovať potrebné informácie pre plnenie cieľov
Projektu;
§
oboznamovať a informovať členov tímu za stranu Poradcu so
všetkými novými skutočnosťami, o ktorých sa môžu alebo mali dozvedieť pri
svojej činnosti a ktoré sú alebo môžu byť vo vzťahu k predmetu plnenia cieľov
Projektu;
§
spolupracovať na jednotlivých výstupoch Projektu a
vykonávať úlohy vyplývajúce z cieľov Projektu podľa požiadavky Projektového
manažéra za stranu MK SR;
§
podieľať sa na konzultácii a hodnotení jednotlivých
návrhov realizácie spoločného mediálneho komplexu na základe požiadavky Projektového
manažéra za stranu MK SR.
§
Riadeniu kvality je venovaná
v priebehu Projektu osobitá pozornosť. Určení pracovníci Poradcu vykonávajú
kontrolu kvality, čím sa predchádza potenciálnym problémom pri realizácii
Projektu; zodpovedajú za nápravné opatrenia v prípade odchýlok od definovaného
priebehu realizácie Projektu; zabezpečujú ich implementáciu do Projektu.
2.2.7 Cieľová
skupina / pôsobnosť projektu
Realizovaný projekt bude mať dopad predovšetkým na
verejnoprávne médiá a ich fungovanie. Výstavba nového mediálneho komplexu
umožní Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu pokračovať v raste
a výrazným spôsobom napomôže zvyšovaniu kvality produkcie
a efektivite fungovania oboch inštitúcií. V dôsledku blízkosti nového
mediálneho komplexu pri budove Slovenského národného divadla
je možné badať vplyvy synergií vyplývajúce z blízkosti oboch budov.
Skupinami, ktorá nie sú priamo zapojené do
realizácie projektu, avšak budú na výsledku projektu závislé sú aj odborná a
laická verejnosť, teda diváci a poslucháči – platcovia koncesionárskych
poplatkov. Významnou skupinou (stakeholderom) budú tiež dodávatelia stavebných
a technologických častí projektu. V neposlednom rade budú
hodnotiteľmi (zástancami alebo oponentmi) projektu počas celého jeho životného
cyklu takisto odborové zväzy, odborné a profesijné združenia vrátane
kultúrnej obce na Slovensku.
2.2.8 Naplnenie
legislatívy EÚ alebo SR
Projekt mediálneho komplexu nemá
priamy vzťah k naplneniu novej legislatívy EÚ alebo SR.
3.1 Popis súčasného stavu
Objekty, v ktorých dnešnej dobe pôsobia
verejnoprávne inštitúcie STV a SRo boli postavené pred 33 rokmi (výšková budova
STV v Mlynskej doline) resp. 23 rokmi (Rozhlasové stredisko
Bratislava, tzv. „Pyramída“),
pričom kapacitne boli dimenzované spôsobom, ktorý reflektoval vtedajší
politicko-spoločenský význam inštitúcií. Súčasný dynamický vývoj v oblasti
technológií a stavebných riešení, z podstatnej časti nevyužitá kapacita
budov, vysoké prevádzkové náklady a morálna zastaranosť priestorov znemožňujúca
ďalší rozvoj však indikujú potrebu podstatných zmien a modernizácií ku ktorým
sa z dôvodu nedostatku prostriedkov nepristúpilo. Väčšina investícií
realizovaných v minulosti bola spojená skôr s obnovou existujúcich technológií.
Základné príležitosti pre zlepšenie je možné
identifikovať v rámci týchto oblastí:
§
Efektivita využitia priestorov - Budovy obidvoch médií sú naddimenzované voči aktuálnym
požiadavkám STV a SRo. Ich nedostatočným vyťažením, spôsobeným okrem iného aj
veľkým množstvom nevyužitých priestorov, dochádza k tomu, že majú vysoké
prevádzkové a správne náklady v prepočte na počet ľudí.
§
Kvalita pracovného prostredia - Pracovné prostredie zamestnancov STV a SRo už v mnohých
aspektoch nezodpovedá súčasným štandardom priestorov pre administratívne ani
technologické pracoviská. Pracovné prostredie v súčasných budovách v súčasnosti
neprispieva ku kvalite práce zamestnancov a nezodpovedá štandardom európskych
verejnoprávnych inštitúcií.
§
Riadenie prevádzkových nákladov
- Výška prevádzkových nákladov budov je podmienená
predimenzovanou veľkosťou, kvalitou budov a zastaranosťou inštalovaných
technických zariadení, ktoré každoročne vyžadujú väčšie náklady na udržiavanie, na to,
aby spĺňali hygienické, technické a bezpečnostné
požiadavky. Odďaľovaním cielených úprav, modernizácií a opráv môže v dôsledku
únavy materiálov dôjsť k zrýchlenému poškodeniu priestorov a zariadení a tým aj
k zvýšeným nákladom na ich odstránenie.
3.2 Popis
alternatívnych možností
Bola realizovaná analýza existujúcich fixných aktív STV
a SRo v Bratislave s cieľom ich optimalizácie v predchádzajúcom
projekte strategickej “feasibility
study”(august 2007). V rámci tohto projektu boli identifikované nasledovné základné alternatívy
riešenia súčasnej situácie:
§
Alternatíva 1 - Inštitúcie
zostanú v súčasných budovách (AS-IS) – Táto alternatíva spočíva v zachovaní súčasného stavu so
zohľadnením potrieb modernizácie priestorov a technológií STV a SRo –
neriešenie situácie. Táto
alternatíva je na základe analýz najmenej ekonomicky výhodná.
§
Alternatíva 2 - Inštitúcie sa
presťahujú do nového mediálneho komplexu - V rámci danej alternatívy sa uvažuje s vybudovaním nového mediálneho
komplexu, do ktorého by sa presunuli obidve verejnoprávne inštitúcie, STV aj
SRo – technicky, ekonomicky a funkčne najvýhodnejšia alternatíva.
§
Alternatíva 3 – Slovenský
rozhlas sa presťahuje do priestorov STV v Mlynskej doline – V rámci
realizácie tretej alternatívy sa predpokladá premiestnenie SRo do areálu STV v
Mlynskej doline, kde budú vytvorené podmienky pre jeho ďalšiu činnosť –
ekonomicky nevýhodná alternatíva.
Záver Štúdie realizovateľnosti (august 2007)
Z analýzy vykonanej v rámci feasibility study projektu
vyplynul záver, že variant výstavby mediálneho
komplexu je pre obidve verejnoprávne médiá ekonomicky aj funkčne najvýhodnejší. Vláda Slovenskej republiky, ktorá materiál prerokovala na šesťdesiatom
piatom rokovaní vlády dňa 24.10.2007, preto rozhodla o detailnejšom
rozpracovaní tohto riešenia (alternatíva 2). Pre analýzu prínosov a rizík
spoločného mediálneho komplexu bolo využité porovnanie TO-BE modelu so súčasným
stavom (inštitúcie zostanú v súčasných budovách). Nasledujúci popis
bližšie charakterizuje jednotlivé alternatívy.
Alternatíva
1 - Inštitúcie zostanú v súčasných budovách (AS-IS stav)
Prvá alternatíva uvažuje so situáciou zotrvania STV a SRo
vo svojich doterajších budovách. V prípade ďalšieho zotrvania inštitúcií vo
svojich pôvodných objektoch bude potrebné uskutočniť modernizáciu objektov s
cieľom zabezpečiť ich hospodárne fungovanie. Je potrebné sústrediť sa taktiež
na energetickú náročnosť budov, ako aj identifikovať prípadné škodlivé látky
použité pri výstavbe (napr. azbest v obvodových plášťoch budov) a zabezpečiť
ich odborné a bezpečné odstránenie. Ako už bolo uvedené, zotrvanie
v súčasných objektoch verejnoprávnych inštitúcií je však podmienené
investovaním do súčasnej infraštruktúry verejnoprávnych médií, za účelom jej
modernizácie a zefektívnenia a to primárne v nasledovných oblastiach:
§
Bude vykonaná komplexná modernizácia budov SRo a STV a
súvisiaceho technického vybavenia s cieľom znížiť prevádzkové náklady budov;
§
Budú vynaložené investície do modernizácie technologických
zariadení z dôvodu nevyhnutnosti obnovy technologického vybavenia obidvoch inštitúcií
pre zvýšenie kvality zabezpečenia hlavnej činnosti.
V prípade uskutočnenia komplexnej modernizácie budov,
táto nebude mať vplyv na výrazné zlepšenie efektívnosti využitia priestorov,
ktoré vyplýva z členenia budov a nastavenia procesov prevádzky. Negatívom tejto
alternatívy je taktiež fakt, že verejnoprávne inštitúcie, v prípade svojho
zotrvania v súčasných budovách, nebudú môcť využívať synergie plynúce z
priestorovej blízkosti oboch inštitúcií, ktoré sú dosiahnuteľné v prípade
spoločného mediálneho komplexu.
Na základe spracovania Štúdie
realizovateľnosti výstavby spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo
rekonštrukcia budov STV predstavuje investíciu vo výške približne 1,520 mld. Sk a v prípade SRo 1,011 mld. Sk. Celkové náklady na
rekonštrukciu obidvoch objektov sa odhadujú na cca 2,53 mld. Sk bez potrebných
investícií do technológií.
V prípade technológií sa ráta s celkovými výdavkami vo výške 1,28
mld. Sk pre obidve inštitúcie, čo celkovo predstavuje 3,81 mld. Sk.
Alternatíva
2 - Inštitúcie sa presťahujú do nového mediálneho komplexu
Riešenie situácie popísané Alternatívou 2 spočíva vo
vybudovaní nového spoločného mediálneho komplexu, ktorý bude slúžiť potrebám
STV a SRo. Táto alternatíva spĺňa všetky požiadavky a nároky, ktoré
boli na ňu kladené v rámci spracovania Rámcovej koncepcie spoločného mediálneho
komplexu pre STV a SRo. Predpokladom je optimalizácia súčasných prevádzkových
nákladov médií, vytvorenie optimálnych podmienok pre výrobu a vysielanie
programov oboch verejnoprávnych médií, spolu s umožnením využitia úspor z
rozsahu a prevádzkových synergií.
Výstavba nového spoločného mediálneho komplexu predpokladá nasledovné:
§
Finančné nároky nového mediálneho komplexu vo výške 4,455 mld. Sk, z čoho celková
stavebná cena predstavuje 3,028 mld. Sk
(investícia do základnej stavebnej ceny vo výške 2,665 mld. Sk) a investície
do nákupu moderných technológií pre potreby vybavenia nového mediálneho
komplexu predstavujú 1,427 mld. Sk;
§
Využitie zdrojov z predaja stávajúceho nehnuteľného majetku
STV na financovanie výstavby nového spoločného mediálneho komplexu;
§
Využitie zdrojov plynúcich z nižších prevádzkových
nákladov. V dlhodobom priemete nárokov na prevádzku nehnuteľností je
nákladová položka na úrovni cca 50% z existujúceho stavu;
§
S ohľadom na unikátne vlastnosti technologických priestorov existujúcej budovy SRo na Mýtnej ul., najmä
koncertného štúdia, zachovanie existujúcej budovy SRo pre kultúrne účely. Vedľa
koncertného štúdia sa odporúča umiestniť do súčasnej budovy SRo aj historické
archívy STV a SRo. Moderné digitálne archívy STV a SRo budú súčasťou nového mediálneho
komplexu.
Dôležitým aspektom nového mediálneho komplexu je aj jeho
stavebné riešenie, vrátane riešenia televíznych a rozhlasových
technológií. Stavebné riešenie mediálneho komplexu uvažuje s využitím
synergických efektov zo spoločného využívania určitých priestorov, samozrejme
pri zohľadnení všetkých aspektov legislatívy SR, týkajúcej sa bezpečnosti a
hospodárskej mobilizácie. Priestory s potenciálom spoločného využitia sú napríklad
technologické priestory budovy, IT infraštruktúra, vstupné priestory,
garáže, komunikačné priestory
a atď. Z detailnej Technickej štúdie projektu ďalej vyplýva, že
zlúčenie dvoch príbuzných mediálnych verejnoprávnych inštitúcií v jednom
ucelenom komplexe je z hľadiska technických, objemových a prevádzkových
nákladov efektívne. Zároveň z hľadiska kvality komunikácie, spoločenského
významu a lokalizácie je takéto riešenie racionálne a z hľadiska technického a
technologického je vybudovanie takéhoto mediálneho komplexu, vybaveného
najnovšími technológiami 21. storočia možno radiť ako progresívny krok. Medzi
očakávané prínosy nového spoločného mediálneho komplexu je možné radiť:
§
Nová budova bude po
technickej a stavebnej stránke spĺňať najnáročnejšie požiadavky moderných
verejnoprávnych médií čo bude mať za následok posilnenie pozície
verejnoprávneho výrobcu a vysielateľa na mediálnom trhu Slovenskej republiky
ako neoddeliteľného prvku duálneho vysielania na Slovensku;
§
Poloha budovy v zóne
Pribinova umožní intenzívnejší kontakt a spoluprácu so Slovenským národným
divadlom a vytvorí predpoklady pre vznik kultúrneho centra v rámci hlavného
mesta SR Bratislavy; Dobrá dopravná infraštruktúra (veľmi dobrá dostupnosť
verejnej dopravy, napojenie na kľúčové dopravné komunikácie);
§
Využitie vzájomných
synergických efektov medzi verejnoprávnymi inštitúciami (STV, SRo) a SND:
□
Synergie plynúce zo
spoločného využívania budovy verejnoprávnymi inštitúciami– nižšie investičné a
prevádzkové náklady;
□
Možnosť synergií
jednotlivých hlavných televíznych a rozhlasových procesov, zároveň
spoločné využívanie technického vybavenia;
□
Vytvorenie podmienok
pre bližšiu spoluprácu a využívanie synergií v oblasti podporných procesov -
centrá zdieľaných služieb (Shared services);
□
Synergie s SND
- Operatívnejšia ponuka umeleckého potenciálu SND pre výrobné a vysielacie
potreby Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu; využitie existujúcich
technických, výrobných a skladových kapacít SND (rekvizity, maskérne,
kostymérne, interiéry pre nakrúcanie programov).
Na druhej strane medzi riziká výstavby nového mediálneho komplexu
možno radiť zložitosť dislokácie technológií SRo a STV do spoločnej budovy
a prípadne problémy spojené so zabezpečením kontinuity a bezproblémovosti výroby
a vysielania.
Celková suma nákladov na vybudovanie nového mediálneho
komplexu predstavuje sumu 4,455 mld. Sk v cenách roku
2008.
Alternatíva 3 – Slovenský rozhlas sa presťahuje do priestorov
STV v Mlynskej doline
Ekonomicky menej výhodná alternatíva v porovnaní
s alternatívou 2. Hlavnými ekonomickými dôvodmi sú na strane výdavkov o
polovicu vyššie prevádzkové náklady, na strane príjmov finančný model neráta so
zapojením príjmov z predaja stávajúceho majetku STV v Bratislave.
V neposlednom rade bol braný do úvahy tiež nefinančný faktor spojený
s rezistenciou SRo v prípade dislokácie do STV v Mlynskej
doline.
3.3
Ekonomické zhodnotenie alternatív
V nasledovnej
tabuľke je sumarizácia výsledkov porovnania Varianty „AS-IS“ a projektu
realizovaného formou PSC. (PSC - Komparátor verejného sektoru predstavuje realizáciu projektu, ktorý je obstaraný verejným (štandardným) spôsobom).
Obe alternatívy sú realizované verejným
sektorom, preto ani v jednej alternatíve nedochádza k prenosu rizík.
Tabuľka 1 Sumarizácia
výsledkov porovnania Varianty „AS-IS“ a projektu realizovaného formou PSC
Variant, hodnoty v tis. Sk |
Nominálna
hodnota |
Diskontovaná
hodnota |
Variant „AS-IS“ |
-14 212 747 |
-7 115 399 |
Realizácia
projektu PSC (bez vyčíslenia ocenenia rizík) |
-10 008 076 |
-5 334 363 |
Rozdiel
(„AS-IS“ vs. PSC) |
4 204 671 |
1 781 036 |
Rozdiel
% (základ = Variant „AS-IS“) |
30% |
25% |
Z vyššie uvedenej tabuľky je zrejmé, že výstavba mediálneho
komplexu je vo finančnom vyjadrení približne o 25% výhodnejšia než
zotrvanie STV a SRo v ich súčasných priestoroch. Okrem toho je potrebné
zdôrazniť, že tieto dva varianty, Varianty „AS-IS“ a projektu
realizovaného formou PSC, nie sú z kvalitatívneho hľadiska porovnateľné,
pretože na konci koncesnej doby bude mať
STV a SRo, pri modeli PSC, resp. PPP, výrazne kvalitnejšiu budovu, resp.
mediálny komplex v porovnaní so súčasnými, aj keď v tom čase,
rekonštruovanými budovami STV a SRo.
Z týchto dôvodov odporúčame alternatívu realizácie projektu mediálneho komplexu a
v ďalšom texte podrobne analyzujeme jej hlavné aspekty.
Rámcová koncepcia spoločného mediálneho komplexu STV
a SRo zohľadňuje analyzované požiadavky a potreby oboch
verejnoprávnych inštitúcii (detailne sú zohľadnené v rámci podrobnej Funkčnej
špecifikácie a Štúdie technického riešenia, ktoré tvoria základ pre tento
materiál, nie sú však jeho súčasťou).
V rámci Funkčnej špecifikácie boli
analyzované nasledujúce oblasti a rozpracovaná projekcia budúceho vývoja
odvetvia na obdobie 5 – 15 rokov predovšetkým v oblasti programovej ponuky
a procesného a funkčného usporiadania verejnoprávnych inštitúcií.
Obrázok 1 Prístup v rámci Funkčnej špecifikácie
Vývoj v oblasti televízneho vysielania
V súčasnosti vysiela STV na dvoch
kanáloch: plnoformátovom STV1, zameranom na väčšinového diváka a menšinovo
zameranom STV2, ktorý pokrýva viacero rôznych programových typov. Súčasné
kanály budú aj v nastávajúcom období dôležitou súčasťou programovej
štruktúry STV, doplnené o tematické kanály, pri ktorých sa ponúka
zameranie na šport a spravodajstvo.
Očakávaný vývoj v horizonte 5-15 rokov predpokladá, že digitalizácia rozhlasového a televízneho vysielania
poskytne technický rámec podporujúci vznik nových kanálov, vďaka riešeniu
problému frekvenčnej nedostatočnosti a zníženia výrobných nákladov. Dôsledkom bude nárast počtu tematických kanálov zameraných na jednotlivé
cieľové skupiny. Nárast počtu vysielaných
kanálov bude mať za následok absolútny nárast objemu vlastnej výroby
a vysielania STV.
Vývoj
v oblasti rozhlasového vysielania
V horizonte 3-5 rokov bude
programová štruktúra SRo vychádzať zo súčasného stavu. Súčasné okruhy
Slovenského rozhlasu sú plnoformátovými
okruhmi, sústreďujúcimi sa na napĺňanie jednotlivých parametrov verejnej služby
(spravodajstvo a informovanosť, kultúra a umenie, pôvodná slovenská
tvorba, regionálne vysielanie,
vysielanie pre národnostné menšiny, mladú generáciu atď.). Nastolený trend
špecializácie a monotematickej orientácie by mal pokračovať
a posilňovať sa aj v dlhšom časovom horizonte s nástupom
digitálnej technológie (T-DAB).
Očakávaný vývoj v horizonte 5-15 rokov predpokladá, že počet programových okruhov SRo a jednotlivé cieľové
skupiny, na ktoré sú tieto okruhy zamerané závisí hlavne od cieľov SRo
a analýzy poslucháčskych preferencií. Je predpoklad, že ďalšie vzniknuté
okruhy budú monotematicky zamerané a budú odrážať preferencie jednotlivých
cieľových skupín, hlavne v oblasti preferencie hudobných štýlov. Zo
sledovania vývojových trendov na Slovensku a v zahraničí zároveň
vyplýva predpoklad navýšenia objemu prvovýroby.
Zhrnutie
Od programovej stratégie STV
a SRo (počet kanálov) sa bude
odvíjať vývoj v nasledovných oblastiach, kľúčových pre dizajn mediálneho
komplexu:
§
Objem vlastnej tvorby;
§
Predpokladaný počet zamestnancov (FTE’s -full time equivalent).
Nasledujúca
tabuľka reflektuje predpokladaný počet FTE’s a objemy vlastnej výroby
v rámci oboch verejnoprávnych vysielateľov:
Tabuľka 2 Predpokladaný počet FTE´s a
predpokladaný objem výroby
Predpokladaný počet FTE’s |
Predpokladaný objem vlastnej tvorby (horizont 3 – 5 rokov) |
||
STV |
900 FTE |
STV (4
kanály) |
11 900 hod./rok |
SRo* |
512 FTE |
SRo (súčasných 7 okruhov) |
43 200 hod./rok |
Rezerva
(napr. TASR) |
188 FTE |
|
|
Celkom |
1 600 FTE |
|
|
* Počet FTE’s nezahŕňa členov Orchestra
slovenského rozhlasu, ktorí by pôsobili v súčasnej budove SRo
Predpokladaný počet FTE’s
Predpokladaný priemerný celkový
počet FTE´s na ktorý bude nový mediálny komplex dimenzovaný je 1600 FTE´s.
V prípade STV predpokladáme v časovom
horizonte 5 rokov nárast počtu FTE’s v oblasti jednotlivých výrobných
a vysielacích útvarov v dôsledku zvýšenia vlastnej výroby a
vysielania. Toto navýšenie bude pozitívne eliminované vplyvom využívania nových
technológií a optimalizácie procesov.
V prípade SRo predpokladáme v časovom
horizonte 5 rokov mierne zníženie počtu FTE’s v podpornej oblasti
v dôsledku synergií zo zdieľania podporných činností oboch verejnoprávnych
inštitúcií.
Predpokladaný objem vlastnej tvorby a výroby
V prípade STV predpokladáme v časovom
horizonte 5 rokov nárast vlastnej výroby a vysielania spôsobený jednak
spustením nových televíznych kanálov a zároveň prebiehajúcim trendom
verejnoprávnych vysielateľov v oblasti navyšovania vlastnej výroby a
vysielania. Predpokladaný objem vlastnej
tvorby STV v horizonte 3-5 rokov je 11 900 hodín ročne.
V prípade
SRo predpokladáme v časovom
horizonte 5 rokov 10% nárast v oblasti vlastnej výroby
a vysielania s možnosťou ďalšieho rastu po zavedení T-DAB. Predpokladaný objem vlastnej tvorby SRo v horizonte 3-5
rokov je 43 200 hodín ročne.
.
4.2
Technická definícia mediálneho komplexu
Podrobné riešenie, popisy technológií, využitie a
charakter priestorov sú detailne popísané v Štúdii technického riešenia, v
ktorej boli v rámci rozhlasovej a televíznej technológie analyzované
východiská technologického riešenia, požiadavky televíznej a rozhlasovej
výroby a vysielania, spoločná technológia
a synergie, predpokladaný rozpočet a bolo popísané zvolené
technologické riešenie. V rámci stavebného riešenia boli analyzované
stavebné a prevádzkové náklady mediálneho komplexu, urbanistické riešenie
(lokalita a umiestnenie) a bolo popísané zvolené stavebné riešenie,
vrátane plošných a objemových údajov, architektúry, atď. (viď obrázok 3).
Obrázok 2 Prístup v rámci Technickej štúdie
Umiestnenie mediálneho komplexu sa navrhuje na
Landererovej ulici, v ťažisku novo sa tvoriaceho celomestského
a regionálneho centra Bratislavy. Jedná sa o priestor, ktorý je
súčasťou ľavobrežnej časti Dunaja, ktorá sa v súčasnosti začala prudko
stavebne rozvíjať. Z hľadiska významu lokality sa jedná o pozemky
s najvyššou mestskou urbanitou.
Pozemok vo vlastníctve MK SR je rovinný, má tvar
obdĺžnika, svojou dlhšou stranou je orientovaný do Landererovej ulice. Dopravne
je veľmi dobre prístupný zo všetkých strán. Podmieňujúcim faktorom pri tvorbe
zastavovacej koncepcie je bezprostredné susedstvo s novou budovou
Slovenského národného divadla.
Cieľom projektu je posúdenie vybudovania jednotného
kompaktného prevádzkového celku pozostávajúceho z priestorov a zariadení
mediálneho komplexu - verejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie, na
vybranom pozemku. Budova bude navrhnutá, postavená, financovaná a prevádzkovaná
vybraným súkromným partnerom počas vopred určenej doby.
Nový mediálny komplex STV a SRo vychádza z potreby
optimalizovať prevádzku médií v druhej dekáde tohto storočia. Technológia
televíznej a rozhlasovej výroby a vysielania postupne konverguje k
technologicky veľmi podobnému riešeniu v rámci digitálnej multimediálnej
platformy. Prevádzka hlavných technológií bude založená na virtuálnej
digitálnej platforme, ktorá modeluje priebehy jednotlivých signálov v prostredí
informačných sietí.
Hlavné technické prvky zvoleného technologického riešenia
pre televíznu výrobu a vysielanie sú:
§
Úplná HD kvalita;
§
Digitálne
spracovanie materiálov v podobe dátových súborov - „File based Operations“ (FBO);
§
Digitálne šírenie
vysielaných signálov (DVB-T).
Hlavné technické prvky zvoleného technologického riešenia
pre rozhlasovú výrobu a vysielanie sú:
§
Digitálne prepojenie
na báze protokolu Audio over IP;
§
Digitálne
spracovanie materiálov v podobe dátových súborov - „File based Operations“ (FBO);
§
Digitálne šírenie
vysielaných signálov.
Štúdia technického riešenia preukázala najmä nasledujúce
závery:
§
Technologické
a stavebné riešenie mediálneho komplexu naplnia v rámci možností
budúce potreby STV a SRo so zameraním sa na vytvorenie podmienok pre
rozvoj vlastnej televíznej a rozhlasovej tvorby;
§
Dispozičné riešenie
vybrané a schválené Riadiacim výborom projektu a MK SR je technicky
realizovateľné;
§
Projekt mediálneho
komplexu je navrhnutý na úrovni súčasných európskych štandardov úplne
porovnateľných s novo budovanými zariadeniami obdobného typu v EU;
§
Detailné technické
riešenie projektu je navrhnuté v súlade s najlepšou praxou a očakávaným vývojom
technológií;
§
Zo stavebného
hľadiska je plošne, objemovo aj kapacitne výstavba mediálneho komplexu
racionálnym riešením, ktoré plne nahradí existujúce budovy STV a SRo po stránke
priestorovej;
§
V dlhodobom
priemete nárokov na prevádzku nehnuteľností je nákladová položka na úrovni cca
50% z existujúceho stavu. Ako pridaná hodnota k dnešnému stavu je
nová úroveň technologického vybavenia, ktoré bude spĺňať najmodernejšie nároky
na televíznu a rozhlasovú výrobu a vysielanie;
§
Uvažovaný pozemok je
z hľadiska výstavby a priestorového riešenia dostačujúci;
§
V uvažovanej
lokalite je možné vybudovať potrebné prípojky médií.
Vybudovanie mediálneho komplexu spočíva v príprave územia
a vo vybudovaní výrobnej a administratívnej polyfunkčnej budovy, parkovacích
priestorov, vnútornej komunikácie a ďalej vo vybavení mediálneho komplexu
technológiou televíznej a rozhlasovej výroby a vysielania.
Súčasťou Štúdie technického riešenia bolo tiež
spracovanie referenčného prednávrhu stavby, dispozičného a prevádzkového
riešenia. Referenčný návrh bude k dispozícii vybranému súkromnému
partnerovi. Konkrétne architektonické návrhy a návrhy dispozičných riešení budú
súčasťou ponúk súkromných partnerov. Základné obmedzenia dané územným
rozhodnutím by mali byť súkromným partnerom dodržané. V opačnom prípade
budú dodatočné náklady a predĺženia súvisiace so zmenou územného rozhodnutia
hradené vybraným súkromným partnerom. V prípade, že dôjde k zámernej
zmene územného rozhodnutia musí byť taká zmena jasne zdôvodnená adekvátnym
zvýšením hodnoty za peniaze Zadávateľa.
Zámerom projektu je navrhnutým riešením umožniť
vytvorenie podmienok, ktoré maximálne hospodárne a flexibilne nastavia výstavbu
a hlavne prevádzkový charakter zariadenia tak, aby výberové konanie na súkromného
partnera mohlo docieliť pre Zadávateľa dosiahnutie maximálnej hodnoty za
peniaze. To všetko za predpokladu optimalizácie prevádzkových nákladov - teda
dosiahnutia hospodárnej prevádzky.
4.2.1 Technologické
riešenie televíznej a rozhlasovej výroby a vysielania
4.2.1.1
Hlavné princípy a ciele technologického riešenia
Princípy technologického riešenia sú nasledovné:
§
Najlepšia možná
technická kvalita;
§
Efektívny tok
operácií;
§
Synergie medzi
televíznymi a rozhlasovými operáciami;
§
Prispôsobenie
očakávaným budúcim nárokom.
Cieľom projektu mediálneho komplexu STV a SRo bude vytvoriť systém, ktorý:
§
Je moderný, využíva najnovšie metódy
a efektívne technologické štandardy, zohľadňujúc vývoj na trhu;
§
Je rozšíriteľný tak
po kvantitatívnej, ako aj po kvalitatívnej stránke a to hospodárnym
spôsobom;
§
Má svoju stabilnú
hodnotu;
§
Má najlepší pomer
cena/kvalita;
§
Je realizovateľný;
§
Môže byť ovládaný
automaticky, minimalizujúc nutnosť ľudského zásahu;
§
Korešponduje so
zahraničnými technologickými a produkčnými normami z oblasti
televízneho a rozhlasového vysielania;
§
Jeho prevádzka je
efektívna a údržba jednoduchá;
§
Mal by byť
homogénny, a preto je tvorený komponentmi od čo najmenšieho počtu
výrobcov.
4.2.1.2
Technologické riešenie televíznej výroby
a vysielania
Riešenie vychádza z poznatkov
ako sa v súčasnosti budujú moderné televízie a z vízie
technologických možností a potrieb v dobe realizácie predmetu tejto
štúdie, teda v horizonte rokov 2012 až 2013.
Vychádzame teda z predpokladu, že celá televízna
výroba v tomto mediálnom komplexe bude (a to aj na základe odporúčaní EBU)
realizovaná vo vysokom rozlíšení, HD 1080 p/50. Uvažujeme s vyšším počtom
vysielaných kanálov ako v súčasnosti, technologické riešenie predpokladá
vybudovanie šiestich vysielacích pracovísk, pričom nosným pilierom distribučných
trás bude digitálna terestriálna sieť, ktorá by v tomto čase mala byť
(minimálne pre potreby STV) dobudovaná. Technologické riešenie je samozrejme
nastavené tak, aby celý výrobný proces prebiehal v bezpáskovom prostredí,
použitie tradičných strojov televízneho magnetického záznamu a ich médií
sa obmedzí len na prepis a digitalizáciu materiálov z archívu, resp.
vo výnimočných prípadoch. Štúdia predpokladá vybudovanie nového, plne
digitálneho a automatizovaného archívu.
Chrbticou celého technologického systému je vyspelá,
rýchla počítačová sieť (10GBit/s) ktorá zabezpečuje transport a transfer
materiálov v paketoch v súborovej podobe medzi rekordovacími,
produkčnými a vysielacími servermi, ako aj z a do archívu,
výmenu grafických materiálov a v rámci postprodukcie prenos medzi
produkčným serverom a nelineárnymi strihovými pracoviskami
a pracoviskami zvukovej výroby.
Distribúciu signálov v natívnej podobe zabezpečuje
centrálny, plne redundantný HD-SD SDI (3GHz) router (možnosť aj čiastočnej
decentralizácie na menší počet dedikovaných routerov) umožňujúci vzájomné
prepojenie prakticky všetkých zariadení na úrovni nekomprimovaného videa s
embedovaným audiom.
Prvotná výroba je sústredená v štúdiách vybavených
kompletne od kamier cez obrazový switcher až po recording technológiou HD.
Pripúšťame aj možnosť virtuálneho štúdia, je však na zváženie nakoľko efektívne
ho dokáže STV využívať. Spravodajské štúdia sú vybavené robotickými hlavami.
Súčasťou modernej verejnoprávnej televízie je aj kvalitný
webový portál, IP TV a interaktivita.
Štúdia predpokladá centrálnu lokalizáciu úplnej väčšiny
technológie, zálohové napájanie energiou a chladenie, so všetkými
atribútmi a požiadavkami, ktoré sa dnes bežne aplikujú pri výstavbe
moderných serverovní s 24 hodinovou prevádzkou 365 dní do roka. Súčasťou
technológie je aj satelitný park a celá infraštruktúra zabezpečujúca
akvizíciu materiálov z externého prostredia a odovzdávanie vlastného
signálu distribučným operátorom.
4.2.1.3 Technologické
riešenie rozhlasovej výroby a vysielania
Technologické riešenie rozhlasovej výroby
a vysielania je postavené na digitálnej technológii, ktorá bude umožňovať
kompatibilné formátové spracovanie bez ohľadu na to, kde vznikol primárny
záznam. Používanie spoločnej hostujúcej platformy umožní produkovať zvukové
diela tam, kde je to z hľadiska technologickej platformy optimálne. Migrácia
zvukových súborov a všetkých sprievodných súborov (sessions) pozdĺž
technologického reťazca umožní plynulú zvukovú výrobu, špecializované
prostredie ale zároveň aj vysokú mieru redundancie technických prostriedkov.
Zvuková prvovýroba, ktorá kladie najvyššie požiadavky na
priestorovú akustiku, bude v oblasti vzniku záznamov primárnej zvukovej
suroviny využívať špecializované prostredie pre záznam a následne univerzálne
prostredie pre spracovanie. Akustické riešenie réžií zvukovej prvovýroby bude
musieť byť unifikované, aby akustické podmienky pri prenose spracovania z
jedného pracoviska na druhé dávali tvorivému kolektívu rovnaké akustické
posluchové podmienky.
Infraštruktúra mediálneho komplexu prinesie najviac
synergií pri prevádzkovaní oboch inštitúcií. Transportné kapacity IT
prostredia, ktoré vyhovujú náročným požiadavkám videoaplikácií, bez problémov
naplnia potreby SRo. Už súčasné prenosové kapacity s rezervou spĺňajú v oblasti
rozhlasových technológií beh procesov v reálnom čase (audio over IP.) Tak sa
stáva infraštruktúra presunu zvukových súborov ako aj modulačné spoje a
prepoje, jednotnou platformou nad IT sieťou. Táto skutočnosť dramaticky znižuje
náklady na kabeláže v rámci multimediálneho komplexu. Optické a metalické
dátové spoje z hľadiska masovosti nasadenia a sériovosti výroby jednotlivých
komponentov posunuli profesionálnu zvukovú techniku do cenovo dostupnej
hladiny. Fenomén sériovosti umožní podstatne rýchlejšiu obnovu technologických
celkov a spôsobí využívanie technológií skôr ako dosiahnu morálne zastaranie.
4.2.1.4
Spoločná
technológia a synergie
Konvergencie platforiem do spoločnej multimediálnej
platformy v budúcnosti ukážu, že technológie používané v oboch inštitúciách
budú v modularite riešiť projekty naprieč platformami. Podiel zdieľaných
činností v jednotlivých funkčných oblastiach je uvedený
v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 3 Podiel zdieľaných činností
Oblasť |
Možnosti zdieľania technológie |
Akvizícia spravodajských
materiálov |
70
až 80% |
Načítanie a ukladanie
materiálu |
80
až 90% |
Zvuková výroba |
10
až 20% |
Digitalizácia a formátová
konverzia |
40
až 50% |
Prenosy |
40
až 50% |
Distribúcia a
kontrola signálov |
30
až 40% |
Monitoring distribučných
tras |
30
až 40% |
Príjem a odovzdávanie
signálov z rôznych zdrojov (Externá konektivita) |
70
až 80% |
Dohľad nad centrálnou
technologickou miestnosťou (Serverovňa) |
100% |
Servis |
50
až 60% |
Operatívna archivácia(HDD
Storage |
80
až 90% |
Dlhodobá digitálna archivácia
(Cart storage) |
80
až 90% |
Archivácia dátových médií |
50
až 60% |
Archivácia páskových médií |
50
až 60% |
Podrobné stavebné riešenie je rozpracované v Štúdii
technického riešenia.
V rámci Štúdie technického riešenia boli overené
objemové a kapacitné požiadavky na mediálny komplex konkrétnym prednávrhom
stavby a dispozično-prevádzková schéma bola overená na konkrétnom
stavebnom pozemku.
Pri návrhu základného usporiadania rozhodujúcich funkcií
bolo postupované tak, že celý komplex požadovaných funkcií, ktoré je potrebné
v objekte umiestniť bol rozdelený do niekoľkých základných prevádzkovo
súvisiacich celkov a to:
§
administratívna
časť;
§
štúdiová časť;
§
obslužná časť.
Objemové a funkčné požiadavky STV a SRo boli
spracované na základe podkladov a vstupov od oboch inštitúcií. Základné
usporiadanie jednotlivých celkov bolo plošne overené v 2D modely
a priestorové usporiadanie bolo overené v 3D modely, čo je
dokumentované graficky.
Súčasne s návrhom základného objemu stavby
a jej vnútorného usporiadania bolo navrhnuté aj umiestnenie stavby do
konkrétneho stavebného pozemku na Landererovej ulici vrátane výškového overenia
a na návrhu napojenia objektu na okolité priestorové a dopravné súvislosti.
Na základe prednávrhu stavby boli špecifikované základné
parametre stavby ako sú:
§
parametre
prevádzkové – v členení na parametre konštrukčné, technické
stavebno-fyzikálne, technologické a bezpečnostné;
§
parametre kapacitné
– v členení na technické, plošné a objemové údaje;
§
parametre cenové -
v členení na ceny stavebnej realizácie a obstaranie stavby;
§
parametre
energetické – v členení na nároky na spotrebu energií a médií;
§
parametre
prevádzkové – v členení na náklady energetické, prevádzkové, režijné,
údržbu a opravy, vrátane porovnania s jestvujúcim stavom oboch
inštitúcií;
§
časový plán vývoja
prevádzkových nákladov a reinvestícií po dobu 25 rokov;
§
časový plán prípravy
a realizácie stavby;
§
orientačný Cash Flow
prípravy a realizácie investície.
Lokalita sa nachádza v Bratislave, v ťažisku novo sa
tvoriaceho celomestského a regionálneho centra Bratislavy. Jedná sa
o priestor, ktorý je súčasťou ľavobrežnej časti Dunaja, ktorá sa
v súčasnosti začala prudko stavebne rozvíjať. Z hľadiska významu
lokality sa jedná o pozemky s najvyššou mestskou urbanitou.
Obrázok
3 Katastrálna snímka pozemku (p.č. 9155/15 – 9155/20
vyznačené na červeno) na ktorom bude stavba umiestnená.
Okolie stavebného pozemku je vymedzené:
§
z južnej strany
budovou Slovenského národného divadla, a komplexom Eurovea;
§
z východnej
strany novobudovaným komplexom výškových budov Panorama City, na Čulenovej
ulici;
§
zo severnej strany
stavebným blokom Bottova- Továrenská, kde sa predpokladá výstavba ďalších
výškových budov;
§
zo západnej strany
budovou poisťovne Allianz.
Z hľadiska urbanistického je Landererova ulica novou
ideovo-priestorovou osou nového Bratislavského centra. Umiestnenie mediálneho
komplexu v danej lokalite ako funkcie celoslovenského významu je vhodné.
Mediálny komplex sa stane súčasťou obrazu nového bratislavského centra.
Na nasledujúcom obrázku je ukážka vizualizácie umiestenia
mediálneho komplexu vo zvolenej lokalite:
Obrázok
4 Vizualizácia umiestenia mediálneho komplexu
4.2.2.2
Základná prevádzková koncepcia
Štúdiová časť
Štúdiová časť tvorí priestorový základ budovy a teda
podstatným spôsobom ovplyvňuje usporiadanie objektu ako celku. Určujúce sú
požiadavky na prevýšenie priestorov štúdií oproti bežným konštrukčným výškam,
požiadavky na stavebno-technickú a konštrukčnú oddelenosť štúdií od
ostatných priestorov budovy /dom v dome/ a požiadavky na umiestnenie
náročných technológií rozhlasu a televízie.
Administratívna
časť
Administratíva by mala byť lokalizovaná do dvoch polôh.
V 2.-5. nadzemnom podlaží na obvod budovy, čím sa vytvára stavebný
izolačný priestor voči štúdiám hlavne zo strany Landererovej ulice. V
6.-8. nadzemnom podlaží celoplošne kde sú lokalizované hlavne administratívne
pracoviská a pracoviská súvisiace s vedením a riadením
prevádzky. Na najvyššom podlaží sa využíva možnosť horného presvetlenia, kde
budú lokalizované nadstavbové a reprezentačné priestory mediálneho
komplexu.
Zásobovanie a
garážovanie
Dimenzovanie a priestorové usporiadanie
zásobovacieho traktu je navrhnuté tak, aby bola zabezpečená bezkolízna obsluha
ako vlastnej budovy, tak aj susediacej budovy Slovenského národného divadla
Limitujúcim prvkom je príjazd a odstavovanie veľkých
nákladných vozidiel kategórie N3 a N2. V prízemí sú vytvorené
garážové priestory ako v časti STV pre 9 veľkých nákladných vozidiel a
v časti SRo pre 4 veľké nákladné vozidlá. Garážové priestory sú priamo
prístupné z bočných obslužných komunikácií.
Zásobovanie menšími vozidlami ako sú vozidlá kategórie
N1, M1 a OA je ako z prízemia tak aj z prvého suterénu.
Parkovanie
vozidiel
Parkovanie vozidiel v prízemí bude možné hlavne pre
služobné vozidlá Bude časovo obmedzené riadeným systémom. Odstavovanie vozidiel
kategórie N1 a M1 a OA bude ťažiskovo v podzemí.
V podzemí je umiestnené hlavne parkovanie osobných
motorových vozidiel ako služobných tak aj zamestnaneckých.
Navrhnutých je päť podzemných úrovní. Vjazd a výjazd
v podzemí je riešený formou dvoch priamych rámp s vnútorným okruhom.
V prvom podzemnom podlaží je cca 150 miest určených na odstavovanie
služobných vozidiel. a v ostatných štyroch podlažiach je navrhnuté
parkovanie osobných motorových vozidiel zamestnancov a návštevníkov.
Vzhľadom na časové rozloženie prevádzky objektu sa dá
predpokladať útlm zaťaženia parkovania vo večerných hodinách, čo môže byť
využité pre návštevníkov Slovenského národného divadla.
Technické
zariadenia budovy
Z hľadiska priestorového sa jedná hlavne
o sústavu strojovní a a zariadení technického vybavenia stavby,
riešeného v rámci stavebnej časti. Jedná sa najmä o strojovne
vzduchotechniky, chladenia, kúrenia, slaboprúdových zariadení a pod.
Lokalizované sú do troch hlavných polôh a to do prvého suterénu, do polôh
v priamej väzbe na štúdiá a do polôh strešných podlaží, podľa potreby,
vždy vo väzbách na miesta spotreby.
Technologické
zariadenia
Z hľadiska technologického vybavenia je potrebné
predpokladať vybavenie objektu v duchu najnovších trendov 21. storočia.
Jedná sa hlavne o stanovenie perspektívnej miery štandardu technickej
úrovne zabudovaných technologických zariadení.
Základným jadrom technologického systému mediálneho
komplexu je hlavná serverovňa s centrálnym velínom. Riadiaci komplex je
umiestnený v ťažisku štúdiového traktu na 4.a 5. NP ako spoločné
zariadenie STV a SRo. V nadväznosti na serverovňu, na 5. NP je
lokalizovaný archív spravodajský a archív produkčný. Hlavné archívne
priestory je možné diferencovať pre STV a SRo.
Ostatné technologické zariadení týkajúce jednotlivých
výrobných pracovísk sú v priamej nadväznosti na jednotlivé pracoviská.
Lokalizácia je riešená diferencovane podľa príslušnosti k jednotlivým
priestorom a technologickým celkom.
4.2.2.3
Prevádzkové riešenie budovy
Kapacitné údaje
Zastavaná plocha všetkých podlaží
Podlahová plocha všetkých podlaží
Obstavaný priestor
Počet stálych pracovných miest v administratíve 1 600
Počet nadzemných podlaží 9
Počet podzemných podlaží 5
Počet pakovacích státí 1020
Počet miest v stravovacích zariadeniach 400
Plocha obchodov a služieb
Ročná potreba tepla 9
700 MWh/rok
Ročná potreba elektrickej energia 6 100 MWh/rok
4.2.3 Investičné
výdavky a prevádzkové náklady projektu
4.2.3.1
Investičné výdavky
Pre účely finančného modelu projektu boli investičné
výdavky definované ako celkové výdavky na prípravu výstavby a samotnú výstavbu
areálu mediálneho komplexu a celkové výdavky na obstaranie technológií
rozhlasovej a televíznej výroby a vysielania (technológie mediálneho komplexu).
Výdavky na výstavbu zahŕňajú stavebné úpravy a stavebné
práce, investície spojené s výstavbou prípojok a inštalácií (silnoprúd,
slaboprúd, plyn, voda, kanalizácia, systémy vykurovania a vzduchotechniky),
vybavenie interiérov nábytkom a technológiami, vrátane súvisiacich služieb.
Všetky investičné výdavky obsiahnuté v tejto kapitole sú uvedené bez DPH.
Požiadavky na stavebnú časť (výmery, kapacity a
štandardy) a požiadavky na technologickú časť (rozhlasové a televízne
technológie) boli prevzaté zo Štúdie technického riešenia.
Investičné výdavky boli detailne vyčíslené v Štúdii
technického riešenia.
Hodnota investičných
výdavkov stavebnej časti projektu je vyčíslená vo výške 3 028 733 000 Sk.
Hodnota investičných
výdavkov technologickej časti projektu je vyčíslená vo výške 1 427 100 000 Sk.
Investície technologickej časti
Nasledujúca tabuľka obsahuje investičné výdavky na
technológie rozhlasovej a televíznej výroby a vysielania (uvedené
v cenách roku 2008).
Podrobný
odhad investičných výdavkov televíznej a rozhlasovej technológie je uvedený v
Štúdii technického riešenia.
Tabuľka 4 Celkové investičné výdavky v oblasti televíznej a
rozhlasovej technológie
Výdavky na televízne a rozhlasové technológie |
Cena Sk |
Televízne
technológie |
1 149 100 000 |
Rozhlasové
technológie |
278 000 000 |
Spolu |
1 427 100 000 |
Investície stavebnej
časti
Nasledujúca tabuľka obsahuje investičné výdavky na
výstavbu areálu mediálneho komplexu v členení na jednotlivé prevádzkové
časti (uvedené v cenách roku 2008). Podrobný odhad investičných výdavkov stavebnej časti je uvedený v Štúdii
technického riešenia.
Tabuľka 5 Investičné výdavky areálu mediálneho
komplexu
Rekapitulácia základnej stavebnej ceny |
Staveb.c.bez DPH |
Podiely |
Sk |
% |
|
Stavebná časť - nadzemie |
1 126 364 000 |
42,27% |
Výrobná časť - nadzemie |
507 997 000 |
19,06% |
Interiér - nadzemie |
294 972 000 |
11,07% |
Stavebná časť - podzemie |
647 360 000 |
24,29% |
Vonkajšky |
88 000 000 |
3,30% |
Spolu |
2 664 693 000 |
100,00% |
Nižšie uvedená tabuľka obsahuje rozpočtované investičné
výdavky na prípravu stavby a potrebnú infraštruktúru a technické zabezpečenie
mediálneho komplexu.
Tabuľka 6 Investičné výdavky na prípravu stavby
a infraštruktúru
Výdavky na prípravu stavby |
Staveb.c.bez DPH |
Sk |
|
Obstaranie stavby |
353 382 048 |
Príprava územia |
7 994 079 |
Prieskumné práce |
2 664 693 |
Spolu |
364 040 820 |
Porovnanie PSC a PPP
Pri konštrukcii finančného modelu pre účely porovnania
ekonomickej výhodnosti zapojenia súkromného partnera do výstavby a prevádzky
mediálneho komplexu sa vychádzalo z jednotného technického zadania
definovaného v Štúdii technického riešenia. Pre zachovanie porovnateľnosti
variantov bol uvažovaný zhodný rozsah a kvalita mediálneho komplexu, či už bude
postavený verejným sektorom alebo súkromným partnerom. Na základe tohto
predpokladu budú investičné výdavky u oboch uvažovaných variantov zhodné, lebo
verejný sektor aj súkromný partner budú musieť realizovať rovnakú stavbu za
trhovú cenu. Celková hodnota investičných výdavkov porovnávaných variantov sa
bude líšiť o riziká spojené s výstavbou a schopnosťou investora riadiť
výdavky a termíny výstavby.
4.2.3.2
Náklady
životného cyklu, náklady na obnovu a reinvestície
Pre analytické účely projektu boli uvažované náklady
životného cyklu objektov ako celkové náklady spojené s nutnou obnovou
stálych aktív, ktoré v projekte vzniknú po celú dobu jeho trvania.
Náklady životného cyklu technológií
Pri tvorbe plánu
životného cyklu televíznych a rozhlasových technológií bolo uvažované
s diferencovaným investičným obnovovaním podľa povahy jednotlivých
technológií. Doba počas ktorej je uvažované s obnovovaním je uvažovaná na 10 rokov s cieľom
odovzdania technológie v obnovenom a prevádzky schopnom stave.
Podrobný odhad obnovovacích nákladov televíznej a rozhlasovej technológie je uvedený v Štúdii technického
riešenia.
Na zabezpečenie
obnovy technológií v novom mediálnom komplexe sú potrebné v období
10 rokov obnovovacie náklady
v hodnote 1 428 240 000 Sk. (na televízne technológie 1 133 340 000 Sk a na rozhlasové technológie 294 900 000 Sk).
Obnovovacie
náklady sú uvedené v cenách roku 2008 a nie sú indexované.
Niektoré
konštrukčné prvky strácajú opotrebovaním svoju technickú funkciu, spoľahlivosť
a kvalitu. Z hľadiska životnosti je možné konštrukčné prvky rozdeliť na prvky
krátkodobé a dlhodobé. Obvykle sa za dlhodobé označujú konštrukcie, ktoré
stavbu ako celok charakterizujú a od ktorých priamo závisí technická životnosť
stavby. Patria medzi ne: konštrukcia základov, zvislé a vodorovné nosné
konštrukcie, schodiská, konštrukcia strechy – krov bez strešnej krytiny.
S ohľadom na predpokladanú dĺžku trvania projektu nebudú mať náklady na
obnovu prvkov dlhodobej životnosti veľký význam, pretože životnosť
projektovaných dlhodobých prvkov je dlhšia než plánovaná doba prevádzkovej fázy
projektu (25 rokov).
Uvažované
náklady životného cyklu projektu sú tvorené predovšetkým nákladmi na nutnú
obnovu prvkov krátkodobej životnosti, t.j. všetkými konštrukciami a systémami,
u ktorých sa predpokladá, že sa budú počas dobu trvania projektu aspoň 1x
obnovovať. Opotrebovanie konštrukčných prvkov závisí na kvalite jednotlivých
prvkov, spôsobe využívania budovy, na rozsahu technickej starostlivosti a v
neposlednom rade na klimatických podmienkach.
Vlastník, alebo
operátor budovy musí vykonávať pravidelné periodické prehliadky, opravy, údržbu
a revízie stavu stavebných konštrukcií a konštrukčných prvkov. Určujúcim
faktorom je tak požadovaný rozsah a kvalita údržby budovy. Na celkovú výšku
nákladov životného cyklu má tiež vplyv zmena požiadaviek na stavbu a na jej
technické vybavenie, s ohľadom na zvyšujúce sa požiadavky na štandardy
využívania.
Časové intervaly
výmeny jednotlivých konštrukčných prvkov objektu boli stanovené na základe
obvyklých garancií a odporučených termínov opráv, ktoré predpisujú výrobcovia
použitého stavebného materiálu a vybavení. Pri systémoch u ktorých neboli
predpísané odporučené intervaly životnosti opráv, boli intervaly reinvestícií
stanovené na základe skúseností s obdobnými projektmi.
Pre účely tejto
analýzy boli pri každom objekte stanovené náklady a intervaly opráv a obnovy a
údržby bežných stavebných prvkov, výrobnej časti, interiéru a podzemnej časti.
Na zabezpečenie
obnovy stavebných prvkov v novom mediálnom komplexe
sú potrebné v období 25 rokov
obnovovacie náklady v hodnote 862
930 000 Sk (obnovovacie náklady sú uvedené v cenách roku 2008
a nie sú indexované).
Pri konštrukcii
finančného modelu pre účely porovnania ekonomickej výhodnosti zapojenia
súkromného partnera do výstavby a prevádzky mediálneho komplexu bol vytvorený
základný predpoklad zachovania hodnoty stálych aktív po celú dobu trvania
projektu. Pre zachovanie porovnateľnosti variantov bola uvažovaná zhodná
povinnosť vlastníka aj operátora, realizovať údržbu, opravy a reinvestície tak,
aby na konci uvažovanej dĺžky existencie projektu (28 rokov) bola zachovaná
substančná hodnota stálych aktív. Na základe tohto predpokladu sa budú náklady
životného cyklu približovať pri oboch uvažovaných variantoch, lebo vlastník aj
operátor budú musieť zrealizovať rovnaké opravy a reinvestície. V rámci
finančného modelu projektu sú náklady životného cyklu kalkulované pre variantu
PSC aj PPP ako zhodné.
4.2.3.3
Prevádzkové náklady
Prevádzkové náklady tvoria tie náklady a výdavky, ktoré
priamo súvisia so zabezpečením prevádzky a chodu zvažovaného projektu.
Pri projekcii nákladov na prevádzku televíznej a
rozhlasovej technológie bolo vychádzané z navrhovaného riešenia, kde ceny
boli odhadnuté podľa porovnateľných už prevádzkovaných technológií.
Na zabezpečenie prevádzky technológií v novom mediálnom komplexe sú potrebné ročne priemerné
náklady v hodnote 45 960 000 Sk. (na televízne technológie 37 620 000 Sk a na
rozhlasové technológie 8 340 000).
Podrobný
odhad prevádzkových
nákladov televíznej a rozhlasovej
technológie je uvedený
v Štúdii technického riešenia (prevádzkové
náklady sú uvedené v cenách roku 2008 a nie sú indexované).
Pri hodnotení možností zvýšenia efektívnosti mediálneho
komplexu zapojením súkromného partnera projektu boli starostlivo hodnotené
všetky činnosti vykonávané súkromným partnerom. Na základe skúseností
s obdobnými projektmi sme predpokladali, že prevádzkové náklady
v oblasti televíznych technológií je možné znížiť v priemere až o 20
% v technologických oblastiach.
Pri projekcii
nákladov na prevádzku sa vychádzalo z navrhovaného riešenia, kde ceny boli
odhadnuté podľa porovnateľných už prevádzkovaných objektov.
Jedná sa
o odhady, ktoré sú vypočítané za použitia predpokladaných spotrieb podľa
navrhovaných parametrov a pomerných ukazovateľov na vybrané merné jednotky. Do
úvahy boli brané aj dostupné údaje o súčasných nákladoch STV a SRo na
vybrané položky.
Na zabezpečenie
prevádzky a údržby stavebnej časti v novom mediálnom komplexe
sú potrebné ročne priemerné náklady v hodnote 91 408 000 Sk. (na prevádzku 85 000 000 Sk a na údržbu 6 408 000 Sk).
Podrobný odhad prevádzkových nákladov stavebnej časti je
uvedený v Štúdii technického riešenia (prevádzkové náklady sú uvedené v cenách roku 2008
a nie sú indexované).
4.2.4 Výnosová
štruktúra projektu
Výnosy projektu rátajú s predpokladaným výnosom z predaja
existujúceho nehnuteľného majetku STV (budova a pozemky) v Bratislave
a využitím takto získaných peňažných prostriedkov na financovanie
stavebnej časti projektu.
Predpokladá sa, že po presťahovaní sa STV a SRo do
mediálneho komplexu prejde na základe plánovanej legislatívnej úpravy
existujúci nepotrebný nehnuteľný majetok STV a SRo na štát (do správy MK
SR). MK SR zrealizuje predaj nepotrebného nehnuteľného majetku po STV. Majetok
SRo bude využitý pre kultúrne účely. MK SR poskytne STV a SRo účelovú dotáciu
na úhradu mimoriadnej splátky za prenájom mediálneho komplexu. STV a SRo
zaplatí mimoriadnu splátku za prenájom mediálneho komplexu.
Pre účely tejto štúdie predpokladáme, že čistý výnos z
predaja nepotrebného majetku STV bude 1 000 000 000 Sk
v bežných cenách predpokladaného roku realizácie predaja (2015).
4.2.5 Investičné
výdavky a prevádzkové náklady Alternatívy 1 - Inštitúcie zostanú v
súčasných budovách (AS-IS)
Pre porovnanie sme v našej štúdii pracovali
aj s alternatívou pri ktorej ostanú STV a SRo
v existujúcich budovách a zrealizujú ich rekonštrukciu
a modernizáciu. Pre porovnanie sme stanovili investičné výdavky,
prevádzkové náklady a reinvestície.
4.2.5.1 Predpokladané
výdavky modernizácie budov STV a SRo
Objekty, v ktorých v dnešnej dobe pôsobia
verejnoprávne inštitúcie STV a SRo boli postavené pred 33 rokmi (výšková budova
STV v Mlynskej doline) resp. 23 rokmi (Rozhlasové stredisko
Bratislava, tzv. „Pyramída“).
V prípade oboch areálov v poslednom období z dôvodu nedostatku
financií neboli uskutočnené zásadné investície do komplexnej rekonštrukcie
alebo modernizácie stavieb.
Väčšina investícií v minulosti bola spojená skôr
s požiadavkami na úpravy pre potrebu inštalácie moderných technológií.
Trvalým následkom nedostatku financií na investície do modernizácie budov je
morálna zastaranosť a nehospodárna prevádzka objektov z hľadiska ich
dispozičného riešenia a s nimi súvisiaca energetická náročnosť.
V prípade ďalšieho zotrvania inštitúcií vo svojich
pôvodných objektoch bude potrebné uskutočniť zásadnú modernizáciu objektov
s cieľom zabezpečiť ich hospodárne fungovanie hlavne z pohľadu ich
energetickej náročnosti.
V nižšie uvedených tabuľkách sa uvádzajú orientačné
náklady na modernizáciu budov. V rámci sumy za modernizáciu sa predpokladá
uskutočnenie modernizácie celého objektu na kvalitatívnu úroveň porovnateľnú
s priemernou novostavbou. Skutočná
výška nákladov na modernizáciu však bude
v reálnych podmienkach realizácie závisieť od celkovej koncepcie
a rozsahu modernizácie, postupe a materiáloch navrhnutých
projektantom, ale tiež od detailného preskúmania objektov pred vykonaním
rekonštrukcie.
Dôležité v prípade realizácie modernizačného
projektu bude identifikovať prípadné škodlivé látky použité pri výstavbe (napr.
azbest v obvodových plášťoch budov) a zabezpečiť ich odborné a
bezpečné odstránenie.
Podrobný
odhad výdavkov na
modernizáciu objektov STV a SRo je
uvedený v Štúdii technického riešenia. Prevádzkové náklady v nižšie
uvedenej tabuľke sú uvedené v cenách roku 2009.
Tabuľka
7 Rekapitulácia výdavkov na modernizáciu objektov STV
a SRo
Názov areálu |
Odhad
nákladov na modernizáciu (v cenovej úrovni roku 2009) |
|
tis. Sk |
||
Areál STV |
1 011 398 |
|
Areál SRo |
1 520 232 |
|
Celkom
obe inštitúcie |
2 531
630 |
Modernizácia budov STV predstavuje investíciu vo výške
približne 1,520 mld. Sk
a v prípade SRo 1,011 mld.
Sk. Celkové náklady na rekonštrukciu obidvoch objektov sa odhadujú na cca. 2,53 mld. Sk.
V prípade uskutočnenia komplexnej modernizácie
budov, táto nebude mať vplyv na výrazné zlepšenie efektívnosti využitia
priestorov, ktoré vyplýva z členenia budov a nastavenia procesov
prevádzky.
4.2.5.2
Predpokladané výdavky životného cyklu existujúcich
budov STV a SRo
Pri obnovovacích výdavkoch existujúcich budov STV
a SRo sme vychádzali z predpokladanej ceny týchto budov po
rekonštrukcii v roku 2009 a ďalej sme predpokladali percentuálne
a časovo zhodný harmonogram reinvestícií ako v prípade budovy
mediálneho komplexu. Tento predpoklad je konzervatívny, vzhľadom na to, že
neuvažuje s reálne väčším opotrebením budov po rekonštrukcii v porovnaní
s novo postavenou budovou.
Pre účely porovnania sme ako východziu cenu pre výpočet
veľkosti reinvestícií stanovili odhadom cenu
budovy STV po rekonštrukcii vo výške 2 360 000 000 Sk a cenu budovy
SRo po rekonštrukcii vo výške
1 820 000 000 Sk (v cenách roku 2008).
4.2.5.3
Predpokladané prevádzkové náklady STV a SRo
Pri odhade prevádzkových nákladov STV a SRo sme
vychádzali z nákladov týchto inštitúcií v roku 2007. Predpokladali
sme časový vývoj týchto nákladov s rovnakým priebehom ako sa uvažuje
v prípade vývoja týchto nákladov v prípade mediálneho komplexu. Ďalej
sme predpokladali, že po rekonštrukcii budov v roku 2009 klesnú náklady na
energie o 10 %, čo sa s ohľadom na celkovú štruktúru nákladov prejaví
poklesom celkových prevádzkových nákladov o 5 %. V nasledujúcich tabuľkách
sú uvedené prevádzkové náklady STV a SRo za rok 2007.
Tabuľka 8 Súčasné
náklady na prevádzku budovy STV
Súčasné
náklady na prevádzku budovy STV |
Cena bez DPH za rok |
Podiely |
tis. Sk/rok |
% |
|
Vodné |
1 600 |
1,97% |
Stočné |
1 583 |
1,95% |
Teplo |
15 252 |
18,81% |
Elektrická energia |
19 566 |
24,13% |
Strážna služba vrátanie
hasičskej |
16 968 |
20,92% |
Upratovanie |
5 221 |
6,44% |
Odstraňovanie odpadu |
826 |
1,02% |
Údržba a opravy* |
6 000 |
7,40% |
Daň z nehnuteľnosti |
5 476 |
6,75% |
Poistné** |
2 171 |
2,68% |
Správa budovy* |
6 436 |
7,94% |
Spolu |
81 099 |
100,00% |
* údaje odhadnuté – celková čiastka za
správu a údržbu je 12 436 tis. Sk/rok, čiastka bola rozdelená odhadom
** údaj zahŕňa poistené nehnuteľnosti a
z hnuteľného majetku len majetok, ktorý
nie je starší ako 10 rokov
Tabuľka 9 Súčasné
náklady na prevádzku budovy SRo
Súčasné
náklady na prevádzku budovy SRo |
Cena bez DPH za rok |
Podiely |
tis. Sk/rok |
% |
|
Vodné |
2 037 |
2,75% |
Stočné |
2 015 |
2,72% |
Teplo |
18 566 |
25,08% |
Elektrická energia |
23 196 |
31,34% |
Strážna služba |
5 510 |
7,44% |
Upratovanie * |
7 000 |
9,46% |
Odstraňovanie odpadu |
1 660 |
2,24% |
Údržba a opravy |
2 479 |
3,35% |
Daň z nehnuteľnosti |
4 261 |
5,76% |
Poistné |
747 |
1,01% |
Správa budovy a ostatné
služby* |
6 542 |
8,84% |
Spolu |
74 013 |
100,00% |
*
údaje odhadnuté – celková čiastka na správu budovy vrátane upratovania
13 031 tis. Sk/rok, čiastka za ostatné služby je 511 tis. Sk/rok, cena
bola rozdelená odhadom
V procese prípravy a realizácie projektu sa
analyzuje aj vplyv účtovných štandardov a daňových zákonov na celý projekt,
pričom samotný projekt je navrhovaný v rámci štruktúry tak, aby mal čo
najmenší dopad na štátny deficit a dlh z pohľadu metodiky ESA 95.
5.1.1 Východiskový
stav a predpoklady
Východiskový stav slúži ako základ pre pochopenie a
porozumenie informácií a predpokladov, ktoré sú k dispozícii k možným
transakciám súvisiacim s výstavbou a prevádzkou mediálneho komplexu
pre STV a SRo.
Pre
realizáciu mediálneho komplexu predpokladáme realizáciu dvoch častí: stavebnej
časti a technologickej časti. Predpokladáme, že obe časti budú realizované
prostredníctvom PPP projektov.
Účtovné
ani daňové predpisy neobsahujú žiadnu zvláštnu úpravu pre Koncesné zmluvy a pre
riešenie PPP projektov. V súlade so znením Koncesnej zmluvy by STV
a SRo platili Koncesionárovi od ukončenia výstavby budovy pravidelné
poplatky za dostupnosť („availability payments“) po celú dobu trvania Koncesnej
zmluvy.
Predpokladáme,
že Koncesionár bude obchodnou spoločnosťou a bude postupovať podľa
slovenského zákona č. 431/2002 o účtovníctve, v znení neskorších predpisov
a Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej
osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva,
v znení neskorších predpisov (ďalej „postupy účtovania pre podnikateľov“).
SRo
a STV postupujú podľa slovenského zákona
č. 431/2002 o účtovníctve, v znení neskorších prepisov
a Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre
účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania
(ďalej „postupy účtovania pre SRo a STV“).
Rozumieme,
že Zákon o verejnom obstarávaní považuje celú transakciu v rámci PPP
projektu obstarania stavby za jednu operáciu. A však pre účtovné a daňové
účely je potrebné po ukončení fázy výstavby zaradiť stavebné dielo do majetku[1] za pevne stanovenú
cenu a v rámci fázy prevádzky identifikovať toky práv a služieb, ktoré
budú poskytované (t.j. rozdeliť transakciu na viac plnení a priradiť
jednotlivým plneniam cenu). Z tohto dôvodu sa domnievame, že by bolo
vhodné platbu za dostupnosť rozdeliť napríklad tak, ako navrhujeme v kapitole 5.2.2. (viď nižšie).
Rozdelenie cien a tokov služieb by malo byť zmluvne ošetrené v Koncesnej
zmluve, alebo by celková čiastka platby za dostupnosť mala byť rozčlenená iným
oprávneným spôsobom (napr. podľa posudku znalca).
5.2 Fázy PPP projektu – stavebná
časť
Rozumieme,
že MK SR (Zadávateľ stavebného PPP projektu) vypíše verejnú súťaž, ktorej
predmetom bude výstavba stavebného diela (mediálny komplex). Kľúčovou otázkou
je v tomto prípade vlastníctvo stavebného diela. Bližšie rozoberáme
variantu vlastníctva majetku, pri ktorej stavebné dielo bude vo vlastníctve
Koncesionára, ktorý podľa požiadaviek Zadávateľa stavebné dielo postaví a po
dobu trvania Koncesnej zmluvy bude stavebné dielo vlastniť a zabezpečovať
verejné služby.
Koncesionár
bude na základe Koncesnej zmluvy zodpovedný za výstavbu stavebného diela
(mediálny komplex) a poskytovanie súvisiacich služieb; MK SR ako Zadávateľ bude
kontrolovať, aké služby a komu musí Koncesionár poskytovať. STV a SRo budú
používať mediálny komplex pre svoju činnosť.
Tento
PPP projekt sa dá rozdeliť do týchto fáz:
§
Výstavba mediálneho
komplexu;
§
Prenájom mediálneho
komplexu STV a SRo a služby spojené s prevádzkou mediálneho komplexu;
§
Prevod mediálneho
komplexu na STV a SRo na konci doby platnosti koncesnej zmluvy;
§
Prechod existujúceho
nehnuteľného majetku STV a SRo na Ministerstvo kultúry SR.
Majetok,
ktorý vzniká na základe realizácie predmetu Koncesnej zmluvy, právne vlastní od
samého začiatku Koncesionár, ktorý všetky výdavky vynaložené na obstaranie
stavebného diela v priebehu výstavby účtuje na účet obstarania dlhodobého
hmotného majetku.
Pri výstavbe mediálneho komplexu
bude Koncesionár obstarávať od dodávateľských firiem plnenia, ktoré budú
prevažne zaťažené DPH vo výške 19%. Na to, aby si mohol Koncesionár odpočítať
takúto vstupnú DPH, bude musieť byť registrovaným DPH platiteľom na Slovensku.
V prípade, že Koncesionár bude registrovaným DPH platiteľom, právo
odpočítania vstupnej DPH bude mať pod podmienkou, že uvedený mediálny komplex
použije na podnikateľské účely ako platiteľ (vo všeobecnosti musí na svoje
plnenia uplatniť DPH). V súvislosti s právom odpočítania dane je
preto nevyhnutné sledovať účel využitia mediálneho komplexu.
Po ukončení výstavby, resp. po
kolaudácii, bude stavba prevedená do dlhodobého hmotného majetku STV a SRo
(budovy, stavby, pozemky a zariadenie), Koncesionár nebude samostatne
fakturovať prevod tohto majetku a po dobu platnosti zmluvy bude právnym
vlastníkom tohto majetku.
5.2.2 Fáza
prevádzky
Na poskytnutie majetku Koncesionárom bude potrebné
z daňového a účtovného hľadiska pozerať ako na finančný prenájom.
Budova
bude po jej uvedení do používania evidovaná v majetku STV a SRo, tieto ju
daňovo aj účtovne odpisujú.
Koncesionár
by za predpokladu, že sa jedná o finančný prenájom, neúčtoval
o mediálnom komplexe ako o svojom majetku, a teda by ho ani
neodpisoval pre daňové účely.
SRo
a STV by účtovali o mediálnom
komplexe ako o dlhodobom hmotnom majetku a odpisovali by ho. Zároveň
SRo a STV budú účtovať o dlhodobom záväzku voči koncesionárovi, ktorý sa
splatí počas dohodnutej lehoty.
Na
základe zmluvy o finančnom prenájme vzniká Koncesionárovi dlhodobá
pohľadávka voči STV a SRo, ktorú STV a SRo budú splácať počas doby trvania
prenájmu.
Jednu splátku („availability payment“) bude potrebné
formálne rozdeliť na nasledujúce časti:
§
Cena za finančný
prenájom majetku Koncesionára STV a SRo;
§
Cena za prevádzku
platená STV a SRo Koncesionárovi.
STV
a SRo ako nájomca bude daňovo odpisovať mediálny komplex. STV a SRo bude na
základe nájomnej zmluvy na mesačnej báze účtovať náklady súvisiace
s prevádzkou. Vo všeobecnosti tieto náklady budú predstavovať daňové výdavky
STV a SRo, ak budú zároveň spĺňať všeobecné podmienky pre daňovú uznateľnosť.
Odplata
za prenájom sa bude pozostávať z fixnej platby za samotné poskytnutie
priestorov a variabilnej platby pokrývajúcej prevádzku. Z pohľadu DPH je
potrebné rozlíšiť, či sa v takomto prípade bude jednať o samostatné
plnenia (samostatný prenájom priestorov a samostatná správa), alebo budú
uvedené služby predstavovať jednu zloženú dodávku služieb..
V prípade STV a SRo
predpokladáme, že len menšia časť ich činnosti je predmetom DPH
s možnosťou odpočítania DPH na vstupe (napr. reklama). Odpočítanie
vstupnej DPH z prenájmu mediálneho komplexu bude preto umožnené len
v obmedzenom rozsahu.
5.2.3 Fáza
riadneho ukončenia Koncesnej zmluvy
Po
skončení Koncesnej zmluvy o poskytovaní služieb bude infraštruktúra právne
prevedená za zmluvnú cenu na SRo a STV. Daňový
a účtovný režim sa bude riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi
platnými k dátumu ukončenia Koncesnej zmluvy.
Spôsob, akým sa bude prevádzať mediálny komplex z
Koncesionára na SRo a STV môže mať dopad na posúdenie toho, či sa o tejto
transakcii bude účtovať ako o finančnom prenájme v SRo a STV
a môže mať dopad na to, či bude celá transakcia posúdená ako finančný
prenájom na daňové účely.
Pri odovzdaní mediálneho komplexu po skončení nájmu sa
Koncesionár bude riadiť daňovými predpismi platnými k dátumu ukončenia
Koncesnej zmluvy.
Na poskytnutie majetku (technológie) Koncesionárom bude
potrebné z daňového a účtovného hľadiska pozerať ako na finančný prenájom.
Pri takomto prístupe budú účtovné a daňové aspekty fáz inštalácie
technológie, prevádzky technológie a ukončenia koncesnej zmluvy obdobne ako v prípade stavebnej
časti.
Po skončení
Koncesnej zmluvy bude tento dlhodobý majetok (mediálny komplex),
v závislosti na zmluvnej dohode medzi Koncesionárom a štátom,
odplatne prevedený do vlastníctva STV a SRo.
5.2.4 Prechod
nepotrebného majetku STV a SRo na štát
V súvislosti
s prechodom existujúceho nehnuteľného majetku zo SRo a STV na Ministerstvo
kultúry SR nie je možné v súčasnosti jednoznačne povedať, ako by sa táto
transakcia účtovala a aké bude mať daňové dopady, keďže prechod
vlastníctva sa predpokladá na základe len zamýšľanej legislatívnej zmeny –
zmeny zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení
neskorších predpisov a zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii
v znení neskorších predpisov.
5.3 Fázy PPP
projektu – technologická časť
Rozumieme,
že MK SR (Zadávateľ technologického PPP projektu) vypíše verejnú súťaž, ktorej
predmetom bude dodávka technológie pre mediálny komplex. Bližšie rozoberáme
variantu vlastníctva majetku pri ktorej technológia bude vo vlastníctve
Koncesionára, ktorý podľa požiadaviek Zadávateľa technológie dodá a inštaluje a
po dobu trvania Koncesnej zmluvy bude technológie vlastniť a zabezpečovať verejné
služby.
Koncesionár
bude na základe Koncesnej zmluvy zodpovedný za dodávku technológií mediálneho
komplexu a poskytovanie súvisiacich služieb; MK SR ako Zadávateľ bude
kontrolovať, aké služby a komu musí Koncesionár poskytovať. STV a SRo budú
používať technológiu mediálneho komplexu pre svoju činnosť. Tento PPP projekt
sa dá rozdeliť do týchto fáz:
§
Dodávka
a inštalácia technológie mediálneho komplexu;
§
Prenájom technológie
mediálneho komplexu STV a SRo a služby spojené s prevádzkou technológie
mediálneho komplexu;
§
Prevod technológie
mediálneho komplexu na STV a SRo na konci doby platnosti koncesnej zmluvy
o technológiách.
Na poskytnutie technológií mediálneho komplexu
Koncesionárom bude potrebné z daňového a účtovného hľadiska pozerať ako na
finančný prenájom. Daňové a účtové aspekty sú obdobné ako
v prípade finančného prenájmu stavebnej časti mediálneho komplexu.
5.4 Posúdenie
projektu v kontexte European System of Accounts 95
V
rámci tejto koncepcie je okrem analýzy realizácie projektu a vyhodnotenia možných
variantov ako projekt realizovať, spracovaná taktiež koncepcia posúdenia projektu
v kontexte European System of Accounts 95 (ESA 95) pri realizácii formou PPP.
5.4.1 Základné
podmienky pre zachytenie transakcie mimo bilanciu verejného sektoru
Pre
základnú analýzu je potrebné posúdiť rozdelenie rizík v rámci projektu
“Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“ pri realizácii projektu
formou PPP.
§
Transfer stavebných
rizík na súkromného partnera;
§
Transfer rizika
dopytu alebo rizika dostupnosti na súkromného partnera.
Pri
dostatočnom prenesení stavebného rizika a súčasne jedného z rizík
dostupnosti alebo dopytu na súkromného partnera (Koncesionára) by mal byť projekt
vyčlenený z bilancie verejného sektoru v rámci vykazovania podľa
metodiky ESA 95. Prenesenie rizík v prípade projektu je uvedené v kapitole
7.2 tohto dokumentu.
5.4.2 Navrhovaná
alternatíva pre zachytenie transakcie v kontexte ESA 95
Pre
splnenie kritérií ESA 95 bude navrhnutá spolupráca Zadávateľa a Súkromného
partnera, ktorých základné rozdelenie rizík je zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:
Tabuľka 10 projekt “Výstavba mediálneho komplexu
STV a SRo” – a základný prenos rizík na Súkromného partnera
Časť projektu |
Popis |
Výstavba
mediálneho komplexu |
§
Koncesionár pri výstavbe mediálneho komplexu obstaráva
plnenie od dodávateľských firiem. Stavebné riziko spojené
s projektom nesie Súkromný partner |
Prevádzka
mediálneho komplexu pre potreby STV a SRo |
§
Správcovstvo a prevádzku mediálneho komplexu zabezpečuje
Súkromný partner. Súkromný partner nesie riziko dostupnosti |
Dopyt po mediálnom komplexe |
§
Súkromný partner a MK SR participujú na zabezpečení
umiestnenia STV a SRo v mediálnom komplexe. Riziko dopytu po mediálnom komplexe je zdieľané |
Z vyššie uvedenej tabuľky je možné
určiť, že rozloženie rizika medzi Súkromným partnerom a Zadávateľom by malo byť
v súlade so súčasnými požiadavkami ESA 95 na „off-balance sheet“ evidencii.
V
rámci tejto koncepcie sú vypracované register rizík a platobný mechanizmus, na
ktorých základe bude okrem ďalších dokumentov upravený vzťah medzi MK SR a Súkromným
partnerom. Register rizík podrobne identifikuje možné riziká a určuje, ktorá
strana nesie v jednotlivých prípadoch zodpovednosť či je riziko zdieľané.
Platobný mechanizmus by mal zohľadňovať prenos rizík a mal by slúžiť ako
nástroj MK SR v prípade poskytovania služieb Súkromným partnerom v
nedostatočnej kvalite. Hodnota zníženia poplatku, prípadne uplatnenie ďalších
sankčných prostriedkov by malo byť zodpovedajúce charakteru a stupňu
nedostatočného konania zo strany Súkromného partnera.
Štruktúra
projektu “Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“ by za splnenia
všetkých podmienok mala umožniť, aby pri uzavretí zmlúv nebol stavebný projekt
zaradený do verejného dlhu v rámci vykazovania podľa súčasnej metodiky ESA 95.
V technologickej časti projektu predpokladáme
v tejto etape rovnaký prenos rizík na súkromného partnera.
Právne posúdenie je rozdelené na
stavebnú a technologickú časť.
6.1 Stavebná časť
Na
základe predchádzajúcich analýz bola pre riešenie projektu výstavby mediálneho
komplexu („komplex“) ako optimálna určená forma PPP projektu, t.j. partnerstva
verejného a súkromného sektora pri aplikácii modelu „D.B.F.O.T“ („návrh,
výstavba, financovanie, prevádzka a údržba a prevod“), v ktorom súkromný
partner zabezpečí návrh, financovanie a výstavbu komplexu a na základe
dlhodobej zmluvy (koncesnej zmluvy) bude zabezpečovať za odplatu jeho údržbu a
poskytovanie ďalších služieb užívateľom komplexu (Slovenská televízia a Slovenský
rozhlas) po dobu trvania koncesnej zmluvy, pričom po dobu trvania koncesnej
zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) bude súkromný partner aj vlastníkom stavby
komplexu a po jej uplynutí prevedie vlastnícke právo k stavbe komplexu na subjekt
verejnej správy - STV a SRo.
Verejný
sektor bude v projekte reprezentovať Ministerstvo kultúry SR, ktoré bude z
pohľadu platnej legislatívy uzatvárať so súkromným partnerom (ako zástupcom
súkromného sektora) koncesnú (alebo inú obdobnú) zmluvu ako verejný
obstarávateľ, t.j. bude garantovať časť plnenia projektu pripadajúceho na
verejný sektor. Za účelom realizácie výstavby komplexu a jeho následného
prevádzkovania založí súkromný partner osobitnú obchodnú spoločnosť („SPV“) a
túto spoločnosť dostatočne kapitálovo vybaví (formou vlastného kapitálu
poskytnutého ako vklad do základného imania a formou podriadeného úveru, či už
z vlastných alebo cudzích zdrojov). Za účelom financovania výstavby bude už
priamo SPV čerpať bankový senior úver, pričom na jeho splácanie budú používané
prioritne výnosy SPV z prevádzkovania a údržby komplexu.
SR
nebude vstupovať do spoločného podniku so súkromným partnerom (ani
prostredníctvom MK SR), t.j. nebude vytvorený tzv. inštitucionálny PPP projekt.
Komplex
má byť vybudovaný na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky
(„SR“) a ktoré má v správe MKSR ako ústredný orgán štátnej správy SR. Predmetné
pozemky určené na výstavbu („pozemky“ resp. „predmetné pozemky“) majú po celú
dobu trvania výstavby a trvania projektu (t.j. až do uplynutia koncesnej
lehoty) ostať vo vlastníctve SR (v správe MK SR), t.j. nemajú byť prevádzané na
súkromného partnera.
Užívateľmi
komplexu budú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ktoré sa do komplexu po
jeho dokončení presťahujú a za jeho užívanie a poskytovanie ďalších doplnkových
služieb budú po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty)
platiť SPV dohodnutú odplatu, ktorá bude SPV generovať príjem, z ktorého bude
SPV schopné splatiť bankový senior úver ako aj podriadený úver poskytnutý
súkromným partnerom, t.j. dôjde k splateniu všetkých investičných nákladov
spojených s výstavbou komplexu a k úhrade primeraného výnosu (resp. zisku)
súkromnému partnerovi ako jeho odplata za zrealizovanie projektu.
Po
presťahovaní sa bude pre STV a SRo ich doterajší nehnuteľný majetok nepotrebný
a podľa existujúcej právnej úpravy by boli STV a SRo povinné odpredať ho formou
verejnej obchodnej súťaže. Nakoľko MK SR má záujem, aby budova SRo ostala vo
vlastníctve SR a aby budova STV bola odpredaná transparentným spôsobom
záujemcovi s najvyššou cenovou ponukou, predpokladá sa spätný prechod
vlastníckeho práva k tomuto nehnuteľnému majetku, ak bude pre obe inštitúcie
nepotrebný, na SR.
6.1.1 Predpoklady realizovateľnosti
Realizácia
zámeru stručne opísaného v úvodnej časti tohto materiálu predpokladá vykonanie
určitých legislatívnych úprav v niektorých kľúčových právnych predpisoch
upravujúcich nakladanie s majetkom štátu resp. postavenie STV a SRo a
nakladanie s ich majetkom. Nakoľko legislatívny proces zvyčajne spočíva z
niekoľkých krokov, ktorých časové trvanie nie je možné vopred odhadnúť, nie je
možné odhadnúť časový rámec potrebný pre splnenie ďalej uvedených predpokladov
realizovateľnosti zámeru.
6.1.1.1 Predpoklad
zriadenia stavby na pozemku vo vlastníctve štátu
Podľa
ustanovenia § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v
platnom znení je možné zriadiť stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu len:
§
V prípade
umiestnenia zariadenia staveniska podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebný poriadok
v platnom znení;
§
Na účely výstavby
inžinierskych stavieb podľa § 43a ods. 3 písm. f), g), h) a i) zákona č.
50/1976 Zb. stavebný poriadok v platnom znení (t.j. v prípade výstavby
ropovodov, plynovodov, vodovodov, rozvodov kanalizácie, parovodov,
elektronických komunikačných sietí a rozvodov elektriny a s nimi súvisiacich
stavieb);
§
Ak to pripúšťa
osobitný predpis, napr. zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v
platnom znení;
§
Ak ide o zriadenie
stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov, ak je zaručená
vzájomnosť.
Z
uvedeného je zrejmé legislatívne obmedzenie pre zriaďovanie iných stavieb na
pozemkoch vo vlastníctve štátu, t.j. výstavba komplexu na pozemkoch vo
vlastníctve štátu nie je bez legislatívnej úpravy možná.
Legislatívna úprava môže spočívať v tom, že
dôjde k rozšíreniu možností zriaďovania stavieb na pozemkoch vo vlastníctve
štátu uvedených v ustanovení § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. aj o ďalšie
prípady, ktoré budú v dotknutom ustanovení špecifikované, napr.:
§
Zriaďovanie stavieb
pre potreby verejnoprávnych inštitúcií, ktorých postavenie, základné funkcie
ako aj hospodárenie sú upravené osobitným zákonom (s odkazom najmä na zákon č.
619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase v platnom znení a zákon č. 16/2004 Z.z. o
Slovenskej televízii v platnom znení); alebo
§
Zriaďovanie stavieb
pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva (problémom môže byť
nejasnosť tohto termínu, ktorý nie je zatiaľ na úrovni právneho predpisu
definovaný) schválených vládou SR; alebo
§
Zriaďovanie stavieb,
o ktorých vláda SR rozhodne, že ide o stavby mimoriadneho strategického a
celoštátneho významu.
6.1.1.2 Predpoklad
umiestnenia stavby na cudzom pozemku
V
súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení musí
stavebník preukázať vlastnícke alebo iné právo k pozemkom, na ktorých plánuje
výstavbu realizovať. Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 stavebného zákona pod
pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení
"vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa
povahy prípadu rozumie
§
Užívanie pozemku
alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z
ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu;
§
Právo vyplývajúce z
vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou;
§
Právo vyplývajúce z
iných právnych predpisov.
MK
SR ako správca pozemkov vo vlastníctve SR (bez ďalšej legislatívnej úpravy
zákona č. 278/1993 Z.z.) nemôže umožniť súkromnému partnerovi výstavbu komplexu
na predmetných pozemkoch, nakoľko možnosť prenechať predmetný pozemok do nájmu
je limitovaná ustanovením § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. (napr. maximálna doba
nájmu je 5 rokov, možnosť prenajať nehnuteľný majetok len za trhové nájomné a
pod.), uzatvorenie dohody o budúcej kúpnej zmluve nie je v predmetnom prípade
aplikovateľné (súkromný partner sa nikdy v budúcnosti nemá stať vlastníkom
predmetných pozemkov) a možnosť zriadenia vecného bremena spojeného s pozemkom
je rovnako limitovaná ustanovením § 13a ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. (len v
nevyhnutnom rozsahu za odplatu na účel výstavby alebo prevádzkovania
inžinierskych stavieb alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu
vlastníka k jeho nehnuteľnosti). Vychádza sa z predpokladu, že vlastníkom
predmetného pozemku je SR (v správe MK SR). Na to, aby mohla byť na ňom
realizovaná výstavba komplexu, ktorej stavebníkom bude súkromný partner, bude
potrebné vykonať ďalšiu legislatívnu úpravu v zákone č. 278/1993 Z. z. (spolu s
vyššie uvedenou úpravou to môže byť jedna komplexná legislatívna úprava, ktorej
predmetom by bola zmena tých ustanovení, ktoré obmedzujú realizáciu obdobných
PPP projektov).
Legislatívna úprava môže spočívať v tom, že
dôjde k rozšíreniu možností zriaďovania vecného bremena na nehnuteľný majetok
štátu podľa ustanovenia § 13a ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z.. Konkrétne by v
dotknutom ustanovení mohlo byť špecifikované, že správca je oprávnený zriadiť
vecné bremeno (spočívajúce v práve stavby) na pozemkoch vo vlastníctve štátu,
na ktorých je (po legislatívnej úprave v ustanovení § 13a ods. 1 zákona č.
278/1993 Z.z.) možné zriadiť stavbu pre potreby verejnoprávnych inštitúcií,
alebo pri realizovaní projektov verejno-súkromného partnerstva schválených
vládou SR, alebo ak vláda SR rozhodne, že ide o stavby mimoriadneho
strategického a celoštátneho významu.
6.1.1.3 Predpoklad
spätného prechodu nepotrebného nehnuteľného majetku STV a SRo na štát
Ako
už bolo uvedené, MK SR má záujem, aby budova SRo ostala vo vlastníctve SR a aby
budova STV bola odpredaná transparentným spôsobom, t.j. aby po presťahovaní sa
STV a SRo do komplexu tieto inštitúcie nenakladali samostatne so svojim
prebytočným (nepotrebným) nehnuteľným majetkom postupom upraveným v zákone č.
619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase v platnom znení, v zákone č. 16/2004 Z.z. o
Slovenskej televízii v platnom znení a príp. aj v zákone č. 176/2004 Z.z. o
nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií.
Pred
účinnosťou zákona č. 619/2003 Z.z., t.j. pred 01.01.2004, a pred účinnosťou
zákona č. 16/2004 Z.z., t.j. pred 01.02.2004, bol majetok, ktorý je teraz vo
vlastníctve SRo a STV, vo vlastníctve SR a SRo a STV mali k nemu iba právo
správy (ako správcovia majetku štátu). K prechodu majetku na SRo a STV došlo na
základe zákona, konkrétne na základe ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 619/2003
Z.z., resp. ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z.z., a to s účinnosťou
od 01.01.2004 (pri SRo) a s účinnosťou od 01.02.2004 (pri STV). V danom prípade
išlo teda o bezodplatný prechod vlastníckeho práva k všetkému majetku dovtedy
užívanému STV a SRo na uvedené inštitúcie na
základe zákonného ustanovenia v zákone č. 16/2004 Z.z. resp. zákone č.
619/2003 Z.z.. Je potrebné uviesť, že v čase nadobudnutia účinnosti oboch
zákonov bol platný a účinný zákon č. 278/1993 Z.z., ktorý upravuje postup pri
nakladaní s majetkom štátu (t.j. majetkom vo vlastníctve SR). Pri prechode
vlastníckeho práva k predmetnému majetku zo štátu na STV a SRo sa nepostupovalo
podľa zákona č. 278/1993 Z.z., ale došlo k nemu na základe príslušných
zákonných ustanovení v zákone č. 16/2004 Z.z. resp. zákone č. 619/2003 Z.z.,
išlo teda o postup na základe zákonnej výnimky.
Po
presťahovaní sa STV a SRo do komplexu sa stanú všetky ich dovtedajšie
nehnuteľnosti pre nich prebytočné (nepotrebné) a bolo by neúčelné, aby si ich
tieto inštitúcie ponechali, nakoľko s týmto majetkom sú spojené pomerne vysoké
náklady na jeho údržbu, opravy atď. Zákon č. 16/2004 Z.z. a zákon č. 619/2003
Z.z. priamo ukladajú obom inštitúciám povinnosť naložiť s prebytočným (nepotrebným)
majetkom, a to jeho predajom v súlade so zákonom č. 176/2004 Z.z., t.j. jeho
predajom vo verejnej obchodnej súťaži (po dodržaní predpísaného schvaľovacieho
postupu). V rámci prípravy celkového projektu a tejto koncepcie MK SR
však zapája hodnoty týchto nehnuteľností do celkovej stratégie a do
finančného modelu pripravovaného PPP. Ide o majetok, ktorý bol donedávna
majetkom vo vlastníctve štátu a do vlastníctva oboch inštitúcií prešiel na
základe zákonného ustanovenia v uvedených právnych predpisoch, a to
bezodplatne. Bez legislatívnej úpravy umožňujúcej spätný prechod vlastníckeho
práva k nehnuteľnému majetku toto nie je možné.
Legislatívna úprava môže spočívať v tom, že
dôjde k spätnému prechodu vlastníckeho práva (uvažujeme o nehnuteľnom majetku),
a to doplnením resp. zmenou ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z.z.,
resp. ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z.z. v tom zmysle, že okamihom
účinnosti novely uvedených zákonov nehnuteľný majetok, ktorý na SRo a STV
prešiel bezodplatne na základe týchto ustanovení z vlastníctva štátu, prejde
späť do vlastníctva štátu a obe inštitúcie ho obratom dostanú späť do správy
podľa zákona č. 278/1993 Z.z. s tým, že po ich presťahovaní sa dôjde k jeho
uvoľneniu a k spätnému bezodplatnému prevodu správy na MK SR, ktoré s ním
naloží podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení.
Podľa
návrhu by teda išlo o automatický prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnému
majetku späť na štát, t.j. nedošlo by k prechodu vlastníckeho práva na základe
rozhodnutia príslušného orgánu, ale priamo na základe zákona. Pri týchto
úvahách je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že ide o majetok, ktorý
bol vo vlastníctve štátu a na základe zákonného ustanovenia prešiel tento
majetok bezodplatne na obe inštitúcie, a teda štát môže mať opodstatnený
záujem, aby sa s týmto majetkom naložilo čo najvýhodnejšie a výnos z jeho
predaja sa použil na obstaranie nového majetku a nie na iné účely.
S
ohľadom na čo najjednoduchší a bezodplatný prevod správy medzi MK SR a oboma
inštitúciami bude potrebné vykonať legislatívnu úpravu v ustanovení § 9 zákona
č. 278/1993 Z.z., nakoľko toto ustanovenie okrem iného umožňuje prevod správy
na správcu uvedeného v ustanovení § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 278/1993 Z.z.,
t.j. verejnoprávnu inštitúciu pri nehnuteľnom majetku len na základe osobitného
ponukového konania podľa ustanovenia § 8a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. a
odplatne (za primeranú cenu, čo je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného
predpisu). Akýkoľvek iný prevod nehnuteľného majetku vo vlastníctve SRo resp.
STV si vyžaduje dodržanie postupu upraveného v zákone č. 619/2003 Z.z. resp.
zákona č. 16/2004 Z.z. a v zákone č. 176/2004 Z.z..
Podľa
uvedených predpisov sú SRo a STV dokonca povinné
naložiť s nepotrebným majetkom (§ 20 ods. 9 druhá veta zákona č. 619/2003
Z.z., § 20 ods. 9 druhá veta zákona č. 16/2004 Z.z.) – SRo resp. STV sú povinné
nakladať so svojim majetkom, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na
plnenie ich úloh, účelne, v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 písm. j) zákona č.
619/2003 Z.z. resp. s ustanovením § 8 ods. 1 písm. j) zákona č. 16/2004
Z.z. a s najväčšou hospodárnosťou, t.j.
štatutárny orgán (generálny riaditeľ) SRo resp. STV je povinný predložiť Rozhlasovej rade resp. Rade STV na schválenie
návrh na predaj nepotrebného nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku
s obstarávacou hodnotou viac ako 500 tis. Sk a zostatkovou účtovnou hodnotou
viac ako 300 tis. Sk.
Samotnému
predaju nepotrebného majetku však musí v zmysle zákona č. 176/2004 Z.z.
predchádzať rozhodnutie o nepotrebnosti majetku.
Za nepotrebný majetok sa považuje nehnuteľná alebo hnuteľná vec, ktorá už
neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť verejnoprávnej inštitúcii na plnenie
jej základných úloh alebo iných úloh. O nepotrebnosti veci rozhoduje štatutárny
orgán, t.j. generálny riaditeľ SRo resp. STV. Samotný predaj nepotrebnej
nehnuteľnej veci a hnuteľnej veci so zostatkovou účtovnou hodnotou viac ako 100
tis. Sk sa môže uskutočniť výlučne
formou obchodnej verejnej súťaže (podľa ustanovení §§ 281 až 288 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), pričom kupujúcim je ten, kto
ponúkne najvyššiu kúpnu cenu, ktorá nesmie byť v prípade nehnuteľností nižšia
ako je určená všeobecná hodnota podľa osobitného predpisu (vyhláška MS SR č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku) a v prípade hnuteľných
vecí nižšia ako zostatková cena.
O
akomkoľvek nakladaní s majetkom rozhoduje štatutárny orgán SRo resp. STV, t.j.
jej generálny riaditeľ, pričom na niektoré úkony potrebuje schválenie, resp.
predchádzajúci písomný súhlas Rozhlasovej rady resp. Rady STV, a to napr. na:
§
Vklad majetku do
obchodnej spoločnosti alebo vklad pri založení obchodnej spoločnosti;
§
Predaj nepotrebnej
nehnuteľnej veci (v prípade pozemkov, ak majú výmeru viac ako 50 m2, v prípade stavieb, ak ich podlahová plocha je viac ako
50 m2);
§
Darovanie
nepotrebnej hnuteľnej veci, ak jej obstarávacia hodnota bola viac ako 500 tis.
Sk a jej zostatková účtovná hodnota je viac ako 300 tis. Sk;
§
Zámenu nehnuteľnej
veci (v prípade pozemkov, ak majú výmeru viac ako 50 m2, v prípade stavieb, ak ich podlahová plocha je viac ako
50 m2);
§
Nájom nehnuteľnej
veci na čas dlhší ako jeden rok alebo na neurčitý čas.
6.1.2 Popis
jednotlivých krokov
Ďalej
uvedený popis jednotlivých krokov k realizácii projektu predpokladá splnenie
vyššie uvedených predpokladov realizovateľnosti (t.j. jednotlivých
legislatívnych úprav).
6.1.2.1 Schválenie
projektu vládou SR
Nakoľko
ide o projekt strategického a celoslovenského významu a veľkého rozsahu (z hľadiska
predmetu obstarania s ohľadom na § 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z.z.), ku
ktorého realizácii je potrebné vykonať aj uvedené legislatívne úpravy, bude
projekt najskôr schvaľovať vláda SR (tento krok logicky prichádza do úvahy ešte
pred schválením samotných legislatívnych úprav).
Podľa
ustanovenia § 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení subjekt
verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší
územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu na
stavebné práce, ak hodnota plnenia z tejto zmluvy za stavebné práce, ktoré sa
majú uskutočniť, prevyšuje sumu 100 000 000 Sk, len s predchádzajúcim súhlasom
vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko
ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie
na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku
úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií
predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej
správy.
S
ohľadom na uvedené ustanovenie je pravdepodobné, že v čase prvotného
schvaľovania projektu vládou SR ešte nebude k dispozícii konečný návrh
koncesnej zmluvy s presným vyčíslením hodnoty plnenia za stavebné práce, preto
bude samotná koncesná zmluva, po predchádzajúcom stanovisku Ministerstva
financií SR („MF SR“), predložená na odsúhlasenie vláde SR až po jej
finalizácii.
6.1.2.2 Príprava procesu obstarávania
Predmetom
obstarávania podľa zákona č. 25/2006 Z.z. bude koncesia na stavebné práce.
Koncesia bude obstaraná ako projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP
projekt). V rámci prípravy procesu obstarávania bude potrebné presne a podrobne
spracovať koncesnú dokumentáciu (oznámenie, podklady) pre realizáciu
obstarávania, najmä zadefinovať:
§
Predmet a rozsah
koncesnej zmluvy (t.j. predmet zákazky);
§
Podmienky účasti
záujemcov týkajúcich sa ich osobného postavenia, finančného a ekonomického
postavenia, technickej a odbornej spôsobilosti;
§
Podrobnosti týkajúce
sa postupu v obstarávaní;
§
Náležitosti týkajúce
sa žiadosti o koncesiu predkladanej záujemcami;
§
Kritériá na výber
záujemcov (a určenie váhy jednotlivých kritérií), ktorí splnili podmienky
účasti a ktorí sa zúčastnia na ďalšom postupe, výsledkom ktorého bude
uzatvorenie koncesnej zmluvy;
§
Pravidlá pre
vyhodnotenie splnenia jednotlivých kritérií.
Záujemcovia
budú zaradení do procesu obstarania koncesie na základe predloženia žiadosti o
koncesiu na stavebné práce vrátane dokladov preukazujúcich splnenie podmienok
účasti a iných doplňujúcich dokladov podľa určenia verejného obstarávateľa v
koncesnej dokumentácii, a to v súlade s požiadavkami a pokynmi uvedenými v tejto
dokumentácii.
Súčasťou
prípravy procesu obstarávania bude aj príprava samotnej koncesnej zmluvy,
ktorej základná štruktúra bude pripravená súčasne s koncesnou dokumentáciou
tak, aby bola spolu s touto dokumentáciou predložená záujemcom.
6.1.2.3 Realizácia
procesu obstarávania
Po
príprave koncesnej dokumentácie a návrhu koncesnej zmluvy bude možné začať s
realizáciou procesu obstarávania.
Pokiaľ
ide o procesnú stránku (v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z.), verejný obstarávateľ
vyhlasuje koncesiu uverejnením oznámenia
o koncesii v súlade s ustanovením § 22 a nasl. zákona č. 25/2006 Z.z..
Oznámenia používané vo verejnom obstarávaní sa posielajú Úradu pre úradné
publikácie Európskych spoločenstiev („publikačný úrad“) a Úradu pre verejné
obstarávanie („úrad“) na uverejnenie. Lehota
na predloženie žiadosti o koncesiu nesmie byť kratšia ako 52 dní odo dňa
odoslania oznámenia o koncesii publikačnému úradu. Túto lehotu možno skrátiť o
7 dní, ak je oznámenie o koncesii vypracované a posielané elektronickými
prostriedkami.
Po predložení
žiadostí o koncesiu bude verejný obstarávateľ po skončení lehoty na ich
predkladanie v súlade s koncesnou dokumentáciou pokračovať v ich vyhodnotení a
v určení, ktorí záujemcovia splnili podmienky účasti. V prípade väčšieho počtu
záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti môže verejný obstarávateľ s použitím
kritérií určených v koncesnej dokumentácii určiť ich poradie a následne vyzvať
obmedzený počet záujemcov na účasť na postupe, ktorým bude uzavretá koncesná
zmluva. Ďalej môže pokračovať primerane podľa ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z.
upravujúcich súťažný dialóg (§ 60 a nasl.), nakoľko zrejme pôjde o obzvlášť
zložitú zákazku. V rámci tejto fázy môže s vybratými záujemcami spresňovať
navrhované riešenia a prípadne dopĺňať návrh koncesnej zmluvy. Po skončení
dialógu vyzve verejný obstarávateľ zúčastnených záujemcov na predloženie
konečnej ponuky. Na základe takto predložených konečných ponúk si verejný
obstarávateľ vyberie ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a s takým záujemcom
uzatvorí koncesnú zmluvu.
V
tomto momente sa predpokladá, že bude definované konečné znenie koncesnej
zmluvy vrátane presného vyčíslenia hodnoty plnenia za stavebné práce, preto po
predchádzajúcom stanovisku MF SR bude môcť byť predložená na odsúhlasenie vláde
SR (vychádzajúc z predpokladu, že hodnota plnenia za stavebné práce bude
prevyšovať sumu 100 mil. Sk).
6.1.2.4 Založenie osobitnej spoločnosti zo strany
vybraného záujemcu (súkromného partnera)
Súkromný
partner založí podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v platnom znení osobitnú spoločnosť (SPV), prostredníctvom ktorej bude
realizovať výstavbu komplexu na predmetnom pozemku a následne bude po dobu 28
rokov vlastníkom stavby komplexu.
Dôvodom
na založenie SPV je to, aby subjekt realizujúci výstavbu komplexu a jeho
následné prevádzkovanie nebol zaťažený žiadnymi historickými väzbami a aby bola
realizácia projektu jednoznačne oddelená od iných aktivít súkromného partnera.
Založenie
SPV v SR nie je v súčasnosti časovo a ani administratívne náročné, preto by s
tým na strane súkromného partnera nemal byť problém.
6.1.2.5 Koncesná
zmluva
Koncesná
zmluva (alebo obdobná zmluva) bude ako základný právny rámec podrobne upravovať
podmienky realizácie PPP projektu. Zmluvnými stranami tejto zmluvy bude MK SR
(ako verejný partner), vybraný záujemca (ako súkromný partner), SPV (ako
subjekt, prostredníctvom ktorého bude súkromný partner realizovať projekt) a
pravdepodobne aj STV a SRo. MK SR môže s STV a SRo dojednať prípadne aj
osobitný zmluvný vzťah.
Koncesná
zmluva by mala podrobne upravovať najmä:
§
Záväzok MK SR
koncepčne a metodicky riadiť a usmerňovať realizáciu projektu, pôsobiť ako
garant splnenia záväzkov za verejný sektor v projekte;
§
Záväzok MK SR
umožniť výstavbu komplexu na predmetnom pozemku (formou vecného bremena) a
strpieť po dobu 28 rokov umiestnenie stavby komplexu vo vlastníctve SPV na
predmetnom pozemku vo vlastníctve SR;
§
Záväzok súkromného
partnera realizovať prostredníctvom SPV výstavbu komplexu podľa dohodnutej
projektovej dokumentácie a v dohodnutých termínoch a následne po dobu 28 rokov
(ako vlastník tohto majetku) zabezpečovať jeho prevádzku, údržbu, riadny chod a
poskytovanie doplnkových služieb pre užívateľov mediálneho komplexu;
§
Záväzok súkromného
partnera nerealizovať prostredníctvom SPV žiadne iné podnikateľské aktivity
nesúvisiace s realizáciou projektu;
§
Záväzok súkromného
partnera a/alebo SPV žiadnym spôsobom nenakladať so stavbou komplexu po jej
dokončení (t.j. najmä neprevádzať ju na iné osoby, nezriaďovať k nej záložné
alebo iné obdobné práva, neprenajímať ju ako celok inej osobe) s výnimkou
činností súvisiacich so zabezpečením jej prevádzky;
§
Záväzok súkromného
partnera nepreviesť akcie SPV, nezriadiť k ním záložné alebo iné obdobné práva,
a to až do ukončenia projektu;
§
Bezpodmienečný a
neodvolateľný záväzok súkromného partnera a/alebo SPV previesť po uplynutí 28
rokov vlastnícke právo k stavbe komplexu na STV, SRo;
§
Záväzok STV a SRo
užívať komplex od okamihu jeho kolaudácie k vykonávaniu svojej príslušnými
zákonmi vymedzenej činnosti a za užívanie komplexu a za poskytovanie ďalších
doplnkových služieb platiť SPV dohodnutú odplatu (ak tento záväzok STV a SRo
bude na úrovni osobitnej zmluvy dojednanej medzi MK SR na jednej strane a STV a
SRo na druhej strane, v koncesnej zmluve by malo MK SR garantovať súkromnému
partnerovi resp. SPV, že komplex bude zo strany STV a SRo užívaný, nakoľko v
projekte tohto charakteru nie je celkom dobre možné úplne preniesť riziko
dopytu na súkromného partnera, ako je tomu napr. pri PPP projektoch na výstavbu
diaľnic);
§
Právo STV a SRo
uhradiť SPV mimoriadnu splátku (ako čiastočnú kompenzáciu investičných nákladov
vynaložených SPV na výstavbu komplexu), čomu bude zodpovedať bezpodmienečný a
neodvolateľný záväzok SPV okamžite alikvotne (podľa miery splatenia investičných
nákladov vynaložených na výstavbu komplexu) upraviť výšku dohodnutej odplaty,
ktorú budú za užívanie komplexu platiť STV a SRo ako jeho užívatelia;
§
Základné princípy a
mechanizmy pre stanovenie výšky platieb medzi zmluvnými stranami (najmä
kalkulácia odplaty za užívanie mediálneho komplexu s použitím vopred
dohodnutých premenných a ukazovateľov napr. definovaním vzorca);
§
Kontrolné mechanizmy
umožňujúce MK SR alebo príslušným štátnym kontrolným orgánom vykonávať kontrolu
hospodárenia resp. nakladania s prostriedkami v rámci projektu.
Ak
priama účasť STV a SRo na koncesnej zmluve nebude z akéhokoľvek dôvodu účelná,
bolo by vhodné uzatvorenie osobitnej zmluvy medzi MK SR na jednej strane a STV
a SRo na druhej strane, ktorá by mohla upravovať:
§
Záväzok STV a SRo,
že po ukončení výstavby komplexu zabezpečovanej prostredníctvom koncesnej
zmluvy uzatvorenej MK SR sa do tohto komplexu bez zbytočného odkladu presťahujú
a začnú s jeho užívaním za podmienok dohodnutých MK SR v koncesnej zmluve;
§
Záväzok MK SR
poskytnúť obom inštitúciám kapitálový
transfer (z výnosu predaja nepotrebného nehnuteľného majetku STV) na realizáciu
investičného projektu;
§
Záväzok STV a SRo
použiť zdroje získané kapitálovým transferom na úhradu mimoriadnej splátky vo
vzťahu k SPV (ako čiastočnú kompenzáciu investičných nákladov vynaložených SPV
na výstavbu komplexu), čomu bude podľa koncesnej zmluvy zodpovedať
bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok SPV okamžite alikvotne upraviť výšku
dohodnutej odplaty za užívanie komplexu;
§
Záväzok MK SR previesť
vlastnícke právo ku komplexu (zrejme už spolu s predmetným pozemkom) po
ukončení projektu (t.j. po uplynutí koncesnej lehoty) na STV a SRo (príp. ich
právneho nástupcu).
6.1.2.6 Príprava
a realizácia výstavby komplexu
Bez
zbytočného odkladu pre realizácii vyššie uvedených zmlúv (najmä koncesnej
zmluvy) bude potrebné začať s prípravou výstavby komplexu. Niektoré činnosti,
pri ktorých to bude možné, môžu byť vykonané už skôr (napr. pri jasnom
zadefinovaní jednotlivých náležitostí môže byť už vopred pripravená projektová
dokumentácia, resp. jej jednotlivé súčasti).
Príprava
výstavby komplexu bude zahŕňať okrem vypracovania (resp. sfinalizovania)
kompletnej projektovej dokumentácie následné administratívne konania, najmä
konanie vo veci posúdenia navrhovanej stavby na životné prostredie (EIA),
územné konanie a stavebné konanie. Účastníkom týchto konaní by mal byť už
stavebník, t.j. subjekt, ktorý bude realizovať výstavbu komplexu (súkromný
partner).
Po
získaní všetkých relevantných povolení a stanovísk (najmä územného rozhodnutia
a stavebného povolenia) bude možné začať s výstavbou komplexu. V rámci
koncesnej zmluvy môžu byť upravené podmienky aj pre realizáciu subdodávok (t.j.
čiastkových dodávok realizovaných inými subjektmi než je súkromný partner, a to
na základe jeho objednávky) na celej výstavbe komplexu.
V
koncesnej zmluve bude súkromný partner zaviazaný riadne ukončiť výstavbu
komplexu v stanovenom termíne, pričom riadnym ukončením bude vydanie
právoplatného rozhodnutia o kolaudácii stavby komplexu. Súkromný partner sa
stáva vlastníkom dokončenej stavby komplexu.
6.1.2.7 Začiatok plynutia koncesnej lehoty
Podľa
§ 66 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. koncesná lehota je lehota určená v koncesnej
zmluve, počas ktorej má koncesionár (t.j. v danom prípade súkromný partner)
právo užívať predmet koncesnej zmluvy. Koncesná lehota začína plynúť od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po kolaudácii stavby alebo po jej uvedení do trvalej
prevádzky, alebo po inej udalosti podľa koncesnej zmluvy, ak už koncesionár mal
alebo mohol mať výnosy z prevádzkovania stavby. Koncesná lehota sa končí
uplynutím posledného dňa mesiaca určenej lehoty. Koncesná lehota nesmie byť
dlhšia ako 28 rokov.
Po
ukončení výstavby komplexu (po jeho kolaudácii) budú STV a SRo viazané (či už
priamo na základe koncesnej zmluvy alebo na základe osobitnej zmluvy
uzatvorenej s MK SR) presťahovať sa do komplexu a začať s jeho užívaním na
plnenie svojich zákonom daných úloh.
Samotné
užívanie komplexu zo strany STV a SRo bude upravené osobitnou zmluvou
uzatvorenou s SPV, v ktorej budú dohodnuté podmienky užívania vrátane podmienok
poskytovania ďalších doplnkových služieb zo strany SPV.
6.1.2.8 Prechod
nepotrebného nehnuteľného majetku na štát
V nadväznosti na predpokladanú legislatívnu
úpravu v ustanovení § 23 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z.z., resp. v ustanovení §
23 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z.z. by na základe tejto úpravy nehnuteľný majetok
oboch inštitúcií prešiel na základe zákona späť do vlastníctva štátu. Momentom
presťahovania sa by bol tento majetok pre STV a SRo prebytočný a bol by zmluvou
o prevode správy bezodplatne prevedený naspäť do správy MK SR. Nehnuteľný majetok SRo má štát záujem si ponechať.
Nehnuteľný majetok STV má štát záujem odpredať a výnos z predaja použiť v rámci
projektu (ako kapitálový transfer pre STV a SRo na realizáciu účelového
investičného projektu).
Po
prevode správy tohto majetku na MK SR, bude MK SR v prípade nehnuteľnosti po
STV, povinné postupovať v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z., najmä v súlade s jeho
ustanoveniami § 8 až § 12. Podľa uvedených ustanovení, za predpokladu, že ide o
prebytočný majetok štátu (t.j. ide o majetok, ktorý neslúži a v budúcnosti už
ani nebude slúžiť príslušnému správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho
činnosti alebo v súvislosti s ním; o prebytočnosti majetku pre správcu
rozhoduje štatutárny orgán správcu, t.j. v prípade ministerstva minister),
tento musí správca najskôr písomne ponúknuť tým štátnym rozpočtovým alebo
príspevkovým organizáciám v regióne, v ktorom sa majetok nachádza a ktorým by
tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie ich úloh v rámci predmetu ich
činnosti. Taký záujemca o majetok je však povinný preukázať, že tento majetok
štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti, bude
ho užívať aspoň 5 rokov a zároveň musí preukázať finančné krytie na prevádzku
tohto majetku. Ak o ponúknutý majetok neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová
alebo príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové
konanie podľa § 8a zákona č. 278/1993 Z.z.. Po speňažení dotknutého majetku STV
sa na nakladanie resp. hospodárenie s týmito finančnými prostriedkami bude
vzťahovať osobitný predpis (zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).
Priamy presun týchto prostriedkov súkromnému partnerovi (ako čiastočná
kompenzácia investičných nákladov súvisiacich s výstavbou komplexu) neprichádza
do úvahy. Preto je možné uvažovať nad
kapitálovým transferom pre STV a SRo zo štátneho rozpočtu na uskutočnenie
účelových investičných projektov, pričom STV a SRo budú (či už na základe
koncesnej zmluvy alebo na základe osobitnej zmluvy uzatvorenej s MK SR) viazané
na použitie týchto prostriedkov iba formou mimoriadnej splátky vo vzťahu k SPV,
čomu bude zodpovedať záväzok SPV vyplývajúci z koncesnej zmluvy alikvotne
upraviť výšku dohodnutej odplaty, ktorú budú platiť STV a SRo za užívanie
komplexu (časť tejto odplaty môže byť koncipovaná ako do jednotlivých splátok
rozpočítaná náhrada investičných výdavkov, pričom úhradou mimoriadnej splátky
zo strany STV a SRo môže dôjsť k čiastočnému umoreniu resp. lineárnemu zníženiu
tejto časti odplaty).
6.1.2.9 Uplynutie
koncesnej lehoty
Po
uplynutí koncesnej lehoty (t.j. po ukončení projektu) bude súkromný partner (resp. SPV) zaviazaný (bezpodmienečný a neodvolateľný
záväzok) previesť stavbu komplexu na STV a SRo, pričom tento záväzok bude
vyplývať priamo z koncesnej zmluvy (predpokladá sa, že akékoľvek finančné
nároky SPV resp. súkromného partnera z titulu obstarania výstavby komplexu budú
plne uspokojené počas dohodnutej doby z platieb od jej užívateľov a možnej
mimoriadnej splátky, takže záverečný prevod vlastníckeho práva bude
bezodplatný). Dojednanie v tomto ohľade bude potrebné v koncesnej zmluve
definovať natoľko presne, aby k prevodu vlastníckeho práva došlo podľa možnosti
už samotným uplynutím dojednanej koncesnej lehoty bez toho, aby sa na to
vyžadoval akýkoľvek úkon zo strany súkromného partnera resp. SPV. Tým sa stane
vlastníkom stavby komplexu STV a SRo.
SR
(v správe MK SR) bola až do tohto momentu vlastníkom pozemku, na ktorom bola
stavba realizovaná. Následne bude môcť
byť vlastnícke právo k predmetnému pozemku prevedené na STV a SRo príp. ich
právneho nástupcu. Tým, že dôjde k
spojeniu vlastníctva pozemku a stavby pri jednom subjekte, fakticky zanikne
vecné bremeno (umožňujúce zriadenie stavby a jej strpenie) zriadené na
predmetných pozemkoch.
Pri technologickej časti projektu sa tiež
navrhuje realizácia formou PPP projektu, pričom sa predpokladá, že
investorom bude pravdepodobne iný subjekt, ako pri stavebnej časti. Štruktúra
projektu môže byť podobná ako pri stavebnej časti. MK SR bude v úlohe
riadiaceho a koordinačného orgánu celého projektu (t.j. stavebnej ako aj
technologickej časti) tak, aby plnenia podľa oboch častí projektu na seba
plynulo nadväzovali a boli koordinované.
Aj pri tejto časti bola ako optimálna
určená forma PPP projektu, v ktorom súkromný partner zabezpečí návrh,
financovanie a dodávku technológie a na základe dlhodobej zmluvy (koncesnej
zmluvy) bude zabezpečovať za odplatu jej údržbu resp. pravidelnú obmenu a
poskytovanie ďalších služieb užívateľom technológie (Slovenská televízia a
Slovenský rozhlas) po dobu trvania koncesnej zmluvy, pričom po dobu trvania
koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) bude súkromný partner aj
vlastníkom technológie a po jej uplynutí prevedie vlastnícke právo k
technológii na STV a SRo.
Verejný
sektor bude v projekte reprezentovať Ministerstvo kultúry SR („MKSR“), ktoré
bude z pohľadu platnej legislatívy uzatvárať so súkromným partnerom (ako
zástupcom súkromného sektora) koncesnú (alebo inú obdobnú) zmluvu ako verejný
obstarávateľ, t.j. bude garantovať časť plnenia projektu pripadajúceho na
verejný sektor.
SR
nebude vstupovať do spoločného podniku so súkromným partnerom (ani
prostredníctvom MK SR), t.j. nebude vytvorený tzv. inštitucionálny PPP projekt.
Užívateľmi
technológie budú STV a SRo, ktoré za jej užívanie a poskytovanie ďalších
doplnkových služieb budú po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej
lehoty) platiť súkromnému partnerovi dohodnutú odplatu, ktorá mu bude generovať
príjem a tak dôjde k splateniu všetkých investičných nákladov spojených s
dodávkou technológie a k úhrade primeraného výnosu (resp. zisku) súkromnému
partnerovi ako jeho odplata za zrealizovanie projektu.
Táto
časť projektu nepredpokladá žiadne legislatívne úpravy.
6.2.1 Popis jednotlivých krokov
Pri
tejto technologickej časti projektu sa nevyžaduje, v zmysle zákona č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení
neskorších predpisov schválenie zmluvnej dokumentácie (koncesnej zmluvy, alebo
obdobnej zmluvy) vládou SR, a to ani v prípade, ak by hodnota plnenia bola viac
ako 100 mil. Sk. Založenie osobitnej spoločnosti zo strany súkromného partnera
pri tejto časti projektu nie je nevyhnutné a plnenie môže zabezpečovať priamo
súkromný partner. Ostatné, podobne ako v rámci stavebnej časti, platí
primerane aj pre túto časť projektu.
Ďalšie
nadväzné kroky budú nasledovné:
6.2.1.1 Koncesná
zmluva
Koncesná zmluva (alebo obdobná zmluva) bude ako základný právny rámec
podrobne upravovať podmienky realizácie PPP projektu. Zmluvnými stranami tejto
zmluvy bude MK SR (ako verejný partner),
vybraný záujemca (ako súkromný partner) a pravdepodobne aj STV a SRo (MK SR
môže s STV a SRo prípadne dojednať osobitný zmluvný vzťah).
Koncesná zmluva by mala podrobne upravovať
najmä:
§
Záväzok MK SR
koncepčne a metodicky riadiť a usmerňovať realizáciu projektu, pôsobiť ako
garant splnenia záväzkov za verejný sektor v projekte;
§
Záväzok súkromného
partnera zabezpečiť dodávku technologickej časti do komplexu podľa vopred
uvedenej špecifikácie a v dohodnutých termínoch a následne počas dohodnutej
doby (napr. 10 rokov) ako vlastník technológie zabezpečovať jej údržbu, opravy,
riadny chod a poskytovanie prípadných doplnkových služieb pre užívateľov
technológie;
§
Záväzok súkromného
partnera žiadnym spôsobom nenakladať s technologickou časťou (t.j. najmä
neprevádzať ju na iné osoby, nezriaďovať k nej záložné alebo iné obdobné práva,
neprenajímať ju ako celok inej osobe) s výnimkou činností súvisiacich so
zabezpečením jej prevádzky;
§
Bezpodmienečný a
neodvolateľný záväzok súkromného partnera previesť po uplynutí dohodnutej doby
vlastnícke právo k technologickej časti (v celom rozsahu, resp. v určenom
rozsahu, podľa spôsobu obnovy technologickej časti finančným prenájmom alebo
operatívnym prenájmom) na STV a SRo;
§
Záväzok STV a SRo
užívať technologickú časť od okamihu jej umiestnenia v komplexe k vykonávaniu
svojej príslušnými zákonmi vymedzenej činnosti a za užívanie technologickej
časti a za poskytovanie ďalších doplnkových služieb platiť súkromnému
partnerovi dohodnutú odplatu (ak tento záväzok STV a SRo bude na úrovni
osobitnej zmluvy dojednanej medzi MK SR na jednej strane a STV a SRo na druhej
strane, v koncesnej zmluve MK SR bude garantovať súkromnému partnerovi, že
technológia umiestnená v komplexe bude zo strany STV a SRo užívaná, nakoľko v
projekte tohto charakteru nie je celkom dobre možné úplne preniesť riziko
dopytu na súkromného partnera);
§
Právo STV a SRo
uhradiť súkromnému partnerovi mimoriadnu splátku (ako čiastočnú kompenzáciu
investičných nákladov vynaložených na obstaranie technologickej časti), čomu
bude zodpovedať bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok súkromného partnera
alikvotne (podľa miery splatenia investičných nákladov vynaložených na
obstaranie technologickej časti) upraviť výšku dohodnutej odplaty, ktorú budú
za jej užívanie platiť STV a SRo ako jej užívatelia;
§
Základné princípy a
mechanizmy pre stanovenie výšky platieb medzi zmluvnými stranami (najmä
kalkulácia odplaty za užívanie technologickej časti s použitím vopred
dohodnutých premenných a ukazovateľov napr. definovaním vzorca);
§
Kontrolné mechanizmy
umožňujúce MK SR alebo príslušným štátnym kontrolným orgánom vykonávať kontrolu
hospodárenia resp. nakladania s prostriedkami v rámci projektu.
Ak
priama účasť STV a SRo na koncesnej zmluve nebude z akéhokoľvek dôvodu účelná, dôjde
k uzatvoreniu osobitnej zmluvy medzi MK
SR na jednej strane a STV a SRo na druhej strane, ktorá bude upravovať:
§
Záväzok STV a SRo,
že po dodaní technologickej časti do komplexu zabezpečovanej prostredníctvom
koncesnej zmluvy uzatvorenej MK SR začnú s jej užívaním (za predpokladu, že
samotný komplex je postavený a skolaudovaný) za podmienok dohodnutých MK SR v koncesnej
zmluve;
§
Záväzok MK SR
previesť vlastnícke právo k technologickej časti po ukončení projektu (t.j. po
uplynutí koncesnej lehoty) na STV a SRo (príp. ich právneho nástupcu).
6.2.1.2 Začiatok
plynutia koncesnej lehoty
Po
ukončení výstavby komplexu (po jeho kolaudácii) a po dodaní technologickej
časti budú STV a SRo viazané (či už priamo na základe koncesnej zmluvy alebo na
základe osobitnej zmluvy uzatvorenej s MK SR) začať s užívaním technológie na
plnenie svojich zákonom daných úloh.
Samotné
užívanie technológie zo strany STV a SRo bude upravené osobitnou zmluvou
uzatvorenou so súkromným partnerom, v ktorej budú dohodnuté podmienky užívania
vrátane podmienok poskytovania ďalších doplnkových služieb zo strany súkromného
partnera.
6.2.1.3 Speňaženie
nepotrebného majetku STV a SRo
Momentom
presťahovania sa STV a SRo do komplexu vybaveného modernou technológiou sa ich
niektoré doterajšie technológie stanú pre nich fakticky nepotrebné, čo by malo
byť formálne potvrdené v súlade so zákonom č. 176/2004 Z.z. rozhodnutím o nepotrebnosti majetku
prijatým štatutárnym orgánom, t.j. generálnym riaditeľom STV resp. SRo.
Následne môže dôjsť stanoveným postupom k odpredaju tohto nepotrebného
hnuteľného majetku a k získaniu dodatočných zdrojov.
STV a SRo budú zaviazané (na základe
koncesnej zmluvy) na použitie takto získaných prostriedkov formou mimoriadnej
splátky vo vzťahu k súkromnému partnerovi, čomu bude zodpovedať jeho záväzok
vyplývajúci z koncesnej zmluvy alikvotne upraviť výšku dohodnutej odplaty,
ktorú budú platiť STV a SRo za užívanie technológie.
6.2.1.4 Uplynutie
koncesnej lehoty
Po
uplynutí koncesnej lehoty (t.j. po ukončení projektu) bude súkromný partner zaviazaný (bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok)
previesť technologickú časť komplexu na STV a SRo, pričom tento záväzok
bude vyplývať priamo z koncesnej zmluvy (predpokladá sa, že akékoľvek finančné
nároky súkromného partnera z titulu obstarania technologickej časti budú plne
uspokojené počas dohodnutej doby z platieb od jej užívateľov a možnej
mimoriadnej splátky, takže záverečný prevod vlastníckeho práva k technologickej
časti bude bezodplatný). Dojednanie v tomto ohľade bude potrebné v koncesnej
zmluve definovať natoľko presne, aby k prevodu vlastníckeho práva došlo podľa
možnosti už samotným uplynutím dojednanej koncesnej lehoty bez toho, aby sa na
to vyžadoval akýkoľvek úkon zo strany súkromného partnera.
Následne bude môcť byť vlastnícke právo k
technologickej časti komplexu prevedené na STV a SRo resp. ich právneho
nástupcu.
Pre
každé riziko, ktoré bolo identifikované pre projekt mediálneho komplexu bolo
posudzované, ktorá zo zmluvných strán má lepšie predpoklady pre predchádzanie
alebo riadenie daného rizika, respektíve jeho elimináciu. Na tomto základe boli
jednotlivé riziká, resp. skupiny rizík, priradené tej zmluvnej strane,
ktorá má lepšie predpoklady pre ich manažovanie. Jednotlivým rizikám boli
pridelené aj stupne závažnosti s ohľadom na projekt.
Tabuľka 11 Súhrn najdôležitejších rizík projektu
Súhrn najdôležitejších rizík
projektu |
||||
Riziko |
Verejný |
Súkromný sektor |
Zdieľané |
Stupeň rizika |
R1 - Predbežné povolenia |
P |
|
|
Nízky |
R2 - Stavebné a iné povolenia |
|
P |
|
Nízky |
R3 - projekt (design) |
|
P |
|
Nízky |
R4 - Výstavba – prekročenie nákladov |
|
P |
|
Stredný |
R5 - Riziko výstavby vrátane prekročenia času až po
dokončenie stavby (okrem rizika prekročenia nákladov) |
|
P |
|
Nízky |
R6 - Rekonštrukcia (obnovenie) stavby na konci
Koncesnej doby |
|
P |
|
Stredný |
R7 - Prevádzkové
riziko - prekročenie predpokladaných nákladov - náklady životného
cyklu (hard FM) |
|
P |
|
Stredný |
R8 - Prevádzkové
riziko - prekročenie predpokladaných nákladov - služby údržby, opráv,
energetickej efektívnosti, apod. (soft FM) |
|
P |
|
Nízky |
R9 - Prevádzkové
riziko - nedostupnosť požadovanej kvantity či kvality služieb (neschopnosť
poskytnúť službu v požadovanom množstve či kvalite) |
|
P |
|
Stredný |
R10 - Prevádzkové
riziko - nedostupnosť častí zariadenia |
|
P |
|
Nízky |
R11 - Zmena požiadaviek (viď nižšie) |
|
|
P |
Nízky (50%:50%) |
R12 - Dopyt po kapacitách mediálneho komplexu a súvisiacich
službách |
P |
|
|
Nízky |
R13 – Dane |
|
P |
|
Nízky |
R14 - Legislatíva -
nediskriminačné legislatívne zmeny (fáza výstavby a fáza prevádzky) |
|
P |
|
Nízky |
R15 - Legislatíva -
diskriminačné legislatívne zmeny (fáza výstavby a fáza prevádzky) |
P |
|
|
Nízky |
Položky použité v súhrnnej
matici rizík pokrývajú všetky významné oblasti realizácie projektu, ktoré majú,
alebo by mohli mať vplyv na náklady spojené s poskytovaním výstupov a služieb
projektu verejným sektorom po celú dobu trvania koncesnej zmluvy. Riziká, ako
napr. riziká súvisiace s financovaním projektu, zabezpečenie pozemku,
resp. lokality na výstavbu projektu, schopnosťou verejného sektora splácať
súkromnému sektoru požadované platby za dostupnosť, atď. nie sú vyššie uvedené,
pretože z pohľadu verejného sektora, zadávateľa, ktorý je priamo napojený
na štátny rozpočet, sa nepovažujú za projektové riziko pre verejný sektor
a preto sa nezahrnuli do kalkulácie PSC.
Základ
pre celkový stupeň rizika vo vzťahu k projektu mediálneho komplexu je
tvorený tvorí kombináciou (vzájomným znásobením) pravdepodobnosti výskytu a
potenciálneho dopadu príslušného rizika.
Ako
vyplýva z vyššie uvedeného, niektoré riziká zostanú v rámci projektu
spolupráce verejného a súkromného sektora na strane verejného sektora. Dôvodom
je očakávaná vysoká prémia za riziko, ktorú by koncesionár požadoval resp. by
nebol ochotný určité riziko prevziať.
Týmto
rizikám bola v porovnaní hodnoty za peniaze priradená rovnaká hodnota
(tieto rizika sú rovnaké pri oboch alternatívach PPP aj PSC).
§
Predbežné povolenia - Uvažuje sa s tým, že verejný sektor zabezpečí
získanie predbežných povolení na stavbu (stanoviská orgánov štátnej správy
a správcov sietí).
§
Poskytnutie lokality - Rozumieme, že
Ministerstvo kultúry SR poskytne v danom čase pozemok k výstavbe
a prevádzke predmetu projektu, pričom tento pozemok je už vo vlastníctve
SR a v správe Ministerstva kultúry SR a náklady na jeho obstaranie
nevstupujú do nákladov projektu. Z tohto dôvodu toto riziko nevstupovalo
do žiadnej z alternatív.
§
Diskriminačné zmeny legislatívy - Riziko legislatívnych
zmien ponesie verejný sektor, v prípade, že pôjde o diskriminačné alebo
špecifické zmeny, ktoré by mali diskriminačný charakter/dopad na koncesionára.
§
Zmena požiadaviek
- Zmeny v požiadavkách na služby
po dobu trvania zmluvy zo strany verejného sektoru, ponesie verejný sektor
(naopak zmeny v požiadavkách vyvolané súkromným partnerom ponesie súkromný
partner). Zmeny v požiadavkách vyvolané verejným sektorom v priebehu
prevádzky budú realizované prostredníctvom zmenového riadenia. Toto riziko je
uvedené ako riziko zdieľané spoločne verejným a súkromným sektorom.
§
Riziko dopytu - Riziká, ktoré sú spojené s využitím kapacity
mediálneho komplexu a ostatných služieb určených pre obstarávateľa sa zdieľajú.
Ide
o riziká, resp., ich hodnotové vyjadrenie (odhad), ktoré sa prevedú na súkromný
sektor, okrem inherentných rizík spojených s východiskovými nákladmi PSC,
t. j. nákladmi, ktoré by súkromný zhotoviteľ vynaložil a ocenil v rámci
(tradičného) verejného obstarávania. Tieto prevoditeľné riziká by mali v
ideálnom prípade predstavovať riziká, ktoré vie súkromný sektor riadiť lepšie
než verejný sektor, čím by sa mala zabezpečiť celková vyššia efektívnosť celého
projektu, pričom celkové náklady počas celej doby projektu (v konečnom dôsledku
pre vládu) by mali byť nižšie.
Ocenenia prevoditeľných rizík projektu sú zosumarizované v nasledovných tabuľkách.
Tabuľka 12 Ocenenie rizík projektu – Fáza návrhu a výstavby
Fáza
návrhu a výstavby |
% z nákladov |
Pravdepodob-nosť |
Vážený priemer |
R1 - Predbežné povolenia Riziko zlyhania/omeškania pri získavaní predbežných
povolení na stavbu (stanoviská orgánov štátnej správy a správcov sietí)
– počítané ako % z projektových nákladov |
1 |
100% |
8,75% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,05 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
5,0% |
0,35 |
|
Prekročenie – mierne |
10,0% |
0,50 |
|
Prekročenie – extrémne |
20,0% |
0,10 |
|
R2 - Stavebné a iné
povolenia Zrušenie projektu
v dôsledku omeškania, resp. nezískania povolení v dôsledku neplnenia
súkromného partnera - počítané ako % z projektových
nákladov |
1 |
100% |
7,25% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,10 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
5,0% |
0,45 |
|
Prekročenie – mierne |
10,0% |
0,40 |
|
Prekročenie – extrémne |
20,0% |
0,05 |
|
R3 - projekt (design) Neschopnosť zadávateľa dodať presnú a jednoznačnú
špecifikáciu požiadaviek na design alebo nedostatočná kvalita informácií o
požiadavkách na design - počítané ako % z projektových nákladov |
1 |
100% |
9,00% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,15 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
5,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – mierne |
10,0% |
0,35 |
|
Prekročenie – extrémne |
20,0% |
0,20 |
|
R4 - Riziko výstavby -
prekročenie nákladov Riziko prekročenia rozpočtovaných nákladov počas
výstavby - počítané ako % z nákladov
výstavby |
1 |
100% |
13,00% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,10 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
10,0% |
0,55 |
|
Prekročenie – mierne |
20,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – extrémne |
30,0% |
0,05 |
|
R5 - Riziko výstavby – okrem
rizika prekročenia nákladov Riziko výstavby vrátane prekročenia plánovaného
časového harmonogramu až po dokončenie stavby (okrem rizika prekročenia
nákladov) – počítané ako % z nákladov výstavby |
1 |
100% |
5,00% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,40 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
5,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – mierne |
10,0% |
0,20 |
|
Prekročenie – extrémne |
15,0% |
0,10 |
|
Tabuľka
13 Ocenenie rizík projektu – Fáza prevádzky
Fáza
prevádzky |
% z nákladov |
Pravdepodob-nosť |
Vážený priemer |
R6 - Prekročenie
predpokladaných/plánovaných obnovovacích nákladov na konci obdobia prevádzky Riziká prevádzky mediálneho komplexu - náklady na
rekonštrukciu (obnovovacie investičné náklady) životného cyklu (hard FM) na
konci obdobia prevádzky (posledné 2 roky) |
1 |
100% |
18,00% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,10 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
10,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – mierne |
20,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – extrémne |
30,0% |
0,30 |
|
R7 - Prekročenie
predpokladaných/plánovaných priebežných investičných nákladov Riziká prevádzky mediálneho komplexu - náklady životného
cyklu (hard FM) – priebežné investičné náklady potrebné na zabezpečenie
požadovanej kvality budovy na konci koncesnej doby - počítané ako %
z plánovaných obnovovacích nákladov okrem posledných 2 rokov prevádzky |
1 |
100% |
18,50% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,10 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
15,0% |
0,20 |
|
Prekročenie – mierne |
20,0% |
0,40 |
|
Prekročenie – extrémne |
25,0% |
0,30 |
|
R8 - Prekročenie
predpokladaných/plánovaných nákladov Riziká prevádzky mediálneho komplexu - služby údržby,
energetickej efektívnosti, apod. (soft FM) |
1 |
100% |
6,00% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,25 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
5,0% |
0,40 |
|
Prekročenie – mierne |
10,0% |
0,25 |
|
Prekročenie – extrémne |
15,0% |
0,10 |
|
R9 - Nedostupnosť požadovanej
kvantity či kvality služieb Neschopnosť poskytnúť službu v požadovanom množstve
alebo kvalite |
1 |
100% |
17,50% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,10 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
15,0% |
0,35 |
|
Prekročenie – mierne |
20,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – extrémne |
25,0% |
0,25 |
|
R10 - Nedostupnosť časti
zariadení - počítané ako %
z nákladov výstavby (bez projektových nákladov) |
1 |
100% |
1,50% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,15 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
1,0% |
0,50 |
|
Prekročenie – mierne |
2,0% |
0,25 |
|
Prekročenie – extrémne |
5,0% |
0,10 |
|
R11 - Zmena požiadaviek
(zdieľané riziko) Zmena požiadaviek zadávateľa a zmeny vyvolané
koncesionárom - počítané ako % z nákladov výstavby (bez projektových
nákladov) |
1 |
100% |
8,00% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,40 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
10,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – mierne |
15,0% |
0,20 |
|
Prekročenie – extrémne |
20,0% |
0,10 |
|
R12 - Riziko
dopytu –
dopyt po kapacitách mediálneho komplexu a súvisiacich službách - počítané ako
% zo súčtu nákladov výstavby (bez projektových nákladov) a nákladov na platy,
nákladov energií a ostatných spotrebných nákladov |
1 |
100% |
3,50% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,55 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
5,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – mierne |
10,0% |
0,10 |
|
Prekročenie – extrémne |
20,0% |
0,05 |
|
R13 - Daňové predpoklady Riziko zmeny daňových predpokladov na strane
koncesionára - počítané ako % z daní z príjmu |
1 |
100% |
1,00% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,50 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
1,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – mierne |
3,0% |
0,15 |
|
Prekročenie – extrémne |
5,0% |
0,05 |
|
R14 - Nediskriminačné
legislatívne zmeny viazané na náklady výstavby (napr. všeobecné zmeny, požiarna bezpečnosť, apod.) |
1 |
100% |
0,60% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,60 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
1,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – mierne |
2,0% |
0,05 |
|
Prekročenie – extrémne |
4,0% |
0,05 |
|
R15 - Nediskriminační
legislatívne zmeny viazané na prevádzkové náklady (napr. zdravie a bezpečnosť, ochrana životného
prostredia, iné legislatívne zmeny) - počítané ako % z nákladov na platy,
nákladov energií a ostatných spotrebných nákladov |
1 |
100% |
0,80% |
Základná alternatíva |
0,0% |
0,50 |
|
Prekročenie – pravdepodobné |
1,0% |
0,30 |
|
Prekročenie – mierne |
2,0% |
0,15 |
|
Prekročenie – extrémne |
4,0% |
0,05 |
|
8.1
Finančný model - stavebná časť
8.1.1 Základné
princípy finančného modelu
Finančný
model bol zostavený s cieľom vyčísliť a zhodnotiť ekonomickú výhodnosť
realizácie projektu („Výstavba spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo“)
oproti zachovaniu súčasného stavu fungovania verejnoprávnych médií v ich
súčasných priestoroch (Variant „AS-IS“) a na základe výsledkov výpočtu umožniť
rozhodnutie, ktorý z uvažovaných variantov je pre MK SR najvýhodnejší.
Ďalej sa zaoberá posúdením hodnoty za peniaze projektu mediálneho komplexu,
teda porovnania finančnej výhodnosti obstarania projektu formou PPP s tradičným
spôsobom verejnej zákazky.
Finančný
model projektu pre stavebnú časť sa zaoberá výstavbou budovy mediálneho
komplexu a jej následnou prevádzkou a údržbou, v modeli sa neuvažuje
s nákupom a prevádzkou vysielacích technológií.
Kvantitatívne
hodnotenie týchto variantov je postavené na porovnaní nasledovných alternatív:
§
Variant „AS-IS“ - Variant
„AS-IS“ predpokladá, že STV a SRo zostanú vo svojich súčasných priestoroch
počas doby zhodnej s uvažovanou koncesnou dobou, pričom vynaložia
prostriedky na investície a obnovovacie investície počas uvedenej doby
podľa rozpisu investičných výdavkov uvedeného v rozšírenom variante „Rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu STV a
SRo“. Uvažuje sa,
že STV a SRo nebudú schopné realizovať plánované zvýšenie efektivity
prevádzky a údržby v takom rozsahu ako sú plánované pre projekt
mediálne komplexu.
§
Referenčný PPP projekt (PPP) - Referenčný PPP projekt reprezentuje realizáciu projektu zahŕňajúceho
výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu formou PPP a jeho finančné
modelovanie zahŕňa celkové náklady,
resp. výdavky, na projekt obstaraného formou
§
Komparátor verejného sektoru (PSC) predstavuje realizáciu projektu, ktorý je
obstaraný verejným (štandardným) spôsobom. Jeho finančné modelovanie
zahŕňa celkové náklady, resp. výdavky,
na projekt realizovaný formou verejného (tradičného) obstarávania, t. j.
celkové náklady na prípravu výstavby,
výstavbu, prevádzku a údržbu, ktoré by vynaložila vláda SR počas
poskytovania verejnej služby (v tomto prípade zabezpečenie prevádzkyschopnosti mediálneho
komplexu pre verejnosť počas trvania koncesie, t.j. rovnakého obdobia ako
v prípade referenčného PPP projektu). V PSC
modeli sa neuvažujú náklady na financovanie, pretože sa podľa metodiky
predpokladá, že prostriedky na financovanie má verejný sektor
k dispozícii, resp. v prípade financovania cez kapitálové trhy by
sadzba, za ktorú by si verejný sektor
požičal, je ekvivalentná použitej diskontnej
sadzbe, a preto pri abstrahovaní od prípadných špecifík financovania nie
je nutné náklady na financovanie uvažovať. PSC model ďalej zohľadňuje ocenenie
hlavných rizík projektu (t.j. tie ktoré si
verejný sektor ponechá, tzv. ponechané
riziká) a ktoré sa prenesú na súkromný sektor (tzv. prenesené riziká),
ktoré sú v prípade tradičného obstarávania znášané verejným sektorom
a je spracovaný v rovnakom rozsahu a členení ako Referenčný PPP projekt
tak, aby bola zabezpečená plná vzájomná porovnateľnosť.
Modelované
varianty sa posudzujú na základe diskontovaných hodnôt výdavkov spojených
s realizáciou jednotlivých variantov projektu (tradičnej verejnej zákazky
a PPP), pričom pre úplnosť sú zohľadnené aj náklady na prevádzku priestorov
médií počas výstavby mediálneho komplexu a náklady na sťahovanie (identické
pre PPP i PSC) a ďalšie vplyvy na štátny rozpočet, resp. Projekt (príjem
z predaja starej budovy STV v prípade PSC, resp. daň z príjmu
v prípade PPP).
Táto
kapitola obsahuje tabuľky sumarizujúce hlavné predpoklady a prepočítané
výstupy modelu.
Finančný model
zohľadňuje predpokladanú dobu projektu - obdobie na prípravu výstavby a samotnú
výstavbu v trvaní približne troch (3) a obdobie prevádzky a údržby mediálneho
komplexu v trvaní dvadsaťpäť rokov (25). Model vychádzal z týchto
hlavných faktorov:
§
časové rozvrhnutie prípravných a stavebných prác a súvisiacich nákladov, ktoré pravdepodobne vzniknú
koncesionárovi,
§
náklady financovania z cudzích
zdrojov (úroky a bankové poplatky), podriadený dlh (úroky) a náklady
financovania z vlastných zdrojov (návratnosť investície pre
investora/-ov),
§
ročné náklady na prevádzkovanie a údržbu
vrátane bežnej a generálnej údržby,
§
administratívne a iné náklady (napr. náklady spojené s poistením, očakáva sa, že
ich vynaloží koncesionár).
Vzhľadom na
uvedené faktory treba poznamenať, že:
§
koncesionár bude
musieť generovať ročný príjem (tržby)
dostatočný na to, aby bol schopný splácať bankový úver a podriadený dlh (vrátane
úrokov) a dividendy (návratnosť investície) investorovi/-om,
t. j. model vychádza z odhadovaných peňažných tokov koncesnej
spoločnosti potrebných na splácanie úverov a úrokov,
§
koncesionár bude
odvádzať daň z pridanej hodnoty
zo svojich nákladov vynaložených počas výstavby a počas obdobia
prevádzkovania a údržby, ktorú mu daňový úrad vráti (na základe požiadavky)
s určitým časovým oneskorením a bude musieť odvádzať aj
§
koncesionár ako
každá iná spoločnosť na Slovensku bude podliehať dani z príjmu
právnických osôb z ročného zisku, čo
sa odrazí na ročných požadovaných platbách koncesionárovi a DPH.
Vo všeobecnosti
je potrebné poznamenať, že predpoklady, na ktorých je založený finančný model projektu
zodpovedajú obdobným projektom realizovaným v zahraničí pri zohľadnení
očakávaných trhových podmienok, špecifík a podmienok nastavenia projektu
a predpokladu transparentného a konkurenčného procesu obstarávania projektu
formou PPP. Pri posudzovaní výsledkov PPP a PSC prístupov je nutné o.i.
vziať do úvahy, že štruktúra a výsledné parametre projektu pri PPP
alternatíve môžu byť v čase realizácie projektu odlišné od tých, ktoré sú
v súčasnosti odhadnuté na základe stanovených predpokladov. Výsledné
parametre aplikované pri implementácii projektu závisia okrem iného od:
§
skutočnej
štruktúry projektu,
§
aktuálnej
situácii na finančných trhoch,
§
motivácii
a vyjednávacej pozícii zúčastnených strán, a pod.
Predpoklady
finančného modelu popisované v tejto kapitole sú rozdelené do troch
hlavných skupín: predpoklady pre Variant „AS-IS“, predpoklady spoločné pre
variant PSC ako aj pre variant PPP a predpoklady špecifické pre variant PPP.
8.1.1.1
Predpoklady finančného modelu pre Variant „AS-IS“
Hlavné východiská pre porovnanie variantu „AS-IS“ sú
nasledovné:
§
STV a SRo budú
pokračovať v súčasnej prevádzke až do ukončenia investícií na
rekonštrukciu budov, ktorá sa očakáva v roku 2009 (náklady na
rekonštrukciu boli odhadnuté vo výške cca 1,0 mld. Sk pre SRo a cca 1,5 mld.
Sk pre STV v cenách roku 2009)
a následne budú pôsobiť v zrekonštruovaných priestoroch,
§
po rekonštrukcii sa
predpokladá celková úspora 5% z nákladov na prevádzku a údržbu oproti
predchádzajúcemu roku,
§
náklady na
financovanie sa neberú do úvahy (tzn. predpokladá sa dostatok finančných
zdrojov (zo štátneho rozpočtu), resp. bezodkladný začiatok splácania
v prípade využitia dlhového financovania),
§
náklady na prevádzku
a údržbu rastú z reálnych hodnôt dosiahnutých STV a SRo
v roku 2007 rovnakým percentom ako sa predpokladá v PPP/PSC modeli
(viď nižšie),
§
obnovovacie
reinvestičné náklady (náklady životného cyklu) sú kalkulované rovnakým percentom
z obstarávacej hodnoty budovy ako pri PPP/PSC modeli, pričom predpokladané
obstarávacie náklady boli odhadnuté na úrovni 1,8 mld. (SRo) a 2,4 mld. (STV),
§
s cieľom
zabezpečiť konzistentnosť pre porovnanie s variantom realizácie projektu
formou PSC bol finančný model zostrojený tak aby pokrýval obdobie rokov 2008 –
2038 (tzn. do konca doby koncesie).
8.1.1.2
Špecifické predpoklady PPP
Nasledujúca
skupina predpokladov obsahuje prevažne údaje týkajúce sa kapitálovej štruktúry
a nákladov financovania, ktoré sa vzťahujú k realizácii projektu
prostredníctvom PPP. Uvažovaná štruktúra kapitálu koncesionára (ďalej aj „SPV“)
je nasledujúca: vlastný kapitál, podriadený úver a bankový (hlavný) úver.
Čerpanie vo fáze výstavby sa realizuje v rovnakom čase a rovnakých
objemoch ako je potrebné na financovanie výstavby v nasledovnom poradí:
vlastný kapitál – podriadený úver – hlavný úver. Splácanie dlhu
a investovaného kapitálu sa realizuje vo fáze prevádzky z platieb za
dostupnosť, resp. akumulovaných peňažných prostriedkov resp. zisku, pričom
priorita splácania je opačná: hlavný úver – podriadený úver – dividendy.
Navyše, splácanie podriadeného úveru a výplata dividend sú konštruované
tak, aby v každom období boli zabezpečené nasledovné podmienky:
§
koncesionár bude
v každom období schopný okrem bežných nákladov na prevádzku
a prípadné kapitálové výdavky plniť najmä záväzky plynúce zo splácania
hlavného úveru, a to z výnosov v príslušnom roku alebo
z akumulovaných peňažných prostriedkov prislúchajúcich výnosom
v predchádzajúcich rokoch,
§
koncesionár bude
udržiavať peňažnú rezervu zvyčajne vyžadovanú financujúcimi bankami tak, aby
garantoval schopnosť splácania splátok istiny a úroku hlavného úveru
v najbližšom období (rezerva na splátky hlavného úveru) a samotnú
prevádzku mediálneho komplexu (rezerva na prevádzku a údržbu),
§
koncesionár bude mať
v každom období dostatok finančných prostriedkov na splnenie daňových
povinností (daň z príjmu).
Pre hlavný úver
poskytnutý financujúcou bankou sa uvažujú náklady na poskytnutie úveru, pričom
tieto sa spolu s úrokmi akumulujú počas fázy výstavby do nominálnej
hodnoty úveru. Počas fázy výstavby je úroková sadzba hlavného úveru stanovená
ako 150 bázických bodov nad základnú úrokovú sadzbu uvažovanú v modeli[2]. Táto prirážka zohľadňuje riziko projektu v danej
fáze, požadovanú maržu banky a poplatok za zostávajúcu nevyčerpanú časť
úveru (tzv. commitment fee). Počas fázy prevádzky je úroková sadzba hlavného
úveru stanovená ako 100 bázických bodov nad základnú úrokovú sadzbu uvažovanú v modeli,
pričom nižšia riziková prirážka je odôvodnená znížením rizika v tejto fáze
projektu, nakoľko riziko nedostavania budovy v tejto fáze už nie je
relevantné a v tejto fáze je koncesionár príjemcom platieb za
dostupnosť.
Pre hlavný úver
je uvažovaná mimoriadna splátka, ktorá sa bude realizovať s použitím
prostriedkov získaných z predaja súčasnej budovy a pozemku STV.
Predpokladá sa, že táto mimoriadna splátka bude realizovaná v tom istom
roku ako je rok predaja súčasnej budovy a pozemkov STV. Mimoriadna splátka istiny
hlavného úveru v PPP modeli spôsobí zníženie úrokov hlavného úveru platených
v nasledujúcich rokoch, pričom sa predpokladá, že rok splatnosti hlavného
úveru ostane nezmenený.
Keďže projekt
bude v budúcnosti posudzovaný financujúcimi inštitúciami (napr. bankami),
vo finančnom modeli je sledovaný základný parameter úverového krytia, ktorý
banky analyzujú pri projektovom financovaní, tzv. Ukazovateľ krytia dlhovej
služby (Debt Service Cover Ratio, DSCR).
Na základe DSCR
sa hodnotí schopnosť projektovej spoločnosti splatiť svoje zadlženie zo svojho
ročného peňažného toku počas prevádzkovej fázy. Ukazovateľ berie do úvahy bežné
obdobie a počíta sa ako:
EBITDA / (nákladové úroky + splátky istiny)
Zhrnutie predpokladov finančného modelu je obsiahnuté
v nasledujúcej tabuľke:
Tabuľka 14 Predpoklady finančného modelu odlišné pre
jednotlivé varianty
Položka |
Hodnota |
Popis / poznámka |
Kapitálová štruktúra a náklady financovania (pri
variante PPP) |
||
Požadovaný objem financovania v cenách 2008 |
3 029 |
Táto čiastka zahŕňa náklady na samotnú výstavbu
mediálneho komplexu a všetky s tým súvisiace náklady. Z dôvodu
indexovania cien v stavebníctve je celková financovaná čiastka
3 579 mil. Sk, čo zodpovedá nákladom na výstavbu v bežných cenách. |
Podiel vlastného kapitálu |
1% - 3% |
Percentuálny podiel vlastného kapitálu súkromného
investora na kapitálovej štruktúre SPV |
Podiel podriadeného úveru |
9% - 12% |
Percentuálny podiel podriadeného úveru (poskytovaný
súkromným investorom) na kapitálovej štruktúre SPV |
Podiel cudzieho kapitálu resp. seniorného dlhu |
85% - 90% |
Percentuálny podiel hlavného úveru (poskytovaný
financujúcou bankou) na kapitálovej štruktúre SPV |
IRR pre súkromného investora |
10,5% - 11,5% |
Odhad celkovej požadovanej vnútornej miery výnosnosti
projektu pre súkromného investora, zahŕňa priemernú výnosnosť na všetkých
prostriedkoch vložených súkromným investorom (tzn. vlastný kapitál +
podriadený úver). |
Úroková sadzba podriadeného dlhu |
8% |
Úroková miera podriadeného dlhu platná ako pre obdobie
výstavby, tak i pre obdobie prevádzky. |
Doba splatnosti podriadeného úveru |
25 rokov |
Doba splatnosti podriadeného úveru od doby jeho prvého čerpania (v roku
2012) do doby úplného splatenia (v roku 2037), ktorá je stanovená
v súlade s bežnými podmienkami financovania podobných projektov,
a to 1 rok pred koncom koncesnej doby. |
Úroková sadzba hlavného úveru vo fáze výstavby |
6,50% |
Úroková sadzba požadovaná financujúcou bankou pri
poskytnutí hlavného úveru vo fáze výstavby. |
Úroková sadzba hlavného úveru vo fáze prevádzky |
6,00% |
Úroková sadzba požadovaná financujúcou bankou pri
poskytnutí seniorného dlhu v prevádzkovej fáze. |
Poplatok pri poskytnutí hlavného úveru |
1 mil Sk |
Jednorazový poplatok požadovaný financujúcou bankou pri
poskytnutí hlavného úveru. |
Poplatok za čerpanie hlavného úveru |
0,50% |
Poplatok požadovaný financujúcou bankou počítaný
z čerpanej čiastky hlavného úveru v príslušnom období. |
Doba splatnosti hlavného úveru |
25 rokov |
Doba splatnosti hlavného úveru od doby prvého čerpania (v roku 2012) do
doby úplného splatenia (v roku 2037), ktorá je stanovená v súlade
s bežnými podmienkami financovania podobných projektov, a to 1 rok
pred koncom koncesnej doby. |
Požadovaný pomer úverového krytia v dobe splatnosti
úveru |
1,15 |
Viď vyššie |
Ostatné |
|
|
Úroková miera vkladov |
3,0% - 4,0% |
Parameter sa aplikuje pri výpočte úrokového výnosu
z peňažných prostriedkov na bežnom účte resp. v prípade prebytku
likvidity výnosu nástrojov peňažného trhu. Priemerná očakávaná sadzba úročenia vkladov bola
odvodená od sadzieb peňažného trhu s
3-mesačnou a 6-mesačnou splatnosťou denominovaných v SKK a EUR
(k 1.7.2008 3MBRIBID=4,07%, 6MBRIBID=4,41%, 3MEURIBOR=4,955%,
6MEURIBOR=5,1455), so zohľadnením predchádzajúceho a očakávaného vývoja
príslušných sadzieb a po započítaní marže banky. |
Peňažná rezerva na splátky hlavného úveru |
50% zo splátok istiny a úroku v nasledujúcom
roku |
Objem peňazí, ktoré je koncesionár povinný udržiavať
v hotovosti za účelom garancie splácania hlavného úveru. |
Peňažná rezerva na O&M (percento z O&M v 1., 2.
a 3. roku) |
100% |
Objem peňažných prostriedkov, ktoré bude koncesionár udržiavať v hotovosti
za účelom garancie pokrytia prevádzkových nákladov v najbližšej
budúcnosti. Rezerva sa buduje v priebehu prvých troch rokov a následne
sa udržiava v konštantnej výške. |
Finančný model
bol vytvorený na základe slovenských účtovných štandardov a odráža platnú
daňovú legislatívu Slovenskej republiky.
8.1.2 Výstupy
finančného modelu
V rámci
finančného modelu sú porovnané Variant „AS-IS“ pôsobenia verejnoprávnych médií
v ich súčasných priestoroch a varianty realizácie projektu prostredníctvom
Tradičnej verejnej zákazky (PSC) a realizácie projektu so zapojením súkromného
sektoru (PPP). Cieľom porovnania bolo podať komplexný pohľad na jednotlivé
alternatívy z pohľadu verejného sektora, preto okrem priamych položiek
typických pre jednotlivé varianty (výstavba – prevádzka pre PSC, platby za
dostupnosť pre PPP) boli okrem ocenenia rizík zohľadnené i ďalšie
kvantifikovateľné dopady pre verejný sektor (daň z príjmu v prípade
PPP, príjem z predaja starej budovy STV, a pod.).
S cieľom
zohľadniť potenciálnu volatilitu vstupných parametrov modelu bolo porovnanie
jednotlivých variantov vykonané s použitím dvoch variantov parametrov,
pričom jedna z alternatívnej množiny vstupných parametrov vedie
k dolnému odhadu a druhá k hornému odhadu porovnania variantov
PPP a PSC.
Tabuľka 15 Parametre použité pre dolný a horný odhad čistých
výdavkov verejného sektora v jednotlivých variantoch
Parameter |
Hodnota parametra pre dolný
odhad porovnania PSC a PPP |
Hodnota parametra pre horný
odhad porovnania PSC a PPP |
Cieľové IRR pre investora |
11,50% |
10,50% |
Kapitálová štruktúra – vlastný kapitál |
3,00% |
1,00% |
Kapitálová štruktúra – podriadený úver |
12,00% |
9,00% |
Kapitálová štruktúra – cudzie zdroje (hlavný úver) |
85% |
90% |
Diskontná sadzba |
4,90% |
5,10% |
Úroková miera vkladov |
3,00% |
4,00% |
8.1.2.1 Variant
„AS-IS“
Nominálne a
diskontované hodnoty peňažných tokov verejného sektora v prípade ak
verejnoprávne médiá ostanú vo svojich súčasných priestoroch sú obsiahnuté
v nasledujúcich tabuľkách:
Tabuľka 16 Variant „AS-IS“ (v tis. SKK) – nominálna hodnota
Variant „AS-IS“, hodnoty
v tis. Sk |
Nominálna hodnota |
Prevádzkové náklady - STV |
-4 021 831 |
Prevádzkové náklady - SRo |
-4 406 881 |
Prevádzkové náklady - spolu |
-8 428 713 |
Investície - STV |
-1 011 398 |
Investície - SRo |
-1 520 232 |
Investície - spolu |
-2 531 630 |
Opravy / náklady životného
cyklu - SRo |
-1 416 118 |
Opravy / náklady životného
cyklu - STV |
-1 836 286 |
Reinvestície / náklady
životného cyklu - spolu |
-3 252 404 |
Celkové čisté výdavky - SRo |
-6 449 348 |
Celkové čisté výdavky - STV |
-7 763 399 |
Celkové čisté výdavky
verejného sektora |
-14 212 747 |
Tabuľka 17 Variant „AS-IS“ (v tis. SKK) – súčasná
(diskontovaná) hodnota
Variant „AS-IS“, hodnoty
v tis. Sk |
Dolný odhad |
Horný odhad |
Prevádzkové náklady - STV |
-1 789 105 |
-1 838 747 |
Prevádzkové náklady - SRo |
-1 960 394 |
-2 014 789 |
Prevádzkové náklady - spolu |
-3 749 500 |
-3 853 536 |
Investície - STV |
-938 873 |
-941 552 |
Investície - SRo |
-1 411 220 |
-1 415 246 |
Investície - spolu |
-2 350 092 |
-2 356 798 |
Náklady životného cyklu –
reinvestície, SRo |
-408 947 |
-428 113 |
Náklady životného cyklu –
reinvestície, STV |
-530 283 |
-555 135 |
Náklady životného cyklu –
reinvestície, spolu |
-939 230 |
-983 248 |
Celkové čisté výdavky - SRo |
-3 136 925 |
-3 208 412 |
Celkové čisté výdavky - STV |
-3 901 897 |
-3 985 170 |
Celkové čisté výdavky
verejného sektora |
-7 038 822 |
-7 193 582 |
Pozn.: Predkladateľ má k dispozícii
podrobné prepočty k vyššie uvedeným výsledkom
Súčasná hodnota výdavkov verejného sektoru v prípade
ak médiá ostanú vo svojich súčasných priestoroch bola odhadnutá v rozmedzí
7 038 822 – 7 193 582 tis. Sk.
8.1.2.2 Komparátor
verejného sektoru (PSC)
Komparátor
verejného sektoru kvantifikuje výdavky verejného sektoru spojené s realizáciou projektu
formou tradičnej verejnej zákazky. PSC je možné definovať ako hypotetický
výpočet nákladov upravený o vymedzené riziká, v ktorom verejný sektor hrá
hypotetickú rolu investora a prevádzkovateľa projektovaných kapacít. Za týchto
predpokladov platí, že
§
PSC je vyjadrený ako
čistá súčasná hodnota výdavkov verejného sektoru;
§
PSC zahŕňa hodnotu
rizík projektu, s ktorými by bol spôsob zabezpečenia realizácie projektu prostredníctvom
tradičnej verejnej zákazky spojený.
Kalkulácia PSC
vychádza z odhadu očakávaných čistých peňažných tokov verejného sektora od
súčasnosti (rok 2008) do konca doby koncesie. Pri odhade čistých peňažných
tokov boli zohľadnené nasledovné položky:
§
náklady na prevádzku
súčasných budov STV a SRo pred dokončením výstavby mediálneho komplexu
§
náklady na
sťahovanie STV a SRo do nových priestorov
§
náklady na
obstaranie a prevádzkovanie mediálneho komplexu (investičné náklady,
prevádzkové náklady a náklady životného cyklu),
§
výnosy
z predaja súčasnej budovy a pozemku STV.
Nominálne a
diskontované hodnoty peňažných tokov verejného sektoru v prípade
realizácie projektu formou PSC sú obsiahnuté v nasledujúcich tabuľkách:
Tabuľka 18 Komparátor verejného sektoru pred
zohľadnením hodnoty rizík (v tis. SKK) – nominálna hodnota
PSC hodnoty v tis. Sk |
Nominálna hodnota |
Prevádzka budov STV
a SRo pred dokončením mediálneho komplexu |
-1 016 894 |
Sťahovanie STV a SRo do
nových priestorov |
-7 000 |
Výstavba mediálneho komplexu |
-3 578 853 |
Prevádzka mediálneho komplexu |
-4 331 966 |
Náklady životného cyklu
budovy |
-2 073 363 |
Výdavky spolu |
-11 008 076 |
Príjmy z predaja starej
budovy STV |
1 000 000 |
Príjmy spolu |
1 000 000 |
Celkové čisté výdavky verejného
sektora |
-10 008 076 |
Tabuľka 19 Komparátor verejného sektoru pred
zohľadnením hodnoty rizík (v tis. SKK) – súčasná (diskontovaná) hodnota
PSC hodnoty v tis. Sk |
Dolný odhad |
Horný odhad |
Prevádzka budov STV
a SRo pred dokončením mediálneho komplexu |
-876 285 |
-881 175 |
Sťahovanie STV a SRo do
nových priestorov |
-5 325 |
-5 381 |
Výstavba mediálneho komplexu |
-2 810 320 |
-2 836 382 |
Prevádzka mediálneho komplexu |
-1 679 300 |
-1 737 248 |
Náklady životného cyklu
budovy – reinvestície |
-598 746 |
-626 807 |
Výdavky spolu |
-5 969 977 |
-6 086 993 |
Príjmy z predaja starej
budovy STV |
688 667 |
698 574 |
Príjmy spolu |
688 667 |
698 574 |
Celkové čisté výdavky
verejného sektora |
-5 281 310 |
-5 388 419 |
Pozn.: Predkladateľ má k dispozícii podrobné
prepočty k vyššie uvedeným výsledkom
Riadok
Celkové čisté výdavky verejného sektora predstavuje výdavky, ktoré by verejný
sektor zaplatil v prípade realizácie projektu tradičnou verejnou zákazkou.
Súčasná hodnota výdavkov verejného sektoru
(bez zohľadnenia ocenenia rizík) v prípade realizácie projektu
prostredníctvom verejnej zákazky bola odhadnutá v rozmedzí 5 281 310
– 5 388 419 tis. Sk.
8.1.3 Referenčný
PPP projekt (PPP)
V prípade PPP
variantu súkromný partner mediálny komplex navrhne (t.j. zabezpečí dokončenie
podrobného projektu), postaví, prefinancuje a v dopredu definovanom rozsahu
prevádzkuje po celú dobu trvania projektu (uvažovaná doba prevádzky 25 rokov).
Cieľom finančného modelu pre variant PPP je hlavne kvantifikácia, či a do akej
miery môže byť variant PPP ekonomicky efektívnejší ako PSC, ďalej kalkulácia
optimálnej výšky platby za dostupnosť a stanovenie hodnoty za peniaze (úspory,
ktoré môže MK SR dosiahnuť).
Kalkulácia PPP
vychádza z odhadu čistých peňažných tokov verejného sektora ktoré pozostávajú
z:
§
nákladov na
prevádzku starých budov STV a SRo pred dokončením výstavby mediálneho
komplexu
§
nákladov na
sťahovanie STV a SRo do nových priestorov
§
platieb za
dostupnosť[3].
Hlavnými
faktormi diferencujúcimi PSC a PPP variantu v oblasti nákladov sú hlavne:
§
Náklady
financovania, ktoré sú súčasťou PPP,
§
Riziká, ktoré sú
prenesené na súkromného partnera (súčasťou kalkulácie PSC),
§
Daň z príjmu,
ktorú SPV odvedie späť do štátneho rozpočtu a ktorá je pre potreby
porovnania PSC a PPP v prípade variantu PPP považovaná za príjem pre
verejný sektor,
§
Príjem
z predaja súčasnej budovy a pozemku STV, ktorý je v prípade
variantu PPP zohľadnený v znížení úrokových splátok hlavného úveru
(prostredníctvom jednorazového splatenia časti istiny) a s tým
súvisiacim znížením platieb za
dostupnosť, na rozdiel od PSC, kde tento figuruje ako priamy príjem verejného
sektora.
Náklady na
výstavbu a prevádzku a údržbu sú vo variantoch PPP i PSC
rovnaké, celkové investičné náklady sú v PPP však vyššie z dôvodu
dodatočných finančných nákladov (transakčné nákladov pri poskytnutí / čerpaní
hlavného úveru a úrokové náklady z hlavného a podriadeného úveru sa
v období výstavby kapitalizujú do istiny príslušného úveru). Je potrebné
poznamenať, že akékoľvek možné úspory a vyššia efektivita zabezpečená
súkromným sektorom sú zohľadnené v ocenení projektových rizík.
Nominálne a
diskontované hodnoty peňažných tokov verejného sektora pri realizácii projektu
formou PPP sú obsiahnuté v nasledujúcich tabuľkách:
Tabuľka 20 Variant PPP pred zohľadnením hodnotenia rizík
(v tis SKK) – nominálna hodnota
PPP hodnoty v tis. Sk |
Dolný odhad |
Horný odhad |
Prevádzka budov pred
dokončením mediálneho komplexu – SRo |
-485 220 |
-485 220 |
Prevádzka budov pred
dokončením mediálneho komplexu – STV |
-531 674 |
-531 674 |
Prevádzka budov pred
dokončením mediálneho komplexu - Spolu |
-1 016 894 |
-1 016 894 |
Sťahovanie STV a SRo do
nových priestorov |
-7 000 |
-7 000 |
Platby za dostupnosť - SRo |
-4 354 948 |
-4 637 808 |
Platby za dostupnosť - STV |
-8 453 723 |
-9 002 805 |
Platby za dostupnosť – Spolu |
-12 808 671 |
-13 640 613 |
Výdavky spolu |
-13 832 565 |
-14 664 507 |
Daň z príjmu – príjem
pre štátny rozpočet |
405 598 |
514 502 |
Príjmy spolu |
405 598 |
514 502 |
Celkové čisté výdavky
verejného sektora |
-13 426 967 |
-14 150 005 |
Tabuľka
21 Variant PPP pred zohľadnením hodnotenia rizík (v tis
SKK) – súčasná hodnota
PPP hodnoty v tis. Sk |
Dolný odhad |
Horný odhad |
Prevádzka budov pred
dokončením mediálneho komplexu – SRo |
-418 127 |
-420 460 |
Prevádzka budov pred
dokončením mediálneho komplexu – STV |
-458 158 |
-460 715 |
Prevádzka budov pred
dokončením mediálneho komplexu - Spolu |
-876 285 |
-881 175 |
Sťahovanie STV a SRo do
nových priestorov |
-5 325 |
-5 381 |
Platby za dostupnosť - SRo |
-1 802 258 |
-1 983 288 |
Platby za dostupnosť - STV |
-3 498 501 |
-3 849 912 |
Platby za dostupnosť – Spolu |
-5 300 759 |
-5 833 200 |
Výdavky spolu |
-6 182 369 |
-6 719 755 |
Daň z príjmu – príjem
pre štátny rozpočet |
112 393 |
161 875 |
Príjmy spolu |
112 393 |
161 875 |
Celkové čisté výdavky
verejného sektora |
-6 069 976 |
-6 557 880 |
Pozn.: Predkladateľ má k dispozícii podrobné
prepočty k vyššie uvedeným výsledkom
V prípade
variantu realizácie projektu formou PPP je odhadnutá výška platby za dostupnosť[4], ktorú bude Zadávateľ platiť Koncesionárovi[5]. Výška platby za dostupnosť je determinovaná hlavne
nákladmi súkromného partnera na výstavbu a prevádzku projektu a tiež
nutnosťou plniť kovenanty (ukazovatele cash flow a zadlženia) sledované
seniornými veriteľmi.
Súčasná hodnota čistých výdavkov verejného
sektoru (pred zohľadnením ocenenia rizík) v prípade realizácie projektu
prostredníctvom PPP bola odhadnutá v rozmedzí 6 069 976 –
6 557 880 tis. Sk.
Porovnanie realizácie projektu formou PPP
vs. PSC
Konkurencia
v rámci obstarávacieho procesu (výberového konania) na súkromného partnera by
mala zaručiť, že súkromný sektor predloží najvýhodnejšie ponuky, ale zároveň
bude nutné porovnať najlepšiu súkromnú ponuku PPP projektu s variantom
realizovania projektu tradičným spôsobom financovania z rozpočtových zdrojov.
Tento postup umožní Zadávateľovi posúdiť výhodnosť PPP voči PSC ako referenčnej
možnosti realizácie projektu a pomôže vyčísliť dosiahnutú hodnotu za peniaze.
Z dôvodu
prenosu rizík, ku ktorému dochádza pri realizácii projektu formou PPP nie sú
hodnoty celkových čistých výdavkov verejného sektora (PSC) a referenčného
PPP projektu priamo porovnateľné. Za účelom zabezpečenia jednotnej porovnávacej
základne s PPP modelom sú výsledné čisté peňažné toky uvedené v predchádzajúcom
texte upravené o odhad hodnoty rizík projektu presunutých v rámci PPP variantu
na súkromný sektor[6]. Výsledné porovnanie variantov PPP a PSC a
vyčíslenie odhadu hodnoty za peniaze je v kapitole 8.4 tohto dokumentu.
8.1.4 Odhadované
ročné platby pre Variant „AS-IS“, PSC a referenčný PPP projekt
Odhadované
ročné platby pre Variant „AS-IS“ a PSC sú obsiahnuté v podrobných
východiskových materiáloch pre spracovanie tohto materiálu.
8.2
Finančný model projektu - vysielacie technológie
Zjednodušený
finančný model pre vysielacie technológie bol zostavený s cieľom vyčísliť
a zhodnotiť, na základe stanovených parametrov a predpokladov, ekonomickú
výhodnosť alternatívnych spôsobov obstarania a prevádzky vysielacích
technológií STV a SRo. Boli uvažované nasledovné alternatívy:
Tabuľka 22Alternatívy obstarania a prevádzky vysielacích
technológií
Alternatíva |
Forma obstarania vysielacích
technológií |
Forma prevádzky vysielacích
technológií |
Alternatíva
A |
Realizuje verejný sektor /
médiá, úhrada z rozpočtu médií / verejného rozpočtu v roku
obstarania. |
Realizuje verejný sektor /
médiá, úhrada z rozpočtu médií / verejného rozpočtu v roku nákupu
jednotlivých služieb. |
Alternatíva
B |
Finančný leasing. |
Realizuje verejný sektor /
médiá, úhrada z rozpočtu médií / verejného rozpočtu v roku nákupu
jednotlivých služieb. |
Alternatíva
C |
Finančný leasing. |
Outsourcing celého balíka
služieb. |
8.2.1 Výstupy
modelu pre vysielacie technológie
Tabuľka 23 Sumarizácia výsledkov porovnania alternatív pre obstaranie
a prevádzku vysielacích technológií
Alternatíva, hodnoty v tis. Sk |
Nominálna hodnota |
Súčasná hodnota |
Alternatíva A Obstaranie a prevádzka sú vykonávané STV a SRo a
platené priamo zo štátneho rozpočtu |
2 340 272 |
1 576 433 |
Alternatíva B Obstaranie technológií cez leasing, prevádzka je
zabezpečená STV a SRo |
3 089 586 |
1 813 868 |
Alternatíva C Obstaranie technológií cez leasing, prevádzka
outsourcovaná |
2 975 385 |
1 748 261 |
Na
základe výsledkov kvantitatívneho porovnania výsledkov finančného modelu
vychádza, že Alternatíva 1 je ekonomicky najvýhodnejšia, avšak za predpokladu
neexistencie dostatočných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa
alternatívy B a C javia ako realistickejšie. V takomto prípade je, na
základe použitých predpokladov, PPP alternatíva C (plný outsourcing balíka
služieb súvisiacich s prevádzkou a údržbou vysielacích technológií),
ekonomicky výhodnejšia ako alternatíva B, pri ktorej si vysielaciu technológiu
obstarajú a prevádzku a údržbu zabezpečia médiá individuálne, t.j. nie
ako balík služieb.
Pri
posudzovaní hodnoty rizík prevádzaných na súkromný sektor sa v súčasnej
fáze projektu vychádzalo z podobných projektov v zahraničí
a do určitej miery aj v SR.
Ocenenie
jednotlivých rizikových kategórií vychádza z kalkulácií, ktoré boli
zostavené na základe analýz:
§
Momentálneho stavu a
skúseností s investičnými a prevádzkovými výdavkami STV a SRo;
§
Skúsenosti
z výstavby podobných stavieb zo zahraničia;
§
Údaje zo stavebných
projektov pre súkromný a verejný sektor v SR;
§
Skúsenosti
s podobnými projektmi v zahraničí.
Na
základe vyššie uvedených analýz boli ocenené jednotlivé hlavné rizika,
potenciálne úrovne zvýšenia nákladov zodpovedajúcich danému riziku a ich
pravdepodobnosť. Na základe týchto hodnôt sú jednotlivé rizika vyčíslené
v percentách a ďalej použité pre vypracovanie porovnávacieho modelu pre
verejný sektor (PSC). Vzhľadom na absenciu skutočných ponúk potenciálnych
koncesionárov pre realizáciu mediálneho komplexu v tomto štádiu, bolo
úvodné rámcové posúdenie rizík vykonané pomocou zostavenia
V nasledujúcej tabuľke sú
zosumarizované hlavné predpoklady pre výpočet horného a dolného odhadu ocenenia
hlavných rizík projektu.
Tabuľka 24 Parametre pre použité pre dolný a horný odhad
finančného porovnania realizácie projektu formou PSC resp. PPP
Parameter |
Hodnota parametra pre dolný
odhad porovnania PSC a PPP |
Hodnota parametra pre horný
odhad porovnania PSC a PPP |
Cieľové
IRR pre investora |
11,50% |
10,50% |
Kapitálová
štruktúra – vlastný kapitál |
3,00% |
1,00% |
Kapitálová
štruktúra – podriadený úver |
12,00% |
9,00% |
Kapitálová
štruktúra – cudzie zdroje (hlavný úver) |
85% |
90% |
Diskontná sadzba |
4,90% |
5,10% |
Úroková miera vkladov |
3,00% |
4,00% |
V nasledovnej tabuľke sú vyčíslené
odhadnuté hodnoty rizík projektu mediálneho komplexu rozdelené do fázy výstavby
a prevádzky a tiež sú alokované medzi verejný (ponechané riziká)
a súkromný sektor (prenesené riziká), pričom ponechané riziká sú riziká,
ktoré bude znášať verejný sektor v prípade alternatívy PSC aj PPP
a prenesené riziká bude znášať v alternatíve PPP súkromný sektor,
t.j. koncesionár.
Celková
hodnota rizík projektu, t.j. rizík ponechaných na verejnom sektore a rizík
prenesených na súkromný sektor predstavuje SKK 1 379 935 tis. (diskontovaná
hodnota).
Tabuľka 25 Ocenenie rizík projektu s priradenými hodnotami
nákladov a rozdelením na fázy projektu a alokáciou medzi verejný
a súkromný sektor – dolný odhad
Sumarizácia ocenenia rizík (hodnoty v tis. Sk) |
Súčasná hodnota ponechaných
rizík |
Súčasná hodnota prenesených
rizík |
Nominálna hodnota ponechaných
rizík |
Nominálna hodnota prenesených
rizík |
Fáza
výstavby |
36 045 |
559 852 |
44 664 |
708 735 |
Fáza
prevádzky |
179 258 |
622 104 |
425 205 |
1 633 379 |
Spolu
fáza výstavby a fáza prevádzky |
215 303 |
1 181 956 |
469 869 |
2 342 114 |
Spolu všetci účastníci |
1 397 259 |
2 811 983 |
Tabuľka 26 Ocenenie rizík projektu s priradenými hodnotami
nákladov a rozdelením na fázy projektu a alokáciou medzi verejný
a súkromný sektor – horný odhad
Sumarizácia ocenenia rizík (hodnoty v tis. Sk) |
Súčasná hodnota ponechaných
rizík |
Súčasná hodnota prenesených
rizík |
Nominálna hodnota ponechaných
rizík |
Nominálna hodnota prenesených
rizík |
Fáza
výstavby |
35 740 |
554 632 |
44 664 |
708 735 |
Fáza
prevádzky |
173 622 |
596 920 |
425 205 |
1 626 107 |
Spolu
fáza výstavby a fáza prevádzky |
209 362 |
1 151 552 |
469 869 |
2 334 842 |
Spolu všetci účastníci |
1 360 914 |
2 804 711 |
§
Detailný prehľad
celkovej hodnoty rizík uvedený v modeli je potrebné považovať za
orientačný, pretože bol pripravený na základe predpokladov a nie všetky vstupné
informácie bolo možné dostatočne dobre overiť.
Na
základe toho uvádzame, že výpočet celkovej hodnoty rizík je presný v takej
miere, akú je možné predpovedať na základe použitých predpokladov.
8.4 Posúdenie
ukazovateľa hodnoty za peniaze (value for money)
Pred
obstarávaním by mal obstarávateľ poznať predpokladané celkové náklady projektu
počas očakávanej doby životnosti a potenciálne nákladové dopady výberu určitej
metódy obstarávania. Porovnávací model pre verejný sektor (Public Sector
Comparator – model PSC) je bežným nástrojom využívaným pri posudzovaní nákladov
projektu v prípade, že by ho mal realizovať verejný sektor. Model PSC možno
porovnávať s PPP na posúdenie, či typ obstarávania prostredníctvom PPP je
ekonomicky výhodnejší oproti tradičnej alternatíve obstarávania verejným
sektorom.
Model
PSC predstavuje čistú súčasnú hodnotu investičných nákladov vrátane priamych
nákladov a nepriamych nákladov súvisiacich s poskytovaním verejných služieb
počas doby životnosti, prípadne znížených o akékoľvek výnosy od tretích
strán[7]. Okrem hrubých nákladov na verejné služby model zahŕňa
aj rezervu na riziká spojené s projektom. V rámci procesu hodnotenia
projektu PPP sa posudzuje, ktorá strana (verejný alebo súkromný sektor) je
najlepšie pripravená riadiť špecifické riziká. Pri tvorbe modelu PSC sa riziká
delia na tie, ktoré si ponechá vláda a tie, ktoré sa prevedú na súkromný
sektor, aby sa umožnilo porovnateľné posúdenie oproti alternatíve PPP.
Teoreticky by mala najlepšia alokácia rizík na základe uvedeného princípu
zabezpečiť vyššiu hodnotu za peniaze (value for money) pre vládu, resp. verejný
sektor. Finančné posúdenie projektu mediálneho komplexu vychádza
z porovnania čistej súčasnej hodnoty týchto položiek:
§
celkové náklady na verejné (štandardné) obstarávanie, t.j. celkové náklady, ktoré by vynaložila vláda, resp.
ministerstvo kultúry alebo iná vládna agentúra počas poskytovania verejnej
služby (v tomto prípade zabezpečenie prevádzkyschopnosti mediálneho komplexu
počas trvania koncesie);
§
celkové náklady na obstaranie formou PPP, t.j. ročné platby počas daného obdobia (rovnakého, aké je
uvažované pre alternatívu PSC), ktoré sa uvedú v najlepšej ponuke
potenciálneho koncesionára (pri dodržaní štandardného postupu výberového
konania).
Treba
zdôrazniť, že aby žiadna metóda obstarávania nebola zvýhodnená, uvedené
porovnanie musí vychádzať z rovnakých druhov (pravdepodobných) nákladov
a rizík súvisiacich s vynakladanými nákladmi.
S cieľom
zohľadniť potenciálnu volatilitu vstupných parametrov modelu bolo porovnanie
variant realizácie projektu formou PPP a PSC vykonané s použitím
dvoch variant parametrov, pričom jedna z alternatívnej množiny vstupných
parametrov vedie k dolnému odhadu a druhá k hornému odhadu
porovnania variant PPP a PSC.
V
rámci štúdie sme zanalyzovali náklady PPP projektu a porovnali ich s
alternatívou verejného obstarávania (PSC). V tejto fáze projektu takáto analýza
obsahuje mnohé odhady. V neposlednom rade nepoznáme hodnotu (cenu), ktorú by
súkromný sektor ponúkol za prevzatie rizík rozdelených medzi obe strany. Odhady
nákladov verejného sektora na výstavbu a prevádzku (vrátane údržby) projektu
podľa rovnakých podmienok ako by realizoval súkromný sektor (formou PPP) tiež
predstavujú určitý stupeň neistoty. Uvedené výsledkoch vychádzajú zo skúsenosti
konzultanta s modelom PSC využívaným pri podobných projektoch a v tomto
štádiu ich nemožno vnímať ako definitívne. Po predložení konkrétnych ponúk bude
treba matice rizík súvisiacich s PSC preskúmať s odborníkmi z MK SR a
STV a SRo, aby sa mohli aplikovať ich špecifické skúsenosti na Slovensku.
Tabuľka 27 Dolný odhad nominálnej a čistej súčasnej hodnoty PSC a
PPP
Porovnanie porovnávacieho
modelu pre verejný sektor (PSC) a verejno-súkromného partnerstva (PPP) (hodnoty v mil. Sk) |
PSC nominálna hodnota |
PSC |
PPP |
PPP |
Ocenenie prenositeľných rizík |
2 342 |
1 182 |
n/a |
n/a |
Čisté peňažné toky verejného sektora v prípade PSC (+náklady na prevádzku pred
sťahovaním, +náklady na výstavbu, +náklady na sťahovanie, +náklady na
prevádzku mediálneho komplexu, +obnovovacie náklady, -príjmy z predaja budovy
STV) |
10 008 |
5 388 |
n/a |
n/a |
Z toho náklady na výstavbu a prevádzku |
11 015 |
6 082 |
n/a |
n/a |
Ocenenie ponechaných rizík |
470 |
215 |
470 |
215 |
Suma čistých platieb počas PPP projektu |
n/a |
n/a |
14 150 |
6 558 |
Spolu |
12 820 |
6 786 |
14 620 |
6 773 |
Tabuľka 28 Horný odhad nominálnej a čistej súčasnej hodnoty PSC a PPP
Porovnanie porovnávacieho
modelu pre verejný sektor (PSC) a verejno-súkromného partnerstva (PPP) (hodnoty v mil. Sk) |
PSC nominálna hodnota |
PSC |
PPP |
PPP |
Ocenenie prenositeľných rizík |
2 335 |
1 152 |
n/a |
n/a |
Čisté peňažné toky verejného sektora v prípade PSC (+náklady na prevádzku pred
sťahovaním, +náklady na výstavbu, +náklady na sťahovanie, +náklady na
prevádzku mediálneho komplexu, +obnovovacie náklady, -príjmy z predaja budovy
STV) |
10 008 |
5 281 |
n/a |
n/a |
Z toho náklady na výstavbu a prevádzku |
11 015 |
5 965 |
n/a |
n/a |
Ocenenie ponechaných rizík |
470 |
209 |
470 |
209 |
Suma čistých platieb počas PPP projektu |
n/a |
n/a |
13 427 |
6 070 |
Spolu |
12 813 |
6 642 |
13 897 |
6 279 |
Ako možno vidieť z vyššie
uvedených tabuliek, na základe úvodného
rozdelenia rizík a stanovenia čistej súčasnej hodnoty týchto rizík
a celkových nákladov na projekt mediálneho komplexu pri navrhovanom
harmonograme so začiatkom výstavby v roku 2009 a termínom začiatku
prevádzky v roku 2014 a predpokladoch uvedených v tomto
dokumente, vychádza z finančného
hľadiska alternatíva PPP lepšie v priemere o 2% oproti PSC. Na základe
horného odhadu (viac optimistického) rozdiel v odhadovanej čistej súčasnej
hodnote projektu realizovaného formou PPP vyšiel 363 mil. Sk alebo 5,5% lepšie
ako v prípade PSC, pre dolný odhad (menej optimistický), rozdiel
v odhadovanej čistej súčasnej hodnote projektu realizovaného formou PPP
vyšiel o 12 mil. Sk alebo 0,2% lepšie ako v prípade PSC.
Tabuľka 29 Sumarizácia výsledkov porovnania PPP a PSC metódou
VfM
Porovnanie porovnávacieho
modelu pre verejný sektor (PSC) a verejno-súkromného partnerstva (PPP) (hodnoty v mil. Sk) |
Dolný odhad |
Horný odhad |
Súčasná
hodnota celkových čistých výdavkov verejného sektora pri realizácii projektu
formou PSC |
6 786 |
6 642 |
Súčasná
hodnota celkových čistých výdavkov verejného sektora pri realizácii projektu
formou PPP |
6 773 |
6 279 |
Rozdiel
PSC – PPP |
12 |
363 |
Rozdiel
PSC – PPP (% z PSC) |
0,2% |
5,5% |
Pri porovnaní variantov PSC
a PPP podľa metodológie VfM tak, ako je popísané vyššie sa implicitne
predpokladá, že v prípade PSC budú peňažné prostriedky potrebné na
výstavbu mediálneho komplexu okamžite k dispozícii v čase výstavby,
a to buď priamo z rozpočtu médií / verejného rozpočtu, alebo tieto
prostriedky budú získané z cudzích zdrojov (čerpanie úveru, vydanie
dlhopisov), pričom požičané prostriedky sa začnú splácať v pravidelných, minimálne
ročných splátkach hneď po získaní týchto prostriedkov.
Za
predpokladu, že splácanie cudzích zdrojov získaných na výstavbu by bolo
realizované s odkladom do doby, kedy bude mediálny komplex reálne
využívaný na svoj účel (princíp časového zosúladenia nákladov a výnosov
ako v prípade referenčného projektu PPP), po dobu odkladu budú plynúť dodatočné
úrokové náklady, ktoré sa kapitalizujú do istiny poskytnutého bankového úveru.
Pri takomto postupe náklady alternatívy PSC vzrastú o ďalších približne
160 mil. Sk (táto hodnota predstavuje súčasnú hodnotu kapitalizovaných úrokov
pri rovnakej sadzbe ako je uvažovaná pre kapitalizáciu úrokov v prípade
PPP –6,5% p.a.). Za vyššie popísaného predpokladu odkladu splácania dlhového nástroja vychádza porovnanie alternatív PPP
a PSC v rozmedzí 171 mil. Sk – 523 mil. Sk alebo 2,5% - 7,9% v prospech PPP tak,
ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
Tabuľka 30 Sumarizácia výsledkov porovnania PPP a PSC pri
zohľadnení kapitalizácie úrokov dlhového nástroja použitého pri PSC
Porovnanie modelu pre verejný
sektor (PSC) a verejno-súkromného partnerstva (PPP) (hodnoty v mil. Sk) |
Dolný odhad |
Horný odhad |
Rozdiel
PSC – PPP (pri
alternatíve PSC sa predpokladá dostatok okamžite disponibilných peňažných prostriedkov
v období výstavby, resp. bezodkladný začiatok splácania dlhového
nástroja) |
12 |
363 |
Súčasná
hodnota kapitalizovaného úroku v prípade odkladu začiatku splácania dlhového
nástroja |
159 |
160 |
Rozdiel
PSC – PPP (pri
PSC je zohľadnený odklad začiatku splácania dlhového nástroja použitého pri
výstavbe mediálneho komplexu) |
171 |
523 |
Rozdiel
PSC – PPP (% z PSC) (za
predpokladu odkladu začiatku splácania
dlhového nástroja) |
2,53% |
7,87% |
Pri rozhodovaní o výhodnosti
jednotlivých variantov projektu je nutné zdôrazniť, že uvedené porovnanie
nezohľadňuje niektoré potenciálne významné kvalitatívne, respektíve nefinančné
aspekty, ktorými sú napríklad:
§
projekt by mal v prípade
realizácie priamy dopad na štátny rozpočet (viď nižšie), resp. na dlh verejných
financií podľa ESA 95, čomu je možné sa vyhnúť v prípade obstarania projektu
formou PPP za predpokladu správneho (navrhovaného) nastavenia projektu
a rozdelenia rizík projektu podľa metodiky ESA 95.
§
vláda
a verejnoprávne média by pri realizácii alternatívy PSC museli počas doby
výstavby (obdobie blízke súčasnosti) vynaložiť prostriedky na investíciu do
mediálneho komplexu, čo je v súčasnom stave nedostatku finančných
prostriedkov problematické,
§
pokiaľ by vláda (média)
uvedené prostriedky nezískali v uvažovanom období (t.j. by realizáciu
projektu mediálneho komplexu odložila na neskoršie obdobie) neboli by
realizované prínosy, ktoré by potenciálne plynuli z prevádzky mediálneho
komplexu so začiatkom v roku 2014. Tieto prínosy nie sú súčasťou vyššie uvedeného
porovnania hodnoty za peniaze (VfM – Value for Money),
§
rozpočtová neistota,
t.j. schopnosť zabezpečiť, aby potrebné prostriedky na investície, údržbu,
resp. obnovovacie investičné akcie boli k dispozícií v tom roku, keď je daná
potreba reálna. Táto rozpočtová neistota, ktorá je skutočnosťou riadenia
verejných financií bola vo veľkej miere zakomponovaná v ocenení rizík projektu.
Na nižšie uvedenom grafe sú pre ilustráciu znázornené odhadnuté peňažné toky
pre varianty PPP a PSC.
Verejný sektor
nebude vstupovať do spoločného podniku so súkromným partnerom (ani
prostredníctvom MK SR), t.j. nebude vytvorený tzv. inštitucionálny PPP projekt.
Užívateľmi
technológie budú STV a SRo, ktoré za jej užívanie a poskytovanie ďalších
doplnkových služieb budú po dobu trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej
lehoty) platiť súkromnému partnerovi dohodnutú odplatu, ktorá mu bude generovať
príjem a tak dôjde k splateniu všetkých investičných výdavkov spojených s
dodávkou technológie a k úhrade primeraného výnosu (resp. zisku) súkromnému
partnerovi ako jeho odplata za zrealizovanie projektu. Táto časť projektu
nepredpokladá žiadne legislatívne úpravy.
Nasledovná
schéma znázorňuje majetkové transakcie a finančné toky medzi hlavnými
subjektmi projektu.
Obrázok 5 Schéma pohybu majetku a peňažných
tokov v rámci PPP
Rámcová
koncepcia preukázala, že výstavba
Mediálneho komplexu je vo finančnom vyjadrení približne o 25% výhodnejšia
než zotrvanie STV a SRo v ich súčasných priestoroch. Okrem toho je
potrebné zdôrazniť, že tieto dva varianty, Varianty „AS-IS“ a Projektu
realizovaného formou PSC, nie sú z kvalitatívneho hľadiska porovnateľné,
pretože na konci koncesnej doby bude mať STV a SRo, pri modeli PSC (resp.
PPP), výrazne kvalitnejšiu budovu, resp. Mediálny komplex v porovnaní so
súčasnými, aj keď v tom čase, rekonštruovanými budovami STV a SRo.
Z týchto dôvodov odporúčame alternatívu realizácie projektu Mediálneho
komplexu a v ďalšom texte podrobne analyzujeme jej hlavné aspekty.
Z
finančného hľadiska pri stavbe
alternatíva PPP je výhodnejšia v priemere o 2% oproti PSC. Na základe
horného (optimistickejšieho) odhadu rozdiel v odhadovanej čistej súčasnej
hodnote Projektu realizovaného formou PPP oproti realizácii formou PSC
predstavuje 363 mil. Sk respektíve 5,5% v prospech PPP, pre dolný odhad
(menej optimistický), rozdiel v odhadovanej čistej súčasnej hodnote
Projektu realizovaného formou PPP oproti realizácii formou PSC predstavuje 12
mil. Sk respektíve 0,2% v prospech PPP.
Aj
pri technologickej časti bola ako
optimálna určená forma PPP projektu, v ktorom súkromný partner zabezpečí
návrh, financovanie a dodávku technológie a na základe dlhodobej zmluvy
(koncesnej zmluvy) bude zabezpečovať za odplatu jej údržbu resp. pravidelnú
obmenu a poskytovanie ďalších služieb užívateľom technológie (Slovenská
televízia a Slovenský rozhlas) po dobu trvania koncesnej zmluvy, pričom po dobu
trvania koncesnej zmluvy (t.j. počas koncesnej lehoty) bude súkromný partner aj
vlastníkom technológie a po jej uplynutí prevedie vlastnícke právo k
technológii prostredníctvom štátu (MK SR) na STV a SRo.
Záverom
je potrebné konštatovať, že vzhľadom na komplexnosť a zložitosť projektu sa
javí ako nevyhnutná a potrebná silná riadiaca úloha MK SR po celú dobu
predrealizačnej a realizačnej fázy projektu.
[1] Po dokončení
konštrukčnej fázy bude majetok prevedený z účtu 042 – obstaranie DM vo výške
reálnych investičných nákladov plus kapitalizovaných úrokov počas konštrukčnej
fázy.
[2] Toto zjednodušenie
implicitne predpokladá relatívne plochú štruktúru výnosov štátnych dlhopisov,
čo vo všeobecnosti zodpovedá vývoju na trhu so slovenskými štátnymich dlhopismi
v priebehu júna a júla 2008 (úsudok na základe údajov zverejnených na stránkach
BCPB).
[3] Skutočne
dosiahnutá platba za dostupnosť – jej výška a štruktúra – budú v konečnom
dôsledku závisieť od výsledkov verejnej súťaže. Vo finančnom modeli sú platby
za dostupnosť konštruované tak, aby pokrývali prevádzku a reinvestície na
jednej strane (tzv. variabilná zložka) a náklady na financovanie a daň z príjmu
(tzv. fixná zložka) na strane druhej. Variabilná zložka je v modeli medziročne
upravovaná o priemernú mieru indexácie prevádzkových nákladov a reinvestíci. V
prípade fixnej zložky sa berie do úvahy mimoriadna splátka hlavného úveru z
prostriedkov získaných z predaja súčasnej budovy a pozemkov STV, ktorá
zabezpečí zníženie platených úrokových nákladov, čo sa v nasledujúcich rokoch
prejaví znížením platieb za dostupnosť z dôvodu úpravy fixnej zložky smerom
nadol.
[4] Z dôvodu reportingu jednotlivých ukazovateľov, ktoré budú
rozhodujúce pre (ne)uplatnenie jednotkovej platby za dostupnosť, bude vo fáze
prípravy verejnej súťaže potrebné presne zadefinovať podmienky platobného
mechanizmu, ktorý bude tvoriť súčasť koncesnej zmluvy.
[5] Kalkulácia platby za dostupnosť je realizovaná
za predpokladu splnenia všetkých kvalitatívnych a výkonnostných kritérií
spojených s výstavbou a prevádzkovaním mediálneho komplexu súkromným
partnerom.
[6] V prípade PPP
variantu sú tieto riziká prenesené na súkromného investora, ktorý za tieto
riziká požaduje istý dodatočný výnos. Keďže jednoduchá súčasná hodnota čistých
peňažných tokov v prípade PSC tieto riziká neobsahuje napriek tomu, že
v prípade PSC tieto riziká znáša verejný sektor, je nutné túto množinu
rizík zohľadniť samostatne.
[7] V prípade
projektu mediálny komplex sa o príjmoch do projektu neuvažovalo,
s výnimkou jednorazového príjmu z predaja súčasnej budovy
a pozemku STV, ktorý bol pre účely finančného modelovania použitý na
splatenie istiny bankového úveru v danom roku.